19. Uštipnutie škorpiónom

6. listopadu 2009 v 17:41 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Zdravim! Už som doma z Poľska a už som dostatočne na umretie- takže super!
Bolo tam dosť dobre, okrem teda hneď prvého rána a 7hodinovej prechádzky v mrazoch, keď je všetko zatvorené... Ale potom soľná baňa a najmä Auschwitz (Osvienčim) boli absolútne super- a nie len preto, že zbožňujem dejepis- naozaj, hlavne Osvienčim bol emotívna skúsenosť, ale stálo to za to a išla by som kedykoľvek znova.
No, mimo to je tu nová kapitola tejto poviedky, niečo cez tri strany, čo je celkom pekná dĺžka a snáď sa bude páčiť.

"Prepáč, Grangerová, ale keby som ti to povedal, musel by som ťa zabiť. Prísne tajné," šepol som jej smerom a ona posmešne zdvihla obočie.
"Vzdaj to, Draco, s čímkoľvek sa ideš zveriť, dozviem sa to skôr ako ktokoľvek iný."


"Myslela som, že ťa tu už nikdy neuvidím... Vlastne nie, nemyslela," pokrčila ramenami a ten jej preinteligentný výraz sa zmiešal s príjemným úsmevom.
A to hodnotím nadmieru objektívne, z môjho vlastného pohľadu by som bol radšej, keby nevyzerala i po tých rokoch ako svätá.
Stále rovnaká Grangerová, možno krajšia a možno lepšie oblečená, ale v podstate stále ten istý tovar.
"Nechaj ma hádať- prišla si navštíviť manžela Weasleyho."
"Tesne vedľa, Malfoy, za posledných sedem rokov si stratil formu?" odsekla a vyzerala tak spokojne, až som uvažoval nad výrazom "šťastná". A to som teda ešte ani ja nevidel.
"Počítala si to?" odsekol som a nedokázal potlačiť arogantné zvlnenie pier, ktoré sprevádzalo zdvihnuté obočie.
Grangerová sa rozosmiala- nie urazene, nie zranene- skrátka pobavene, pretože ju to naozaj bavilo.
A to ma tak trochu frustrovalo, keď sa mám priznať.
"Tak mi povedz, Malfoy, prečo si sa po siedmych rokoch vytasil s krásnou ženou a vykázaným čarodejníkom po boku? Potreboval si okázalý príchod? Ak áno, toto je myslím postačujúce."
"Prepáč, Grangerová, ale keby som ti to povedal, musel by som ťa zabiť. Prísne tajné," šepol som jej smerom a ona posmešne zdvihla obočie.
"Vzdaj to, Draco, s čímkoľvek sa ideš zveriť, dozviem sa to skôr ako ktokoľvek iný."
Zamrkal som sa a takmer zalapal po dychu- Grangerová ma v jednej vete ohúrila hneď dva krát. Oslovila ma menom, akoby sme boli starí priatelia- a presne taký tón i použila- a navyše dala jasne najavo- ak si teda nevymýšľa, o čom pochybujem- že na ministerstve zastáva vysoký post.
"Len mi nepovedz, že ty si minister," zaplakal som a pokrútil hlavou, srdce sa mi naozaj rozbúchalo.
Grangerová sa znova rozosmiala, Bruere za mojím chrbtom zavrčal a Ast sa pre nejaký dôvod nepríjemne zamračila.

*****

Vošli sme do výťahu a ja som sa odrazu cítil ako prvý deň v škole. Grangerová bola pre nejaký nepochopiteľný zvrat osudu mojou učiteľkou, čo ma dosť vyvádzalo z miery.
"Asistentka ministra. No páni, Grangerová," ozval som sa, keď sa dvere výťahu zavreli. Bruere a Ast stáli za naším chrbtom a svorne mlčali, takže som mal priestor na nezáväznú konverzáciu. Vlastne tí dvaja vyzerali, akoby boli urazení.
"Beriem to ako pochvalu."
"Ber to ako chceš," pokrčil som ramenami, ale vlastne som tým chcel vyjadriť práve to, že mi to imponuje. Bola mladá, takže musela byť naozaj šikovná. Veď mala iba tridsať a nemala ďaleko k tomu stať sa ministrom- pár rokov a tá funkcia by jej isto bola k dispozícii.
"A povieš mi teda prečo som dovolila tuto tvojmu priateľovi nie len pohybovať sa na čarodejníckej pôde, ale ešte k tomu sa pozhovárať i so samotným ministrom?"
"Dozvieš sa, chvíľu počkaj."
Odrazu sa Grangerová zamračila, čo som videl, pretože som vlastne nepozrel pred seba, ako to už vo výťahoch býva. Stále som po očku sledoval ju- bola tak nejak menej nesympatická a pri tom sa na nej nič podstatné nezmenilo. Aspoň nič, čo mi kedysi prekážalo.
Žeby som sa zmenil ja sám?
"Ale takto to nefunguje, Malfoy. Nemôžem ťa zaviesť za pánom ministrom, pokiaľ neviem, o čo ide. Tu už nie sme v škole, kde nám všetko prejde. Teda, aspoň tebe áno."
"Ako keby si ty so svätým Potterom nikdy nemala výhody."
"Skôr mám pocit, že to bývalo naopak. Ale naozaj- beriem ťa tam iba pretože viem, že si dosť inteligentný, aby to nebol nejaký podvod."
"Ale Bruera si tých dvoch zelenáčov zbavila."
"To bola iba priateľská láskavosť. A nevrav im zelenáči."
"Nie sme priatelia."
"Tak potom tvojho priateľa rovno premiestnime z ministerstva, že?"
"Fajn, považuj nás za čo chceš," odsekol som. Možno by ma tešila predstava naštvaného Bruera- pretože jeho nesúhlasné pohľady, ktoré mi padali na chrbát, mi začínali liezť krkom- ale nechcel som, aby Grangerová stratila ochotu nám pomôcť. A navyše, z nejakého dôvodu, to bolo i... Milé, do hája.
Možno som nezvolil najlepšiu cestu, ako sa dostať k ministrovi- pretože to bola cesta oveľa menšieho rozruchu, než aký si tí dvaja za mnou vysnívali- no mne tuším vyhovovala dokonale.
"Keď sme si to vyjasnili, môžeš začať hovoriť."
"Ibaže ja ti to nepoviem, Grangerová."
"Do hája, Malfoy, o čo ide, že si to chceš nechať pre ten svoj mega-efekt?"
Chvíľu som bol ticho a rozmýšľal, či mi to nejako uškodí- ale napokon, prečo by malo? I tak ma už odhalila.
"O ten čarodejnícky čierny trh s čarodejníkmi, ktorý vám už nejakú dobu robí problémy, pokiaľ viem."
Grangerová zalapala po dychu a siahla po mojom ramene, aby ma otočila k sebe. Jej ruka bola naozaj maličká, na mojej paži pôsobila priam smiešne, no otočiť ma k sebe dokázala pevne.
"Nechceš mi povedať, že ty-"
"Pokoj, humusáčka. Nečarujem už sedem rokov, jasné? Ide skôr... Tuto môj priateľ Bruere sa rozhodol, že ministerstvu z dobrej vôle pomôže a tak sme sa na jeden taký trh išli pozrieť... A doniesli si malý suvenír, ktorý by vám mohol dosť pomôcť."
Grangerová pokrútila hlavou a v jej očiach som videl ten zmätok- rád hovorím v šifrách, ibaže toto asi nebola tá správna chvíľa.
"Čo tým chceš povedať?" spýtala sa.
Usmial som sa a otočil sa na Ast, ktorá stála ticho v rohu výťahu a čakala.
Zamračil som sa- v jej očiach som videl jasnú výzvu... Nie, skôr akoby reagovala na nejakú moju výzvu. V jej hlave sa odohrávali obrazy a plány, tak ako niekoľko krát u mňa a mne došlo, že si na prsiach chovám hada. Nebezpečného a zákerného, ktorý ide iba po svojich plánoch. Na to som naozaj z vlastnej hlúposti zabudol.
Už-už som chcel niečo povedať, ani sám neviem čo, skrátka niečo, čo by ju zastavilo- pretože ona niečo chystala! No predbehla ma, využila moje zamyslenie a strnulosť a natiahla k Hermione ruku, pri čom sa takmer milo, no stále inteligentne usmiala.
"Moje meno je Ast-Amareth. Som jednou z unesených čarodejníc, ktoré boli na predaj. A najnovšie som i snúbenica Draca. Teší ma."
Hermiona prekvapene zamrkala smerom ku mne a mne sa stalo niečo nezvyčajné- moja čeľusť spadla o dve poschodia nižšie.

*****

Výťah zastal a ja som sebou trhol, akoby ma obliali ľadovou vodou.
"Teda, Draco... Vysvetlíš mi to?" spýtala sa Hermiona, keď si potriasla s Ast rukou a vymenili si pár slov. Vyšli sme z výťahu a zamierili chodbou, no ja som iba strnulo kráčal.
Uvedomil som si, že stále vyzerám ako panna pri pohľade na...
Stisol som zuby a sánka sa mi napla, musel som zaťať celé telo, aby som Ast na mieste neublížil. Kráčala za mnou, akoby sa nič nestalo!
Stočil som k nej svoj nahnevaný pohľad, no ona sa tvárila nadovšetko prirodzene, priam sladko. Až tak, že ma bolelo brucho.
"Bohužiaľ, toto ti nevysvetlím."
Grangerová pokrútila hlavou, akoby toho i na ňu odrazu bolo moc a keď sme vošli do dverí, ktoré hlásali ministrove kancelárie, zastavila nás pohybom ruky.
"Počkajte tu, idem sa pozrieť, či je pán minister tu."
Osameli sme a ja som sa otočil k Ast tak prudko, až mi zapraskala nejedna stuhnutá kosť v tele.
"Snúbenica?! Na tom sme sa nedohodli!" zasyčal som prudko a pristúpil k nej tak blízko, že som videl malé, červené žilky v jej očiach- isto príznak nevyspatia.
"Ani sme sa nedohodli na tom, že k ministrovi prekĺzneme ako myšky! Čo si myslíš, Malfoy, že keď to oficiálne ohlásime, nezakážu nám o tom hovoriť? Celý náš plán stojí na ohlase, ibaže teraz, tvojou vinou, nebudeme mať žiaden!"
"Mojou vinou?! Ja snáď môžem za to, že sa tam zjavila Grangerová a tým zničila ten váš idiotský plán?!" ani som si neuvedomoval, že rozprávam tak nahlas.
Bruere, ktorý sa zatiaľ pohodlne usadil v kresle, si vyžiadal moju pozornosť odfrknutím.
"Ibaže ona má pravdu, Draco. Jej časť dohody predsa jasne hovorí, že sa má uchytiť ako lekárka. No ty si spôsobil, že o nej nikto nevie. Už tam dole v hale sme mali urobiť o veľa väčší rozruch a nie len sa nechať odviesť, akoby to bol iba nejaký omyl."
"Doriti a čo s tým má naše zasnúbenie?"
"Som predsa snúbenica Draca Malfoya."
"To ti nestačilo byť jeho priateľkou?" zavrčal som a neuvedomil si, že o sebe hovorím v tretej osobe.
"Priateľka je prechodný stav. Snúbenica je skoro manželka. O to viac mi budú chcieť vyhovieť a napraviť ujmu, ktorú som tým únosom utrpela- akože budúca pani Malfoyová."
To oslovenie ma donútilo zatúžiť dať jej facku.
"Tak na to rovno zabudni. Okrem Grangerovej o tom nikto nevie a ja nedovolím, aby-"
"Ale čo je na tom, Malfoy?" skočil mi do toho zase Bruere a ja som zavrčal.
"Patrím do významného rodu, či už čarujem alebo nie! Zasnúbenie pre Malfoya nie je iba zásterka- vždy je to naozaj," vyštekol som, podráždený o to viac, že im to musím vysvetľovať.
Čo ja za to môžem, že skrátka nie som schopný porušiť rodinné zvyky? Ale zasnúbenie je niečo ako sľub oddanosti- ak už sa Malfoy zasnúbi, vezme si tú ženu. Nie z lásky, no z povinnosti, pretože sa k tomu zaviazal.
"Bože, vyvádzaš kvôli takej hlúposti. To som nečakala," odfrkla si Ast a možno to bola pravda- možno to pre ňu naozaj nemalo až taký zmysel, či už priateľka alebo snúbenica. A pravdou bolo i to, že ako k mojej nastávajúcej sa k nej budú chovať s väčšou úctou- či už tu, alebo v zamestnaní.
"Ibaže ty si vedela, že budem vyvádzať, no i tak si to urobila. Ale toto s tvojím plánom nesúvisí, Ast, tak prečo si to urobila?!" okríkol som ju a bolestivo zovrel jaj ramená, no v tom sa otvorili dvere do miestnosti a v nich sa znova zjavila Grangerová.
"Minister vás dychtivo očakáva," oznámila a na jej tvári nebolo poznať, že by čokoľvek z našej malej výmeny názorov počula.
Pustil som Ast, tak prudko, že takmer spadla, a vykročil k Hermione.
Stála vo dverách, ktoré viedli do ďalšej chodby- takže toto bola iba nejaká čakáreň. Možno nás predsa len nepočula.
Vykročili sme jej smerom, ja viac nahnevaný a duchom mimo ako inteligentný záchranca mladej ženy, ktorý chce pomôcť ministerstvu...
Ja som iba vošiel do pootvorených dverí ministrovej kancelárie a ignoroval svet okolo, no zalapanie po dychu za mojím chrbtom ma vytrhlo z rozčúleného zamyslenia.
Uvidel som Ast, ako stojí na prahu kancelárie a hľadí na menovku na dverách.
Jej výraz bol tak odlišný od tých, ktoré som poznal- plný strachu, bolesti, prekvapenia- nie, úplného šoku!
"Ast?" spýtal som sa, keď v tom som si uvedomil, že nie som jediný, ktorý to meno vyriekol.
No nebol to ani Bruere ani Hermiona. To meno povedala osoba, ktorá by ho posprávnosti nemala ani poznať.
Ast, ktorá nedokázala odtrhnúť pohľad od tej menovky, pri tom dvojhlase pevne stisla viečka a pokrútila hlavou, akoby sa toho chcela zbaviť.
No ja som sa zamračil a otočil sa späť ku stolu, k osobe, za ktorou sme prišli- a stretol som sa s párom dvoch sýtych modrých očí v tvári rovnako šokovaného Angličana, nášho ministra.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 6. listopadu 2009 v 22:03 | Reagovat

Huh... teda, ten rozhovor medzi Dracom a Hermionou bol dosť prekvapujúci. Také milé správanie som si nepredstavovala ani v najdivokejších snoch. Vážne bolo zábavné sledovať ako sa divý aj sám Draco :D.
A kto je minister?? Keď ho Ast pozná a on ju pozná tiež a menom?? Kto? Kto? (cha, ale aj tak mám teóriu - zase... a určite opäť nesprávnu) :D

2 lilianka lilianka | E-mail | 6. listopadu 2009 v 22:14 | Reagovat

ale vsak to je jasne,nasla tatu :-D som zvedava co sa z toho vyvinie 8-)

3 Casion Casion | Web | 7. listopadu 2009 v 10:59 | Reagovat

jj je to pekná poviedka... máš obrovský talent!!! inak bola by som rada keby si skočila k nám na náš poviedkový blog... budeme veľmi radi...
ďakujeme
:-)  :-)  :-)

4 tonks tonks | Web | 7. listopadu 2009 v 19:30 | Reagovat

rovnako ako hwesa mám teóriu, ale netuším, či správnu :D zase si nám to sekla v tom najlepšom...
hermiona sa inak nezdá a ast je hrozná mrcha, kým som ju doteraz mala celkom rada, už mi ide mierne na nervy. byť dracom, tak jej fakt tú facku strelím :D

5 nikki nikki | 7. listopadu 2009 v 21:22 | Reagovat

vauuu, super časť, bože a to stým že to vždy sekneš v najlepšom to už je o tebe známe ale zakaždým ma to naštve ale nevadí  :-D milujem draca a preto aj túto poviedku  .

6 V.F. V.F. | Web | 7. listopadu 2009 v 22:06 | Reagovat

veľmi pekný blog, páči sa mi :)
poviedku nechcem čítať takto "odstredu" ale keď budem mať čas určite si to odzačiatku postupne prečítam

7 Denika Denika | E-mail | Web | 8. listopadu 2009 v 22:47 | Reagovat

No stále sa to stupnuje co ma tesi a napinama kazda dlasia a dalsia nová kapitola:) Co este pridas do deja a vzdy ma milo prekvapis:) :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama