Fool for love 4.10

16. října 2009 v 17:52 | Lostt |  Happy ever after
No, teraz mám toho vcelku dosť, keď sa mám priznať. Chápem, že nie som jediná a sťažovať sa je dosti nevhodné- ale tak v mojom svete skrátka neostáva priveľa času aj na poviedkové aktivity, za čo sa moc ospravedlňujem. Vymýšlame imatrikulačky, píšeme siahodlhé testy z dejín stredovekého Anglicka a Francúzska (kks, ale teraz budem pár dní ako chodiaca encyklopédia), sme fyzikálne aktívni, matematicky zdatní a k tomu píšeme reklamácie v nemčine.
Skrátka a dobre- tento týždeň už mám toho plné brejle. Na šiestej hodine mi konečne doplo, že je piatok a ten výkrik do tmy stál za to. Takže, vy akční sa choďte dneska zabaviť von, ja si užívam doma pri čajíku a pri compe- takže píšem a to je momentálne asi dobre (posúďte sami).
A už končím, nech nezdržujem kravinami.

"Veľmi si potrpí na mene rodiny. Isto je jej absolútne proti srsti, aby niekto z jej krvy skončil na mieste, ako je ústav."

Fool for love

4.10
"Znova sa ospravedlňujem, ale už sa to stalo. Takže teraz je rozhodnutie iba na vás, slečna."
"Ibaže vy ste ma podviedli."
"A priši by ste sem inak?"
"Prestaňte s tým!" okríkla ho Maya a Dumbledore sklonil zrak.
"Prepáčte. Viem, že napriek tomu, že to bolo pre vaše dobro, to nebolo správne. Mal som nájsť inú možnosť, no tlačil ma čas. Preto po vás teraz chcem iba jedno- neprosím, chcem- zabudnite teraz na to, ako ste sa sem dostali. Zvážte pre a proti. Nikto vás nebude presviedčať, nech sa rozhodnete akokoľvek."
"Ale pán riaditeľ-" zamračila sa nespokojne staršia žena, no Dumbledore sa usmial svojím typickým, rozhodným spôsobom.
"Pani Fulgence, myslím, že tak je to iba fér. Možno by sme vašej vnučke mohli dopriať trochu času na rozmyslenie?" spýtal sa a žena po chvíli nespokojne prikývla a postavila sa.
"Následujte ma do zimnej záhrady. I vy pán Black."
Regulus vzdychol a chcel si Mayine telo vymaniť zo svojho objatia- ako sa zdalo, ona sama bola príliš ohúrená tým všetkým, aby čokoľvek podnikla sama- keď odrazu sa zháčila a zakliesnila sa do jeho ruky.
"Nie! Chcem, aby sa o tom Regulus so mnou pozhováral. Je to i jeho rozhodnutie!"
Maya pocítila i začula, ako srdce menovaného vynechalo zopár úderov. Len nevedela či šokom, alebo niečím iným.
"Prosím? Maya, o tom nemôže byť reč. Pán Black sa musí vrátiť do školy."
"To nie! Nemôže sa vrátiť! Veď môj otec ho videl. Použije ho, aby ma našiel."
"Obávam sa, že Maya má pravdu, pani Fulgence. Pán Black bude musieť bohužiaľ ostať mimo Rokfort a najlepšie by asi bolo, keby sa niekam skryl."
"Nie niekam, ale tam, kde som ja," trvala na svojom Maya nekompromisne.
"Tvoj návrh neprichádza do úvahy, Maya," ozvala sa chladne stará matka a Maya sa rázne postavila.
Odrazu si Regulus nebol istý, ktorej z nich by sa mal viac báť. Iste- pani Fulgence vyžarovala strach na prvý pohľad. No Maya... Ak sa Maya pre niečo rozhodla, bolo lepšie nestáť jej v ceste. A teraz, v tento moment, chcela jeho. Nevedel, či je to tak úplne dobre a predsa sa neubránil tomu slastnému pocitu v celom tele.
"Niečo vám vysvetlím, madam. Asi vám záleží na tom, aby som tu ostala, inak by ste si nedali toľko námahy na to ma sem dostať. No jedno je stopercentné- bez Regulusa neostávam, jasné?" zdvihla obočie a jej jasné, modré oči sa zaleskli Fulgenceovským žiarom.
Stará pani stiahla tvár do naučenej masky, no i tak jej tvárou kmitlo niečo, čo neušlo iba Regulusovi a tak to znepokojilo iba jeho.
"V poriadku. Mám to brať tak, že ostávate?"
"Ešte si to rozmyslíme. A teraz nás, prosím, nechajte," pokračovala Maya nebojácne, akoby sa v nej znova zrodila nádej na úspech, akoby sa znova vzkriesilo ako Félix z popola to bojovné dievča. To dievča, ktoré Regulus stretol na vlakovom nástupišti.
"Vítam ťa späť, láska," nepotlačil úsmev, keď tí dvaja odišli.

*****

Maya zavrela oči a konečne sa uvoľnila. Svaly mala v takmer bolestivom kŕči, ramená ju ťahali a vedela, že keby to mala znášať ešte chvíľu, isto by ju rozbolela hlava.
No teraz boli konečne preč a ona si natiahla krk do viacerých strán. Rukami si objala ramená a podišla ku krbu.
Jediné, čo ju ako tak upokojovalo v tomto nepríjemnom dome, bola Regulusova prítomnosť. A potom... Možno to bolo hlúpe, no i jeho oslovenie- "láska"- jej stačilo k tomu, aby sa jej vyjasnili myšlienky. Zohrialo srdce.
Počula, že Regulus sa na gauči pohniezdil- isto mu je nepríjemné, že mu stojí otočená chrbtom. To ho rovno mohlo poslať s nimi preč, keď ho teray ignorovala. No potrebovala okamih, aby si utriedila myšlienky.
Vzdychla a odvrátila sa od zdroja toho fyzického tepla k zdroju toho psychického.
Regulus okamžite vyhľadal jej pohľad a mierne naklonil hlavu. Skúmal ju, ako vždy- no nevadilo jej to. I tak ju poznal, tak na čo sa skrývať?
Podišla ku gauču a natiahla k nemu ruku. Bez slova sa na ňu jemne usmial a jej ruku stisol vo svojej. Chcela iba cítiť jeho teplo, jeho dotyk, no on ju potiahol k sebe dolu.
Prekvapene sa nadýchla, no nedokázala potlačiť úsmev- byť pri ňom, fyzicky sa ho dotýkať, cítiť jeho dych na tvári... bolo to úžasné a jej srdce bilo ako splašené. Pocit, ktorý by nevymenila za všetky ostatné radosti sveta.
Sedela mu na kolenách, objímal ju a tak si jej telo tisol k sebe.
"Keby teraz vošla, vyhodila by ťa z domu. Chováš sa neprístojne," zasmiala sa a obtočila ruky okolo jeho krku.
Vrátil jej úsmev a pokrútil hlavou.
"Potom, ako si sa za mňa postavila? Nie, priveľmi chce, aby si tu ostala."
"Kto vie prečo," zašomrala Maya a odtiahla ruky z jeho ramien, len aby sa mohla skrútiť do klbka na jeho hrudi- v geste, ktorým mu dávala najavo, že potrebuje jeho ochranu. Akoby to, čím si spolu prešli, odhodilo zábrany. Cítila sa s ním tak prirodzene, akoby s ním strávila o veľa viac ako iba ten jeden večer. Prežila s ním svoj najväčší strach a teraz mu najviac verila.
"Veľmi si potrpí na mene rodiny. Isto je jej absolútne proti srsti, aby niekto z jej krvy skončil na mieste, ako je ústav."
"Vravíš, akoby si ju poznal," rypla doňho Maya, no inak počúvala iba upokojujúci tlkot jeho srdca neďaleko jej tváre, ktorú mala na jeho ramene.
"Musím ti pripomínať, že viem ľudí odhadnúť? Naozaj viem pozorovať."
"To som si všimla. A ďakujem- pokojne by som sa dala oklamať."
Regulus vzdychol a inštinktívne ju začal hladiť po boku.
"Neber to tak, že ťa chcel oklamať... Ozaj ti chcel pomôcť- čím nemyslím, že to schvaľujem. Neviem, čo ti tento dom prinesie, no isto je to pokoj aspoň na chvíľu."
"Nemyslím si..." povedala uštipačne a snažila sa potlačiť tie nepríjemné pocity, ktoré v nej toto miesto vyvolávalo.
"S mojou pomocou sa tu budeš cítiť dobre. Neboj sa."
Zalapala po dychu a vzhliadla do jeho tváre. Hovoril vážne, hovoril nežne, hovoril s takým citom...
"Takže tu so mnou ostaneš?"
"A čo si si, u Merlina, myslela? Že ťa tu nechám samú?" vydýchol a jeho neveriaci pohľad nebol iba zásterkou.
"Skôr som mala v pláne odísť, ak by si tu nechcel ostať," šepla s červeňou v tvári.
Regulus na ňu iba okamih nahnevane hľadel a potom pokrútil hlavou.
"Ty si občas až priveľmi masochistická. Nechaj sa niekedy unášať prúdom a nekomplikuj to."
"Že mi práve ty hovoríš o prúdoch..." zašomrala a sklonila pohľad. On nevedel, na čo naráža, no ona si spomenula na jej rozhovor s Dumbledorom. Skôr či neskôr by sa mala ozvať Siriusovi...
"Takže tvojej babke oznámime, že tu ostávame?" prerušil tok jej myšlienok Regulus.
Maya prekvapením zhíkla, okamih naňho hľadela a potom vybuchla do smiechu. Nie menej prekvapeného ako pobaveného.
"Prosím ťa, hlavne sa o nej nikdy nevyjadruj ako o babke, keď pri nás bude. Neprežila by to. A keby aj áno, ty isto nie!"
Regulus ju sledoval so zaujatým pohľad, ako sa smeje, ako sa jej blyštia svetlé, modré oči, ako jej tvár nabrala zdravý odtieň.
Bez rozmyslu ju objal okolo krku a pobozkal ju. Chcel iba pocítiť jej pery na svojich, no keď sa k nemu ešte viac pritisla, keď ho znova objala okolo ramien a keď pootvorila svoje pery...
Porazene vzdychol a zosilnel svoje objatie.
Bol tak stratený v jej čare, nedokázal byť viac sám sebou- už patril jej. Vôbec ho to neznepokojovalo, možno by však malo. Ako bude schopný uvažovať, keď je na nej tak závislý?
Lepšie si ju podvihol a položil vedľa seba na gauči. No neodtiahol sa- ešte nechcel, ešte sa jej nenabažil tak, ako chcel. Donútil ju ľahnúť si tlakom vlastného tela a ona sa podrobila, objímala ho svojimi rukami a opätovala mu bozky s vášňou, ktorú v nej vyvolával.
"Regulus, tu nie..." šepla pomedzi bozky napokon, nešťastne, a on, i keď za normálnych okolností by sa nedal tak ľahko presvedčiť, sa mierne odtiahol a oprel si čelo o jej rameno.
Vydýchol a naposledy pobozkal jej jemnú, rozhorúčenú pokožku. Potom sa však prirýchlo odtiahol a posadil sa vedľa nej.
Vedel, že teraz to myslí vážne a tak ju nechal, nech sa spamätá.
"Prepáč, vymklo sa mi to," stále mal trochu zadýchaný hlas, i keď jeho zachrípnutosť sa jej náramne páčila. Cítila to vzrušenie, ktoré jej prúdilo po tele, horúčka ju takmer dusila... No tu naozaj nemohla robiť nič bez pocitu, že ju stará matka vidí.
Posadila sa a prisunula sa k nemu bližšie. Dokonca sa k nemu úplne pritisla- až tak, že jej tvár bola od tej jeho znova iba na pár centimetrov. Pobozkala ho na líce, no preňho to bolo ako skúška ohňom- tak priveľmi po tom malom stvorení túžil, priam bytostne chcel mať ju.
"To nič," šepla a druhou rukou ho pohladila po líci. Regulus priložil ruku na tú jej a vydýchol.
"Nemali by sme zavolať tvoju babku? Nech to máme z krku? Bude rada, že má o jedného nájomníka navyše," prehovoril po chvíli, stále hlbším hlasom a jej vnútro si pri tom robilo čo chcelo.
"Ona možno nie, no ja ti ďakujem. No čo tvoja škola?"
"Prepána, myslíš, že to ma teraz trápi?" zasmial sa, keď počul jej ustarostený hlas plný osobných výčitiek. Posledné, čo chcel, bolo, aby si niečo vyčítala.
"A čo tvoja rodina?"
"Ak im to nepovie Dumbledore, ani to nemusia vedieť."
"Môj otec im to povie."
Regulus vzdychol a ona z toho ťažkého povzdychu cítila istú trpkosť, priam hnev.
"Vieš Maya, moja rodina sa ku mne stavia od malička odmietavo. Moja neprítomnosť im isto žily trhať nebude. Oni ma hľadať nebudú."
"Ako to môžeš-"
"Viem to."
"Je mi tak ľúto, že som ťa do celej tejto veci zatiahla... Neviem, ako ťa zbavíme môjho otca."
"Ja pre tvojho otca nie som dôležitý. Akonáhle sa z jeho dosahu dostaneš ty, na mňa zabudne."
"Nemyslím si to," pokrútila hlavou Maya.
"Ibaže teraz iné východisko nie je. On ma videl, Maya. Nemôžem sa vrátiť, pretože vie, že ti pomáham. Mohol by ťa mojím prostredníctvom nájsť, nech už by som sa bránil akokoľvek."
Zamrazilo ju pri jeho slovách a dokázala si tie praktiky vybaviť tak živo, že sa k nemu ešte viac pritisla a pevne stisla jeho ruku.
Vlastne tým chcel Regulus vyjadriť jedinú vec- práve teraz bol v pozícii, z ktorej nemohol robiť absolútne nič. Nemohol sa z toho dostať, možno časom... A ani to nebolo isté.
Dostala ho do bodu, v ktorom sa musel skrývať spolu s ňou... A jedna jej časť, tá sebecká, ktorá myslela iba na seba, sa tomu náramne tešila.
Pretože teraz budú síce v tomto nepríjemnom dome, no budú tu iba oni dvaja...
"Takže my dvaja a tvoja babka, hm?" ozval sa do ticha Regulus, čím prerušil jej myšlienky- a vlastne asi rozmýšľal nad tým istým.
"Niekto by mal ísť babke povedať, že sme sa rozhodli," navrhla Maya a pozrela ku dverám.
"Oni vedia, že tu ostaneme. Teraz isto s Dumbledorom dohadujú, ako to bude so mnou."
"Ako to môžeš-"
"To, ako si sa za mňa postavila... Keby sme tu spolu nemali ostávať, neurobila by si to."
"Možno som len mala nutkavú potrebu protestovať voči nej."
"A možno si napokon rada, že si tu."
Maya sa zasekla uprostred nádychu a stisla pery. Nechcela nahlas priznať, že Regulus má vlastne pravdu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tonks tonks | Web | 16. října 2009 v 18:27 | Reagovat

tak ostávajú a spolu! super :-) uvidíme, či si mayina babka (hádam to nezapočuje :D) zvykne na prítomnosť dvoch mladých ľudí a ak sa budú ešte k tomu správať neprístojne... možno ich aj vyhodí :D ale teraz je konečne všetko aspoň na chvíľu pokojne a málo komplikované, čo napovedá, že to tak dlho nebude   :-?

2 miriela miriela | Web | 16. října 2009 v 19:00 | Reagovat

juch aspoň nejaká čiastočná výhra, sú spolu a relatívne v bezpečí, ale pozor na babi :D inak neskutočne ma pri čítaní vyrušilo to akomile, čechizmus  :-? po slovensky akonáhle, ale tak vieš to už je profesionálna deformácia, čiže to neber ako nejakú veľkú kritiku, skôr postreh ;)

3 Nikki Nikki | 16. října 2009 v 19:14 | Reagovat

skvelá kapča fakt dobrá a super že už píšeš :D a perfektné že tam bude s regulusom :D

4 Lostt Lostt | Web | 16. října 2009 v 21:34 | Reagovat

miriela: Akonahle! Docerta, uz polroka nemozem dojst na toto dementne slovicko:D:D:D Verila by si, ze ho nikto v mojom okoli nepouziva?:D Ale vazne, vzdy ked ho chcem pouzit, nemozem si spomenut a tak tam supnem akomile- takze prepac, ked ti to tak vadi, budem sa snazit si ho zapamatat. To tie hranice:D

5 hwesa hwesa | Web | 18. října 2009 v 13:43 | Reagovat

super, takže sú spolu, aspoň na čas určite :)... jooo, tak to sa už teším, ako babke budú vstávať vlasy dupkom pri ich neprístojnom správaní - a myslím, že či už sa tak budú správať náhodou alebo naschvál (že by provokovali), tak sa tak budú správať... huh, len dúfam, že sa tam nezjaví Mayin otec
:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama