18. Uštipnutie škorpiónom

30. října 2009 v 12:42 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Včera som sa naozaj prekonala a napísala hneď niekoľko kapiol k tejto poviedke.
A celkom sa mi páči, ako sa to vyvíja, takže snáď budem i pokračovať.
Príjemné čítanie a pekné prázdniny/víkend.
PS: Btw, ja som zase chorá, ide ma poraziť.

"Nezabudni, že mám byť tvoja priateľka," ozvalo sa zrazu vedľa mňa- no mne to bolo vlastne jedno. Nenaštvalo ma to, neznepokojilo, nepriviedlo do žiadneho z podobných stavov... Proste mi to bolo jedno a moja nálada bola takmer až radostne povznesená.



Počkali ma dole, kým som si z trezoru vzal potrebné dokumenty. Hneď ako som zišiel schody, zamieril som k šatníku a vytiahol si kabát. Chcel som si ho obliecť, no Bruere ma zastavil.
"Snáď ho ani nebudeš potrebovať. Na ministerstvo sa premiestnime."
Zasekol som sa v strede pohybu a chcel niečo namietnuť, no potom to vzdal. A čo by som mu povedal? Všetko by to bol iba chabý, bezvýznamný a úplne detinský pokus o odpor.
Kabát som hodil na kreslo vedľa dverí do šatníku a prikývol. Mohol som ho popratať, ale to predlžujúce sa ticho mi vadilo, tak nech už to mám za sebou.
Zamieril som ku krbu, napriek rozhodnutiu nečarovať, nezvykle veľkému- a Bruere vedel, že sa ním budeme môcť premiestniť, inak by to ani nenavrhoval. Sám sebe som hádzal pod nohy drevá a takmer by som cítil i hanbu... Ale som Malfoy, že?
"Kto ide prvý?" spýtal som sa a Bruere bez okolkov vykročil smerom k otvoru.
"Nemal by ísť on?" prerušila ho Ast a ja som strnul. Nie pre to, že by som snáď mal ísť prvý- či už tam prídem o minútu skôr, to mi bolo jedno- no to, že namiesto môjho meno povedala obyčajné on, mi pre niečo udrelo na každý nerv v tele a tie sa stiahli.
"Ty si predsa vydedenec. Možno by bolo rozumnejšie, aby išiel prvý on."
"To je síce pravda, ale nemyslím si, že sú tam proti ľuďom s mojím... postihnutím nejaké špeciálne opatrenia," namietol Bruere a predstava, že mu Ast kazí jeho plán, ho priveľmi netešila. A potom ani fakt, že mala pravdu- pretože ju mala.
"A možno im to nejako tvoju prítomnosť signalizovať bude. Mal by ísť prvý on."
No už len za to večné on jej to nepriznám.
Obaja na mňa pozreli, snáď aby som rozhodol a mne napadlo, že Bruere si s ňou nevie rady. Nie, lepšie- že Bruere si našiel rovnocenného partnera, ktorý bude ochotný sa s ním hádať.
Pokrčil som ramenami na znak toho, že je mi to ukradnuté tak, ako som ja očividne ukradnutý jej. Že sa správam ako urazený pubertiak? Mám ich na háku. Oboch.
"A keď sa tam zjavím, spravím čo? Začnem kričať- pozor, ide Bruere ale s dobrými úmyslami tak ho nechajte? Načo mám ísť prvý?"
"Pretože keď sa tam zjaví až po tebe, môžeš vysvetliť, o čo ide."
"A ty tu máš ostať posledná?" zdvihol som obočie a vôbec sa nesnažil zakryť to opovrhovanie, ktoré mi zaznelo v hlase. A to ty som si užil.
Jej obočie sa zachvelo a jemne pokleslo dolu- snažila sa nemračiť, no priveľmi jej to nevychádzalo. Ok, takže je zmätená z môjho chladného prístupu?
Oko za oko, zub za zub, ako som už isto spomínal.
"Ak máš pocit, že mám nejakú šancu tu napáchať akúkoľvek škodu- ktorá by bola iba ukážkovým činom proti logike, vzhľadom na to, že vlastne ísť na ministerstvo je presne to, čo chcem- môžem ísť hneď po tebe a Peter pôjde posledný."
Jasné, že mi to napadlo, ale nedokázal som si odpustiť tú poznámku. A vlastne mala pravdu a ja som znova arogantne pokrčil ramenami. Napokon, ja sa nestarám, no nie? Ja iba robím to, čo chcú ostatní.
Zamieril som ku krbu a i cez jeho takmer gigantickú veľkosť- preboha, čo som tu plánoval táborák?- som sa musel skloniť.
"A ako sa premiestniť bez hop-šup-prášku, to mi niekto nepoviete?" zdvihla Ast obočie a ja som jej nevenoval ani jediný pohľad, keď som rukou zašmátral nad rímsu kozuba z vnútornej strany, dokonale zabezpečenej od ohňa i od zrakov iných ľudí; a vytiahol malú nádobku podobnú urne.
"Tak na zdravie," povedal som uštipačne, nabral si málo prášku do ruky a premiestnil sa.

*****

Vyšiel som z jedného z krbov, ktoré sa nachádzajú v hlavnej sále ministerstva a rozhliadol sa, kým tu nie je i Ast- pretože na mojej tvári sa isto zjavilo niečo, čo nechcem, aby videla.
Neviem, čo presne to bolo, ale nebolo to nič pre jej vnímavé, uštipačné oči.
Okolo mňa prechádzalo množstvo ľudí, každý žil vo svojom vlastnom svete- magickom svete!- a ja som tam iba tak stál a necítil nič.
Naozaj, tých pár chvíľ, ktoré som si mohol dopriať v akomkoľvek citovom rozpoložení, som úplne prebabral.
Pretože ja som iba hľadel na tých ľudí a predstavil si jednu z Londýnskych ulíc okolo štvrtej a... Vyšli mi dva natoľko podobné obrazy, že som prosto nedokázal pocítiť viac ako len jemný odtieň vzrušenia z toho čo má prísť, skôr podvedomý ako vedomý.
Tí ľudia boli proste úplne obyčajní, a fakt, že sú čarodejníci, na tom nič nemenil.
No a čo? Veď aj ja som čarodejník, no nie?
Dočerta, áno!
"Nezabudni, že mám byť tvoja priateľka," ozvalo sa zrazu vedľa mňa- no mne to bolo vlastne jedno. Nenaštvalo ma to, neznepokojilo, nepriviedlo do žiadneho z podobných stavov... Proste mi to bolo jedno a moja nálada bola takmer až radostne povznesená.
"Draco?" spýtala sa po chvíli, keď som ju ignoroval- alebo možno nevnímal- a jej hlas zaznel neisto a nervózne.
Otočil som sa k nej a usmial sa na ňu- z časti preto, aby sme naozaj pôsobili ako pár, z časti preto, že som sa usmiať proste chcel.
V mojom zornom poli sa však ocitol krb, v ktorom sa zjavila postava- náhle sa však okolie krbu sfarbilo do oranžova a Bruere na mňa nechápavo pozrel.
A potom že tu proti ľuďom s jeho postihnutím nemajú žiadne opatrenia, hm?
Odnikadiaľ sa odrazu vnorila dvojica mladých čarodejníkov- povedal by som, že aurori- a tí si to zamierili rovno ku krbu. Asi túto záležitosť nepovažovali za príliš dôležitú, keď poslali začiatočníkov- a títo začiatočníci veru boli.
"Myslím, že týmto sa divadlo oficiálne začína," zamrmlal som si pre seba posmešne a Ast natočila hlavu, akoby ju to všetko fascinovalo.
"Ideš ho zachrániť?"
"Mal by som?" zdvihol som obočie, no nespúšťal som pohľad z dvoch mužov, z ktorých jeden vypočítal Bruerovi jeho práva a tým ho nekompromisne nepúšťal k slovu. Vlastne to bolo dosť vtipné.
Bruera tu asi fakt nikto nechce, takže tento jeho plán je siahanie topiaceho po slamke.
"Páni, prepáčte, že ruším," zvýšil som hlas a to zastavilo výpočet Bruerových práv v bode, kedy sme sa dostávali k faktu, že ich vlastne ani moc nemá.
Obaja sa ku mne otočili a vzhľadom na to, že z čarodejníckych radov vyradené osoby nie sú až tak časté, i to malé publikum stíchlo, aby si ma vypočulo.
"Želáte si?" spýtal sa ten druhý auror, keď videl, že Bruera nejdem sfanatizovane brániť.
Pretože ja som bol nad vecou- čo som nemusel ani predstierať, pretože mi bol jeho osud vlastne úplne ukradnutý.
"Vlastne áno. Ak dovolíte, ocenil by som, keby ste nechali môjho priateľa prejsť. Sme tu vo veci veľmi závažnej pre ministerstvo a jeho zadržanie by neprospelo ako ministersvu, tak ministrovi samému."
"Prepáčte, ale s kým hovorím?" spýtal sa ten muž, povedal by som že inteligentnejší ako ten, čo vedel naspamäť Bruerove ne-práva.
No, a to bol presne ten moment, do ktorého sa hodil môj kamenný, arogantný výraz rodeného aristokrata. Zdvihol som jeden kútik úst a mierne vystrčil bradu- nie pre môj pôžitok či namyslenosť, ale pretože som potreboval umocniť dojem, že skutočne mám nejaké slovo.
Pretože ja žiadne slovo nemám, čo si neuvedomuje ani Bruere, ani Ast-Amareth a dúfam, že si to nebudú uvedomovať ani títo zelenáči, aspoň pokiaľ ministrovi neprezradíme, čo vieme.
Avšak priznám sa, z vlastnej márnomyseľnosti som sa i tešil na to, ako tá veta, tie štyri jednoduché slová vyplynú z mojich úst a na ich tvárach isto uvidím ten záblesk- pretože to meno im bude niečo hovoriť, a to ten dojem ešte len umocní.
A tak som si vychutnal tú chvíľkovú napätosť v ich tvárach, ticho tých pár postávajúcich zvedavých okolo, čo sa zrejme nikam neponáhľajú, ktorí teraz lovili v pamäti moju tvár a vychutnal si i nedočkavosť Bruera a zatajený dych Ast.
Nadýchol som sa, otvoril ústa a-
"Je to Draco Malfoy," ozval sa odrazu prekliato známy hlas a ja, i keď som si ho absolútne nevedel zaradiť, som vedel, že ho neznášam. Nie len ten hlas, tú ženu, ktorá teraz stála niekde mimo môj zorný uhol.
Pocítil som, ako sebou Ast trhla a otočila sa k tej žene, ktorej tvár som si stále nevedel vybaviť- a tak som sa otočil i ja.
A pri pohľade do tej sympatickej, peknej tváre som pocítil toľko spomienok na nenávisť, nevraživosť a urážky, že som odignoroval tých pár prekvapených pohľadov vo svojom okolí.
"Dočerta! Grangerová?"
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nikki Nikki | 30. října 2009 v 13:17 | Reagovat

diky ze si tu pridala dalsiu kapitolu . myslim ze tuto poviedku mam este radsej ako mello neviem preco. uz sa nam to pekne zamotava takze sa tesim na dalsie kapce a tebe tiez pekny vikend hlavne sa uzdrav boze to vsetci su chori len ja nie? :D

2 miriela miriela | Web | 30. října 2009 v 16:37 | Reagovat

ha, mu skazila dramatický moment, chacha :D a veľmi sa mi páčil tento dracov mám na háku stav a tá poznámka pri krbe - to som tu plánoval táborák? ma dostala :D
skoré uzdravenie prajem ;)

3 hwesa hwesa | Web | 30. října 2009 v 19:26 | Reagovat

Z tejto kapitoly je jasne cítiť, že si pri jej písaní mala celkom dobrú náladu :D.
No očividne nebol príliš nadšený, že mu niekto pokazil jeho dramatické vystúpenie a ešte k tomu keď ten niekto je z Potterovic spolku :D. Najväčšia sranda by bola, keby sa Hermiona spriatelila s Ast (veľmi o tom pochybujem lebo Ast má dosť negatívnych vlastností, ktoré Hermione predpokladám nesadnú) :D :D :D.
Oooo a počkaj keď tam stretne Harryho :D to ešte len bude nadšený.

4 tonks tonks | Web | 30. října 2009 v 21:34 | Reagovat

:D posledná veta ma úplne dostala. nejako sa nám to zase zamotalo. nuž, draco má proste smolu :D úžasná kapitola, tie poznámky sú neuveriteľné :)
  

5 Leann Leann | Web | 31. října 2009 v 22:54 | Reagovat

Hermiona? Čo tam tá robí? Ja som si myslela, že ona sa v tejto poviedke ani neobjaví. Ale je dobre, že tam je, lebo ona vždy znamená nejaký druh problému :-D

6 Denika Denika | E-mail | Web | 2. listopadu 2009 v 22:24 | Reagovat

OU to je dobre ako mu to prekazila prijemne prekvapenie tá Hermiona:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama