Fool for love 4.11

28. října 2009 v 18:02 | Lostt |  Happy ever after
Boše, boše, boše... Mne tu vzniká taká dejová zápletka, že neskočím ani do Vianoc... Houby, ani do letných prázdnin.
A to by som sa rada práve tohto dielka zbavila, že... Och, aké kruté.
Dneska to bol inak hustý deň, čo si budeme hovoriť: najskôr nám bachla celohodinové skúšanie z biológie, potom hneď neohlásenú písomku z fyziky (akožto celá stať), štvrťročka z matiky a k tomu krásne skúšanie (mňa) z literatúry- btw, nespomenula som, že včera sme boli kdesi vo Veľkých Pavloviciach, takže sme sa nikto neučili (teda jako my čo sme boli kvázi "reprezentovať")... Mám dosť, ale tak nejak sa to zvládlo a aspoň sú prázdniny. Za chvíľu ideme s chalanmi dopíjať sud (teda oni, ja pivo nemusím), ktorý ostal ešte z osemnástky (to sa divím, že vôbec niečo ostalo... i keď pri tom množstve tvrdého možno ani nie), takže konečne free. Budúci týždeň idem do Polska, takže to mám tiež v paži... No, apsoň že tak.

Príjemné čítanie a hasta la vista!

"Urob, ako myslíš," odvetil a jeho hlas zaznel prázdne a chladne, no i unavene a ľútostivo.
"Ďakujem... A... nehnavej sa."


Fool for love


4.11
"Pevne verím, pán Black, že je vám úplne jasné, že vo svojom dome nestrpím žiadne neprístojnosti."
Regulus zdvihol obočie a len veľmi ťažko nedal najavo vo svojej tvári to, čo si práve myslel. Matka sudcu mu bola natoľko nesympatická, ba priam nepríjemná, že takmer nedokázal skrývať svoje znechutenie jej osobou. A ešte vo chvíľach ako táto- keď sa k nemu chovala ako k nejakému hmyzu. Akoby mal podradné postavenie.
Pretože on bol iba neželaný hosť, čo mu v podstate tým nechutne vychovaným spôsobom neprestávala dávať najavo po celú dobu od kedy sa s Dumbledorom vrátili do izby. A to mu mohla byť vďačná za to, že tam s Mayou ostali, keď sa to tak vezme.
Dúfal, že urobili dobre, no čím viac s tou ženou bol, tým viac pochyboval.
"Nemusíte sa báť, pani, nehodlám vo vašom dome zneuctiť vašu vnučku," odvetil Regulus chladne a Mayina stará matka iba ťažko zakryla svoje rozhorčenia nad jeho drzou odpoveďou.
Maya tou dobou už bola v izbe, ktorú jej stará matka ukázala a predstavila ako jej a Dumbledore ostal dole, takže oni dvaja osameli.
Zastali pred jednými z dverí, ktoré boli až v druhom krídle domu. Regulus sa čudoval, prečo ho nezaviedla ešte ďalej. Možno do ďaľšieho mesta, alebo rovno do vedľajšej krajiny.
"Toto bude vaša izba. Na tejto chodbe sú len izby pre hostí, takže by ste mali byť spokojný," povedala chladným hlasom, veľmi rýchlo ovládnuc svoje napätie, vrátiac mu úder ďalšou urážkou.
Regulus potlačil úškľabok- akoby to nečakal.
"Zatiaľ čo Maya býva na chodbe pre rodinu, nemám pravdu?" spýtal sa uštipačne a vošiel do tej izby, ktorú dostal pridelenú. Samozrejme, že bola pekná a luxusná. Postrádala akýkoľvek cit pre domácku atmosféru, ale na to bol zvyknutý. Nikdy nebýval v ničom, čo sa aspoň trochu podobalo domovu. Ani si ho nevedel predstaviť. Stačilo, že tu bola veľká posteľ, skriňa, stôl, kreslá, vlastná kúpeľňa a okná, ktorými videl na záhradu a potom, čo bolo dôležitejšie, na Mayin balkón. Vedel, že množstvo času strávi sledovaním jej okien, či je všetko v poriadku. A, dúfal, ešte viac času strávi s ňou.
Otočil sa k pani Fulgence a tá si ho premeriavala arogantným, povýšeneckým pohľadom.
"Chcete mi niečo povedať, pán Black?" spýtala sa a on vycítil, že začína chodiť po tenkom ľade. Jej oči začínali chytať nepríjemný odtieň- taký, aký u Mayi nevídaval, jej tvár ostávala chladná a začal cítiť tú eureolu strachu, ten odtienok, ktorý dával tušiť, že práve táto žena dala život jednému z najmocnješích ľudí čarodejníckeho sveta. Minimálne čo sa politiky týka.
No teraz tu sudca nebol a on sa nedal zastrašiť ani tým, čo sa začalo odrážať v jej tvári, skrytej za maskou aritokratickej rezervovanosti.
"Iba ma trochu zaráža vaša náhla starosť o Mayu. Z toho, čo som tu doteraz videl a počul, mi nepríde, že by ste o ňu v posledných rokoch javili akýkoľvek záujem."
Chladné oči staršej ženy sa zaleskli ako smrtiaca kliatba, ktorá isto nebola jej ušiam neznáma. Ušiam, možno i perám? Áno, tie tenké, nepríjemné ústa boli schopné vysloviť kliatbu, ktorá nepozná odpustenia, pretože vezme život. Regulus vedel, že by ju nemal provokovať a všetky svoje výhrady a pripomienky by si mal nechať pre seba... No tá žena si prišla na hotové a teraz sa bude tváriť ako Mayina záchrana? Nemohol jej uprieť, že teraz iného riešenia nebolo. V istom slova zmysle im aj pomáhala... No nedokázal sa zbaviť toho zlého pocitu. A najmä tej spaľujúcej otázky- prečo to všetko? Mal kopec dôvodov a predsa sa mu nezdali dostatočné. V reálnom svete by stačili- no nie v jeho svete.
"To nie je vaša starosť. Chcem vás upozorniť, že v tomto dobe platia moje pravidlá a moje slovo. A ja si neželám, aby ste mi kládli podobné otázky a boli ku mne drzý- pretože vy ste nikto, pán Black."
Nečakal od tak distingvovane pôsobiacej ženy, že ho urazí tak otvoreným, priamym spôsobom... No možno to urobila iba preto, že tu nikto iný nebol.
Takisto mu nemohol ujsť jej výhražný tón, ktorý sa tej staršej dáme podobal iba s ťažkosťami.
Prikývol.
"Chápem, že niekto ako vy, si to môže myslieť."
Staršia žena otvorila ústa a Regulus vedel, že tento raz to naozaj prehnal- a práve preto i vedel, že to, čo príde, sa mu nebude páčiť.
No odrazu sa ozvalo jemné klopanie na dvere a pani domu sa strhla, vyrušená zo svojej nahnevanej odpovede- a tá by veru nahnevaná bola. Videl tú zlosť, čo sa jej zjavila v očiach. Pretože špiniť niekoho z jej rodiny či ju samu, to považovala za najhoršiu urážku. Prestrelil- a vedel to. Možno by mu to aj bolo ľúto, no keď videl tú nenávisť v jej očiach- a že ju sám iba umocňoval, a vôbec mu to nevadilo- dokázal sa sústrediť iba na vlastnú, narastajúcu averziu voči nej.
"Kto je tam?" spýtala sa a Regulus sa zamračil, keď jej hlas náhle zaznel tak vychovane a blazeovane. Toľké predstieranie... A pri tom to mohla byť obyčajná slúžka, ktorá už svoju paniu určite podráždenú videla.
Dvere sa pootvorili a v nich sa zjavila tvár, ktorá náhle presvietila miestnosť- napriek tomu, že bola stiahnutá a značne napätá.
"Smiem vojsť?" spýtala sa Maya.
"Samozrejme, že smieš," povedala odrazu takmer až milo a Regulus pevne stisol pery, aby niečo nepovedal. No rozhodol sa, že nebude trápiť Mayu a tak mlčal.
"Nepýtala som sa vás, madam. Táto izba patrí Regulusovi, pokiaľ viem," odvetila Maya a natočila svoju tvár k nemu. No nebola chladná, ako keď hovorila so starou matkou- pri pohľade naňho sa usmiala a jej oči sa naplnili vďačnosťou.
"Stále si ale v mojom dome, Maya!" okríkla ju odrazu pani Fulgence a Regulus videl, že po rozhovore s ním stačila iba táto jedna Mayina poznámka, aby jej trpezlivosť pretiekla.
"Vidím, že som urobila chybu, keď som sa o teba chcela postarať. Si iba nevďačnica!"
Stará matka ešte raz sekla pohľadom po Regulusovi a ten sa podvedome napol. Očakával, čo príde.
"A to je iba vaša vina! To vy na ňu máte zlý vplyv. Pamätajte si, Regulus Black- v mojom dome sa príliš dlho neohrejete!"
Maya chcela namietnuť, no Regulus ju zastavil pohľadom. Na dnes už stačilo, čo si zavinil sám a schytali to obaja... No stačilo.
Pani Fulgence odišla a oni dvaja osameli. Maya stále pri dverách a ešte chvíľu nervózne prešľapovala, až napokon zdvihla pohľad a mierne zdvihla kútiky úst.
"To nám príliš nevyšlo."
Regulus pokrútil hlavou a stisol pery.
"To skôr nevyšlo mne. Vieš, tak trochu som ju provokoval."
"Viem. Počula som."
"Ty si...?" zasekol sa mu hlas v hrdel, keď si uvedomil, že na túto jej schopnosť úplne zabudol.
"Bola som na ceste sem a začula som vás. Neurobila som to náročky. No ďakujuem. I keď... Prosím, neprovokuj ju."
Regulus videl strach v jej očiach- nie že ich vyhodí. No že vyhodí iba jeho a ju zadrží vo svojom dome ako väzne.
Vykročil k nej a zastal na krok od nej.
"Neboj sa. Myslím, že som sa sám poučil, že si mám svoje postrehy nechať pre seba. Možno proti nej mám pár pripomienok, ale zatiaľ bude lepšie si ich nechať pre seba."
"Zatiaľ?" usmiala sa jemne a do jej líc vošla červeň, tak živá a tak sladká. Zatúžil priložiť pery na jemnú pokožku jej tváre.
Od kesy práve jeho postihujú také túžby? Nepoznával sa a tá zmena ho iba desila.
"Mello... Prečo si za mnou išla?" spýtal sa odrazu a ona uhla pohľadom.
Okamih mlčala, no potom iba pokrútila hlavou. Regulus sa zamračil- toto mu unikalo. Čo chcela?
Otočila sa a siahla po kľučke, no videl, ako váha.
"Mello, čo je?" spýtal sa a jeho hlas zaznel o niečo nepríjemnejšie, ako plánoval. Po celom dni už bol unavený a nechcel to dávať najavo pred ňou- no nebol zvyknutý na to, aby sa k niekomu choval tak milo. Nikdy v živote nikoho tak nemal rád, na nikom mi nezáležalo natoľko, aby sa snažil byť príjemný. Vžd bol chladný, arogantný a odťažitý. Ťažko sa mu tento fakt menil a tobôž keď mal takúto náladu.
"Ako... Ako zareaguješ, keby som po Dumbledorovi poslala Siriusovi list?" spýtala sa po tichu a videl, ako sa prikrčila a stisla kľučku, no nepotlačila ju dolu.
Pretože chcela vedieť jeho názor- a niečo mu hovorilo, že keby jej to zakázal, poslúchla by ho.
Nemal chuť rozprávať, najradšej by iba stroho prikývol- tak mu to bolo proti srsti, takže prejavovať nadšenie bolo to posledné, čo chcel- no keďže mu stála chrbtom, donútil sa odpovedať.
"Urob, ako myslíš," odvetil a jeho hlas zaznel prázdne a chladne, no i unavene a ľútostivo.
"Ďakujem... A... nehnavej sa."
Otvorila dvere a zmizla na chodbe. Osamel, no po pár sekundách zhlboka vydýchol.
"Vieš, že sa nehnevám," pokrútil hlavou a vedel, že ona ho i tak počuje.

*****

Maya sa vrátila do svojej izby a čo najrýchlejšie Siriusovi napísala pár slov o tom, kde je a že je v poriadku... I keď práve on by to mal vedieť. Nemal ju presvedčiť k pobytu u starej matky? To všetko bola iba hra? Alebo Dumbledore iba nevedel, že ich bude počuť?
Áno, to dávalo zmysel. Začula ich a tak nemal na výber a musel použiť túto lesť... Musel ako musel, že...
Podpísala sa iba obyťajným M. a rozbehla sa dolu schodmi. Našťastie, Dumbledore bol ešte ponorený do rozhvoru s jej starou matkou a nevyzeral, že by sa mal k odchodu.
"Pán profesor, smiem vás požiadať o jednu službu?"
Nechcela vysloviť to slovo- láskavosť- pretože ešte stále naňho bola trochu nahnevaná. No profesor k nej natočil svoju tvár a bez akýchkoľvek námietok prikývol.
"Dali by ste tento list Siriusovi? Nech nemá strach."
"To je od vás veľmi ohľaduplné, Maya. Mile rád sa zahrám na poštára."
Maya prikývla a chcela odísť, no jej stará matka ju zastavila.
"Mysíte, že je dobrý nápad, aby sme do tejto chúlostivej rodinnej záležitosti ťahali práve rodinu Blackov?"
"So všetko úctou, madam, ja bratom Blackovcom dôverujem," zamiešala sa do rozhovoru Maya, i keď táto otázka očividne patrila Dumbledorovi.
"No ty si iba dieťa," odvetila pani Fulgence a jej tón napovedal, že sama tomu verí.
"A nechcete dodať i to, že patrím do ústavu?" posmešne odfrkla Maya a skrivila pery. Ako jej len boli Fulgenceovci nepríjemní...! Prečo musela byť jedna z nich?
"Nebuď smiešna, Maya! Ak by som si myslela, že ktokoľvek z našej krvy patrí na to miesto, nebola by si tu. No nemyslím si, že by to bolo najlepšie riešenie."
"A vy sa ma nebojíte?" nedalo to Mayi a spýtala sa otázku, ktorá jej behala po rozume od kedy privolila, že tu ostane. Prečo to jej stará matka tak chcela, nástojila na tom, aby u nej Maya ostala, keď jej vlastný otec by urobil čokoľvek, aby sa tohto nepodarku zbavil? A tým sa postaral i o riziko, pomerne veľké, ktoré ide z jeho strany.
"Prečo by som sa ťa mala báť? Ty nie nebezpečná, Maya, sama to veľmi dobre vieš. To iba môj syn občas vidí tiene i tam, kde svieti slnko."
Maya sa zamračila. Nie je nebezpečná? Čo tým chcela povedať? Dokáže jej stará matka nejak spútať jej moc, alebo ju naozaj nepovažuje za natoľko významú, aby sa jej bála?
"A potom, prečo by som sa ťa mala báť? Čo by si mi asi tak chcela urobiť, keď som tvoja jediná možnosť ako v pokoji prečkať toho trištvrte roka?"
Maya pohľadom sekla po Dumbledorovi a napriek všetkému, čo bolo pred tým, uňho hľadala nejakú oporu.
"No, myslím, že už by som mal ísť. Ďakujem za pomoc, pani Fulgence. Snáď vám nebude vadiť, keď občas prídem Mayu navštíviť a poinformujem ju o jej priateľoch. A potom je tu pán Black, ktorý musí zo školy zamešakť čo najmenej."
"Neviem, ako si to predstavujete, pán profesor. Tomu mladíkovi isto vadí, že celý šiesty ročník strávi tu. I ty, Maya, by si si mala uvedomiť, že ho oberáš o štúdium a normálny život, pri čom mu vnucuješ ten svoj."
Maya sa zamračila a iba s problémami ovládla svoje srdce. Odrazu sa mu nechcelo biť, pretože, keď sa to tak vezme... Jej stará matka mala pravdu.
Regulus tu s ňou nemôže ostať.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nikki Nikki | 28. října 2009 v 19:36 | Reagovat

krásne :) ta jej stara mama je fakt neprijemna povaha , to som zvedava preco tam Mayu chce mat neviem ma ju rada a chce ju ochranit  ? sa mi nezda. a dufam ze Reg tam ostane snou. a na ako dlho ides do Polska ? das tu dovtedy ustipnutie skorpionom??

2 miriela miriela | Web | 28. října 2009 v 23:02 | Reagovat

veľmi pekná kapitola, "pan Fulgence" by som najradšej vystrelila krbom, taká je mi nesympatická, mám očividný problém so starými mamami :D dúfam, že ju spoločnými silami s regom nejako spacifikujú :)

3 hwesa hwesa | Web | 29. října 2009 v 23:14 | Reagovat

:D :D páči sa mi mirielina poznámka o vystrelení istej staršej dámy krbom :D :D ale súhlasím a s radosťou pomôžem :D
a čo sa týka Regulusa - mne sa náhodou páčilo, ako ju provokoval a že sa nenechal urážať - dobre robí, keby sa nebránil, bude ho brať hádam za ešte väčšiu špinu ako teraz
a tak ma teraz napadá, Maya by sa zrejme nemala prezliekať v blízkosti okna, páč ju bude Regulus furt sledovať, keďže má taký skvelý výhľad :-D  :-D  :-D

4 Nellie Nellie | Web | 31. října 2009 v 21:54 | Reagovat

čítala som to už pár dní dozadu, ale akosi... o:)
súhlasím s babami, páči sa mi , že Regulus sa nenechal zakopať pod čiernu zem , ale jej aj pekne odsekol :) Fandím mu! :-D Inak som maximálne zvedavá, ako sa to plánuje vyvíjať. Nemyslím , že si tam budú žiť ako veľká /teda...menšia/ šťastná rodina.
A tiež sa mi páči nápad poslať Siriusovi list, zamúti to vodu. Aspoň myslím (: Takže, rada sa nechám prekvapiť ďalším vývinom ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama