23. Uštipnutie škorpiónom

12. prosince 2009 v 19:58 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Kapitoly menej často, ale za to dlhé, deal? :D

Táto kapitola nedá veľa nových informácií vám, za to však dá viacero informácii Dracovi. A to je pre príbeh, ktorý sa blíži ku koncu, dôležité. Naozaj nás nečaká už veľa kapitol. Ešte to neviem odhadnúť, pretože neviem priebeh, môžno sa to nazbiera, fleshbacky atď, no koniec sa blíži, tak aby ste vedeli. A blíži sa i nová poviedka, ktorá získava podobu a tuším získava i názov :)

"Nepoviem ti, čo chceš počuť. Nemôžem," zamračila sa a sklonila hlavu, jej hlas bol pevný a pokojný.
"A čo chcem počuť?"




S Bruerom sme si sadli v hale do kresiel a jeho nadšenie pohaslo. Moje tiež, keď som si uvedomil, že naša situácia sa viac ako len skomplikovala. Doteraz som svoje myšlienky venoval Ast- a odrazu mi v plnej miere došlo, že problémy siahajú o veľa ďalej.
"Tak čo budeme robiť? S tým, že sa zjaví jej otec, som fakt nepočítal."
"Nie, to sme naozaj nemohli vedieť. Priezvisko nám nepovedala," pritakal som. Mne by to i tak nepomohlo- o tom kto je minister som nevedel a nechcel to vedieť- ale Bruere mal také veci v malíčku.
"Myslíš, že sa Ast už nevráti? Že nebude ochotná pomáhať?"
"Je jedinou stopou, ktorú majú. Ak nepríde sama, vyhľadajú ju."
"Hovoríš to, akoby ti to bolo jedno," zavrčal Bruere a premeral si ma ostrým, nepríjemným pohľadom.
Či som to tak hovoril? Možno. V podstate mi to bolo jedno. Ja už som svoje urobil, teraz ide iba o to, či Bruerovi jeho milučké pergameny ostanú. Možno mi to ako priateľovi nemalo byť jedno... Ale akosi som stále ja ten, ktorý musí niečo robiť preto, aby som mu pomohol. A on sa zatiaľ ku mne chová ako k psovi. A k Malfoyovi sa tak nikto chovať nebude.
"Pozri, Peter, teraz nie je vhodná chvíľa na ňu tlačiť. Už tak sa tam nechce vrátiť, ale nepredpokladám, že by to neurobila. Pôjde tam. Až bude sama chcieť."
"A to mi má pomôcť ako?"
"To ti nemá pomôcť. To je fakt. Ja už som si svoje urobil- i tak som urobil viac, ako po mne smieš žiadať- teraz je to na nej."
"Ibaže ona sa vyžíva v tvojom dome a v tvojej posteli. Čo nevidíš, že jej na tebe vôbec nezáleží? Že jej ide iba o moc, slávu a prachy?"
Na Bruera dosť patetické a moja reakcia na mňa dosť neprístojná.
"Vypadni z môjho domu, Peter," povedal som pokojne a moje črty sa ani nepohli.
Svojimi slovami som prelomil Bruerovi masku a jeho tvár sa natiahla v šoku. Okamih na mňa ticho hľadel a potom sa postavil.
"Zbláznil si sa? Nepoznáš ju. Je to nejaká štetka z Egypta a ty ma kvôli nej vyhodíš?!"
"Neviem o tom, že by si ty pre mňa v posledných dňoch urobil niečo priateľské. Využívaš ma rovnako ako ona, takže tu nerob kázanie!" zavrčal som, stisol opierku kresla a pevne sa mu zahľadel do očí.
Dočerta, nechcel som reagovať tak prudko- už vôbec nie, keď tuším, že má pravdu- no už ma štve, ako si zo mňa každý robí poskoka. Ja nebudem skákať tak, ako ostatní pískajú. Nikdy som to nerobil a nebudem s tým začínať. Potreboval pomoc? Dostal ju. Pôjdem tam, budem vypovedať, môžem urobiť to, čo som povedal, že urobím. Ale nebudem do niečoho nútiť Ast, nebudem presviedčať Grangerovú, nebudem podliezať ministrovi. Nebudem sa pokúšať pohnúť vecami, ktorými sa pohnúť nedá.
Iba som to možno mohol podať trochu miernejšie.
"Zbláznil si sa, Malfoy. Kde sa podelo tvoje skutočné ja?"
"Uvidíme sa na ministerstve," odvetil som ľadovo a dúfal- naozaj dúfal- že odíde čím skôr.
Pretože som nemal ďaleko k tomu vybuchnúť.

*****

Vrátil som sa hore do izby a našiel Ast sedieť na mojej posteli. Mračila sa, vlasy mala rozhádzané okolo tváre a bola krásna. A ja som bol vytočený, podráždený a mal som chrobáka v hlave.
"Čo potom, až vybavíme ministerstvo?" spýtal som sa, ignorujúc jej rozhodnutie neísť tam.
Pokrútila hlavou. Nevedela. Super. Ale aspoň neprotestovala proti ministerstvu.
Čo som po nej vlastne chcel, keď som sám netušil, čo chcem? Ledva ju poznám, nemôže to byť... Nemôže to byť ona.
"Staneš sa lekárkou, nie? Veď to si chcela."
"To nechceš vedieť," prehovorila a vyhýbala sa môjmu pohľadu. Možno mi nemohla dať, čo som chcel- nech už to bolo čokoľvek- no aspoň vedela, čo ani nechcem.
"Nie, nechcem."
"Potom čo chceš počuť?"
"To mi povedz ty. Veď ma tak dokonale poznáš," z môjho hlasu zaznela uštipačnosť a to som nechcel. V tú chvíľu som s tým však nedokázal nič urobiť.
"Nepoviem ti, čo chceš počuť. Nemôžem," zamračila sa a sklonila hlavu, jej hlas bol pevný a pokojný.
"A čo chcem počuť?"
Naozaj by som to rád vedel.
"Ty to vieš, Draco. Len tomu zatiaľ neveríš," zdvihla ku mne svoj prenikavý pohľad a ja som cítil, ako sa ním prehrabáva v mojom vnútri ako v koši na prádlo. Zacítila, uvidela a začula všetko, čo vo mne bolo. I to, čo mne unikalo.
"Kedy pôjdeme?" spýtal som sa tvrdšie ako som plánoval, no nemohol som pripustiť, aby ma... Dočerta, aby ma čo? Aby ma niekto spoznal?!
"O hodinu," prehovorila vážne a jej oči schladli, vymanila sa z môjho vnútra a nechala ma samého.

*****

Napokon sme išli o niečo neskôr, keď sme si premysleli celú verziu príbehu. Na ministerstve sme sa vyviezli až na poschodie ministra. Nepredpokladal som, že by som mal ísť inam. Ihneď po vystúpení z výťahu nás odchytila Grangerová.
Skúmavým pohľadom si premerala Ast-Amareth a snáď ešte skúmavejším mňa.
"V poriadku?" spýtala sa, akoby tou otázkou myslela o mnoho viac a ja som len prikývol.
"Samozrejme," odvetil som ľadovo. Chcel som jej dať najavo, že my nie sme priatelia, no ona iba chápavo prikývla a znova sa otočila na Ast, chladne stojacu po mojom boku.
"Slečna Howardová, boli by ste taká láskavá a išla so mnou do miestnosti, kde si váš vypočujú aurori?"
"Nie som slečna Howardová," odvetila pokojne Ast, no cítil som energiu, ktorá išla z jej tela. Ovládala svoj hnev, svoj strach, svoju frustráciu.
Takže meno jej otca je Howard. Niečo mi to hovorilo... Možno som o ňom počul, keď som ešte žil s rodičmi. Keď ešte rodičia žili.
"Prepáčte. Pôjdete so mnou?"
Ast prikývla a cítil som opadávajúce napätie v jej ramenách. Akoby... Bola rada, že sa možno vyhne ministrovi. Ja osobne aurorov neznášam, ale vedel som to pochopiť.
"A ja?"
"Ty prosím chvíľu počkaj."
"Chcem ísť s ňou."
"Nie. Jej výpoveď bude tajná."
"Chcem, aby išiel," prehovorila Ast a v jej hlase zaznel prudký príkaz. Nie prosba, či žiadosť. Bolo to buď splnenie príkazu, alebo odmietnutie. Neradno odmietať.
"No jeho výpoveď sa musí zhodovať s vašou bez toho, aby ju počul."
No Grangerová bola statočné dievča.
"Takže z toho napokon vyjdem ja ako ten zlý, hm?" nebol som rozrušený, iba som konštatoval.
"Nebuď blázon. Iba... Je to opatrenie."
S Hermionov sme si okamih mlčky hľadeli do očí a vedel som, že tá malá hnedovláska neustúpi. Práca jej bola posvätná- tak ako kedysi škola. Nebolo možnosti ako ju prehovoriť.
Dokonca ani Ast by to nedokázala, no tá sa o to ani nepokúsila.
Iba na mňa pozrela, venovala mi dlhý, nepreniknuteľný pohľad a zamierila za Chrabromilčankou.

*****

Sledoval som ich odchod, až pokým mi úplne nezmizli na nejakej chodbe.
Osamel som sám na poschodí s kobercom a svetlými stenami. Ministerstvo zútulnelo, od kedy som na ňom bol naposledy. A vyprázdnilo sa.
"Pán Malfoy?" ozval sa odrazu hlas blízko mojej ľavice a ja som sa strhol. Neočakával som prítomnosť niekoho iného a potom... Spoznal som ten hlas, i keď nejasne.
Otočil som sa na staršieho Angličana, ktorý mal v tvári takmer až prosiaci, no stále distingvovaný, priateľský výraz.
"Som Cedric Howard. Prosím, išli by ste so mnou na chvíľu do mojej kancelárie?" ten muž hovoril príjemne a v jeho hlase zaznievala inteligencia, slušné vychovanie a trpezlivosť.
Ťažko uveriť, že tento chlap bol hajzel.
No ja na prvý dojem nedávam.
Nemal som však dôvod odmietnuť a tak som súhlasim a nasledoval ho do jeho kancelárie. Neviem, či o tom Gnragerová vedela, ale aspoň ma tá malá potvora mohla varovať. Na pohovor u budúceho otecka som nemal náladu.

*****

"Snáď nebudete považovať za príliš, ak vám poďakujem za záchranu svojej dcéry," začal okamžite a v jeho hlase bolo počuť, že hovorí pravdu. Naozaj sa mu zvieral žalúdok pri pomyslení, čo všetko sa mohlo Ast-Amareth stať.
"Za príliš? Nemyslím."
"Viete... Ona by to za príliš považovala. Ako ste mohli vidieť, nepovažuje ma za svojho otca. Hermiona mi povedala, že je vašou bývalou spolužiačkou, takisto mi zdelila i skutočnosť, že vy ste moju dcéru nie len zachránil, no ste s ňou i zasnäbený. Prepáčte, ale vy ste sa poznali už pred tým?"
"Áno," tu sa začína naše klamstvo.
"A ona... Ako dlho je už v Londýne?"
"Tri roky."
Jeho oči sa rozšírili a bezvládne sa oprel o opierku kresla, stravujúc tú informáciu.
"Tri... Tri roky? Bola tu tak dlho a ona... Ako dlho sa poznáte?"
"Rok, pane."
"Prosím, hovorte mi Cedric. Veď... Budete môj syn."
Vtipné, keďže to vyzerá, že momentálne ani ona nie je jeho dcéra, ale mne je to jedno. Také veci sú minoritné s ostatnými riešenými problémami.
Pokrútil som hlavou, aby som mu dal najavo, že mi je to jedno a on pokračoval.
"Bolo... Ako sa to stalo?"
"Viete, bolo to v období, keď sme sa pohádali. Nepočul som o nej niekoľko mesiacov, keď som sa dozvedel, že nechodí ani do práce. Došlo mi, že ide o ten trh, pretože mi ešte pred tým povedala o nejakých zvláštnych návštevách v nemocnici. Zveril som sa svojmu priateľovi- už ste mali tú česť s Petrom Bruerom- a ten za naozaj posnažil, aby zistil nejaké informácie o konaní trhu. Bolo to preňho ľahšie, pretože nemal žiadne spojenie s ministerstvom. Vydali sme sa tam, na ten známy čarodejnícky čierny trh a kúpil som ju. Uznávam, možno som mal zavolať ministerstvo, no obával somsa, že by sa mohlo niečo pokaziť a už by som ju nidky nevidel..."
To bolo priam dokonalé a minister ako milujúci otec horlivo prikývol, v jeho čiach som videl ten scénar.
"Navyše, majú to dokonale zaistené. Nebola šanca, aby sa tam ľudia z ministerstva nepozorovane dostali a ja som musel Ast zachrániť. Nevedel som, že je to vaša dcéra. Mali ste to vedieť."
"Nepovedala vám to?"
"Nechcela, aby som vedel jej priezvisko. Mimo to, možno sa vám o to Grangerová zmienila, no ja nečarujem už cez sedem rokov. Znova som začal až keď uniesli Ast."
V jeho očiach som uvidel ďalší údiv. Pokrútil hlavou a oprel sa o stôl.
"Vy ste zvláštny muž, Draco Malfoy. No zdá sa, že moju dcére naozaj milujete. Ak ste sa vzdal i svojho spôsobu života kvôli nej..."
Sklonil som pohľad a radšej nereagoval.
"Pane- Cedric- mohol by som sa teraz spýtať niečo ja?"
Minister sa na mňa zahľadel tými modrými očami, ako som si uvedomil o niečo svetlejšími ako mala Ast a zamrkal.
"Samozrejme. Zachránil ste mi najmilovanejšiu osobu na svete, Draco, pýtajte sa ma na čo chcete."
"Práve na to by som chcel trochu naraziť. Je to osobná otázka a pochopím, ak nebudete chcieť odpovedať, no... Ak ju tak milujete, prečo ste vtedy odišli z Káhiry?"
Jeho tvár sa stiahla potláčanými spomienkami i chmárom. Nechcel o tom hovoriť, nechcel sa k tomu vracať, hanbil sa za to a nepotreboval mi to vysvetľovať.
No bol to naskrz čestný človek, ktorý plnil svoje slová. O to viac mi nešlo do hlavy, prečo urobil niečo také a svoju otázku som myslel vážne.
"Viete, pán Malfoy," všimol som si, ako prešiel do formálneho módu, akoby to bol obranný mechanizmus, "bola to najťažšia vec, akú som kedy urobil. No v Káhire som bol iba lekár. Samozrejme, bol som hlavný lekár Káhirskej nemocnice, no moje ambície siahali vyššie. Navrhli mi miesto primára nemocnice u sv.Munga. Nemohol som to odmietnuť, pretože to miesto mi otváralo dvere do sveta ministerstva. Ako vidíte, otváralo ich veru poriadne."
"Samozrejme chápem, prečo ste odišiel z Egypta. Prečo ste ich ale nevzal so sebou?"
"Moja žena nechcela odísť. Bála sa Londýna, bála sa iného mesta, nechcela žiť medzi cudzincami. A deti som si vziať nemohol, uznajte, že by to bola príťaž."
"Ast má súrodenca?"
"Nepovedala vám?" prekvapil sa a ja som sa v duchu vyhrešil za tú neopatrnosť.
"Viete, nehovorí o svojom domove. Akoby... Sa za niečo hanbila."
Minister sa zamračil a sklonil pohľad.
"To chápem. Viete, keď som odišiel, nemohli ostať bývať v takých podmienkach ako keď som tam bol. Bez muža v rodine? V Egypte? Posielal som im dosť, aby vyžili, no i tak si nechcem predstavovať, ako žili. No k vašej otázke- Ast má brata a ja mám mladšieho syna menom Meiiser. Vždy mali skvelý vzťah. Bol o dva roky mladší ako ona, no on sa od nej tak rád učil!"
Sentiment v jeho tvári mnou nepohol, no predstava malej Ast, ako múdro vysvetľuje niečo svojmu malému bratovi ma nútila k úsmevu.
Napokon, rozhodnutie ísť na pokec k ministrovi sa javilo veľmi zaujímavým. O Ast sa tak dozvedám viac, ako som si mohol priať.
"Nechodili ste ich navštevovať? Prečo?"
"Ja... Najskôr som sa bál ich reakcie... Najmä Ast-Amareth. Vždy bola prudká. Jej matka moje rozhodnutie prijala pokojne, s pokorou a zmierením, no Ast-Amareth... Chcel som im dopriať čas, aby si zvykli. A z tohto strachu sa odrazu stal strach z toho, že už je to príliš dlho a budú mi to vyčítať. A ten rástol, až to bolo tak dlho, že návrat bol takmer nemožný."
"A vy ste sa čudoval, že za vami neprišla, i keď bola v Londýne?"
Minister po mne sekol pohľadom, akoby vycítil to skrývané pohŕdanie v mojom hlase, no napokon prikývol. Chápal som toho muža, ako Malfoy som chápal jeho dôvody, no niečo vo mne ma nútilo ho za to skrátka nemať rád. Niečo, za čo zcela isto mohla Ast.
"Pohŕdate mnou, pretože moju dcéru milujete a i za to som vám vďačný. Viem, že vy sa o ňu postaréte, bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 nikki nikki | 12. prosince 2009 v 21:27 | Reagovat

tak to skoncit no teda co som ti spravila? :D aspon ze bola trochu dlhsia jak obycajne. tato poviedka sa mi vzdy pacila takze aj teraz nemozem nic povedat len ze krasna kapitola :)

2 Denika Denika | Web | 14. prosince 2009 v 15:27 | Reagovat

Noba poviedka s arysuje tak to sa tesim:)Táto kapitola ma zaujala leb Ast bola vzdy tajomna tak som sa aspon nieco o nej dozvedela:) a ako klamal:)

3 Midori Midori | 3. listopadu 2010 v 0:18 | Reagovat

Zaujimavý nápad.. dobre sa to čítalo a bolo to iné.. Páči sa mi aj tvoj štýl písanie poviedka je fakt skvelá.. len by som sa chcela opítať na dôvod pozastavenia... rada by som pokračovanie

4 Mimii Mimii | 30. prosince 2010 v 0:22 | Reagovat

Naozaj skvela časť...čítam si to už tretí krát a stale čakam na pokračovanie snad sa ho dožijem :-) Vždy som mala rada Draco/Hermiona no myslím že s každou ženou je to fakt super. PROSIM DAJ POKRAčKO NEVIEM SA DOčKAť :-)

5 Midori Midori | 5. září 2011 v 1:25 | Reagovat

*opýtať... :D dodatočne som si pozerala či náhodou neprišla zmena v tejto poviedke a čítala som aj svoj komentár a dosť sa hanbím :D dúfam, že tu už som nič podobné nevyčarovala :D

6 Lostt Lostt | 11. září 2011 v 11:04 | Reagovat

[5]: :D :D Oprava prisla so znacnym oneskorenim, ale predsa :D Hlavne nebola potrebna, niekedy aj mne nehorazne ujde pravopis, to sa stava a clovek je v tom nevinne ;-)

7 Michal Michal | E-mail | Web | 15. listopadu 2011 v 19:19 | Reagovat

Dobrej blog

8 MIRA MIRA | 8. prosince 2011 v 10:23 | Reagovat

Veľmi pekná poviedka. Nechystáš sa ju niekedy dokončiť? :-)

9 Ivashkov Ivashkov | 23. března 2012 v 21:34 | Reagovat

ahoj, veľmi sa mi poviedka páčila. dnes som ju celú prečítala. nechystáš sa ju dokončiť? myslím že viacerí by boli za to vďačný :-D  ;-) a teda hlavne ja nooo... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama