132. Obyčajný pondelok 2/2

4. dubna 2017 v 12:12 | Lostt |  Z extrému do extrému
Už asi klasicky: prvá časť kapitoly je nižšie :)




Prisadla som si k Faustovi, chrbtom ku zvyšku jedálne. Pohľady spolužiakov pre moje vlasy mi začínali liezť krkom zrovna tak, aby som stropila hysterickú scénu, keď som si všimla, ako bez života Faust vyzeral.
Prisunula som sa bližšie, pretože som potrebovala cítiť jeho dotyk. Naše stehná sa dotkli a on ku mne zdvihol oči, ktoré boli hnedšie než inokedy, avšak pri našom dotyku v nich zaiskrila známa oranžová iskierka, a mne to dodalo trochu pokoja. Premerala som si ho. Ramená mal zhrbené, v tele nemal život, v tvári žiadnu energiu.
"Si v poriadku?" zamračila som sa a on mi venoval jednoznačné pozdvihnutie jedného obočia.
"Okrem toho, že sa stále spamätávam z toho, ako som na tvoju premenu vyčerpal viac energie, než by bolo zdravé?" odvetil a dal si len veľmi málo záležať, aby neranil moje city.
"A budeš v poriadku?" preformulovala som svoju otázku, aby som sa nemusela hanbiť za svoju priblblosť.
Faust pokrčil ramenami a pozornosť vrátil svojmu tanieru. "Chce to len poriadny spánok."
"Veď si doposiaľ prespal každú hodinu," uchechtla som sa, no starosť, ktorú som cítila, nedokázala potlačiť. Kosti mi tuhli v tele, keď som si spomenula, ako pri úsvite padal k zemi s krvou na tvári.
Na rukách mi naskočila husia koža.
"Budeš sa len vypytovať hlúposti, alebo mi porozprávaš o tom, prečo mágia svorky medzi tebou a Lupinom pred jedálňou tak haprovala?"
S otvorenými ústami som naňho ostala hľadieť.
"Neviem ju potlačiť ani presne izolovať kvôli svojej prírodnej podstate, ale stále ju cítim. Cítim, kedy ju uzavrieš, a cítim i kedy ju použiješ. Pred pár minútami si ju uzavrela, ibaže ešte pred tým si ju použila úplne inak, než som doteraz kedy zažil," vysvetlil a na vidličku nabodol zemiak rovnako ladne ako obvykle.
Dobre vedieť, že únava jeho aristokratickú dokonalosť neporuší.
Zhrýzla som si vnútro líca a sama si nabrala tanier.
"Mám novinku, ktorú by som ale radšej prebrala v súkromí," podala som ako vysvetlenie a viac to nerozvíjala.
Vadí mi, ako tu na mňa všetci hľadia, vrátane Záškodníkov. Príliš mnoho očí a uší.
Faust prikývol a ďalej sa v tom nešpáral. Obaja sme potichu jedli, avšak kolenami sme sa pod stolom stále dotýkali.

xXxXxXx

Keď sme sa po poobednom vyučovaní s Faustom rozdelili s dohodou, že všetko potrebné si povieme po večeri, čakala som, že sa na spomínanej večeri ukáže. Ale neukázal.
Vzhliadla som na skupinku, ktorá práve prechádzala lomeným oblúkom veľkej sály a pohľadom sa stretla s Blackom.
Neviem, čo presne mi to prezradilo, avšak vedela som, že Záškodníci si dôležité rozhovory nenechávajú až na večer a že Black už vie, že moja vlasy nie sú len podivná štylistická voľba.
Keď menovaný niečo povedal zvyšku a zamieril ku mne, moja domnienka sa potvrdila.
"Dovoľ mi začať tým, ako veľmi nadšený a v šoku som," vysvetlil svoj príchod a sadol si oproti mne, na čo ho malá skupinka - celý stôl - slizolinčanov presekla pohľadmi. Black si ich nevšímal, len krútil hlavou a culil sa od ucha k uchu.
Prstami som si pretrela oči a zovrela koreň nosa. "A mal si potrebu mi to zdeliť?"
"Ale no tak! Aspoň sa tvár, že sa ti udialo niečo bohovsky úžasné!" zasmial sa Black, môj nedostatok entuziazmu ho očividne trápil.
"Black, môžeme sa o tom nebaviť v jedálni plnej ľudí?" stíšila som hlas a prehĺbila zamračenie. Vo vzdialenosti niekoľkých metrov odo mňa nikto nesedel - toď aura mojej osobnosti - no i tak som nemala pocit, že by zrovna toto bola chvíľa na podobnú konverzáciu.
"Veď som nič také nepovedal. Ale naozaj - prečo si tak pokojná?"
"A čo mám robiť? Ako si predstavuješ ideálnu reakciu na niečo také?"
"Čo ja viem, minimálne by si sa mohla tváriť, že nie je len obyčajný pondelok."
"Ale on je obyčajný pondelok," namietla som rezervovane.
"Ako pre koho," zazubil sa opäť Black.
Odsunula som svoj tanier a s povzdychom sa naklonila bližšie. Jeho nadšenie nebolo tak nákazlivé, ako si možno želal, ale niečo z neho na mňa muselo pôsobiť, pretože mi odrazu došlo, že ak je niekto, s kým by som sa chytila za ruky a začala nad tou novinou poskakovať po miestnosti do kolečka, je to práve Black.
"Opäť podotýkam, že toto nie je najlepšie miesto na tento rozhovor... ale Black? Ten pocit bol tak skvelý, že si to nevieš ani predstaviť."
Jeho oči sa usmiali, keď sa dychtivo taktiež naklonil ponad stôl, výrazom i telom si pýtajúc viac.
"Ťažko to opísať, a neviem, čo vám Lupin stihol povedať-"
"Všetko."
"Aha. No, tak potom asi vieš, že podľa určitých teórií je podoba vl- no, veď vieš podoba čoho, pre mňa akýmsi čudným dedičstvom prirodzená." Black dychtivo prikývol a na rozdiel od jeho otravného kamaráta sa nepýtal, kde som sa k tým teóriám dostala. "Bolo to, akoby som odrazu mala prístup ku zmyslom, o ktorých som nikdy nevedela, že ich mám. Mohla som cítiť mágiu v sebe i energiu okolo seba, les, vodu, vietor..." pokrútila som hlavou a zmĺkla. Nechcela som sa nadchnúť príliš, aby som náhodou neprezradila priveľa, no bolo fajn môcť sa o tom s niekým porozprávať len preto, že som sa o to chcela podeliť. Že toho druhého to z čistého kamarátstva zaujíma.
"Takže si to bola stále ty? Žiadne pretransformovanie sa v divoké zviera?" spýtal sa Black tak ticho, že som ho ledva sama počula.
Pokrútila som hlavou. "Úplná ja, dokonca ešte úplnejšia. Akoby sa spojili všetky inštinkty a myšlienky človeka a zvieraťa. Ale vôbec to nebolo tak ohlušujúce, akoby sa mohlo zdať - ono to všetko dohromady naozaj úžasne fungovalo."
Black sa opäť narovnal a čarovne sa na mňa usmial. Tešilo ho, čo som mu hovorilo, a mňa tešilo, že ho to teší.
"Čo to vôbec znamená?"
"Asi to, že domnienky o pôvode Lupus Natus nie sú len domnienky," povedala som pre zmenu ja tak tichúčko, ako to len išlo, takmer zhltnúc spojenie Lupus Natus, ale Sirius ma počul, pretože jeho búrkové oči živo reagovali na moje slová. "Možno dokonca i pôvod animágie sa tým dá vysvetliť," dodala som a pokrčila ramenami, spomínajúc na svoj rozhovor s Lope. Podľa niektorých teórií animágia pochádza práve od zvierat, ktoré sa kedysi dávno premenili na ľudí. Ťažko to vyvrátiť či potvrdiť, ale je pravda, že k animágii je treba mať určité vlohy. Nie každý sa ju dokáže naučiť.
Lupus Natus môže byť len jedna z akýchsi "zmutovaných" verzií pôvodnej animágie, ktorá svoju podobu pozmenila práve kvôli vlkodlačej kliatbe.
Nebyť skupinky vlkov-ľudí, ktorá sa nechala premeniť na vlkodlakov, mohla som dnes byť animág ako každý iný.
Black rýchlo preskúmal terén okolo seba.
"Takže si čo? Vlkodlak a animág v jednom?" zašeptal už úplne a ja som sa taktiež poplašne rozhliadla. Nikto nám nevenoval ani najmenšiu pozornosť, len na Blacka občas niektorý zo slizolinčanov zákerne pozrel.
Zamyslela som sa. Black sa spýtal veľmi zaujímavú otázku. Takto som nad tým doposiaľ nerozmýšlala. Avšak pravda to byť nemôže, pretože vlci-ľudia sa už späť premeniť nedokázali. Nedokázali svoju animágiu využiť, pretože nedokázali použiť prírodnú mágiu, ktorá bola jej základom. Tú dokázali použiť len ako vlci.
Tak ako ja. Prírodnú mágiu v sebe podľa všetkého nosím, ale ako človek ju nedokážem použiť.
Bez represora, ktorý animágiu meniacu ma na človeka potlačí, sa vlkom už nikdy nestanem.
Tento fakt ma zvláštnym spôsobom rozosmutnil.
"Si tu?" ozval sa Black plným hlasom, čo ma po všetkých tých šepotoch vytrhlo zo zamyslenia.
Kto by to bol povedal, aké osvietenie sa mi prihodí zrovna pri rozhovore s Blackom.
"Prepáč, len mi to celé začína dávať väčší zmysel."
Black zamrkal. Použila som práve slovo "prepáč" úplne prirodzene?
Jejda, toho chrabromilského vplyvu by už možno aj stačilo.
"Áno? Ja to teda stále úplne nechápem. Dokážeš sa premeniť na - vieš čo - znova?" skrútil tvár a ja som videla, že sa snaží dôjsť na to, na čo som došla ja. Chudák, mal na to príliš málo informácií, ale šľachtí ho, že sa aspoň snažil.
Asi dva metre od nás si prisadla nová skupinka deciek. Otočila som sa na nich takmer až nahnevane, prečo si sadli tak blízko.
Musela som sa dvakrát otočiť na každú stranu, aby som si to potvrdila. Zvyšok stola bol až komicky obsadený študentami, ktorí robili všetko preto, aby nemuseli sedieť blízko mňa a Blacka.
Už si skrátka nebolo kam sadnúť, preto si táto nová skupina sadla bližšie.
Pre seba som sa v duchu usmiala.
"Môžeme tento rozhovor dokončiť neskôr?" otočila som sa na Blacka, no ten sa už zdvíhal z lavice.
"Jasná páka, ty moja vlčica,"" mrkol na mňa svojím klasickým laškovným spôsobom a odišiel za svojimi kamarátmi, k hroziacemu infarktu mňa samej pri tom poslednom slove, no k veľkej úľave celej mojej fakulty.
"Nehovor mi, že práve ty chodíš s Blackom," ozvala sa po mojej ľavici jedna z báb, ktoré si práve prisadli a záver nášho rozhovoru počuli. Po úpenlivom boji s vlastnou pamäťou som v nej spoznala jednu z kraviek, pre ktoré ma Dumbledore na začiatku školského roka učinil primusom.
Zdvihla som obočie na znak toho, že to nehodlám komentovať, čo som napokon potvrdila i tým, že som sa zdvihla a odišla.


133. kapitola: rozpracovaná
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lilianka Lilianka | 4. dubna 2017 v 14:21 | Reagovat

Parada. Uplne uzasna kapitola. Myra nie je totalny ignorant, remus sa vie za seba postavit, faust je faust a siriusa mam takto velmi rada, ako ju vzdy dokaze rozkecat :-D  :-D

2 Sandy Sandy | 4. dubna 2017 v 20:43 | Reagovat

Trošku ma prekvapil ten rozhovor s Blackom, že sa mu Myra rozhodla všetko povedať, ale tak keď sa už samozrejme prekecol Remus, prečo nie. Aspoň sme si opäť užili Siriusa :-P
Faustík sa už tiež objavil, aj keď len na chvíľu a som zvedavá, ako to budú spolu teraz všetko riešiť. Trošku mi tu už ale chýba ich vzájomná chémia :-P Teším sa na pokračko!

3 Jin Jin | 11. dubna 2017 v 9:52 | Reagovat

jeej dalšia kapitolka a tak rýchlo uau .  No som zvedavá na rozhovor s Faustom  v dalšej kapitole . A Black je proste Black  :P

4 Paja Paja | Web | 12. dubna 2017 v 10:53 | Reagovat

Zamotanejšie a zamotanejšie :D ja si už nepamätám, čo ktorá postava vie a čo nevie :D Živo som si vedela predstaviť tú scénu so stolom, ako všade plno a len taký prázdny rádius okolo nej :D Lupin je stále divnejší a divnejší..... Viem, že to znie divne, ale ja som si vždy priala, aby skončila s Faustom, lebo som si ho obľúbila. Dúfam, že spolu ostanú. A trocha ma teraz mrzí, že taký Faust nebol v HP. Mohlo by to byť zaujímavé. Taký nedosiahnuteľný týpek :D no teším sa na pokračovanie :)

5 Lostt Lostt | 12. dubna 2017 v 20:23 | Reagovat

[4]: To už neviem ani ja :D :D Ale v skratke: Myra a Faust vedia cca všetko, o Faustovi aka represorovi vie len Myra, že má Myra nejakú super čuper mágiu vie len ona a Faust, že Lupin zabil lovca vie M+F, ostatní sú v tom, že ho zabila Myra :) Keby náhodou ešte nieco nebolo jasné, a mne by to náhodou jasné bolo, rada odpoviem :)

6 Paja Paja | Web | 15. května 2017 v 14:39 | Reagovat

[5]: Že sa ti ani nedivím :D poriadne si to zamotala :D Ale keď som ja písala poviedku, stalo sa mi niečo podobné... potom som si musela začať dávať všetko na papier :D Nie, toto zhodnotenie mi pomohlo, ja si ho potom, keď budem čítať ďalšiu časť niekam napíšem a budem do toho priebežne kukať, aby som sa nestratila na totálku :)

7 Sandy Sandy | 18. května 2017 v 10:53 | Reagovat

[5]: Prečo sa mi marí, že o tom, že lovca zabil Lupin vie ešte niekto iný? Asi si musím opäť spraviť re-reading týchto častí :D Ako to inak vyzerá s ďalšou kapitolkou? :-)  :-)

8 Lostt Lostt | 19. května 2017 v 10:58 | Reagovat

[6]: Zamotala, na totálku, pri opakovanom čítaní vždy dôjdem na to, že tam voľačo nedáva zmysel, ale tak čo už :D

[7]: Žiaľ mám teraz koniec posledného semestra, tzn. treba dopísať diplomku a naučiť sa na štátnice. Ak sa mi podarí, koncom mesiaca by som chcela zverejniť ďalšiu kapitolu. Ale možno sa nepodarí a to by znamenalo, že najpravdepodobnejšie do leta nič :-(  
PS: Neviem o nikom, kto by to vedel aktuálne :) Lope a rodičia si dokonca myslia, že Lupin s Myrou s lovcom namajú nič spoločné (alebo nemyslia?) :-D

9 Vlaďa Vlaďa | 3. září 2017 v 0:53 | Reagovat

/reboha to je utrpenie, už som celú poviedku čítala tak 5x dokola :D
kedy bude nový diel? prosííííííím :-(

10 Lostt Lostt | 5. září 2017 v 13:30 | Reagovat

[9]: Prepááááč, pracujem na tom, nedokážem odhadnúť, či bude kapitola tento týždeň alebo budúci, ale pracujem na tom! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama