Fool for love 4.05

2. září 2009 v 22:38 | Lostt |  Happy ever after
Ja sa fakt snažím, ale neviem sa prepracovať k takému tomu okamihu, kedy sa to zlomí- taký ten tzv. zlomový okamih, kto by nepoznal. Je to ťažšie, ako sa zdá. Viem, ako sa to vyvrbí (približne), viem, ako to skončí (skoro presne), ale neviem sa k tomu dostať (totálne).
A písať zrovna toto moje vymyslené čosik sa mi nechce, že...
Inak, škola volá a ja vás teda vítam (i keď nerada) v novom školskom roku.

"Nesúhlasí s vplyvom?" zodvihla hlavu Maya neveriac a odhodlane pozrela Siriovi do očí.

Fool for love

4.05
Nedokázala sledovať čas, iba si užívala to nezmyslené teplo a pokoj, ktoré ju uspávali. Bolo to zvláštne, ale čím na ňu jeho náruč tak pôsobila? Bol to znova očividný opak k jeho bratovi, v ktorého náruči nehľadala ani pokoj, ani teplo tohto druhu. Samozrejme, že v Regulusovom náručí bolo poriadne horúco. No to bolo fyzické teplo.
To teplo, ktoré pociťovala teraz, v momente, kedy ju Sirius Black objímal, bolo niečo, čomu dobre nerozumela ani ona sama. Niečo, čo cítila vo svojom vnútri, nebolo to nič fyzické, bol to skôr psychický pocit, kedy sa jej myseľ zahalila do mlhavého oparu. Akoby bola v teplej lázni. Skrátka sa cítila v bezpečí, upokojená a uvoľnená.
A takto na ňu pôsobil iba on, iba jeho dotyk, iba jeho hlas, iba jeho iskrivé oči, iba jeho náruč. Bol to skrátka jej priateľ. Jej najlepší priateľ. A i keď za veľa vďačila Remusovi, najmä posledný týždeň, nikto v jej srdci už nedokázal nahradiť Siriusa.
Takže pokiaľ bude musieť učiniť tú voľbu, pokiaľ si bude musieť vybrať jedného z nich... Sirius jej bude chýbať ako nikdy nikto v živote.
To všetko sa jej honilo hlavou, to všetko jej prechádzalo mysľou a zároveň to však bolo zahalené tou zvláštnou prikrývkou.
A tak sa chvela iba trochu, no Sirius to i tak pripisoval slzám, ktoré ho donútili ju objať.
Znova ju pohladil po vlasoch, krátkych a bielych ako ten najčistejší sneh. Mierne sa pousmiala a schovala si tvár na jeho hrudi- bol o toľko vyšší...!
"Zmáčala som ti košeľu," zasmiala sa, neospravedlňovala sa, iba ho s tým oboznámila a on sa zasmial tiež. Zvuk, ktorý dlhé dni, mučivo chladné hodiny nepočula a teraz ten zvuk presvetlil jej svet ako kométa.
"Zvláštne, ale túto vetu nepočujem prvý krát v živote," pokrútil hlavou Sirius a jeho prsty postrapatili končeky jej vlasov. Pevne privrela viečka pri tom dotyku, možno o niečo dôvernejšom. A možno ani nie, možno je iba otázkou času, kým si zvykne, kde sú hranice. Pretože pred tým ich niekto zakryl a tak ich ani jeden z nich nevidel a teraz si nebola istá, čo všetko mu mohla dovoliť. No donútila sa tešiť tomu gestu, tomu prejavu priateľstva.
"Zvláštne, ale takúto reakciu som naozaj nečakala," povedala so smiechom v hlase, potláčajúc svoje myšlienky na neskôr.
"Nejdeme do Komnaty?" jemne ju od seba odtisol a ona mu pozrela do tváre. Ten pokoj, ten večný výraz istoty. Kde ho bral, kde čerpal svoju silu? Nechápala to.
Prikývla a bok po boku vykročili hradom.
"Vraj si sa za posledný týždeň dosť zblížila s Remusom. Je na ňom vidieť, že si ťa váži."
Maya naňho na okamih pozrela, no potom uhla pohľadom a sotva postrehnuteľne zrýchlila krok. Iba zamumlala tiché áno. K poslednému týždňu sa nechcela vracať a, popravde, prekvapovalo ju, že sa k nemu vracal práve on. V jeho hlase počula ten prirodzený odstup, odstup, ktorý je počuť v každom hlase po hádke či dlhšej neprítomnosti. Ale snažil sa ho zakryť a i keď tú náhlu zmenu nechápala, brala, čo jej núkali.

*****

Sirius potláčal otázky, ktoré sa mu drali z úst, snažil sa nebyť uštipačný a nespýtať sa na svojho brata, snažil sa, naozaj. A darilo sa mu nadhodiť tému Remus a to iba preto, aby zmenil smer svojich myšlienok. Pretože v jeho hlave stále behali trpké spomienky, v jeho žilách bola trpká zrada, v ústach mal trpkú chuť.
A to nedokázal potlačiť, nech sa akokoľvek snažil. No mohol predstierať- kvôli nej. Kvôli jej slzám. Kvôli jej malému telíčku, kvôli jej krehkosti, kvôli jej mdlému, smutnému úsmevu. Kvôli tomu, že jeho brat sa na ňu vykašľal, kvôli tomu, že jej otec ju pravdepodobne nenávidí, kvôli tomu, že jej matka sa nestará.
Kvôli tomu, že ju miluje. Nech sa snažil ako chcel...

*****

"Vlastne mi o tebe dosť rozprával," nadhodil znova Sirius a nestaral sa o to, že to vlastne mohla pochopiť tak, že on o nej chcel vedieť. Pretože on o nej naozaj chcel vedieť. On sám za ňou predsa Remusa posielal, no nie?
"Hej?" spýtala sa s nezáujmom a iba ťažko skrývala nervozitu. Bála sa, že sa niečo pokazí, ak sa k tomu budú vracať.
"Vraj tak dobre, ako sa rozpráva s tebou, sa nerozpráva ani s jedným z nás," povedal so smiechom Sirius a ju to donútilo sa aspoň trochu uvoľniť.
"Dá sa to pochopiť. Ty si predsa len... no, dievča. Nie si tak šibnutá ako my traja. Najmä James, ten keď sa dá, stále niekde lieta. Vieš si to predstaviť-"
"Sirius, keď sme u toho... Chápem, že ma James nemá rád a chápem i, že je to tvoj kamarát a naozaj sa nechcem dotknúť ani jedného z vás... Pochop, musím sa to spýtať. Nespôsobia jeho očividné nesympatie voči mne nejaký problém?"
Sirius sa zastavil a ona voľky-nevoľky zastala tiež. Vedela, že s tým mala počkať do Komnaty a nie to preberať tu, na hlavnom schodisku, no keď už spomenul Jamesa...
A ona mala biele vlasy. I keď bol pondelok večer a veľa ľudí tu nebolo, lebo bolo dávno po večeri, i tak sa vystavovala nebezpečenstvu. Ak sa niekde zjaví nejaký Slizolinčan...
Nervózne sa rozhliadla, no v diaľke zazrela nejakú skupinku. Tá ich okázalo ignorovala, no i tak si nemohla zmeniť vlasy. Čo keby náhodou?
Prosiacim pohľadom pozrela na Siriusa, no okamžite jej všetky slová zamrzli priamo v ústach. Jeho pohľad bol ľadový a štipľavý, ako keď dáte premrznutú ruku pod horúcu vodu. Zachvela sa a stiahla ramená k sebe.
Sirius si neuvedomil, že tak pôsobí, no keď videl jej reakciu, okamžite jeho pohľad znežnel, avšak jeho prísnosť mu ostala. Nebol nahnevaný, to nie. Iba bol zaskočený, že ju niečo také vôbec napadlo. James bol ako jeho brat.
"James nie je žiadny zradca, Maya. Nikomu by to nepovedal, i keby ťa nemal rád. Čo vlastne nie je pravda, aby si vedela. On len... On len nesúhlasí s vplyvom, čo na mňa máš. Mala si... Máš."
"Nesúhlasí s vplyvom?" zodvihla hlavu Maya neveriac a odhodlane pozrela Siriovi do očí.
Nesúhlasí s vplyvom? A kto si myslí, že je, aby sa staral do niečoho tak osobného medzi ňou a Siriom?!
"Presne tak. Bojí sa, že by si ma mohla dostať do problému."
"Oh, tak to ďakujem pekne," rozhodila rukami Maya, no ledva potláčala slzy rozhorčenia. Rozhorčenia a zároveň smútku. Nevedela si tak rýchlo v hlave usporiadať, ako sa k tomu má postaviť. Možno mal napokon James pravdu- no jej hrdosť, či možno ohnivosť jej i tak nedovoľovali sa s tým iba tak zmieriť.
"Ale on má pravdu, Maya. Keď si to tak vezmeš," pokrčil ramenami Sirius, ochotný brániť svojho priateľa. No Maya už vedela, že James jej sympatie čím ďalej tým viac strácal. A nepochybovala, že ona tie jeho stratila v deň, keď pred jeho očami pobozkala Regulusa. Pretože, keby mala použiť jeho slovník: "To muselo riadne ovplyvniť jeho priateľa..."
Maya prekvapene zamrkala a otvorila ústa v tichom proteste. Samozrejme, že keby ju mal Sirius až príliš rád, spôsobovalo by to iba problémy. No o akom vplyve tu James hovoril?
"Môžem ťa dostať do problému bez ohľadu na to, ako veľmi na teba pôsobím."
"James nemyslí taký problém," povedal ticho Sirius a keď sa stretla s jeho očami, takmer si prepálili cestu až do stredu jej duše.
"Ale-" tápala, naozaj tápala. Pokrútila hlavou, no radšej stíchla, než aby mala hádať.
"Radšej poďme, Maya."

*****

Maya Siriusovi i Remusovi vyrozprávala všetko z Dumbledorovej pracovne. Ani sa priveľmi nečudovala, že James sa jej prítomnosti vzdal. Niečo jej hovorilo, že ostali už len dvaja dobrovoľníci o starostlivosť o ňu.
Remus pokrútil hlavou.
"Ale to je problém, Maya. Ozajstný problém. Potom sa budeš musieť naozaj rýchlo presunúť. Mňa nenapadá ani jedno miesto, kde by to bolo naozaj bezpečné, kde by sme ťa mohli strážiť."
"Kde by si bola v bezpečí," dodal Sirius a jeho tvár sa stiahla.
Maya odvrátila tvár. Dumbledore mal možno pravdu, no ona o jeho návrhu nedokázala uvažovať bez strachu. Tá žena... Bola rovnako nebezpečná ako jej otec, ibaže ju nepoznala. Nevedela, čoho všetkého je schopná.
"Viem. Ak to môj otec urobí, začne pre mňa skutočný útek," povedala ticho.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 2. září 2009 v 23:51 | Reagovat

pravda... v podstate jedna z tých oddychových kapitol, kde sa nič poriadne nedeje... teraz to bolo v podstate o obnove Mayinho a Siriusovho priateľstva - čo sa nepodarilo úplne, viem si predstaviť Siriusovu dôveru v Jamesa a aj tie problémy, ktoré videl James v Siriusovom vzťahu s Mayou... myslím, že Maya urobila správne ak sa ďalej nehádala, inak by ju Sirius asi zhodil zo schodov :-) (to nebolo myslené úplne vážne, aj keď...) na Jamesa predsa nedá dopustiť :-)

2 tonks tonks | Web | 3. září 2009 v 14:50 | Reagovat

nuž, má to chlapec ťažké. maya je zaľúbená do jeho brata, jeho najlepší kamarát nemá mayu rád a maya je v nebezpečenstve. ako tak na to pozerám, všetky jeho problémy sa točia okolo nej. to je trochu blbé :S
som zvedavá, kto je tá žena, ktorá by mayu mohla ochrániť, ale na to si asi ešte počkáme...  

3 miriela miriela | Web | 4. září 2009 v 20:06 | Reagovat

príjemná oddychová kapitola, oči sa mi len tak kĺzali a zároveň to vo mne zanechalo akýsi pocit neistoty a obáv, ako toto celé skončí, veľmi komplikované to majú, len čo je pravda :(

4 monique monique | 5. září 2009 v 22:43 | Reagovat

noo, naťahuješ nás :) chcelo by to nejakú akciu, čo? :) a možno niečo s Regulusom :)

5 Lostt Lostt | Web | 5. září 2009 v 23:58 | Reagovat

monique: Prave sa k tomu dostavame;) Ale dovolim si trochu spoilerovat, ze sa dostavame do casti, kde bude Regulusa pomerne dost... :D

6 Nellie Nellie | Web | 6. září 2009 v 15:37 | Reagovat

tak...aspoň jeden vzťah urovnala :) a bolo to...zlaté? možno to je ten správny výraz...teším sa na Regulusa (:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama