Fool for love 4.13

24. prosince 2009 v 16:09 | Lostt |  Happy ever after
Prvý darček vianočný, považovateľný takmer za zázrak Vianoc :D
Poviedka sa totiž konečne hýbe a ja som jej vymyslela- a po prvý krát aj zapísala do notesa!- koniec. Lebo ja vždy zabudnem, ako som sa rozhodla, tak dúfam, že nestratím notes :D
Každopádne vám želám pekné sviatky:D Akčné a haluzné Vianoce! :D


Fool for love


4.13
Dva týždne. Nechápala, ako dokázala stráviť v takom nič nerobení dva týždne, no keď sa zobudila v ten utorok ráno, takmer sa nedokázala nadýchnuť.
"Slečna, ste v poriadku?" pribehla Madeline, na ktorú si Maya za tú dobu už takmer dokázala zvyknúť.
"Ja- Ja... Áno, ja len-" Maya sa snažila popadnúť dych, no niečo, čo sa jej prisnilo, či nejaký pocit... Nedokázala to popísať, no akoby sa niečo dialo.
Posadila sa na kraj postele a spustila z nej nohy, zatiaľ čo Madeline si kľakla vedľa nej a pozerala na ňu svojimi nevýraznými očami, ktoré boli plné prostého strachu.
"Nechcete vodu? Alebo nejaký liek? Nemám zavolať madam?"
"Nie, to je dobré. Ja len... Potrebujem trochu vzduchu. Otvor, prosím ťa, okno."
"Ako si želáte, slečna," odvetila Madeline a odbehla otvoriť Mayine okno.
Madeline však zaváhala a Maya, ktorej dych i srdce sa začínali už upokojovať, začula zaváhanie jej dychu.
"Čo sa deje, Madeline? Hovor," vyzvala ju a otočila sa k nej.
"Ja len... Pán Black sa opäť pozerá, slečna," povedala slúžka a potlačila zachichotanie vo svojom hlase.
"No áno... V posledných dvoch týždňoch sme veľa času spolu netrávili."
"Zdalo sa, že má veľa povinností."
"Nie, to sa nezdalo. To ona schválne."
"Prepáčte, ale koho pani myslí?"
Maya vzdychla. Madelinein hlas jej už toľko nevadil, dokázala si zvyknúť i na jej prítomnosť... No práve najbystrejšia nebola, na tom sa asi nikdy nič nezmení.
"Nechaj to tak, Madeline."
"Prepáčte, slečna. Donesiem vám niečo na raňajky?"
"Najskôr mi choď napustiť teplú vodu do vane a potom mi dones iba čaj, vďaka."
Chudá slúžka prikývla, vbehla do kúpeľne a po chvíli vybehla z izby. Najmúdrejšia nebola, ale jednoduché úlohy plniť vedela.

*****

Maya vyšla z kúpeľne, vlasy už vysušené, obliekla sa do domácich tmavo zelených šiat- z tejto farby sa s tala jej nová najobľúbenejšia farba- a tešila sa na teplý čaj, keď v izbe narazila na nečaknú osobu.
"Madam?" zdvihla obočie a pokračovala k malému servírovaciemu stolíku, na ktorom ju čakal onen čaj.
"Snáď stará mama, nie?"
Maya to nekomentovala, iba sa posadila a začala sa venovať teplému nápoju.
Stará pani nakrčila nos, no potom sa jej tvár natiahla do úhladnej, chladnej masky a natočila sa k svojej vnučke.
"Vlastne som ťa prišla potešiť, Maya, tak by si sa mohla chovať slušne."
"Urazila som vás, madam?"
"Urážaš ma už len tým oslovením."
Maya počula to hnevlivé chvenie v jej hlase a tek len pokrútila hlavou.
"To ma mrzí," povedala, takmer až posmešne a pomaly, pre pani Fulgence priam frustrujúco pomaly, miešala čaj.
"Prišla som ti niečo oznámiť. No musím ťa upozorniť na slušné správanie. Žiadne neprístojnosti."
"Čo tým chcete naznačiť? Veď i Regulusa odo mňa držíte, akoby som s ním mala robiť neviem čo. Je to naozaj trápne."
"Nechci, aby som si to rozmyslela, Maya. To by si ľutovala."
"Ako dlho budete ešte chodiť okolo horúcej kaše?" zamračila sa Maya a stará matka sa chladne usmiala.
"Inokedy by som svoje rozhodnutie vzala späť, no viem, že toto ti urobí radosť. Snáď pochopíš, že ti nechcem zle a začneš sa chovať slušne. Máš návštevu," povedala a zamierila ku dverám.
Maya ostala sedieť, no zmätaná. Má ísť za ňou? Alebo tá návšteva príde sem? Prišiel Dumbledore?
Bola sama asi dve minúty, keď sa ozvalo krátke klopanie a dvere sa znova otvorili, nečakajúc ani na jej dovolenie.
Vzhliadla a zamračila sa, no razom jej lyžička, ktorou si miešala čaj vypadla z ruky a ona vyskočila na nohy.
"Sirius!" rozbehla sa k menovanému a skočila okolo krku usmiatemu Siriusovi, ktorý ju stisol v náručí.
"Maya, Merlin, už som myslel, že ťa neuvidím, keď si tak náhle zmizla."
"Nebolo mi všetko jedno," priznala a nebola ochotná ho pustiť, tisla sa k človeku, o ktorom vedela, že o ňom nemusí pochybovať. A to, po dvoch týždňoch, bol skvelý pocit.
To teplo, to uvoľnenie, to náhle zmiznutie všetkých obáv. Sirius na ňu vždy pôsobil veľmi špecificky, uvedomovala si to, no vo chvíľch, ako bola táto, jej to bolo jedno. Blahorečila zaňho.
"Ale kde si sa tu vzal?" odtiahla sa o kúsok, aby mu videla do tváre.
Znova sa usmial, no všimla si jemné stopy únavy okolo jeho veselých šedomodrých očí.
"Tvoja statá mama ma dala zavolať. Dumbledore mi hovoril o tvojej starej matke i o tom, že k nej nechceš ísť, no nečakal som, že sa veci vyvinú práve takto... Dumbledore mi to vyvsetlil. Nie je to... Asi sa tu necítiš najlepšie."
"Ako v klietke."
"A čo... Môj brat?" spýtal sa Sirius a odtiahol sa. Maya sa opäť posadila a on si sadol oproti nej, nespúšťajúc z nej zrak. Akoby nasával jej prítomnosť, priam videla to, ako sa mu dostáva do každej bunky.
"Regulus býva na druhom konci zemegule, pokiaľ ide o to. Neviem, stretávam ho asi tri krát za deň, aj to niekedy nie. Väčšinou pri jedle, niekedy si ho nechávam doniesť, niekedy zas on. Stará matka mu dáva rôzne úlohy, akoby sa stal jej osobnou asistentkou. K tomu musí doháňať školu. Je to až smiešne, jej hlúpa predstava toho, že my dvaja... Teda..."
"Hej, dobre," prikývol Sirius a jeho tvár sa zachmúrila. Nebol nadšený ani tou predstavou, ani tou správou.
V miestnosti nastalo tiesnivé ticho, ona si hľadela do pohára, on jej stále hľadel do tváre.
"I tak nemôžem uveriť tomu, že si tu," usmiala sa jemne a trošku k nemu pozdvihla zrak, akoby len na chvíľku, no zotrvala pohľadom na jeho tvári.
Vrátil jej úsmev, oveľa žiarivejší ako ten jej a natiahol sa po jej ruke. Mala ju teplú, vyhriatu od horúceho čaju a on jej ju stisol.
"Som tu rád. Bolo nepríjemné... nevedieť."
Sklonila pohľad a chcela si jemne vytiahnuť ruku z jeho zovretia, keď odrazu sa ozvalo zaklopanie a následné otvorenie dverí. Opäť bez vyzvatia.
A opäť Black, ako si Maya uvedomile.
Vytrhla ruku zo Siriovho zovretia a postavila sa.
"Regulus, čo tu robíš?" spýtala sa a vlastne bola priam šokovaná. Regulus však stiahol tvár a pokrútil hlavou.
"Zdrhol som babke," odvetil zachmúrene a ona k nemu podišla.
"Povedala ti, že prišiel Sirius?" spýtala sa, sama nevediac prečo, iba... Opäť to bol nejaký pocit.
"Vlastne sa zmienila, hej," prikývol Regulus a pohľadom sekol po svojom bratovi, ktorý sedel natiahnutý v kresle, akoby bol doma. Bolo to priam do neba volajúce gesto majetníckosti.
"A nechala ťa ísť za nami," vydedukovala Maya.
"No, priepustku som nedostal, ale nebránila sa, keď som odchádzal... Máš pocit, že je to dôležité?" spýtal sa Regulus a pohľadom sa vrátil k jej tvári, odrazu bol jeho výraz zaujatý a premýšľajúci.
"Neviem. Len... Ma jej chovanie znepokojuje."
Regulus ešte okamih rozmýšľal a potom prikývol.
"Preto som tu," povedal a opäť pozrel na svojho staršieho brata, ktorý sa narovnal a prikývol. Tušil, o čo pôjde.

*****

"To nemôžete myslieť vážne!" rozhodila rukami Maya. Stála v strede izby, oni dvaja na ňu hľadeli od servírovacieho stolíka, akoby sa rozprávali o farbe nových závesov, a ona šalela.
"Je to dobrý plán," povedal Regulus a ona pokrútila hlavou.
"Nesúhlasím," zavrčala.
"Regulus má pravdu, Maya, toto je konečne plán a to je viac, ako si mala doteraz."
Maya po ňom sekla pohľadom.
"A ty si od kedy na jeho strane?!" spýtala sa štipľavo a Siriusovi zacukali kútiky úst.
Bola veľmi milená, keď sa tu na nich takto neškodne hnevala- a mysleli si to obaja.
"Nejde tu o strany, Mello. On iba chápe, že môj nápad má hlavu a pätu a treba ho minimálne skúsiť. Je tu šanca na neúspech, hej, ale nič tým nestratíš."
Sirius sa otočil na Regulusa a po chvíli prikývol, akoby si týmto prehlásením nebol tak úplne istý. V jeho očiach si Regulus všimol niečo nezvyčajné- možno obavy a strach?- no otočil sa k Mayi a uprel na ňu svoje šedé, búrkové oči.
"Prosím, aspoň si to premysli."
"Tu si ani nemám čo premýšľať. Je to hlúposť a ja to zavrhujem."
"V čom presne spočíva ten problém, Maya?" spýtal sa odrazu Sirius zvláštnym hlasom, ktorý dokonale rozpoznala, a sekla po ňom prekvapeným pohľadom. Takmer sa začervenala, srdce jej vynechalo úder, no donútila sa vyzerať normálne. Akoby ju neprichytili pri čine.
"Prestaň. Obaja prestaňte. Ak je to všetko, čo ste chceli-"
"Hej, tak ja idem," postavil sa Regulus a ona vyvalila oči. Prečo sa má tak náhle k odchodu, keď...
"Regulus, nie," povedala pokojne, no pozrela mu do očí so všetkou vážnosťou, ktorú v sebe dokázala vydolovať.
"Pokoj, láska, neurobím nič, čo by si si nepriala," usmial sa, sklonil sa k nej a dal jej krátky bozk na líce. Zavrela oči a vychutnala si ten dotyk, no keď zdvihla ruku aby sa ho dotkla, odstúpil a obišiel ju.
Spamätala sa a zamračene sa k nemu otočila.
"Tvoj hlas znie pravdivo, no i tak ti neverím."
Regulus už bol medzi dverami, no tam sa ešte otočil späť k nej, vynechal zamračeného Siriusa a pozrel priamo na ňu, na jej zachmúrenú tvár a jas dvoch modrých podozrievavých očí.
"Tak potom je to žalostné," usmial sa takmer až arogantne a odišiel.
Bol tak komplikovaný, až sa niekedy bála, že nikdy nepochopí jeho správanie.
No i tak chvíle s bratmi Blackovými spolu boli tie najlepšie v tomto dome.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miley Miley | 24. prosince 2009 v 20:35 | Reagovat

parádne!! a čo si dostala od Ježiška??

2 nikki nikki | 24. prosince 2009 v 22:47 | Reagovat

krásne , teda to je vianočný darček :D ďakujem :D a normálne som si všetko pamätala som nemusela ani sa rozpamätávať že kto je kto a čo tu robí :D

3 Lostt Lostt | Web | 24. prosince 2009 v 23:11 | Reagovat

Miley: Moj vianocny stav sa ma tak, ze som dotala mikinu, aku som si kupila sama pred dvomi tyzdnami len v inej farbe, mrte svietiacih tyciniek (take to chemicke sklo co sa nalomi a svieti), z ktorych 85% uz svieti, takze su mi k nicomu:D Mrte knih, kabat, oblecenie, nejaka kozmetika, sperky... Proste uz iba same hovadiny. Jo, a este Simsa 3. Len to chodi strasne pomaly :D
Ty, resp. vy vsetci sa pochvalte :D

4 Nellie Nellie | Web | 26. prosince 2009 v 22:38 | Reagovat

jéééj, kapitola potešila, aj keď...mohla byť dlhšia. Ale to, že vôbec nejaká je, je výhra :D
...čo má znamenať ten plán? netrpezlivo čakám ďalšiu ;-)

5 Lils Lils | E-mail | 13. srpna 2015 v 18:44 | Reagovat

S týmto príbehom si nadobro skončila alebo budeš aj pokračovať?

6 Lostt Lostt | 30. srpna 2015 v 21:32 | Reagovat

Lils: Naozaj netuším. Rada by som dokončila obe poviedky, ale bojím sa, že po Myre už nič zo sveta HP nepríde.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama