17. Hry

17. dubna 2010 v 13:28 | Lostt |  Z extrému do extrému
Najskôr sa mi táto kapitola nepáčila, ale po malej úprave už áno. Opäť nie je príliš vtipná, skôr je trochu tajomná. No nič, som zvedavá, čo na to poviete ;)

"Idem sám," povedal mi odrazu, akoby som si tú odpoveď až teraz zaslúžila.




Keď sa Black schoval do izby za svojimi priateľmi, osamela som v spoločenskej. Teda, až na Fausta, ktorý ležal na gauči. Ale ten nepredstavoval prínos do spoločnosti, aspoň čo sa hovoru týkalo, takže sa to pokojne dalo počítať za samotu.
Teraz sa však prekvapivo nesúhlasne posadil.
"Ty nejdeš do Rockvillu?"
Podľa jeho reakcie ho to naozaj vyviedlo z miery.
"Nie," pokrútila som hlavou.
"A kedy si chceš kúpiť šaty a masku?"
"Šaty mám nejaké z domu a maska... No, to budem riešiť potom. Možno poviem mame, nech mi pošle nejakú z obchodu. Nejaká tam určite bude."
Len dúfam, že tá maska nebude spievať serenádu, alebo sa jej nasadením nepremením na pruhovaný zemiak. Moji rodiča majú zvláštny zmysel pre humor.
"Máš ty vôbec partnera, Myra?" zdvihol obočie Faust a jeho hlas znel opäť takmer až znechutene. Akoby som ho sklama na celej čiare.
No, tak si si, milý zlatý, mal vybrať inú hračku. Prestrihávam špagátik.
"Pokiaľ viem, nie sú povinní. A prepáč, ale za posledné dva týždne musím riešiť iné veci ako partnera a oblečenie."
"Ako napríklad?"
"Keby som ti to povedala, musela by som ťa zabiť," zdvihla som obočie a jemu zacukalo kútikmi úst.
"Prosím, dovolíš mi kúpiť ti nejaké šaty a masku?"
Zamrkala som a stlačila v hlave tlačítko 'späť', aby som sa presvedčila, že to vážne povedal.
Nie len kvôli tomu "prosím". Jasné, Faust bol vychovaný veľmi dobre. Nikdy sa zbytočne nepovyšoval ani nikoho neurážal. No vedel veci podať tak... Že o ne nemusel prosiť, pretože bolo prirodzené to preňho urobiť či mu to dať. Asi to bolo niečo, čo sa dalo pochytiť iba u vysokých vrstiev, alebo to prichádzalo s majetkom samo od seba, no Faust v tejto vlastnosti vynikal.
"Mohol by si to zopakovať? Neprichádza do úvahy! Čo som barbie, aby si ma obliekal?!"
Zase sme u hračky. A to som to pred tým myslela ako metaforu... Asi to prehodnotím.
S Faustom nie sú žarty.
"No, bez urážky, ale nechcem vedieť, čo presne to "šaty z domu" znamená. A maska z obchodu tvojich rodičov?" pokrútil hlavou a ja som sa zamračila. Ani som nemusela byť obdarená dobrých sluchom- to znechutenie v jeho hlase priam robilo kotrmelce.
Možno nejaký bezdomovec z metra by mu prišiel oveľa hodnejší jeho pozornosti.
"Nebudeš mi nič kupovať, Michalak," upozornila som ho ľadovo. Nerada súperím o sympatie s bezdomovcami. A nerada sebou nechávam manipulovať.
A to bol trochu problém, pretože Faust bol majstrovský manipulátor.
"Myra-"
"Možno ti to ušlo, ale ja nepochádzam zo šľachtického rodu."
"Aj lacné veci sú fajn. A potom, šaty sa dajú aj požičať."
"Skončila som, Faust. Proste nie. A vlastne neviem, čo ti záleží na tom, ako tam pôjdem."
Okamih na mňa hľadel, akoby som mala zmeniť názor, no tento raz nepomohol ani jeho upretý, chladný pohľad.
Napokon zvesil ramená, nie pokorne, iba akoby ho to prestalo baviť.
Opäť si ľahol a ja som bola rada, že som vyhrala a mám pokoj.
Teda, vyhrala som, že?

*****

Raňajkovala som ešte v spoločnosti Fausta. Už sa nevyjadroval k tomu, prečo by mi mal kupovať šaty ani k tomu, prečo mi ich kúpiť nemôže.
To prvé by ma celkom zaujímalo, ale za ten rozhovor k druhému bodu to nestálo.
Faust buď za A) niečo chystá (a ja sa obávam, že to bude nejaká zákerná, premyslená hra, v ktorej som iba figúrkou v jeho rukách... lebo to je uňho každodenná rutina), alebo po B) pochopil, že to nestojí za to, aby som ho neznášala.
Vidličkou som rýpala do vajíčok na svojom tanieri, oni sa mi snažili uhýbať, to ma dráždilo o to viac. Napokon som nepokojne vzdychla a vzhliadla k svojmu spolusediacemu.
"Ideš do Rockvillu s niekým?"
Ako téma hovoru mi to prišlo vhodné a tie blbé vajcia ma už štvali. Nepotrebujem, aby tu všetko bolo tak prehnane magické, ako sa rozplýval Dumble. Pokojne mi môže jedlo ostať ležať na tanieri, fakt.
"Od kedy sa tam chodí samostatne?"
Dobre, uťahoval si zo mňa. Prevrátila som očami a odsunula ten diablov vynález čo najďalej od seba.
Neviem prečo, ale akosi nemám náladu na jedenie ani na hranie ani na naháňačku za neposednou omeletou. Na nič. A už vôbec nie na chodenie s Blackom po škole.
Na okamih som vzhliadla k chrabromilskému stolu. Black i Lupin mi sedeli chrbtom. Tak trochu ma rozladil i tento bevýznamný fakt.
Z nejakého dôvodu som chcela vidieť ich tváre. I keď... Ok, ani chrbty metlobalového hráča a vĺčaťa neboli na zahodenie.
Potriasla som hlavou, keď som si uvedomila svoje myšlienky a opäť sa obrátila k Faustovi. Usmieval sa na mňa. Dnes som naozaj nemala dobrú náladu. Vonku sa schyľovalo k lejaku a i keď mám radšej chladné počasie, na dážď si nepotrpím.
"Idem sám," povedal mi odrazu, akoby som si tú odpoveď až teraz zaslúžila.
Vážne sa jeho správanie podobalo na chovanie hráča. Hra so životmi ľudí okolo seba? Desivé čo i len pomyslieť, tak psychopatická nie som ani ja.
Vadilo mi to, no keďže to bol iba pocit a ten nedokázal prekonať to, že napriek všetkému som bola s Faustom celkom rada, nechala som to tak. Faust je totiž vtipný spoločník. Múdry a príjemný. A ak netresnete prvú vec, ktorá vas napadne, väčšinou ani nie príliš zvedavý.
Možno sa to tak nezdá, pretože naňho stále nadávam, ale naozaj nie je také zlé s Faustom tráviť čas.
Začínam mať podozrenie, že som si ho obľúbila. A to sa mi nepodobá.
Prikývla som.
"Ale na Halloween už partnerku máš, nie?"
Prikývol a potom pohľad natočil k jednej Slizolinčanke. Bola to bohatá partia- nie, vážne?- a náležite pekná.
Teda, náležite pekná pre pekného chalana. Ale Faust bol asi iná liga než všetky baby tu. Nie len výzorom- ale vyzeral i akosi starší, vzdelanejší, povýšenejší.
Neviem si predstaviť, ako sa s ním reálne niekto vybavuje. O čom sa s tou babou asi tak bude rozprávať? A keďže s ňou chodím do triedy už šiestym rokom, je mi známe, že práve najmúdrejšia osoba to nie je. Ani jedna z priemerne múdrych. Ani jedna z menej inteligentných.
Vlastne je blbá ako blázon, čo sa budem namáhať pomenovať to slušne.
Ako ok, možno keď sa s Faustom dokážem baviť ja, dokáže to i ona. Nevravím, že tu nie je nikto inteligentný okrem mňa- tých pár výnimiek tu možno niekde (dobre) schovaných bude. Ale je iné, keď sa bavíte s chalanom, ktorého chcete zbaliť a keď sa s ním bavíte, ako vám ústa narástli.
I keď... S Faustom je trochu nebezpečné baviť sa, ako vám ústa narástli. Ale na druhú stranu, patrím k tým, ktorý väčšinou rozmýšľajú o svojich slovách, takže to zvládame.
Keď si to tak vezmete,jedno s druhým, tretie so štvrtým... S Faustom nám to celkom šlape.
"Tanya Blackcliffová. Hm. Vážne sa s ňou máš o čom baviť?"
Okrem toho, či má dnes pekné vlasy a ktorá farba jej pristane najviac? A či sa Londýn nachádza vo Veľkej Británii a prečo sa "hranolka" volá "hranolka"?
"Nechcem sa s ňou baviť. Hlavne nech vedľa mňa dobre vyzerá. A to bude," pokrčil ramenami a jeho nezáujem- nie, to už sa nedalo nazvať praktičnosť- ma zmiatli.
"Vieš, je trochu prostoduchá. Ale nie je prehnane ukecaná. Takže ak si myslíš, že budem celý večer počúvať bezduché debaty o vlasoch a šatoch, mal by som ťa vyviesťz omylu. Myra, neposudzuj ľudí, keď ich nepoznáš. Vlastne... Neposudzuj ľudí, ani keď ich poznáš. Si v tom otrasná."
Zaškľabila som sa naňho a potom som pozrela po nej. Mala hnedé vlasy s ryšavými odleskami, ktoré sa jej v hustých vlnách vlnili okolo opálenej tváre. Bola tmavšej pleti, ale stále beloška. Asi nejaká chyba pigmentu. Alebo to je pričastým opaľovaním v niektorých bohatých rodinách s domom na pláži už geneticky dané. Oči mala veľké a tmavé. Celá bola pekná, to hej, ale...
"Podľa mňa sa k tebe nehodí," proste mi to ušlo, ale bola to pravda. K jemnému, tajomnému Faustovi mi prišla príliš... Ako slnko, kým on bol ako noc.
Zdvihol obočie a napil sa pred tým, ako reagoval.
"Ale? A kto by sa podľa teba ku mne hodil?" spýtal sa naoko s nezáujmom, ale v jeho hlase zaznelo niečo medzi skrytým pobavením a... Skrytou výzvou.
"Neviem," zamračila som sa, "proste sa mi k tebe nehodí. Ale nie je to moja vec. Ak máš pocit, že práve ona pri tebe bude vyzerať dobre, vezmi ju."
"Som rád, že nebrániš môjmu šťastiu," povedal pobavene a tento raz to už neschovával.
Došlo mi, že zniem trochu žiarlivo. Nebolo to v tom. Proste mi to prišlo... Neestetické, kaziť jeho dokonalosť. Ale možno by som tak reagovala na každú. Faust mal byť samotár. Keď nad tým rozmýšľam, s dievčaťom som ho ešte nevidela. A nevedela som si prestaviť onu vyvolenú, ktorá by nekazila "faustovský" výsledný dojem. Pretože ten bol, hm, proste unikátny a ja som ho zbožňovala.
"Už si ju pozval?" nadhodila som.
"Samozrejme. Mohol by som tvrdiť, že s ňou idem i pred tým, akoby súhlasila- pretože nemá žiadny normálny dôvod nesúhlasiť- ale mám určitú výchovu."
No, to má. A má i tendenciu mi ju pripomínať.
"A prečo s ňou teda dnes nejdeš?"
"Nechodím s ňou. Idem s ňou na oslavu."
"Páčiš sa jej?"
Faust mi venoval krátky, úprimný úsmev a potom sklonil zrak.
"Povedzme, že áno."
"Hodláš sa s ňou vyspať na plese?"
Opäť ku mne vzhliadol a teraz to nebol úsmev, ale pobavenie. Fajn, aspoň som ho neznechutila či neodradila.
"Ty si vážne pramálo ako iné dievčatá, však?"
Neviem, či očakával odpoveď, ale mlčala som. Ja som pramálo ako iný ĽUDIA, nie len dievčatá.
Pokrútil hlavou a potom pokrčil ramenami.
"Neviem, snáď. Nemyslela si si dúfam, že môj pobyt na Rokforte sa rovná celibátu len preto, že sa s nikým nebavím? Či si nebodaj verila v môj rýdzi charakter?"
"A čo tvoja dobrá výchova?" opáčila som pobavene a on sa zasmial.
"Bod pre teba," žmurkol na mňa.
Popravde? Nezamýšľala som sa nad tým. Dokážem rozmýšľať iba nad niekoľkými nepríjemnými vecami naraz.
Ale keby mi tú otázku niekto položil, priklonila by som sa k tomu, že Faust ukája svoje potreby tak často ako chce. A má na to zástupy dobrovoľníčok.
"Keď už sme u toho výsluchu, dovoľ mne. Naozaj sa nechystáš tam s nikým ísť?"
Zahľadela som sa do jeho spýtavej tváre a okamih mi trvalo, kým som pokrútila hlavou.
"Nie. Idem tam iba na chvíľu, ako som povedala. Vyparím sa, len čo sa to bude dať. Mať so sebou niekoho... By to iba sťažovalo."
"A keby ťa niekto pozval?"
Zasekla som sa a iba na okamih- na kratučký okamih- môj pohľad zaletel poza Faustov chrbát. Stále tu boli, práve sa na niečom smiali. Asi na Potterovi, pretože dnes vyzeral ako idiot.
No potom ma napadla iná, krutejšia pravda. Faust si moje otázky vyložil tak, ako zneli- a teda ako žiarlivostné rýpanie. A pochopil to tak, že sa mi páči. A teraz zruší svoje rande a pozve mňa!
Tak to prr! Zastavte kolónu, otočte kone, tadiaľto cesta nevedie!
"Niekto ako kto?" prižmúrila som oči.
"Povedzme, že tu je niekto, kto ťa chce pozvať."
"Faust," zavrčala som.
"Povedzme, že to aj urobí."
Výhražne som mu hľadela do očí a snažila sa ho zadržať, ale on pokračoval.
"Prijala by si to pozvanie?"
"To by záležalo od toho, kto by to bol?" povedala som temným hlasom a dúfala, že to pochopil. Predsa len- s Faustom som trávila dosť času a niečo mi bránilo ho len tak odpísať.
"Neboj sa. Určite uznáš, že pekný je dosť. A ak tomu dáš šancu, pochopíš, že sa s ním dá i rozprávať."
Zasekla som sa v strede nádychu a opäť zavrela ústa.
Odrazu ma napadlo niečo celkom iné. Niečo, čo sa mi páčilo ešte oveľa, oveľa menej.
Faust pohol prvou figúrkou na hracej ploche. V hre, o ktorej som si myslela, že ju nerozohral.
Prosím, nech som sa nemýlila a nech som iba paranoidná.
"Čo?! Kto je to?"
"Môžeme už ísť? S Hagridom som sa dohodol, že tam prídeme hneď po raňajkách," ozvalo sa spoza Fausta a ja som vzhliadla.
V návale rozčarovania- alebo paniky?- som si ani neuvedomila, že sa tu Black zjavil. Ako dlho tu už stojí?
Zamračila som sa naňho viac, ako som chcela. Už len preto, že som na to nemala dôvod. Teda- on nebol ten dôvod, ale inak som ho mala.
Sekla som pohľadom po Faustovi a pokrútila hlavou.
"Toto dokončíme."
"Ale iste," zasmial sa Faust a opäť sa natiahol po pohári so šťavou. Keby to bolo červené vínoa on sedel v kožennom kresle obklopený prítmím horiacich sviečok, efekt by bol oveľa lepší, ale čo už.
Aj bez toho mi bolo jasné, že keď Faust niečo začne, určite to dokončí. A na začiatku tohto roka sa neviem prečo rozhodol, že sa začne hrať so mnou.


18. kapitola: Tajné rozmluvý Lupina s diablom
S Lupinom som totiž pred úplnkom vďaka oslave trávila nejaký ten čas a je nemožné nenávidieť Lupina- ak sa tedá nechová ako idiot. Preto ma trochu vyvádza z miery, keď sa ako idiot chová.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | 17. dubna 2010 v 14:00 | Reagovat

super! naozaj skvelá kapitola a ten faust... ach!

2 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 17. dubna 2010 v 16:16 | Reagovat

Och, Bože! Faust vie byť riadne.... uhm...neviem ako to nazvať...
Ale kapitola bola vážne úžasná. Bavilo ma to a bolo to naozaj pútavé. Jhaj, som zvedavá. Moc zvedavá.

3 ni.niik ni.niik | 17. dubna 2010 v 16:46 | Reagovat

:) dobré moc dobrééé .. doufám, že bude brzy další díl ;)

4 Nellie Nellie | Web | 17. dubna 2010 v 16:57 | Reagovat

Ale táto bola fakt skvelá. Fakt, že fakt, strašne sa mi páčila. Tajomná, plná narážok... tešíím sa na ďalšiu. Silno veľmi ;)

5 guaita guaita | 17. dubna 2010 v 22:32 | Reagovat

že "Zastavte kolónu, otočte kone, tadiaľto cesta nevedie!" užasna pasaž...cele velmi dobre :)

6 wladka wladka | Web | 17. dubna 2010 v 22:57 | Reagovat

jouuu ten koniec nemal chybu Faust j ale zakerny(v dobrom :)) paci sa mi
kapiotola bola uzasna hlavne ako rozoberali s kym pojde Faust na rande a ci sa s toudotycnou vyspi...:DDDDDd
pokrackooo poprosim v blizkej buducnosti

7 nikki nikki | 18. dubna 2010 v 13:23 | Reagovat

nevedela som ze je to mozne ale ty sa s kapitoly na kapitolu zlepsujes :D toho Fausta nenormalne zeriem :D prosim pokracovanie :)

8 miselka miselka | 18. dubna 2010 v 15:14 | Reagovat

super kapitola...Faust je naj.... :-D

9 nikki nikki | 19. dubna 2010 v 15:08 | Reagovat

tak ti prajem vsetko dobre na tej olympiade xDD

10 LiliB LiliB | E-mail | 19. dubna 2010 v 15:47 | Reagovat

ľudkovia, nemáte náhodou 1.časť Mercedes? Alebo školu noci? Prosím pošlite mi na email.

11 nikki nikki | 19. dubna 2010 v 16:21 | Reagovat

[10]: ja mám:D Mercedes :D blili@azet.sk toto je tvoj e-mail?

12 LiliB LiliB | E-mail | 19. dubna 2010 v 16:33 | Reagovat

[11]: hej, prosim posli mi ju

13 nikki nikki | 19. dubna 2010 v 20:59 | Reagovat

[12]: mas to , daj vediet ci doslo :)

14 LiliB LiliB | 20. dubna 2010 v 14:37 | Reagovat

[13]: super, ďakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama