14. Prosím si lístok na tretiu z ľava

1. dubna 2010 v 11:45 | Lostt |  Z extrému do extrému
Táto kapitola je skôr vážna, takže sa moc nezasmejete- viem, po tak dlhej pauze je to vážne skvelý návrat :D Ale aspoň je kapitola dlhá.
Ale musím vyriešiť isté krátkodobé veci, ktoré proste s námetom poviedky prišli a nemôžem sa ich zbaviť. Možno viete, o čom hovorím:)

Krátka rekapitulácia: Myra sľúbila, že Remusovi pri úplnku pomôže. Primusovia dostali za úlohu pripraviť oslavu Samhainu. Ako to všetko dopadne?

"Veď budeš mať partnera, či nie?"
"Čo budem mať?"
"Vieš, je to taká ľudská osoba zväčša opačného pohlavia, dve nohy, dve ruky, oblek..."


"Hej, Courterová!" ozval sa krik po chodbe a ja som strnula. Pudovo to mávam vo zvyku, naozaj sa toho nedá zbaviť. Ani po VŠETKÝCH tých razoch.
Možno by mi pomohla terapia. Alebo sa presťahovať. Alebo mu kúpiť jednosmerný lístok niekam ďaleko. Je galaxia Thrikxe dosť ďaleko?
"Čo zase chceš, Black?" otočila som sa k nemu. Za posledný týždeň bolo všetko opäť normálne. Nikto sa so mnou nebavil, no nikto mnou neopovrhoval viac ako je to v učebniciach.
Teda... Až na Lupina. Ten sa so mnou bavil tak ako pred prvým úplnkom školy. To len ja som strnulá a to vďaka tomu, že za týždeň je ďalší a ja mu mám pomôcť a keď to nevíde, tak to bude na prt... No pohoda jak vždy. Žiadny tlak, žiadny stres, rlbíme si tredy a rozpaľujeme bongá.
Každopádne, dať Blackovi ako trest pomáhať s oslavou bola fakt osudová chyba môjho života. Prvýkrát za mnou prišiel hneď na druhý deň od onoho Remusovho ospravedlnenia. Neviem, ako to Remus podal, ale Black mi povedal niečo v zmysle, že možno niesom až taká sviňa. ... Hej, milé jak blázon.
Vzápätí ale Black vyhodil do vzduchu tri záchody na druhom poschodí, za čo som mu dala trest. Kupodivu som sa dozvedela, že predsa len som PRESNE TAKÁ sviňa, ako povedal prvýkrát. Blackova nerozhodnosť je veľmi zavádzajúca.
Teraz sa ale rozhodol zo svojho trestu urobiť trest pre mňa, čo je na niekoho s jeho lacnou
napodobeninou mozgu fakt inteligentné. Až ho podozrievam, že to nie je z jeho hlavy. Tá Záškodnícka skupina by mala byť rozpustená.
"A výzdoba má byť halloweenska?"
Hm... Chce to niečo ešte ďalej ako Thrikxe.
Hej, jeho trest je pomôcť s prípravami. Presnejšie má na starosti výzdobu... Čo?!
Ja s výzdobou naozaj nič nezmôžem, Lupin takisto nie a Black si na to môže nájsť milión báb.
Len keby za mnou nechodil s každou kravinou, ktorá ho ani nenapadne (za predopkladu, že ho napadne vôbec niečo).
"Chceš ma naštvať?" zastala som a zaryla sa do tej jeho šarmantnej tváre ostrým pohľadom. Ťažko by ste na škole našli väčšieho kreténa, ako je Black, ale ťažko by bol nejaký kretén na svete taký očarujúci. Občas ma to odvádza od hnevu a to je k zlosti.
"Prečo?" zamrkal nevinne a tie jeho sivé, mačkovité okále s mierne tmavomodrým nádychom na mňa urobili ten jeho kukuč a la "prosim vezmi si ma domov a rozmaznávaj čo budeš dýchať".
A že som k tomu nemala ďaleko, čeeerta starého.
Vážne, už od pohľadu hebké, sýto čierne vlasy sa mu vlnili okolo opálenej uvoľnenej tváre a teraz mu padali spredu na ramená, a celé jeho vystupovanie bolo ležérne a uvoľnené. Bol na mieste a nerobil si s ničím starosti.
Obzvlášť teraz, keď vedel, že jeho priateľ bude mať pri úplnku pomoc...
"Lebo si sa ma to pýtal už včera prvýkrát a dneska ráno opäť?!" vyštekla som.
"Ale, naozaj?" pokrútil hlavou a bolo vidieť, že moja zlosť ho baví.
"Black, nechci ma naštvať, lebo ti do týmu hodím Malfoya."
"Snáď nemáš svojho spolužiaka rada?" zdvihol opovrhujúc obočie a ja som nemusela predstierať znechutenie.
"Vieš, Black, nemyslela som, že to poviem práve tebe- ale možno on je ešte väčší kretén ako ty. A teraz vypadni!" vyštekla som. No on nepoužil násilie, nadávky ani krik.
Zasmial sa a v jeho očiach sa zjavili takmer až sympatie. Njn, nenávisť k Malfoyovi spojuje.

*****

"Naštve sa Dumbledore, keď na tú oslavu nepôjdem?" spýtala som sa takto raz v spoločenskej, keď sme s Lupinom preberali, čo už máme a čo nie na oslavu. Vlastne to bolo v útorok večer a do úplnku ostávali už iba dva dni. Bola som z toho nesvoja, ale potom čo Lupin?
"Prečo by si nešla?" vzdhliadol od svojich papierov a jeho svetlé oči tajomne menili farby premenlivou žiarou ohňa z krbu.
"No... Neholdujem oslavám. Vyzerám ako party typ?" zaškľabila som sa a Lupin sa usmial.
"Hotová kráľovná večierkov... Nie, vážne. Veď oslava vonku ani nie je oslava ako taká, iba budeme sledovať čo robia profesori. A vnútri... Naješ sa, chvílu ostaneš a pôjdeš preč."
"Super plán. Hodinu sa tam nudiť."
Njn, ja pindám do všetkého, ešte ste si nezvykli? Proste nedopustím, aby som s tým súhlasila. Aspoň nie bezbolestne.
"Prečo nudiť?"
"A čo tam mám akože robiť?"
"Ehm... Tancovať?"
Hľadela som naňho a premietala, akého doktora zavolať. No nie, vážne. Psychiatra, alebo je to spôsobené nejakým úrazom?
Asi pochopil môj výraz naprostej demencie, pretože po chvíli to vzdal a vrátil sa k papierom.
Je fajn, že sú ľudia, ktorí sú ochotní znášať to, že si o nich myslím... isté veci.
Usmiala som sa sama pre seba, keď mi došlo, že vlastne mi celkom imponuje predstava, že Lupin naozaj vie, že preňho zháňam v duchu zdravotnú pomoc a i tak je ticho.
"Ešte to chce toľko vecí! Výzdobu síce robia decká, čo to majú za trest- mimochodom, Tichošľap sa stále sťažuje, ďakujem pekne-"
"Totálne niet za čo."
"-ale aj s tým sú preoblémy. Spraviť to viac karnevalovo, alebo strašidelne? Vieš, to, že sa masky využijú aj potom je dobrý nápad, pretože je v tom naozaj niečo vzrušujúce-"
"Pre davy povrchných deciek."
"-ale skĺbiť tradičný, strašidelný Halloween a všetko to zlato, striebro, pierka, perly a goráliky... Fakt sa Tichošľap stále sťažuje."
"Fakt je mi to jedno. Ja sa iba ukážem a skôr ako profesori zistia, ako moja maska vyzerá, neni ma."
Lupin ma obdaril znudeným, takmer znechuteným pohľadom a potom pokrútil hlavou.
"Veď budeš mať partnera, či nie?"
"Čo budem mať?"
"Vieš, je to taká ľudská osoba zväčša opačného pohlavia, dve nohy, dve ruky, oblek..."
"Veľmi vtipné. A kto z tých úžasne lásku rozdávajúcich spolužiakov má pozvať divnú sociopatku? Uvažujme..."
"A Faust? Veď vy dvaja spolu..."
Zmĺkol a zdvihol obočie.
No, ja si počkám, až to dopovie, v kľude.
Po chvíli pokynul rukou, aby naznačil, že mám doplniť odpoveď.
Nie, ja si vážne počkám.
"Chodíte," vydýchol, keď videl, že mu to neuľahčím. Ale trvalo to dlho, bod za statočnosť a bod za trpezlivosť, ďalší za vytrvalosť. Ale tri body dole za blbosť.
"S Michalakom? V tejto galaxii, alebo v tej tretej z ľava?"
Možno je to práve Thrikxe?
"Veď ste často spolu."
To sa iba zdá, lebo s nikým iným nie sme, ale ok.
"Sme... Priatelia (njn, stále mi to nejak nejde). Nebude ma pozývať na karneval. Neviem, či si si nevšimol, ale napriek dvojej desivosti na Fausta bude čakať zástup báb. A napriek jeho- povedzme miernej sociopatii- s jednou z nich isto pôjde."
Lupin sa zamračil, no potom sa usmial a oheň o niečo viac ožiaril jeho tvár. Vyzeral tak uličnícky, tak... Odrazu vyzeral tak záškodnícky, že jeho post v tej skupine možno aj dával zmysel.
"Vravíš desivosti?"
"To ma práve podpichuješ?" zdvihla som obočie a on sa zaškľabil.
"Občas tak pôsobí... Môžeme pokračovať?!" vyštekla som. Baviť sa s Remusom o Faustovi... To je fakt, fakt mrte zábava.
Lupin pobavene vzdychol a opäť pozrel na svoje poznámky.
"No, my sa musíme postarať o hudbu, občerstvenie a tie masky, ktoré stále nevieme ako vyzerajú... Napokon, možno to bude niečo úplne iné ako Benátky a to budeme v háji."
"Dnes skočím do knižnice," navrhla som sa v náhlom pocite zdieľnosti a on mi venoval krátky úsmev šťastného psíčaťa a potom sa opäť vrátil k svojim poznámkam.
"Tak potom ja porozmýšľam nad kapelou a o občerstvenie a ozvučenie sa postarajú prefekti. Súhlas?"
Pracovať a neriešiť osobné problémy je omnoho lepšie.

*****

Sedela som na posteli a triasla sa.
Rada by som povedala, že to bolo úplnkom, ktorý za pár hodín vyjde na oblohu, no nebolo to presne tak.
Dlane sa mi potili a pri predstave, že sa niečo pokazí, že to nevyjde...
Vyskočila som na nohy a zamierila k oknu. Viem vycítiť úplnok, no pohľad na poobednú oblohu ma upokojil. Pretože som vedela, že čoskoro to zo seba pustím von. No nechcela som... Bála som sa... Dočerta, radšej keby to ešte neprišlo.
Doprdele, odkedy sa Courterová niečoho bojí?!
Ja sa predsa nebojím obyčajného úplnku, bude to v poriadku, Lupin sa premení a ja ho dokážem udržať na uzde. Bude to ako vždy.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere a mne srdce vyskočilo až do krku. Otočila som sa ku dverám a na okamih zaváhala- akoby som mala nejakú reálnu šancu ich neotvoriť- a potom som k nim rázne zamierila. Svoje rozhodnutie som už stihla oľutovať veľa ráz, teraz už je na to neskoro.
Otvorila som a stretla sa s chladnou tvárou Záškodníka.
"Ideš?" spýtal sa a jeho oči prepaľovali moju tvár väčšmi ako obvykle. Nechýbalo, aby som sa pod tým pohľadom obšinula. Nebolo mi to vonkocom príjemné, napriek kráse jeho očí.
"Nechceš mi tým povedať, že tam opäť budete aj vy," bola som rada, že môj hlas znel silnejšie a nepríjemnejšie, ako som myslela, že bude.
Black sa zamračil a v jeho očiach sa zjavil vzdor.
"Proste poď," povedal pomaly a rázne a otočil sa k odchodu. Odišiel zo spoločenských izieb a nechal ma tam stáť. Siahla som po budne- i keď tá mi bude po chvíľu asi dosť na prt- a po nejakom oblečení do skrýše a vybehla z izby.
Zaklopala som na Lupinove dvere, no bolo mi viac ako len jasné, že vĺčik študent tam nebude.
"Doriti!" zavrčala som.
Ešte sme ani nezačali a už mi robia problémy. Tak je to s tou dnešnou nevďačnou mládežou, pff. Za vzdelanie by sa malo platiť, inak na to všetci zborovo kašlú.

*****

Vybehla som z obrazu primusských mietností a div nevrazila do Blacka a Lupina, ktorí si tam postávali a zhovárali sa. Lupinova tvár sa zachvela, hneď ako ma zbadal a mne bolo jasné, že Black mu práve zreferoval môj "malý, mierny, bezvýznamný" nesúhlas.
"Myra," povedal opatrne a chystal sa pokračovať, no ja som mu do toho skočila.
"Pokiaľ viem, dohoda bola, že ja poviem, kde, čo a ako."
"Ale uznaj, že ak tam budú i oni, bude to bezpečnejšie," povedal a v jeho hlase nebol len ten opatrný a mierny Lupin, no i vzdor a arogantný hnev. Úplnok bol príliš blízko na to, aby sa tváril diplomaticky.
"V čom? Budeš môcť roztrhať ich, ak to nevýde, namiesto niekoho cudzieho? Skvelý plán, Lupin, naprosto geniálny."
Byť krutá mám v popise práce, pretože niekedy to inak nejde.
Videla som, že ním trhlo a takmer sa už ku mne natiahol a možno by mnou zatriasol- možno aby zo mňa vytriasol toho sociopata?- alebo by mi rovno strelil facku, no Black mu vstúpil do cesty, chytil ma za nadlaktie a odtiahol ma stranou.
Lupin to mohol počuť, samozrejme, ale aspoň som bola z jeho dosahu.
"Doriti, Courterová, nemôžeš urobiť aspoň tento jeden ústupok? Tak nebudeme priamo pri vás."
"Je jedno, ako ďaleko budete," zasyčala som a pohľadom výhražne pozrela na jeho ruku, ktorou ešte stále zvieral moje nadlaktie. Stáli sme tak blízko seba, že sme sa takmer dotýkali a to preto, aby sme mohli rozprávať čo najtichšie. Aspoň to navodzovalo dojem súkromia, no zároveň som bola až príliš blízko Blackovi.
Pustil ma, no neodstúpil.
"Vždy sme s ním boli sami. Zvládneme to aj teraz."
"No vtedy používal elixír. Teraz ho používať nebude, pretože ten by to celé skazil."
"A čo teda chceš? Byť s ním sama v lese, keď sa nebude ovládať?!"
"Áno, presne to chcem."
Vlastne presne to potrebujem.
"To nemôžeš! Čo ak sa ti niečo stane?" šepol prudko a ja som sa prekvapene zamračila a odklonila sa.
"Mne? Čo by sa asi malo stať mne?"
Black o krok ustúpil a bez slova na mňa vzdorovito hľadel, no jeho oči ma spaľovali.
Cítila som sa ako nahá, nie fyzicky, to by som zvládla, no psychicky úplne odhalená.
"Udržíš ho a ak nie, my budeme robiť to čo vždy. Elixír teraz nezlyhal po prvý raz. Vždy sme to zvládli, aspoň ho zdržíme, alebo ti pomôžeme ho zdržať."
"Ibaže to bolo v budove. Ako to chcete zvládnuť v lese? Myš, srnka a pes?"
Prižmúril oči a v jeho tvári sa niečo pohlo, no nevedela som to identifikovať. Potom to však zmizlo a on pokrútil hlavou.
"Viem, že nemám žiadne právo ti niečo rozkazovať či od teba niečo žiadať, ale- prosím- chceme tam byť."
Hľadela som naňho a snáď to bolo tým prosím, že som o tom uvažovala.
Ak to nezvládnem... Bývali s ním každý jeden úplnok, no to bolo v Škriekajúcej búde. Tam sa mohli schovať, utiecť. Les je vlčie prirodzené prostredie, vetríme tam, sme tam silnejší, využívame mesiac. Pociťujeme svoju divokosť dvojnásobne. A keď budú tak blízko a on ma neposlúchne... Pripletú sa do cesty a on sa bude chcieť dostať preč.
"Je mi to ľúto, Sirius. Ale ak tam mám byť ja, nebudete tam vy. Aspoň prvýkrát nie. Potrebujem vedieť, či to zvládnem. Keď to pôjde, ďalšie úplnky tam môžete bývať, ale keď to nevyjde, boli by ste ohrození. Radšej nech to schytá nejaký kentaur ako ty. Ako vy."
Black si ma premeral, potom sa otočil k Lupinovi, akoby od neho čakal nejakú pomoc, no ako sa zdalo, Remusa moje slová presvedčili. On vedel, o čom hovorím.
To nebolo ako zveromágia. Oni neboli viazaní na silu mesiaca, im to bolo jedno.
Ale nás volala mágia, temná, neodvratná, čierna.
Black sa zvrtol a odišiel tak rázne, až som jeho kroky cítila ako nárazy do svojho rozochveného tela. No na druhú stranu mi to pomohlo sa trochu pozviechať. Vyjasniť si, čo potrebujem urobiť a ako to musím urobiť.
"Poď, máme dlhú cestu. Musíme ísť veľmi hlboko do lesa," otočila som sa k Lupinovi a ten na mňa okamih zamyslene, zachmúrne hľadel a potom prikývol.
Do premeny nám ostávali tri hodiny. Z toho dve hodiny a pol budeme šľapať lesom- snáď to bude dosť, keby to náhodou nevyšlo.


15. kapitola: Lupus Natus
Utekala som, čo mi sily stačili, najrýchlejšie, ako som dokázala. Vedela som, že Lupin je v tesnom závese a doháňal ma.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Máte radi prekvapenia?

Áno 88.4% (38)
Nie 11.6% (5)

Komentáře

1 wladka wladka | Web | 1. dubna 2010 v 15:55 | Reagovat

hmmm vazna ale pekna jednoznacne....ten Sirius nema chybu takto otravovat ludi :D

2 Leann Leann | E-mail | Web | 1. dubna 2010 v 20:54 | Reagovat

Jú, pekné a začínam premýšľať o tom, či mala tá veta s  tým, že by to mal radšej schytať kentaur ako Sirius niečo znamenať. Ako niečo prelomové. Aj keď sa potom opravila a adresovala to na všetkých troch, možno to je niečoho začiatok. Hm... no, neviem. =D

3 nikki nikki | 3. dubna 2010 v 18:28 | Reagovat

velmi dobra kapitola , po takej dobe , fakt uzasne, Myra mi chybala :D

4 Chris Chris | 4. dubna 2010 v 15:37 | Reagovat

super kapča! teším sa na ďalšiu!

5 miselka miselka | 5. dubna 2010 v 14:44 | Reagovat

je to super neviem sa dočakť dalšej som zvedava ako to spravia z plesom alebo čo to je

6 Nellie Nellie | Web | 5. dubna 2010 v 21:58 | Reagovat

"Blackova nerozhodnosť je veľmi zavádzajúca." to ma rozosmialo :D celý ten odsek :D skvelá kapitola ako obyčajne. Dúfajme, že v lese sa nič nepokazí a tajne dúfam, že Faust Myru predsa len pozve ;-)

7 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 8. dubna 2010 v 17:02 | Reagovat

Kapitola je super. Páči sa mi, že Myra berie ohľad na Remových kamošov. Som zvedavá ako to dopadne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama