Říjen 2010

Iron kissed

31. října 2010 v 8:48 | Lostt |  Patricia Briggs - Mercedes Thompson saga
Poznáte ten pocit, keď vás nejaká kniha úplne zhltne?
Tak to nie je prípad Mercedes Thompson. Pretože ona je oveľa zákernejšia- to vy si tak pekne pomaly čítate, príjemná hrdinka, zábavné či pekné postavy okolo, dej sa vyvíja zaujímavo a zápletka dáva zmysel... A odrazu si uvedomíte, že nejdete s kamarátmi von iba preto, lebo chcete zistiť, kto je vrah. Ani na WC sa vám nechce presunúť, lebo by ste na scénu s Adamom museli čakať o minútu a pol dlhšie.
Tak nevtieravo sa vám to natlačí do hlavy a vy to zistíte až po dočítaní tretej knihy zo skvelej ságy Mercedes Thompson - IRON KISSED ala Železný bozk.


53. Tragická smrť za pravdu

26. října 2010 v 17:32 | Lostt |  Z extrému do extrému
No... Kapitola, že ;)

Vážne- Black Lupina asi vôbec nepozná. To som tu jediná, pred ktorou ľudia ukazujú svoje pravé charaktery? Často skazené, zničené a neobdivuhodné stránky?


52. Misia Black

22. října 2010 v 18:27 | Lostt |  Z extrému do extrému
Asi sa mi páči vývoj, akým sa to uberá. Dobre sa to píše, každopádne.
Snáď sa i vám bude páčiť, čo som vymyslela ;)

"Black mi až tak moc nevadí," zdvihol obočie a skôr, ako som sa stihla spýtať na význam tej šifry, zdvihol sa a odišiel.

51. Cudzie inštrukcie vás nikdy nedostanú do vlastného cieľa

18. října 2010 v 18:08 | Lostt |  Z extrému do extrému
Je to krátke, iba 2 strany, ale usúdila som, že lepšie sem dať aspoň niečo ako nič. Na viac som sa už nezmohla, pretože všetku moju zvyšnú kreativitu zhltla demokracia.

Vážne mi práve povedal, že som magor?

Becca Fitzpatrick - Hush, Hush

13. října 2010 v 22:10 | Lostt |  Knihy
Falling for the Fallen...

Prečítať knihu za jedno poobedie je odjakživa mojim koníčkom- alebo skôr zlozvykom. U tejto knihy však nejde ani tak o záľubu či zlý návyk. Ide o to, že to je sakramtentsky pútavá kniha, ktorá neoriginálne nadväzuje na knihy TW-typu a možno to je to, čo sa mi na nej tak páči. Pretože kto potrebuje originalitu, keď má v knihe Patcha?
Tak keď vás moja recenzia na knihu ZAVRHNUTÝ nezaujíma, aspoň vedzte, že milovníkom Twilight ságy, Vampire Academy či Mercedes Thomson, sa táto nová sága o anjeloch určite zapáči.


50. Deti sa hrajú

10. října 2010 v 9:55 | Lostt |  Z extrému do extrému
Heh, prvá päťdesiatka :D Všetci sme šťastní.
Kapitola mala byť krátka, potom mi však došlo, že dlhšie žiadna nebola a že pravdepodobne sú i rovnaké vyhliadky do budúcna. A tak je dlhšia. Jednoduché.

"Nie som malé decko!" vyštekla som, napodobňujúc Lupinov hlas.

Prosím si skĺbiť tento obor s týmto, lokalizujte to na túto školu a pridajte takéto skúšky... Ono že to nejde?!

6. října 2010 v 21:53 | Lostt |  Kam oko dovidí, samá podivnosť...
Dnešok mi mal odhaliť moju budúcnosť. Alebo mi aspoň dať mapu na cestu za touto budúcnosťou. Či iba podarovať kompas, aby som našla smer k cieľu. Tu však ale hneď vyskakuje otázka "čo je cieľ?" a následné podotázky "je to vysoký plat?", "je to zaujímavá činnosť?", "je to niečo, čo ma baví?" alebo "je to pohodlný odchod o 16:00 každý deň z práce?".
Samozrejme, ako to už chodí, nič z toho sa nekonalo.
Moja budúcnosť je naďalej skrytá za nepriehľadným, nerozbitným, nepriestreľným a tak celkovo nezničiteľným sklom. Odpovede na moje otázky veľmi rady pijú kávu a na ostatné (teda i na mňa) kašlú, čo je asi ten dôvod, prečo o sebe nedávajú vedieť. A svätá pravda sa dá uplatniť i tu- nikto vám zadarmo nič nedá... takže ani kompas a mapu nie.
Povedať to stručnejšie- veľtrh vysokých škôl, ktorý sa konal (i) dnes, to totálne nedal. Namiesto neho to však dal jeden bohatý pánko menom L.L.Ellison, ktorý povedal, že vysokoškoláci sú aj tak babráci.
Zariadim sa jeho radou a asi sa na to vyserem tiež.

100.000 visitors!

6. října 2010 v 17:50 | Lostt a darknessinus.blog.cz |  Pracovňa
Teraz bez akýchkoľvek švindlov skúste odpovedať na otázku:
"Ako dlho už existuje tento blog?"

100 000 visitors

49. Provokatér vs Diabol

2. října 2010 v 14:06 | Lostt |  Z extrému do extrému
Najskôr vás musím upozorniť na priamu úmernosť písania a ochoty. A keďže ochota stále klesá, všetci si vieme domyslieť, ako je to s písaním. A možno nejde ani tak o ochotu, ako o to, že mne už sa vážne nechce robiť vôbec nič. Keby sa mi toho chcelo robiť ešte menej, tak asi prestanem aj dýchať. Ešteže táto činnosť sa zabezpečuje sama. Inak neviem, akoby to so mnou dopadlo.

"Takže jeden úplnok a už sa so mnou normálne bavíš? To ti to znechutenie mojím správaním voči Evansovej dlho nevydržalo," uchechtla som sa, ale inak som si dávala pozor na každý záchvev jeho tváre.