Fool for love 4.12

18. listopadu 2009 v 22:44 | Lostt |  Happy ever after
Nová kapitola, dosť dlhá a dosť po dlhom čase, ale snáď to neublíži jej kvalite:)
Tým chcem povedať, že dúfam, že sa vám bude páčiť.
A už to nebudem obkecávať, pretože ide Bones- dosť super diel v cirkuse:D

"Prepánajána, ale to nie sú tie šaty!"
"Nie, nie sú."
"Ale-"

Fool for love


4.12
Dumbledore odišiel a Maya čo najrýchlejšie zamierila do svojej izby.
Stále jej v hlave vŕtalo to, čo hovorila jej stará matka... Preboha, veď ona Regulusa pripravila o šiesty ročník! O celý šiesty rok jeho štúdia!
Uvedomuje si to vlastne on, alebo je rovnako hlúpy ako ona?
Otvorila dvere do kúpeľne a napustila si horúcu vaňu, nedokážuc sa zbaviť istého pocitu slasti, že ak už sa má niekde skrývať, je to v tomto luxusne zariadenom dome. Oveľa lepšie ako jaskyňa či podzemie.
Ponorila sa do vody a tvár si skryla do dlaní. Cítila, ako jej bolesť pulzuje v spánkoch a do hrdla sa jej tlačí vzlyk.
Napriek všetkému, možno teraz Regulus bude tvrdiť, že to nevadí... No časom, keď sa v tomto dome začne nudiť... Keď mu budú chýbať jeho priatelia... Keď mu bude chýbať jeho rodina...
Nedokázala potlačiť slzy, ktoré jej vytiekli z očí a príval tichých vzlykov sa jej vydral z hrdla v zúfalom, no takmer nečujnom plači.
Od stien kúpeľne sa odrážal iba jej zrýchlený dych, občasný vzlyk; vanilková voda, v ktorej bolo ponorené jej telo, sa miešala s jej slzami... A ona to nedokázala zastaviť, nedokázala potlačiť príval viny. Beznádeje.

*****

Keď vyšla z kúpeľne, možno i o dve hodiny neskôr, keď už bola voda úplne studen; v izbe narazila na neznámu osobu. Okamžite v nej podľa rovnošaty spoznala slúžku, no i tak jej to dievča prišlo príliš mladé a neskúsené, než aby robilo v tomto dome.
"Prepáčte, madam, ale priniesla som vám vaše oblečenie," povedalo to dievča tak vysokým hlasom, že Mayiným citlivým ušiam nerobil dobre, no donútila sa pozrieť na šaty, ktoré boli položené na posteli i na otvornú skriňu, ktorá rozhodne nezývala prázdnotou.
"Aké oblečenie?"
"Vaše šaty, madam."
"No to vidím, že sú to šaty, no prečo by mali byť moje a prečo sú tu?"
"Vaša stará matka vám ich posiela, madam."
"Nehovor mi madam. Madam je práve tá žena, o ktorej si sa vyjadrila ako o mojej starej matke. A radím ti, ak chceš mať túto prácu i naďalej, už jej tak nehovor," Maya nechcela byť nepríjemná, no jej hlas ju naozaj mučil a čo viac, celá táto záležitosť so šatami sa jej nepozdávala. Ona nebola bábika, ktorú bude niekto obliekať.
A potom- ako mohla vedieť, že táto slúžka nie je nejaký špeh jej starej matky?
"Prepáčte, ma- slečna. Ono to vlastne ani nie je moja práca. Moja mama tu pracuje v kuchyni a madam zháňala nejaké mladé dievča ako vašu osobnú slúžku."
"Prečo by som preboha mala mať osobnú slúžku?" zamračila sa Maya a uterák si ovinula tesnejšie okolo tela. Napriek všetkému jej začínalo byť veľmi chladno a nepríjemne, keď stála takmer nahá pred cudzou osobou- i keď za svoj život v 'luxuse' takýchto situácii zažila primnoho.
"Každý bohatý človek má svojho sluhu, či nie?" spýtalo sa dievča a Maya jej chcela na jej drzú poznámku niečo odseknúť, no potom si uvedomila, že v jej hlase- akokoľvek nepekne vysokom- nebolo ani stopy po výsmechu. Iba číra naivita a neskúsenosť.
Ona si to naozaj myslela, pretože bola vychovávaná v úcte k pánom.
"A ty sa máš starať o mňa?"
"Áno, slečna."
"Čo to zmanemá?" pokrútila hlavou Maya a iba tá myšlienka jej prišla natoľko nezmyselná, až jej robilo problém to pochopiť. Prečo by jej stará matka posielala slúžku?
"Čokoľvej mi prikážete, to vykonám. No bola som poučená, že najvyššie slovo v tomto dome má pani domu."
Maya pomaly prikývla. Nevedela, či je to dobre, alebo zle, no každopádne to bolo očakávateľné. Samozrejme, ako inak by to malo byť?
"A teraz si dostala rozkaz navliecť ma do tých obludností?"
"Ako prosím?" vyvalila oči nízka, tmavovlasá slúžka s pleťou tak bledou, až to vyzeralo nezdravo a Maya takmer prevrátila očami.
Skvelý výber od jej starej matky- s týmto dievčaťom sa naozaj priveľmi nepozhovára.
"Nič. Iba mi tie šaty podaj, prosím," pokrútila hlavou Maya, vzala si šaty a zamierila naspäť do kúpeľne sa prezliecť.

*****

Veľa látky, málo efektu a hrozný pocit. Maya sa poobzerala v zrkadle v tých šatách tmavo zelenej fabry a sama seba sa pýtala, kto ich, preboha, vyberal?
Nech už to bol ktokoľvek, jej vkus minul na kilometre a ešte k tomu o pár kokov ďalej.
Pokrútila hlavou a nechala dlhú suknu, nech sa skráti, z rukávou ubrala volány a nechala obyčajné, obtiahnuté rukávky a od hrda dala preč svetlejšiu vrstvu ďalšej látky. Ostali jednoduché, po kolena dlhé tmavo zelené šaty s guľatým výstrihom. I tak sa cítila ako úplný itiot, ale aspoň bude jej stará matka rada. A potom- tá zelená sa jej veľmi páčila. Bol to rovnaký odtieň, aký vídala u Regulusa- odtieň Slizolinu.
Vyšla z kúpeľne a stretla sa s vyvaleným pohľadom svojej novej slúžky- ako divne to znelo i v jej myšlienkach.
"Prepánajána, ale to nie sú tie šaty!"
"Nie, nie sú."
"Ale-"
"Ako sa vlastne voláš?" skočila jej do reči Maya a dievča sa zaseklo. V jej bledej tvári dominovali dve veľké, hnedé oči, ktoré pôsobili svojou bledou farbou trochu neprirodzene, no inak boli asi tým jediným, čo jej tvár robilo peknú. Bola iba o niečo vyššia ako Maya, no isto chudšia a jej pleť bola ako krieda. Tenké pery, tmavo hnedé vlasy- studené, takmer ako mokré- a dlhé, roztrasené prsty.
"Som Madeline, slečna."
"Madeline, kedy bude večera?"
"O chíľku, slečna. Samozrejme vás prídem zavolať."
"To nemusíš. Vieš, kde má izby Regulus Black?"
"Áno, slečna. V druhom krídle. Dnes som mu niesla odkaz od madam."
Maya sa zasekla a na okamih sa jej myšlienky rozutekali v zbesilých smeroch.
"Aký to bol odkaz?" zamračila sa.
"Vraj si ho madam praje vidieť u seba... Teda, môžem vám o tom povedať?"
"Veď si moja slúžka. Musíš odpovedať na otázku."
Madeline sa nezatvárila moc presvedčene, no po chvíli prikývla a jej tvár sa vyjasnila. Nemala zložité rozmýšľanie.
"Nevieš, či za ňou Regulus už išiel?"
"Už sa aj vrátil, slečna."
Maya sa zamračila a prikývla.
"Dobre. Idem za ním, takže nám príď večeru oznámiť tam. Môžeš ísť."
"Ako si slečna želá," prikývla slúžka a vytratila sa ticho ako myš.

*****

Maya zaklopala a musela chvíľu počkať, kým sa vo dverách zjavil Regulus. Vlasy mal mokré a tak jej došlo, že utekal z kúpeľne, kde sa sprchoval.
"Prepáč, nechcela som rušiť," usmiala sa a nedokázala spustiť pohľad z tých lesklých, ťažkých vĺn, ktoré sa mu spúšťali okolo tváre. Bol krásny a milovala ho- no nemohla ho pri sebe držať.
"Už som bol hotový. Poď ďalej," pokynul do svojej izby a ona si nemohla nevšimnúť jeho mierne odťažitého tónu.
"Stalo sa niečo?"
"Podľa čoho súdiš?"
"Podľa tvojho hlasu."
"Samozrejme," prikývol Regulus trochu nepríjemne a posadil sa do jedného z kresiel. Mayi neušlo, že jeho izba bola pekná a veľká, no postrádala ten vyberaný luxus. Bola to izba pre hostí, nie izba na bývanie- i keby sa mohlo zdať, že je to to isté.
"Súvisí to nejak s návštevou mojej starej matky?"
"Ako o tom vieš?" strhol sa Regulus a natiahol sa po uteráku, ktorým si začal sušiť vlasy.
"Slúžka mi to povedala. Moja vlastná slúžka, ktorú som dostala od madam," zaškľabila sa Maya.
Regulus sa zamračil a v jeho tvári sa objavilo podozrenie.
"Má ťa špehovať?"
"Možno nevedome. To dievča je... akoby som to... nie je priveľmi bystrá. Je to tipický príklad slúžky na akúkoľvek prácu. So všetkým je spokojná a všetko splní podľa príkazu, nerozmýšľajúc nad tým. Nie práve v tom dobrom slova zmysle."
Regulus pokrútil hlavou a jeho obočie sa ešte viac skrabatilo.
"To nechápem."
"Momentálne ani ja, no isto sa časom dozviem zámer starej matky."
Na okamih v miestnosti nastalo ticho, jej pohľad padol na kvapôčky vody na jeho krku a na kúsku kože, ktorú odhaľovali vrchné nezapnuté gombíky čiernej konzervatívnej košele.
Sekla pohľadom do strany a radšej sa sústredila na dôvody svojej návštevy.
"Čo chela, Regulus?" spýtala sa ticho a počula jeho snahu dýchať pomaly. Prehltol, vzdychol a pokrútil hlavou. Nechcel jej to povedať a niečo jej hovorilo, že ani nepovie.
Tým jej zvedavosť ešte vzrástla, no najmä to v nej vytvorilo o veľa väčšie pochybnosti. O čom sa s ním mohla chcieť jej stará matka rozprávať? Dávala mu kázanie, alebo sa ho snažila presvedčiť k odchodu? Bola milá a prívetivá, či naopak hrubá a nepríjemná?
"Nič dôležité."
"Neverím ti a ty to vieš. Nepočítal si s tým, že ti uverím."
"Nie, nepočítal," priznal okamžite a ona naňho znova pozrela. V jej tvári sa zjavila nedôvera, na čo pokrčil ramenami.
"Mello, nie je to nič, o čom by som s tebou chcel hovoriť. Prepáč."
"Vieš, že sa teraz trochu bojím?"
Zaváhal, no napokon sa mierne usmial.
"Nemáš čoho."
Chcela namietnuť, no nechala to tak. Od začiatku jej bolo jasné, že to z neho nedostane. Očividne to nebol príjemný rozhovor. Jej stará matka vedela byť veľmi presvedčivá, ak chcela, a Regulus vyzeral, že nech mu do hlavy tlačila čokoľvek, aký-taký úspech dosiahla. A to ju naozaj, naozaj desilo.
"Máš novú košeľu."
"Dumbledore mi dal poslať moje veci z Rokfortu," odvetil jednoducho, na jeho tvári sa odrážal neutrálny výraz a jeho hlas bol rovnako prázdny. Nebolo v tom nič nepríjemné- no po ich dôvernostiach to nebolo ani nič príjemné. Akoby boli iba obyčajní známi- a ona sa pri tom rozhodla vložiť mu svoj život do rúk.
"Keď sme u Rokfortu-" začala, no všimla si nekompromisne tvrdého pohľadu na jeho tvári.
Na okmaih ju to zmiatlo, no keďže ju neprerušil, donútila sa pokračovať.
"Vieš, rozmýšľala som... Nemôžeš tu stráviť celý šiesty rok, Regulus. Musíš študovať a žiť normálne ďalej. Mnou sa nič nemení."
Videla, ako sa jeho oči menia na chladnosť búrky, jeho tvár sa stáva kamennou maskou hnevu a jeho telo má napäté. Zľakla sa- no zároveň jej to začalo dochádzať.
"A to ti do hlavy nasadila tvoja milá babka, že? Prestaň, Mello. Som tu a keby som tu byť nechcel, odídem. Vieš, možno si si to ešte nevšimla, ale ja nepatrím medzi tie obetavé typy. Ja som Slizolinčan- ak sa ti to nepáči, prosím. Ale ja sa nepotrebujem vracať na Rokfort. Nie len že nemám za kým, ale ani nie som ochotný ísť preč... od teba. A ak si si to náhodou nevšimla- nemôžem sa vrátiť. Je to pre teba nebezpečné. A v konečnom dôsledku- ak sa ti to zdá ako nedostatočný dôvod- je to nebezpečné i pre mňa."
Maya otvorila ústa prekvapením a fakt, že jej stará matka ho presviedčala o tom, o čom ona rozmýšľala celú dobu, ju úplne ochromil. Miešali sa v nej protichodné pocity strachu z jeho odchodu i túžby dopriať mu normálne štúdium.
"Niečo by sa snáď dalo urobiť," šepla a on vyskočil na nohy, až sa nad ňou týčil ako stožiar.
"Ibaže ja s tým nechcem robiť vôbec nič."
"Ona ťa vyháňa. Musí ti to byť nepríjemné."
Regulus prudko vydýchol a rozhodil rukami, prišiel až úplne k posteli, na ktorej sedela.
"Je to iba ďalší človek v mojom živote, ktorý ma nechce. Som na to zvyknutý. A potom- nie je to pre mňa ani zďaleka dostačujúci dôvod na to, aby som opustil toho jediného človeka na svete, ktorý ma naopak chce."
Mayi sa do očí natlačili slzy a tak sklonila pohľad, aby si to nevšimol. Nechala svoje stále vlhké vlasy, aby jej spadli cez tvár a potláčala vzlyky. Hovoril úprimne, počula to v jeho hlase, v tom jemnom chvení i zrýchlení srdca.
Takto sa na to nikdy nepozrela, možno poslať ho preč by bolo rovnako kruté ako to, čo po ňom žiada teraz.
"Ak... Ma teda chceš," dodal opatrne, jeho hnev vymizol a ostala len nervozita. Zmätené myšlienky sa odrážali v hlase.
Prudko zdvihla hlavu a jej uplakané oči sa streli s jeho nežným pohľadom. Vyskočila a vrhla sa mu do náručia, akoby to bola odpoveď na jeho otázku- a odpoveď to naozaj bola.
"Už sa netráp tým, že nie som v škole. Nechýba mi to a pokiaľ ma prestaneš vyháňať, vydržím i babku."
Maya sa mierne usmiala, no ten zdržanlivý odtienok z jeho hlasu nezmizol. To nebolo všetko, o čom s ním jej stará matka hovorila.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 nikki nikki | 19. listopadu 2009 v 15:58 | Reagovat

a to poviedka sa nevola nahodou  Happy ever after? a nie Uštipnutie škorpionom?

2 Nikki Nikki | E-mail | 19. listopadu 2009 v 16:20 | Reagovat

a konečne tu už bola nová kapitola :D táto poviedka je tiež perfektná a hovorila si že čoskoro jedna skončí a ja to nechcem. nechcem koniec. a veľa šťastia pri písaní :D

3 Sokana Sokana | Web | 19. listopadu 2009 v 16:34 | Reagovat

Máš ju v zlej rubrike, myslím :)
Úžasná poviedka :) A konečne nová kapitola, už som sa nemohla dočkať. A dĺžka jej určite na kvalite neubrala, skôr pridala :)

4 Lostt Lostt | Web | 19. listopadu 2009 v 20:26 | Reagovat

Jasne, ze ju mam v zlej rubrike:D Lebo som co? "SIKOVNA" :D:D:D

5 Nikki Nikki | E-mail | 19. listopadu 2009 v 21:41 | Reagovat

si sikovna :D to by si inak nezvladla pisat boze kolko poviedok to pises? a rose by si uz mohla potom zacat pridavat jak ta poznam tak bude uzasna aj ked hovoris ze znej mas zly pocit.

6 Lostt Lostt | Web | 19. listopadu 2009 v 22:13 | Reagovat

Nikki: Dost dobre o tom pochybujem:D Naozaj to nevidim na tak kratku dobu... Mozno tie Vianoce, i ked asi skor zacnem s inou poviedkou. Ale dakujem teda za doveru (i ked si ju skor nezasluzim- ale o tom je dovera) :D Takze vdaka.

7 Mina Mina | Web | 21. listopadu 2009 v 18:45 | Reagovat

Dobré :-D A ta osobná slúžka je podarená :-D

8 Casion & Betsy Casion & Betsy | Web | 22. listopadu 2009 v 20:08 | Reagovat

awojky!!! máš rada/rád powiedky??? pozýwame ťa k nám na náš powiedkowý blog, kde zwerejňujeme swoju tworbu... budeme radi ak k nám skočíš a niečo si prečítaš.. prepáč za reklamu
:-)  :-)  :-)

9 hwesa hwesa | Web | 23. listopadu 2009 v 23:01 | Reagovat

osobná slúžka alias špión? To by celkom sedelo na starú matku. Len by ma zaujímalo čo bolo predmetom jej rozhovoru s Regulusom, keď bol z toho, ako si naznačovala, taký nesvoj, alebo skôr odťažitý. Ale ako poznám Mayu, nedá si pokoj, kým to nezistí.
A strašne sa mi páči, že ju volá stále Mello aj napriek tomu, že pozná jej skutočné meno :D.
Naozaj podarená kapitol, hlavne si pekné opísala toho Regulusa v čiernej košeli a s mokrými vlasmi :D hmmmm :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama