Asi sa niekde stala fakt krutá chyba, ale prečo nie som po dočítaní deviatej časti série o Anite Blake s názvom OBSIDIAN BUTTERFLY - Obsidánový motýľ nadšená?
Kedy sa mi stalo naposledy, že som po dočítaní Anity nebola nadšená? ... Aha, nikdy.
Nie, vážne. Hovoríme tu o presne 700 stranovej knihe série a mňa na tých 700 stranách nedokázal výraznejšie nadchnúť ani jeden idiotský moment! Jasné, boli chvíle, ktoré pamätám a budem pamätať... Ale nie tak veľmi ako z predošlých kníh. Otupela som ja, alebo som si Anitu už iba natoľko vysnila, že prekonať moje očakávania je nad jej sily?
Aby som vás potom neuviedla do omylu- vzhľadom na to, že je to Anita, to bola zase super kniha, ale k TOP v tejto sérii po dlhej dobe nepatrí. Autorka mala totiž tendenciu 'čo kniha to perla'. Bohužiaľ, toto je iba skvelá, úmorne dlhá kniha a jedna moc náruživá čitateľka (ja).
Ale viac už v celom, spoilerovo vyhradenom článku. Ak vás to odradilo, tak tento dojem som zanechať nechcela. Anita je Anita a táto kniha mala jedno absolútne neodopreteľné plus (a že ho bolo veľa a že som sa opúšťala a že mám novú naj postavu)- Edward!
Každopádne táto kniha je veľmi iná ako všekty predošlé a to mi bolo jasné až keď som začala po dočítaní tejto čítať opäť šestku (návrat ku koreňom, chcela som si pripomenúť Jean-Clauda :)) Zistila som, že táto bola písaná inak, bola iná dejom, mala iný nádych a to bolo v niečom veľmi pútavé a magické a snáď ma to čítanie šestky až tak neberie ako kedysi- a pri tom mi to zo šestky pri čítaní deviny chýbalo. Proste zmätok, ale aj to k Anite patrí. No až teraz mi začína dochádzať, že práve to bolo na tejto kniha čarovné a ja som si mala lepšie vychutnať. To niečo... Ľudské.