17. Uštipnutie škorpiónom

12. října 2009 v 22:02 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Táto kapitolovka sa začala držať pravidla o krátkych kapitolách- iba niečo cez dve strany- ale lepšie niečo ako nič. A navyše mám túto kapitolu naozaj rada. A potom som si stiahla Word- to už sa fakt nedalo vydržať- takže môžem zase normálne písať a nie sa serkať s hentým čudom.
Už mám doma konverzátorov a notebook ide chudák do opravy. Všimli ste si, že začala zima? ;)

"Záleží ti na mne alebo na sebe?" spýtal som sa napokon a nespúšťal z nej pohľad.


Zobudil som sa na jej pohyb. Postavila sa, jej nahé telo sa vzďaľovalo ku kúpeľni a ja som sledoval zlatistú krivku jej postavy, až pokým nezmizla za jej dverami.
Zavrel som oči a vzdychol. Dočerta, do čoho som sa to uvŕtal... Ale, nech mi Merlin odpustí, stálo to za to. Stálo to za všetky peniaze čo mám v trezore, stálo to za môj návrat do toho sveta, stálo to za viac. Nie je to len o jej tele, tak božsky sladkom, tak božsky pružnom a ohybnom. Je to o jej vášnivom výraze, o jej vzdychoch, o jej stonoch... O tom slastnom pocite hľadieť do jej tváre v momente jej vyvrcholenia, keď má zavreté oči a jej tvár je napnutá a nič nepredstiera, je tak bolestne krásna a odovzdaná... A potom tak nežná, pokojná, uspokojená a poddajná...
Cítil som, že moje telo sa iba pri spomienke na predchádzajúcu noc prebúdza v túžbe ísť za ňou. A, dočerta, prečo by som nešiel?
Postavil som sa a sprevádzaný zurčiacou vodou som vstúpil do kúpeľne. Bolo v nej parno, vaňa bola takmer plná vody a peny a ona ležala v nej, oči slastne zatvorené. Dopriavala svojmu telu zaslúžený odpočinok a úľavu. Mal by som jej dopriať pokoj... Ale, u Merlina, nech sa prepadnem, keď na oplátku nespravím dosť!
Podišiel som k vani a posadil sa na jej kraj. Končekmi prstov som zavadil o penu prilepenú k jej prsiam a až to ju prebralo z driemot.
Jej zakalený, modrý pohľad sa na mňa upriamil takmer vydesene, no potom sa usmiala a končekmi prstov zavrela vodu. Jej zrak bol stále akoby zakalený dymom, pripomínala mi orient. Bol som v koncoch.
"Znova si zatúžil po mojom tele?"
"Obávam sa, že po ňom nikdy neprestanem túžiť."
Bolo smutné, že to bola o veľa väčšia pravda, ako len kompliment.
Vedúco sa usmiala a jej modré oči sa zaiskrili. V opare tej hmly niečo zablesklo a mňa to prikovali k jej očiam- bolo to rovnako desivé ako krásne. A neveštilo to nič dobré.
"V tom prípade pre teba ale mojich desať minút slávy bude ukrutne krátkych. Možno ich sám budeš chcieť predĺžiť."
Znenazdania som sa zamračil narovnal chrbát. Nepáčil sa mi jej prístup k veci, ktorý akoby ma mal o niečom poučiť... Nebolo mi to úplne jasné, ale nedefinovateľne ma toto jej prehlásenie rozčúlilo.
"Nemysli si, že pre mňa toľko znamenáš," odvetil som chladne. Nepáčila sa mi predstava, že si to myslí. Potom budem priveľmi zraniteľný a ona bude mať navrch- no to nie, to nedopustím. Ja nikdy nebudem závislý od nejakej ženy, tobôž od ženy ako je ona.
No v jej tvári to vyvolalo iba arogantný úsmev, jemný ako pohladenie, zákerný ako hyena.
"V poriadku."
Ruky som si oprel o kraje vane po oboch stranách jej tela a sklonil sa k jej tvári.
"Ale vždy mi budeš niečo dlžná, Ast, na to pamätaj."
"Ja nie som kurva, ktorú si môžeš kúpiť. Svoje telo dám iba tomu, komu budem chcieť, Draco. Na to pamätaj ty," zasyčala a ja som znova videl škorpióna v púšti. Tak nebezpečného, tak krásneho vo svojej desivej podstate. Všetci sa ho chcú dotknúť, no všetci s úctou a strachom ustupujú.
Boli si tak podobní.
"Zákerný malý škorpión..." šepol som a sklonil sa k jej perám. Vášnivo som ju pobozkal, jazykom sa pretlačil cez jej stisnuté pery, prekonajúc jej odpor. Cítil som, ako ma od seba odtláča, snažila sa pohnúť hlavou, no držal som ju pevne za šiju. Druhou rukou som skĺzol po línii jej krku až k pravému ňadru a s vlastným uspokojením ho jemne stisol. Tlak jej rúk proti mne zosilnel, protestne mi zastonala do úst a pohrýzla ma do jazyka.
Odtiahol som sa, palcom jej prešiel po stuhnutej bradavke a sledoval jej výraz, ktorý nedokázal zakryť vzrušenie. V jej sýtych, modrých očiach sa zrkadlil milión malých svetielok.
"Ibaže ty, Ast, mi svoje telo dáš vždy. Dobrovoľne... A ešte aj dychtivo..." šepol som posmešne, jej oči horeli zlosťou no i potláčanou vášňou. Rukou som skĺzol nižšie, ponoril ju do vody a hladkej pokožke jej brucha sa nevenoval ani chvíľu. Zastavil som sa až na pulzujúcom strede medzi jej nohami. Stačilo malé pohladenie a ona zasykala a vypla panvu proti mojej ruke. Jej odpor ochabol tak ľahko...
Znova som sa prisal na jej pery, no keď ma chcela odtlačiť tento krát, pohyby mojej ruky pod vodou sa zintenzívneli. A tak ma ani neprekvapilo, keď túžba premohla i ju a jej mokré ruky som pocítil vo vlasoch. Vypla sa proti mne, jej vlhké prsia sa mi otreli o hruď a ja som k nej vkĺzol do vane.

*****

Nevedel som, kam sa Ast vyparila, no keď som sa na ďalší deň zobudil, bol som sám. A tá myšlienka ma nepotešila- a to bolo nepríjemné.
Postavil som sa a zamieril do kuchyne. Kým príde Bruere, stihnem ešte sprchu, no musím byť rýchly. Nieže by mi vadilo, keby mal čakať, ale bol by som radšej, keby sme to nepredlžovali. Radšej to mať z krku čím skôr... A popravde, možno som mal i trému. Neistý pocit, pocit ohrozenia a odhalenia.
Sprchu som stihol naozaj rýchlo. Obliekol som si čierne nohavice, čiernu košeľu a na to si vzal dlhšie čierne sako. Možno som vyzeral trochu desivo a odťažito, ale to mi pri návrate do toho sveta vôbec nevadilo. Vlastne mi to- i keď iba biedne- dodávalo maličký pocit istoty.
Prečo si Draco Malfoy odrazu nie je istý sám sebou? Nenávidím ten pocit.
Svoj výraz v zrkadle som zhodnotil ako nanajvýš arogantný a pre seba sa usmial.
"Vyzeráš mocne," ozval sa odrazu hlas od dverí a ja som sa k Ast prudko otočil. Nevedel som sa rozhodnúť, či mi jej hlas má vadiť, alebo mám byť naopak poctený- pretože v ňom zaznela hrdosť a obdiv. Akoby pre ňu slovo 'mocný' znamenalo niečo úplne iné ako pre mňa- niečo neprekonateľné.
Moc bola super, ale išla ruka v ruke s nepríjemným pocitom samoty, neodvratnej kapitulácie z postu obyčajného človeka. Ak máte skutočnú moc, nie ste ako ostatní. Vždy sa to na vás prejaví.
"Idem medzi supov."
Jej oči zablysli a ja som si ju premeral. Mala na sebe džínsy- kupodivu jej padli, ale to môže byť iba môj zlý odhad- a k tomu tmavomodrú, saténovú blúzku. Krásne sa leskla a Ast bola nádherná. Vyzerala tak obyčajne a pri tom tak žensky.
Vykročila ku mne a zastala maličký kúsok odo mňa. Netvárila sa nijak, jej tvár ostávala bez výrazu. Iba jej oči boli sústredené.
"Možno. A možno ideš medzi mŕtvoly."
"V tvojom zmýšľaní som ja sup?" spýtal som sa jej a zaujato sledoval krivky jej súmernej tváre. Zdvihol som dlaň a- nedolojaúc- som ju pritisol k jej teplému, hebkému lícu.
Nereagovala na moju nežnosť-ktorej pôvod ani mne samému nedával zmysel, iba mi uprene pozerala do očí.
"Ak budeš chcieť, tak áno. No zatiaľ si iba jeden z nich a to ma mrzí."
Z jej hlasu som cítil, že je to naozaj tak. Ona chcela, aby som bol viac ako iní. Neviem prečo, no jej pohľad žiaril už len pri tej predstave a jej múdre oči to videli jasne.
"Predstavuješ si to moc ľahko, Ast," pokrútil som hlavou a zišiel na jej hrdlo, láskajúc ho končekmi prstov.
"A ty sa priveľmi ničíš pochybnosťami."
"To, čo idem urobiť, nie je práve šťastné."
"Pretože to tak nechceš. Problém v tom vidíš ty sám."
Sekol som pohľadom do jej očí, no ona neuhla. Netušila, aké znepokojujúco detinské myšlienky ma trápia...
"Záleží ti na mne alebo na sebe?" spýtal som sa napokon a nespúšťal z nej pohľad.
"Je to dôležité?" spýtala sa a v jej očiach sa niečo nespokojné, priam hnevlivé zablesklo.
"Možno."
Ostala mi ticho hľadieť do očí a ja som si uvedomil, ako veľmi to chcem vedieť. Záleží jej na mne aspoň trochu?
A čo ja? Ide mi iba o jej telo a o jej krásu, alebo som sa pripútal i k nej samotnej?
Som až tak neopatrný a hlúpy?
"Vlastne je to veľmi dôležité," šepol som do ticha, keď som si uvedomil skutočnú, tú jedinú spávnu odpoveď a sklonil sa k nej práve vtedy, keď sa nadýchla k odpovedi. Jej pery nežne splinuli s mojimi, i keď ona sa ani nepohla. Iba jej pery sa vpili do mojich, vychutnávala si ten bozk rovnako ako ja ju.
Pretože niečo cítila.
Odtiahol som sa a pocítil jej teplý dych na perách.
"Záleží ti na mne, Ast?" upravil som svoju otázku a prestal s hladeným jej krku, pretože presne to som robil doteraz.
Pozrela na mňa, jej modré oči sa do mňa s vervou opreli a konečne sa pohla. Jej ruku som pocítil na svojej hrudi, na mieste, kde mi bilo srdce. Okamih tak mlčky zotrvala a v jej očiach sa niečo odohrávalo, niečo silné a plné emócií.
Nadýchla sa, moje srdce začalo biť rýchlejšie a ona otvorila ústa k odpovedi.
V tom však do miestnosti vtrhla vysoká, statná postava môjho priateľa a my sme od seba odskočili ako prichytení školáci.
Bruere si nás oboch premeral, najskôr si prezrel ju- a samozrejme neodolal skĺznuť po jej tele- a potom sa otočil na mňa. Prenikavo, skúmavo a možno trochu frustrovane.
"Ahoj," povedal po chvíli a ja som prikývol.
"Môžeme ísť?" spýtal sa, pretože ja i Ast sme mlčali.
Prikývol som, no ešte raz sa skúmavo zahľadel na Ast. Možno som čakal...
Jej pohľad už však bol tvrdý a sústredený, nebol to ten úprimný pohľad ako pred chvíľou.
Napokon, možno som jej odpoveď nechcel vedieť.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tonks tonks | Web | 13. října 2009 v 16:21 | Reagovat

a zase seknuté v tom najlepšom, už môžeme iba polemizovať nad tým, čo k nemu ast naozaj cíti a čo cíti on k nej. opäť ďalšie zamotanie, ale dúfam, že sa to dracovým návratom do čarodejníckeho sveta nejako napraví :)

2 Nikki Nikki | E-mail | 13. října 2009 v 18:44 | Reagovat

neznasam ked ten pocit ked zkonci kapitola tak necakane a ja chcem citat dalej a nemam co :D ale inak ta poviedka je fakt dobra co ja viem ja som podla nazvu najprv nechcela citat ale uz viem ze odteba si mam precitat vsetko. tesim sa na dalsiu a dufam ze tu bude skoro a vela stastia pri pisani.  :-)

3 hwesa hwesa | Web | 13. října 2009 v 21:50 | Reagovat

:-? No si normálna?? Takto ich oboch zrušiť? toto sa nerobí. :-) No ale dobre, to ti odpúšťam, lebo to bola naozaj dobrá kapitola. Myslím, že nech už Ast k nemu cíti čokoľvek, aj napriek tomu ho určite bude využívať kvôli jeho sláve (možno bude neskôr ľutovať), ale ak som správne pochopila tú jej neuveriteľnú túžbu po sláve a zároveň pomstu pre niekoho, kto ju opustil, tak to urobí.
Čo sa týka tej zimy... a kde jej jeseň?? Všimol si niekto, že jeseň ani nebola?
A ten mediátor... Lostt, pridávam sa do fanklubu. Zohnala som si knižky a prečítala som zatiaľ 2 za 2 dni - dosť dobré vzhľadom na školu. :D Sú vážne super.

4 Lostt Lostt | Web | 14. října 2009 v 14:42 | Reagovat

hwesa: Vsimli sme si, ze jesen nebola. Prave dneska sme sa nad tym rozculovali v skole. A po zime zas hned urcite pride horko.
A teda vitaj v klube.  ;-)

5 miriela miriela | Web | 14. října 2009 v 17:55 | Reagovat

ach, som rada, že som si to neprečítala včera, keď už nevládala, ale si to odložila na dnes, úžasná kapitola, scéna v kúpeľni bola super, len som trošku vybehla  na spolubývajúcu, keď ma pri jej čítaní vyrušila :D ešte raz, super, len teda ten koniec taký pekne nečakaný a useknutý ako vždy :D

6 Denika Denika | E-mail | Web | 16. října 2009 v 15:21 | Reagovat

Páči sa mi ako to medzi nimi dopadlo a aj by som sa potešila keby boli pár. A ano som zvedavá čo by mu odpovedala:) :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama