20. Deň hlúpych chýb?

30. dubna 2010 v 18:05 | Lostt |  Z extrému do extrému
Nechce sa mi o tom kecať. Len toľko, že dneska bude krutýýýý večer;) Príjemné čítanie.

Nežný úsmev mu preletel tvárou.
"Vieš, o čom som sa bavil s Remusom?"




"Čo, dočerta, robíš?!" okríkol ma Black a ja som hľadela do jeho tváre, akoby som ho videla po prvýkrát. A bonusovo, akokeby bol z inej plenéty.
Bol celý mokrý a po opálenej, hladkej pokožke mu tiekli kvapky dažďa. Na čelo a spánky sa mu lepilo zopár mierne zvlnených lesklých pramienkov a pery mal pootvorené, ako prudko dýchal.
Uvedomila som si, že stojím v objatí jeho rúk. No nebolo to nežné objatie, akým k sebe isto tisol svoje pseudolásky. Toto objatie bolo pevné a trochu až priveľmi silné, akoby som mala niekam utiecť, keby ho čo i len kúsok povolil. Bolo to takmer až smiešne, pretože ma držal ako blázna. Ale nebolo mi do smiechu, dokonca som sa za to ani nehnevala.
Mohla som tak cítiť, ako sa mu hruď nadvihuje a klesá v zrýchlenom tempe. V rovnako rýchlom, ako bolo to moje, pretože moja hruď oproti tej jeho robila presne to isté. Neboli sme príliš blízko, medzi nami bola stále medzera dĺžky jeho rúk- ale na druhú stranu sme boli bližšie ako kedykoľvek pred tým (dosť možno to bude tým, že si od Blacka držím inštinktívny odstup).
Došlo mi, že musel utekať, aby ma dohnal. A keďže ja som josakra rýchly bežec, musel utekať josakra rýchlo. Plus mokrá hlina pod nohami a terén na beh ako vyšitý.
"Čo?" spýtala som sa vykoľajene, inteligenčný kvocient v tej chvíli? Zabudnite na trojciferné čísla.
Nie, nedokázala som jasne uvažovať a nechápala som jeho hnev. A že sa mu práve táto nie príliš príjemná amócia zrkadlila v celej tvári.
"Kričal som na teba celú cestu! Nenapadlo ťa otočiť sa a skryť sa u Hagrida doma?!"
Zamrkala som a stuhla. Nie, vážne ma to nenapadlo. Ani mi to na um nezišlo.
Myslela som iba na hrad a na to, že sa k nemu musím dostať. Že sa musím skryť. Že už nesmiem byť vystavená tomu dažďu a bleskom a hlučným hromom.
Človek v panike sa skrátka upne na jednu vec- častejšie nezmyselnú ako normálnu- a všetko ostatné prestáva existovať.
No nebola som sto mu to vysvetliť, ešte stále nie.
Ako v omámení som pokrútila hlavou a nadýchla sa s úmyslom niečo povedať na svoju obhajobu, no hlas sa mi zasekol v hrdle. Akoby sa zachytil o nejakú časť v mojom krku a nie a nie sa pustiť, aby mohol vyjsť von.
Keďže som nevedela hovoriť, mlčala som. Logicky
Hľadela som mu do tváre a neviem, ako som sa tvárila, pretože hnev z jeho tváre postupne vyprchal a on sa zamračil, jeho oči boli odrazu skúmavé, črty nerozpoznateľné.
Alebo strácam i obrazové vnímanie. Nie až tak nepravdepodobné.
"Chceč mi povedať, že sa bojíš búrky?" spýtal sa pokojným, rozvážnym hlasom a mne po šiji prebehla triaška. Sklonila som hlavu a potláčala drkotanie zubov. Bola mi zima. Oblečenie som mala premočené na kosť, od kožennej bundy až po podprsenku. A mokrá koža = ťažká koža.
Chcela som pokrútiť hlavou a už som aj začala s týmto klamlivým pohybom, no v tom udrel blesk sprevádzaný hromom, veľmi blízko, akoby hneď vedľa výklenku a ja som stisla okraje jeho rozopnutej bundy. Tak pevne, že som si neuvedomovala, že ho to ku mne pritislo ešte viac.
Došlo mi to až vtedy, keď som opäť vydesene zdvihla zrak k jeho tvári a tá bola oveľa bližšie ako pred tým. Jasné, objímal ma už vtedy- no pred tým to bolo kvôli tomu, že som takmer spadla a on ma sem odtiahol. A možno sa bál, že v panike utečiem alebo mu ublížim (zapisujem na nabudúce).
No teraz som ho k sebe tisla ja, pevne som si na hruď pritláčala okraje rozopnutej bundy, ktorú mal on stále na sebe a jeho tvár bola od tej mojej sotva na pár centimetrov.
Na tvár mi dopadal horúci dych, ktorý mu unikal spoza pootvorených pier a ja som sa opäť zachvela. Skláňal sa ku mne a ani som ho z toho nemohla viniť, pretože to ja som ho k sebe tisla. Vlastne som k sebe tisla jeho bundu- no on ju mal na sebe, takže to je prakticky to isté.
Zdvihla som zrak ešte o niečo vyššie a stretla sa s tmavým pohľadom jeho prižmúrených očí, keď si ma premeriaval, no jeho tvár odrazu znežnela. Z tej blízkosti sa mi takmer točila hlava. Na druhú stranu- s momentálnym psychickým rozpoložením by sa mi hlava zatočila i z Filcha v plavkách.
"Myra? Povedz, bojíš sa búrky?" spýtal sa, no keď sa mi do mojej vystrašenej- a i do istej miery jeho blízkosťou uchvátenej- hlavy dostal jeho hlas, došlo mi, že je tichý a dôverný.
Na to, že on je Sirius Black a ja Myra Courterová, dosť nezvyčajné. Nezabudnite mi pripomenúť, že sa mám nad tým potom rozčúľovať.
Slabo som prikývla.
Sklonil sa ešte o niečo bližšie a ja som strnula, pretože to, čo robil, sa mi vôbec nezdalo vhodné. Možno som nerozmýšľala úplne jasne a možno sa mi Black nejakým pochybným spôsobom páčil- po fyzickej stránke- ale i tak nemusel využívať moje ochromené zmysli.
Jeho zmyselnosť, vôbec nenarušená tým, že bol mokrý a telo mal horúce (no, takto to znelo, akoby práve to mala byť výhoda), sa ma akoby dotýkala.
Ucukla som dozadu, keď si oprel čelo o to moje a trochu natočil hlavu, aby si mohol oprieť i nos o stranu toho môjho. No nepokúsil sa ma pobozkať, ako som si myslela (a samozrejme sa toho bála...!). Iba si o mňa oprel tvár, akoby mi chcel byť bližšie, akoby ma chcel ešte viac omámiť a ja som iba ledva dokázala zbierať myšlienky. Bolo to dôverné na akejsi zvláštnej úrovni.
Nie, Black naozaj nepatrí k tým, ktorým by som toto niekedy chcela dovoliť. Ale keď už sa to dialo- a netuším, ako sme sa k tomu dostali a nebyť búrky, pochybujem, že by sa to stalo- nedokázala som ho odtisnúť. Bol príliš... Zmyselný, čarovný, lákavý. A ja zvedavá. Ako keď otvoríte oči, len aby ste na Medúzu na krátko, kratučko pozreli.
Možno pôsobil ako ľahkovážny idiot, ale vedel byť i vážny, ak niečo chcel- a tak získal svoju povesť. No mohlo mi to dôjsť skôr. Bola by som opatrnejšia.
(tvárime sa, že tomu všetci zborovo veríme)
Jeho dych teraz pravidelne dopadal na moju tvár a musel cítiť, ako sa chvejem.
Mal zavreté oči, no to ja som nemienila urobiť. Nechcela som sa vzdať zraku, napriek tomu, že pohľad na jeho krásnu, uvoľnenú tvár mi priveľmi myslieť nepomáhal.
Stisla som jeho bundu ešte viac, až sa mi zips zaryl do ruky. Bolelo to, no to mi pomáhalo udržať si jasnú (v medziazh) hlavu.
"Ešte sa bojíš?" šepol jemne, takmer ako milenec.
Uvedomila som si, že na búrku, ktorá vyvádzala iba kúsok odo mňa som myslela už iba veľmi zbežne. Myslela som na to, ako ma objíma, ako má svoje dlane položená pod mojimi lopatkami a tak som vlastne schúlená v jeho objatí a tisne si ma k sebe. Ako sa ku mne skláňa a tvár tisne k mojej.
Aké ľahké zabudnúť na najväčší strach, že?
No nechcela som mu dopriať pocit víťazstva, pretože mi došlo, že práve preto to robí.
Prikývla som, čo musel cítiť.
Nežný úsmev mu preletel tvárou.
"Vieš, o čom som sa bavil s Remusom?"
Zamrkala som a tak otvorila už prižmúrené oči. Neviem, prečo to vyťahuje práve vo chvíli, keď ho ledva vnímam... Teda, keď ledva vnímam, čo hovorí.
"Ako som vravel, spomínal, že nemáš rada, keď je ti príliš vďačný. Námesačník sa vyjadril, že sa teda prestane snažiť byť príliš priateľský. Povedal som, že som si myslel, že sa mu páčiš a že mi to teda nedáva zmysel. Vieš, čo on na to?"
Stuhla som a chcela sa odtiahnuť, no on pohol tvárou a tým akoby ma pohladil svojím nosom po líci. Úplne ma to sparalyzovalo a mravenčenie, ktoré mi išlo z ľavej strany líca, sprevádzené červeňou, ma takmer pripravilo o ostatok kontroly nad tým, čo sa deje.
Odmlčal sa a zhlboka sa nadýchol, ako mi tak prechádzal nosom po tvári.
"Voníš po čerešniach a mandliach. Je to možné?"
Vlastne, je to úplne presné, nie len možné. Nemala som ďaleko k tomu, aby som sa chvela ako malé dieťa. V jeho objatí, v zajatí jeho slov som bola tvárna ako malé dieťa. A to som ho neznášala. Nechcem si ani predstaviť, čo robia jeho obdivovateľky. Vážne- nechcem. Musí to byť žalostné.
Black je skrátka dobrý, dohája.
No chcela som, aby pokračoval. V rozprávaní, samozrejme, no on pokračoval i v hraní sa s mojimi zmyslami a láskaním mojej tváre.
"Poprel to. Povedal, že si sa mu páčila, no že viac ako priateľstvo by od teba nechcel. A že si nie je istý, či by si bola schopná mu dať aspoň to... Bola by si, Myra?"
Na moje meno som otvorila oči a až vtedy som si uvedomila, že som ich niekedy počas jeho láskania mojej tváre zavrela. Jeho ruky sa tiež stihli presunúť. Jednu presunul úplne dopredu a podarilo sa mu rozopnúť mi bundu. A ja som si to vôbec nevšimla!
No nerobil nič príliš nevhodné- no, ako sa to vezme, že- iba sa opäť vrátil na môj chrbát, akurát že už pod kožennou bundou, kde som mala mokré tričko zohriate. Takto som cez tenké, premočené tričko cítila jeho hruď, mokrú látku jeho šiat, ku ktorým som bola pritisnutá pomedzi jeho i moju otvorenú bundu. Jeho ruku na mojom chrbte som si uvedomovala oveľa viac, pretože tenká mokrá látka akoby dotyky iba zvýrazňovala.
Druhú ruku mal položenú na mojej šiji a pohrával sa mi s vlasmi. Jeho láskanie bolo nežné a cieľavedomé a nemožno sa čudovať, že som sa na okamih úplne stratila.
(pekná výhovorka, ktorej opäť všetci veríme)
No i tak to bola chyba.
"Myra?" usmial sa a ja som si uvedomila, že mlčím príliš dlho. Zletela som pohľadom od jeho zavretých očí k jeho perám a tie sa usmievali. Bol to stále ten nežný, zmyselný úsmev sľubujúci rozkoš, no prekmitlo tam i pobavenie.
Vlastne to niekde hlboko pobavilo i mňa, dočerta, ale hlavne ma to naštvalo.
"Bola by som schopná mu dať priateľstvo," zavrčala som neochotne, pretože hlas sa mi trochu chvel, "ale to by musel vedieť odhadnúť, akú mieru toho priateľstva mi má ponúknuť. Ja nechcem rozžiareného psíka, kedykoľvek ma uvidí. Ani nadutého bastarda."
"Oh, som si istý, že Faust je na toto výborný," zašveholil jemne, jeho hlas obsiahol túžbu, no bola v ňom najmä zmyselnosť. On nemal ukazovať jeho pocity- ten hlas mal najmä vábiť.
Pritisol tvár bližšie a kútik jeho úst sa ocitol nebezpečne blízko tomu môjmu, napriek tomu, že jeho pery sa mojej tváre stále nedotkli.
"Pusti ma, Black."
Odstúpil odo mňa ako mávnutím prútika a ja som odrazu ostala stáť sama. Zalial ma chlad a ja som naňho ostala hľadieť.
Doriti.
Vyvalila som oči.
Doriti.
Len tak ma pustil a nepokúsil sa ma ani pobozkať? Čo to je?!
Spravil to, lebo som mu to povedala, alebo to je iba jeho hra?
"Už to v živote nerob, Black," zasyčala som a on sa usmial.
"Podľa reakcií tvojho tela by som povedal, že to nebolo až tak zlé. A podľa toho, ako nespokojne sa teraz mračíš... Nemám pokračovať?" zasmial sa arogantne a ja som takmer očervenela hnevom.
"Priblíž sa ku mne a zabijem ťa, Sirius Black," varovala som ho.
Či sa mi to páčilo? Dočerta. Či som chcela, aby pokračoval? Aby ma pobozkal?
Nenávidím Blacka, ale jeho hry sú majstrovskými predstaveniami. Nečudo, že ich chce divák vidieť dokonca. Za to sa možno ani nebudem hanbiť... Možno.
"No tak, Myra. Snáď ma z toho nebudeš viniť."
"A vieš, že- kurva- budem, Black?" spýtala som sa cynicky a bola fakt moc naštvaná. Kupodivu najmä na seba.
"Nebola si to ty, kto si ma pritiahol bližšie?" zdvihol jedno obočie a jeho oči boli svetlejšie, ako pred chvíľou. Nie príliš, ale o odtienok-dva určite. Teraz boli viac do šeda, ale pred tým sa podobali oným mračnám, ktoré sa mi vylievali nad hlavou.
Celkom ma však štvalo, že má ten ignorant vlastne pravdu. To ja som si ho pritiahla bližšie. Provokovala ho, keď som povedala, že sa stále bojím. A potom ho to nechala robiť a užívala si to.
"Trhni si, Black."
"Ani nechceš vedieť, na čo som sa Rema ešte spýtal?" usmial sa a jeho oči sa opäť zaleskli.
"Predstav si, že nechcem."
"Či by mu vadilo, keby si bola so mnou."
Hľadela som naňho, až pokým sa nezačal smiať- to by som povedala za normálnych okolností, no on sa smiať nezačal.
"Ty si si niekedy nedávno ublížil? Utrpel úraz hlavy? Prečo by si sa ho na niečo také pýtal?"
"Aby som poznal odpoveď, samozrejme."
"Ale prečo by si chcel poznať odpoveď? Nenávidíš ma!"
"Nenávidel. Ale tento rok... Možno nie si až taká zlá."
"Som taká zlá. Som ešte horšia ako ekologická katastrofa. Nevydržal by si pri mne ani minútu."
Hľadel na mňa a jeho tvár sa prestala usmievať. Zvážnel a mne došlo, že si zo mňa nerobí žarty. A že si ich nerobil ani z Remusa. On to myslel... vážne.
"Ty so mnou naozaj chceš niečo mať."
"Zase nepreháňaj, Myra. Nejdem ťa žiadať o ruku. Dokonca nechcem, aby si bola mojím dievčaťom ani nič podobné. Som Sirius Black. Dokonca i ty vieš, akú mám povesť."
"Ale potom-"
"Možno si myslím, že by bolo zaujímavé skúsiť niečo nové. Iné. Teba."
Nemohla som si nevšimnúť, že posledné slovo vyslovil tak, aby mi naznačil, čo všetko to znamená- a teda aby bolo plné všetkých tých predstáv a prísľubov, čo by mohol skúsiť nie len on, ale i ja. Zachvela som sa, no nemohla som dopustiť, aby to ten arogantný metrosexuál zbadal.
"Som pre teba výzva, to mi chceš povedať?"
"Možno," pokrčil ramenami a ja som sa zamračila.
Bolo to úprimné a to bolo lepšie, ako keby to hral na skrytú lásku od prvého ročníka.
Ale ja nebudem ničia hračka, to už som myslím spomínala. Mám to vyvesiť medzi Oznamy, alebo si to dať ako potisk na tričko? Prečo to stále nikto nechápe?
"Tak to si prestrelil."
"To si naozaj nemyslím," zasmial sa a v jeho očiach zablislo svetlo, veľmi podobné blesku.
Prečo sa dokážem tak veľmi báť búrky, ale jeho oči, ktoré sú ako mračno a blesky, mi strach nenaháňali?
Dokonca som pokračovala v provokovaní?
Inteligencia mi zo dňa na deň klesá. Možno to je jeho prítomnosťou. Asi začnem byť opäť vlk-samotár.
"Nebudem tvoja nová hra, Black."
" Nebudeš hra. Budeš hráč. A dovolím si tvrdiť, že veľmi dobrý. No i ty podľahneš."
"Takže je to výzva pre mňa?"
"A ak je?" zdvihol obočie a arogantne sa mi zahľadel do tváre.
"Potom si ešte hlúpejší, ako som si myslela."
Vitaj v klube.
"Lupin povedal, že je mu jedno, čo s tebou budem robiť," povedal odrazu a ja som sa napla, akoby mi do brucha niekto strelil šíp.
Niečo z toho, ako sa mi zovreli vnútornosti sa mi muselo odraziť i v tvári, pretože Black sa zasmial.
"Čo z toho ťa tak rozrušilo, Myra? Predstava, že na tebe Lupinovi nezáleží, alebo pomyslenie na všetky tie veci, ktoré by som s tebou mohol robiť?"
"Zobuď sa Black. Máš priveľmi dobrú fantáziu (dočerta, to iste nepomohlo k jeho odmietnutiu). Lupin je mi rovnako ukradnutý, ako som ja jemu. A ty... Ty spadáš do hlbokej priepasti určenej na odpad v mojej hlave."
"Beriem to ako súhlas."
Prižmúrila som oči a naozaj sa nad tým zamyslela. Dokázala by som niekedy podľahnúť tomuto indivíduu tu? Vyškieral sa na mňa, jeho arogantný pohľad ma nepríjemne pálil a mala som sto chutí vraziť mu kyjakom medzi oči. No to by mi prešlo možno tak v praveku, teraz by to nebol práve civilizovný spôsob riešenie nesympatií.
Teraz sa veci riešia ústne či výzvou.
Prikývla som a otočila sa mu chrbtom, pretože som nechcela vidieť jeho tvár v ten moment.
Odrazu som začula tiché zaklínadlo. V stotine sekunde mi hlavou prebleskol strach, čo zase vymyslel, no nad našimi hlavami sa vytvorila priesvitná clona a mne okamih trvalo, kým mi došlo, čo to je.
Ako ospravedlnenie môžem mať jedine to, že som spanikárila. Ale bola to hlúpa chyba (ďalšia? to už čo má byť? Deň hlúpych chýb?) a ja predsa nie som hlúpa. Rozhodne nie tak ako debilný Black.
Tak prečo jeho napadlo vyčarovať nám magický dáždnik a mňa len hystericky utekať?


"A to má znamenať čo?"
"Nehraj sa na neviniatko."
"Nehraj sa na tajomného," odrazila som jeho pokus byť nad vecou.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | 30. dubna 2010 v 18:46 | Reagovat

to sa fakt komplikuje... no každopádne sa teším na ďalšiu kapitolu :) a sirius sa mi naozaj prestáva páčiť :D

2 Kia Kia | 30. dubna 2010 v 20:32 | Reagovat

hhaha :D :D tak mne sa to pre zmenu začína dosť páčiť :-D

3 Kia Kia | 30. dubna 2010 v 20:33 | Reagovat

teda poviedka sa mi páčí, o to pokoj :D ale myslela som Siria 8-)

4 Chris Chris | 30. dubna 2010 v 21:26 | Reagovat

ešte dodávam, že by sa páčilo keby bola Myra s Faustom alebo s Remusom ale nie so Siriusom :D:D

5 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 30. dubna 2010 v 23:04 | Reagovat

Uf... tak to bola sila... Sirius je proste.... magor..... ale príšerne šikovný magor. Vážne sa to začína komplikovať. Ale bolo to vážne super. Opis Siriusových reakcií, slov, pohybov. To môžeš vymyslieť len ty, si v tom proste the best. Skláňam pred tebou klobúk. Dostala si ma. :-)

6 Nellie Nellie | Web | 1. května 2010 v 22:27 | Reagovat

spomínala som, že Siriusa nechcem s Myrou, ale...no čo, vieš proste sakra dobre opisovať :D Páčilo sa mi to ;)

7 nikki nikki | 1. května 2010 v 23:58 | Reagovat

ja som vzdy mala slabost na Siriusa :D a on uz proste taky takze mi to nevadi :D ja  chcem aby bola Myra bud snim alebo s Faustom ..., tak sa tesim na dalsi diel :D

8 wladka wladka | Web | 2. května 2010 v 20:54 | Reagovat

uzasna kapitola...Black je ale svina ale ja by som asi podlahla....musim byt uprimna
a myslim si ze Remus k nej nieco citi len si to nechce priznat alebo nechce aby o tom vedeli
pokracko

9 Leann Leann | Web | 2. května 2010 v 22:13 | Reagovat

No, dobre. O čo ide Siriusovi? Ja to nechápem. To si z nej chce urobiť testovacie zvieratko? Za to by som ho kopla medzi nohy. Vážne! Dúfam, že v budúcej kapitole to Myra urobí. :-D

10 miselka miselka | 3. května 2010 v 22:42 | Reagovat

páči sa mi to a som zedavá ako sa im bude spolu ,,hrať" alebo ako to nazvať. No čo dodať Sirius je Sirius..... takže buď  bude najprv so Siriusom a potom Remusom alebo naopak :-)  ;-)....ale je to super táto sa ti vidarila....aj ja chcem aby ma niekto tak upokojoval :-)  :-)  :-P

11 Mar Mar | 4. května 2010 v 15:36 | Reagovat

Tak toto mě dostalo.
Sirius byl úžasnej,...opatrnej a zároveň hrozně sebevědomej. On dobře věděl, co dělá. Borec. x)
A chudák Myra, co to s ní udělalo. :D

12 Leila Leila | Web | 6. května 2010 v 15:42 | Reagovat

už dlho som nečítala takú super poviedku ako je toto...len tak ďalej :-)

13 Adinorhisham Adinorhisham | E-mail | Web | 29. září 2011 v 3:48 | Reagovat

hej tak to je libovýýýýý

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama