5. Zbavené chuti za účelom lepšieho zažívania

22. ledna 2010 v 17:04 | Lostt |  Z extrému do extrému
To je tak skvelý názov :D Samochvála škodí, ale tak prepáčte mi to :D
Čo povedať ku kapitole. Je úvodom k tej ďalšej a pokračovaním k tej minulej. Ale inak nie je až taká ohromujúca, ako možno čakáte, tá ďalšia má väčšie grády. Ale táto je zase podstatná vo vysvetľovaní, takže hor sa do čítania.

A ja mám zase nejakú chorobu, ktorej názov nepoznám, takže to mám už ťažko v p... Snáď mi dneska mutter dovolí ísť von. Zajra sauna u kamarátky a kapitola zase někdy příště. Inak som rozmýšľala aj nad tým, že by bodlo aj niečo ku Dracovi alebo Mello, ale akože v pohode, že :D Ježiž, tak jak sa jednu dobu každý môj mužský hrdina volal na K, teraz sa každá ženská hrdinka volá na M. A neni to úmysel, to tak proste vychádza.

Dneska sme inak na seminári z dejepisu počúvali dobrú husitskú hymnu naspievanú D.Landom, tak by som ju rada niekde zohnala a navyše mi prišla najnovšia CZ Anita a SERENITY, ku ktorej sa vyjadrím do článku Firefly, kto by si chcel prečítať.

A hlasujte v ankete :)

"Máme zakázané vodiť si sem priateľov," dodala som napriek všetkému, čo som cítila pri pohľade na tie kopy nešťastia a zmizla vo svojej izbe.





Až do konca týždňa bola škola ešte ľahká. Prvý týždeň je vždy taký. Profesori vás chcú učičíkať na milé reči, sladké pohľady a málo učiva. A vy poľavíte a tým vás majú. Profesionálna taktika, učia sa to hneď v prvom ročníku.
V piatok večer som prišla z večere, vyhladovaná znova ako vlk a okamžite zamierila k svojim zásobám jedla. To by človek neveril, ako môže byť jeden hladný.
Jeden jediný večer, pokožka mi brnela čím ďalej tým viac a ja som túžila po tom, aby to prišlo čím skôr. Tešila som sa na to ako na vyslobodenie. Cítila som sa ako v príliš malom oblečení, už iba dať si ho dolu a pocítiť, ako mi pokožka znova voľne dýcha.
Na upokojenie a odvedenie myšlienok niekam away som si vzala knihu a zamierila do spoločenskej, aby som sia tam uvelebila. Nehrozilo, aby som narazila na Lupina, pretože ten len pred chvíľou odhopsal k ďalším trom hopsadlám. Nech si pekne skáču kde chcú, pokojne aj zo strechy, keď mám pokoj.
Sadla som si ku krbu, zachumlaná v kresle, vlasy si stiahla do naozaj veľmi voľného uzla- to by som chcela vidieť toho borca, čo by spravil pevnejší- len aby mi nepadali do tváre a začítala sa.
Dostala som sa asi po15.kapitolu, práve sa Henrych po štrnástykrát snažil otráviť svoju manželku- fakt dobrá kniha, i keď Henry bol neschopný debil- keď do spoločenskej vošiel Lupin, bohužiaľ jeho chvost bol tvorený tými tromi idiotmi.
Iba občas sa mimo vyučovanie s niekým stretnem a prehodím s ním pár slov- s tými slovami by som to nebrala až tak vážne, no väčšinou sú to títo traja chujovia a Lupin. Bola som v minulom živote masový vrah, keď mám tak krutý trest? Musela som byť niečo ako spiaca bunka, viete, taký ten človek, čo odrazu zabije naraz aj tisícku ľudí. Pretože za menší počet obetí by mi pridelili menší trest. Napríklad neustále rany bičom, alebo nejaký druh choroby ako je syfilis.
"Bože, táto," zamrmlal Black a zastal, premerajúc si ma vážnymi očami. Pekné oči, to priznám bez tortúry, s tou svojou šedou trblietavou farbou mrakov a vy iba čakáte, kedy stmavnú ako pred búrkou. Otočil sa na Lupina a ja som urobila to isté.
Akoby nás mal rozsúdiť.
"Kde teda ideme," šepol, možno tam bol úmysel, aby som to nepočula. Možno by som to ani nepočula... Ale ja mám dobrý sluch.
"Pred ňou to určite rozoberať nemôžme. Do tvojej izby?"
"Ak chcete."
"Ak vám moja prítomnosť robí také ťažkosti, odsuniem sa. No Lupin," oslovila som ho a už sa stavala k odchodu, premerajúc si osloveného, ktorý sa ku mne s trhnutím otočil. Nevyzeral vo svojej koži, akoby ho to jediné oslovenie takmer pripravilo o... o čo vlastne? O sebaovládanie? O kontrolu? O chladnú tvár?
Donútila som sa stáť rovno a vzala si veci, napriek tomu jeho prenikavému pohľadu.
Niežeby som išla preč z dobrej vôle- ktorá mne absolútne chýba, že. Skôr to bolo tými pretiahnutými tvárami, ktoré všetci mali. Tým naliehavým- a inokedy tak zamatovým- hlasom Siriusa Blacka. A Remusom, ktorý vyzeral, akoby v tú chvíľu nechcel byť vo vlastnej koži, pri čom sa ku mne otočil s oveľa väčšou temnotou v očiach než obvykle. Všetci boli akoby zbavení chuti za účelom lepšieho zažívania.
Mne i tak bude zle ešte nejakú chvíľu, takže nevalný úspech.
"Máme zakázané vodiť si sem priateľov," dodala som napriek všetkému, čo som cítila pri pohľade na tie kopy nešťastia a zmizla vo svojej izbe.
I ja mám svoje miesto v hierarchii Rokfortu. Musím byť nepríjemná a necitlivá. Holt, také sú pravidlá.


*****

Týždeň sa stretol s víkendom a konečne prišla sobota večer, ktorú som potrebovala ako soľ. Úplnok.
Možno som sa mohla zmieniť skôr, možno vám to došlo z tých pár narážok o vykrádaní sa von v noci z hradu, možno z tých rečí o uvoľnení.
A jeje, keď to poviem takto, znie to všelijak... Ale fakt, nie som úchylák znásilňujúci zvieratká v lese. Bože, brr!
Vyšla som von z hradu, veľmi opatrne svojou starou známou tajnou chodbičkou, ktorá ma vyviedla na druhej strane jazera, blízko lesa. Chodila som vždy čo najďalej od Rokfortu, Škriekajúcej búde som sa vyhýbala oblúkom a Rockvillu podobne. Vždy som si bola istá, že v mojom okolí nie je živej duše. Nechceme predsa spoločenské faux pa.
A keď mesiac vyšiel vysoko na oblohu, mohla som vypustiť svojho vlka...

*****

No hej, som vlkodlak, a čo má byť? Hej! Nebuďte tak predpojatý!
Nie som ako tí typický pohryznutý nakazení trochári, aby bolo jasné.
Som o niečo lepšia, takže prakticky nadradenejší druh. Vyzerám rovnako hnusne zdeformovane, akoby ma práve polámali na kolese, takže žiadna výhra, ale za to mám vlastné myšlienky. Myšlienky, ale nie pudy. Teda- keby vidím krvácajúceho človeka, tak ho pravdepodobne neroztrhám. Pravdepodobne... Avšak určite by som na to mala obrovskú chuť, to sa vsaďte. U takého králika už by to bolo iné, tam je mojej ľudskej stránke total ukradnuté, čo robím. Kto vie, aké by to bolo, keby som patrila ku Greenpeace. Mala by som takého nejakého vyčekovať a spýtať sa.
Akože sa táto prapodivná anomália, hračka prírody stala?
Moji rodičia boli totiž obaja vlkodlaci a ja som narodený vlk, takže asi tak. Koniec.
... Nie je to moc dlhý príbeh, čo si budeme hovoriť, ale netvrdila som, že je to story na pol dňa.
Aby som teda uľahčila vašim dušičkám bažiacim po historkách, tak to rozvediem a doplním o drahocenné informácie, ktoré by sa v dnešnej dobe viacerým ľuďom zišli- otec bol regulérný pohryznutý (čítaj trochár), ale matka to má vrodené od babky a babka od jej mamy a tá od jej mamy atď. Skrátka máme nejaký vlkodlačí gén. I odtiaľto pochádza moje stredné meno Igra, ak ste si ho niekto zapamätali- ak nie, tak ho pokojne zabudnite znova, pretože to znie desne. Možno prezrádzam veľa tajomstiev či záhad, čo je blbé a strašne ma to v rebríčku zaujímavosti posúva dole, ale hodí sa to. Stavím sa, že by nikto z vás neprišiel na to, čo to znamená.
Pretože to neznamená nič.
Hej, pointa jak sviňa.
Je to totiž skratka, pretože ako malá som to sťa rodená Angličanka proste nevedela vysloviť celé. Vznikali tam všelijaké nemilé kreácie, ktoré znamenali všetko možné, len nie to, čo mali (nie vždy to bolo práve lichotivé). Potom som sa rusky naučila, a to rokmi strávenými v Rusku u babky, kde som bola až do môjho prestupu v 12 rokoch. To kvôli vlkodlačiemu génu, ktorý sa u mňa začal prejavovať niekedy v šiestich a babka ma doň zasvetila. A bola to ona, ktorá mi meno Igra vybrala. A vysvetlila mi i jeho pôvod- pretože som hračkou prírody a Igra je vlastne skratka z ruského výrazu pre hračku- igruška. Mimo to, ona ma nazývala svojou hračkou, pretože ma naučila všetkému, čo vedela. Pár vecí z jej arzenálu bolo vlastne veľmi zaujímavých.

*****

Bolo to iba chvíľu pred svitaním, začalo pršať a mne bolo jasné, že sa čo chvíľu premením späť. Trochu som to s tým pocitom voľnosti prehnala, pretože som si zabehla moc ďaleko. Rokfort bol ešte desiatky kilometrov a ja som bežala ako som len vedela, aby som to potom nemusela šľapať nahá. To by bolo veľmi nemilé. Prútik i oblečenie som samozrejme mala skryté... No byť nahá v lese nie je moja najobľúbenejšia činnosť, ak viete, čo tým myslím.
Nie že by mi to úplne vadilo, pretože som predsa len... Rodený vlk, no človek tu môže stretnúť všelijaké úchylácke potvory. Ja zvieratká neznásilňujem, ale kto vie, či tu nie je nejaký podobný deviant.
Dážď už dosahoval maxima, stekal mi po krátkej, tmavej srsti a to nebolo príjemné. Ono to vlastne celkom studení, viete?
Snažila som sa zrýchliť, Rokfort už nebol ďaleko, ale po celej noci behania ma tak trochu začínali bolieť svaly. Možno vám to veľa vlkodlakov nepovie, ale po úplnkoch sme dosť rozbití. Ako po pretancovanej, prepitej noci na diske. Síce nemáme opicu, ale kdejaký škrabanec a modrina sa nájdu a bolesť svalov a únava je tu vždy. Proste ako párty... Čo, vy nemávate po diskotéke modriny a škrabance?
Vlky ako také sú obratné a krásne stvorenia, ale vlkodlaci sú veľkí a čvangľaví a berú všetko, čo majú v ceste. Tak viete, keď sú dva kríky a vy sa medzi ne nedáte, tak ich proste naberete, čo iné vám ostáva v tej rýchlosti?
A odrazu som to zacítila. Bol to pach niekoho iného. Iného vlkodlaka. Roztriasla som sa na celom tele, pretože bol blízko. Nechápala som, ako to, že som ho nezacítila už o veľa, o veľa skôr. Z hrdla sa mi vydralo tiché, ovládané zavytie a začula som naňho i adekvátnu odpoveď svojho druhu a nechtiac som začala vrčať.
Asi natoľko ovládam svoje pudy, keď sme u toho.
Bolo mi nepríjemné, že je tu niekto iný, tak blízko Rokfortu, a ja o ňom neviem. Čo ak je to študent? Nie... To by som predsa vedela! Možno nováčik?
Bol bližšie, išiel smerom ku mne a ja som zdesene zastala. Pocítila som totiž prudký záchvev na šiji a bolestivý tlak na všetky kosti i svaly, akoby sa mi mali čochvíľa zlomiť. To nebolo dobré.
Zdvihla som hlavu k oblohe, silnejúci dážď mi takmer nedovolil to vidieť... No mesiac sa pomaly skrýval a vychádzalo slnko.


6. kapitola: "Sympatická" rozšírená verzia
"Si v poriadku?" zopakovala som svoju otázku, tento krát môj hlas nebol skúmavý a opatrný, no drsnejší a vkrádala sa mi doň ostražitosť, istá nepríjemnosť.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Slash?

Ano 37.3% (19)
Nie 62.7% (32)

Komentáře

1 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 22. ledna 2010 v 17:32 | Reagovat

Super kapitola... Vážne taká...hm... veľa vysvetľujúca :). Mno a samozrhjmem som zvedavá na pokračovanie..... fakt by ma zaujímalo ako to dopadne.

2 Miley Miley | 22. ledna 2010 v 18:42 | Reagovat

bohovské! teším sa na ďalšiu kapču! úplne skvelé!a som zvedavá ako dopadne tá stretávka s ďalším z jej druhu. predpokladám že remus.. teda ak si tam nedala aj iného vlkolaka :-)

3 Nancy Nancy | 22. ledna 2010 v 21:40 | Reagovat

No mňa ako prvý napadol Faust!
Inak, mi-lu-jem tvoje opisy, som na ne hrozne zaťažená. Severusa jak si opisovala, tak to som nevedela, či mám milovať teba alebo jeho. A úúú, dávaš nám tu iný pohľad na Remusa, teším, teším.

4 Tonks Tonks | Web | 22. ledna 2010 v 22:13 | Reagovat

budem sa tváriť, že som hp nečítala a nemám ani tušenia, kto by mohol byť tým druhým vlkolakom (teda, ak si tam nezakomponovala aj niekoho tretieho). :D takže nadradená rasa? zaujímavé, ktovie čo bude ďalej... hlavne ak zistí, kto je ten druhý vĺčik :D

5 nikki nikki | 23. ledna 2010 v 17:46 | Reagovat

vau to mne sa teda nezda ze by tato kapitola bola slabsia a ked dalsia bude este lepsia ako tato tak sa nanu strasne tesim :D tak baby povedali vsetko co by som povedala ja takze sa opakovat nebudem ,:) tu saunu si zajtra uzi :)a ked myslis anitu tak ti dosla domov kniha smrtici tanec alebo 9 cast na pc?

6 Lostt Lostt | Web | 23. ledna 2010 v 18:37 | Reagovat

nikki: Smrtici tanec aj so svojou skvostnou zelenou obalkou :D

7 nikki nikki | 23. ledna 2010 v 20:49 | Reagovat

lostt: okik a diky ze si mi pripomenula sak ja som zabudla ze ja som ten serial chcela pozerat :D

8 Coraline Coraline | E-mail | Web | 24. ledna 2010 v 16:59 | Reagovat

Pravda, že je to úvod k novej kapitole!! :D Vážne zážitok z tohto čítania. Slepila som sa celú dobu ako sprostá, lebo mi nevidieť dobre tie čierne písmenká na zelenej ploche, tak som si to "naberala" ale o nič lepšie. Tak či tak, zvládla som to dočítať a je to super. Neviem prečo, ale z nejakého dôvodu som si obľúbila jej babičku (síce viem, že tam nikdy nebude, ale aj tak). Taký zvláštne dobrý pocit z nej mám a tá Igra- to bol dobrý nápad :) Takže na záver už len- teším sa na ďalšiu časť a idem ti okomentovať nový design :)

9 Lostt Lostt | Web | 24. ledna 2010 v 21:28 | Reagovat

Coraline: Ok, idem skusat nieco s pismom, lebo nikoho nechcem pripravit o zrak :) Dakujem :D

10 Lostt Lostt | Web | 24. ledna 2010 v 21:39 | Reagovat

Coraline: Ok, tak som skusala a ja to fakt neviem posudit, bo mne to ukaze uplne inak... A este k tomu strasne, toto je jedine pismo, ktore sa da na mojom compe citat.

11 Coraline Coraline | E-mail | Web | 25. ledna 2010 v 15:32 | Reagovat

Lostt: Nevadí :D Ja to nejak prežijem a neodrádza ma to extra od návštev tohto blogu, tak sa netráp :D

12 wladka wladka | Web | 26. ledna 2010 v 16:43 | Reagovat

kapitola ako vzdy skvelo napisna aj ked sa mi ten napad s vlkodlactvom nepaci...nwm preco ale je to tak
ale aj tak mam tuto poviedku rada :PPP

13 Miselka Miselka | 28. ledna 2010 v 15:59 | Reagovat

to bude zaujímavé stretnutie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama