15. Uštipnutie škorpiónom

26. září 2009 v 18:53 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Kratšia kapitola, ale snáď sa bude páčiť. Každopádne vám ďakujem za komentáre k minulej kapitole a práve i kvôli nim som zvedavá na komentáre k tejto:)
Tak sa nechajte prekvapiť:) Príjemné čítanie vám praje marod (tzv. nie zdravý človek;))

"Čo dáš, to dostaneš, milá Ast," odvetil som chladne, s pohŕdaním v hlase.




Vrátil som sa do izby, cítil som sa plný, na prasknutie, išiel som vybuchnúť zmesou pocitov.
Zavrel som dvere a sťažka dýchal, no odrazu som zarazene zastal, keď som uvidel sedieť Ast na kraji mojej postele, ako na mňa zmätene hľadí, ako sa i v jej očiach zračí viac ako len chladná vypočítavosť.
"Čo tu chceš?" spýtal som sa a vonkoncom som sa nesnažil zakryť podráždenie. Chlad. A predsa- nepríjemnú ľahostajnosť som v sebe vyvolať nedokázal. Vždy tu bol záujem, vždy tu bolo niečo, čo ma nútilo sa o ňu starať, venovať jej pozornosť.
"Prepáč mi to. Nemala som ťa provokovať," povedala ticho a jej hlas bol úprimný, najúprimnejší za celú tú dobu.
No ja som iba stál pri dverách, čo najďalej od jej tela a sledoval ju, ako na mňa hľadí veľkými, modrými očami. Dva drahokamy, tajomné ako orientálne kamene...
Tie oči mi chceli niečo povedať, i keď ona sama nebola schopná to vysloviť.
To ma zaujalo a ja som sa pozrel lepšie. Naozaj, na prvý pohľad jej tvár bola kajúcna, no v jej očiach toho bolo viac, skryté, trestuhodné tajomstvo a ona mi ho podvedome chcela povedať.
Čo to bolo, že sa tak bála? Alebo to nebol strach? Bola to snáď hanba? Čo iné by ju ešte mohlo zastaviť, aby mi to povedala? Možno ten jej hlúpy plán?
Áno, ak by mi to povedala, skazil by sa. Narušili by sa jeho základy a on by mohol padnúť. A to si nemohla dovoliť, svojmu plánu je schopná obetovať všetko. I seba. Ale čím som pre ňu ja? Čím by pre ňu bola naša noc?
V hlave mi šrotovalo a ja som rozmýšľal rýchlo, spájal viac vecí, dával veci do súvisu, snažil sa ju odhadnúť, snažil sa uhádnuť jej plán, snažil sa ju odhaliť.
A odrazu zabudnutá, nedávno oprášená klapka v mojej hlave zapadla úplne a to zadunenie mojou hlavou otriaslo drvivou silou. A ja som strnul, takmer posunul pravú ruku vyššie, no ovládol sa proti tomu prirodzenému, takmer až primitívnemu pohybu ruky, ktorý som si už sedem rokov odmietal.
Tak toto bol jej plán, pre toto sa zachovala tak ako sa zachovala, pre toto som sa cítil ako využitý hlupák.
Videl som ju, videl som ju v novom svetle a pociťoval takmer rovnakú nenávisť ako som sa na tom zabával. Bola to vypočítavá malá štetka, mrcha zo zavšivaveného Egypta, ktorá ma využila pre svoj vlastný prospech.
A ja som jej to mienil vrátiť.

Mierne som naklonil hlavu a s takmer zaľúbením v tvári k nej podišiel bližšie, mierne prižmúriac oči.
"Nemusíš sa ospravedlňovať. To ja som vyštartoval po tebe. No nepoviem, že je mi to ľúto. Vlastne som to chcel urobiť od prvého okamihu," povedal som ticho a podišiel až úplne k nej.
Ostala sedieť, priam bolestivo musela zakloniť hlavu, aby mi ostala hľadieť do očí, v jej pohľade sa zračilo jasné nepochopenie, no i túžba- a tá takmer zázračne uspokojila a utlmila moju zlosť, krv sa mi rozprúdila rýchlejšie, vzrušila ma. Tá žena ma chcela, dych sa jej zrýchlil a pery sa pootvorili a zachveli. A to moju zášť posunulo na druhú koľaj.
Sklonil som sa k nej rýchlejšie a prudšie, ako som prv plánoval, no to mi bolo jedno- pobozkal som ju, vášnivo a silno, bez štipky nežnosti.
Jej pery odpovedali, hladno a bez zaváhania, akoby iba na to čakala, nebolo viac odporu, nebolo viac stopy po nesúhlase.
Pritisla sa ku mne, vypla sa proti mne ako luk a jej prsia sa opreli o moju hruď len aby som pocítil jej stvrdnuté bradavky a zbesilý tlkot jej srdca.
Takmer som zastonal bolesťou pri pomyslení na to, čo som mal urobiť, no pri spomienke na to, čo urobila ona mne iba kvôli svojmu sebeckému plánu...
Prudko som ju odtisol až dopadla na chrbát na posteľ a odstúpil som pár krokov.
"Nie, Ast, sama si to povedala, to nesmieme," povedal som, takmer utrápene, gratulujúc si za to dokonalé divadlo, no ona sa vykoľajene postavila a vykročila ku mne.
"To je jedno, Draco," šepla a znova sa po mne natiahla, no ja som ju chytil za zápästie a odtisol ju.
"Nie je to jedno. Ešte pred chvíľou nebolo," hovoril som rýchlo, čo najviac vášnivo, len aby oheň v jej očiach nepohasol. Horel tak krásne, tak divoko... A ja som sa rozhodol, že ho skrotím. Nie uhasím- využijem pre svoj prospech, pres svoje potešenie.
"To bolo vtedy, teraz je teraz."
"Situácia sa nezmenila," pokrútil som prudko hlavou a naoko utrápene vzdychol.
"Ale zmenila," takmer vykríkla a videl som, ako veľmi po mne túži. Bože, takmer som začal sám seba nenávidieť za to, že som zohral toto nechutné a kruté divadlo, no ona spravila presne to isté.
Oko za oko, zub za zub. Som Malfoy a nepochybujem, že ona to pochopí.
Moja tvár stvrdla a odstúpil som od nej. Odrazu si uvedomila, čo povedala a i jej oči pohasli, spútala ten oheň a jej oči sa do mňa tvrdo zaryli.
"Podviedol si ma," zasyčala a zatla päste.
"Čo dáš, to dostaneš, milá Ast," odvetil som chladne, s pohŕdaním v hlase.
Vystrela sa a ja som videl, že žiadny fyzický útok z jej strany mi už nehrozí- a možno to bola aj škoda. Chcel som, aby bola vášnivá. Tak ako pred chvíľou, keď potrebovala moje dotyky. Bola úžasná... Až tak, že som sa na svoj plán takmer vykašľal a vzal si ju, so všetkou jej túžbou a žiadostivosťou.
No to by som nesmel byť Malfoy. Pretože Malfoyovia nezabúdajú- a to je ich silou i prekliatím.
"Takže situácia sa zmenila, ha?" spýtal som sa a užíval si svojho víťazstva, skôr však svojej vendety. So mnou sa tento malý škorpión hrať nebude, so mnou nie.
"Bastard!" zasyčala a ja som sa zasmial.
"A nechceš mi vysvetliť, ako sa zmenila? Nie? Prečo mlčíš?" smial som sa jej výrazu a celkom vedome ju provokoval, užíval si pohľad jej nahnevaných očí, no v tvári si držala chladný, arogantný výraz. To ma trochu štvalo, no vlastne som jej za to podvedome gratuloval. Nie veľa ľudí to dokáže.
"Tak nechaj mňa, milá Ast-Amareth. Tvoj plán ako urýchliť sled vecí a vyprovokovať ma k tomu, aby som súhlasil s odchodom na ministerstvo, sa zdaril. Volal som Bruerovi, zajtra o deviatej ideme. To je myslím zmena!" vykríkol som afektovane a rozhodil rukami, nedokážuc skryť trpkosť, ktorá sa mi vryla do hlasu.
No ona sklonila pohľad, akoby jej samej to bolo nepríjemné. Akoby všetky tie náznaky nesúhlasu s tým plánom či ľútosti boli pravdivé. No mohol som im veriť?
"Takže buď nachystaná," dodal som už rozvážne a chladne a ona zdvihla svoj jasný modrý pohľad. Bol plný ukrytej bolesti a trpkosti.
Hľadeli sme si do očí a v tej chvíli mi došlo, že obaja sme prežívali svoje vlastné bolesti.
Tá klapla totiž zapadla úplne a mne sa vyjasnilo viacero vecí. Tie narážky... V Egypte ju niekto nechal, možno rodičia, možno priateľ, možno dokonca manžel, no niekto ju tam nechal žiť a ona sa sama musela odtiaľ dostať do Londýna.
Nie je divu, že túži po uznaní a že ho potrebuje rýchlo. Ona to robí kvôli tomu človeku. Aby ten človek videl, že ju to nezlomilo, že nepotrebovala jeho pomoc. A najmä- aby mala jeho uznanie a jeho chválu. Jeho hrdý pohľad.
Videla, že mi to došlo a otočila sa mi chrbtom. Nedokázal som totiž potlačiť to, aby moje oči neznežneli a nezosúcitneli. Až natoľko sa mi dostala pod kožu?
Podviedla ma a oklamala, urazila a zranila... A predsa som ju v tejto chvíli nedokázal nenávidieť.
Hlásila sa o svoje práva, túžila, poháňaná žiadostivosťou, spriadala podlé plány... A predsa som ju v tejto chvíli dokázal zatúžiť objať.
Vykročila preč, smerom k posteli, no ja som sa natiahol po jej ruke a otočil ju prudko k sebe. Pritisol som si ju čo najtesnejšie, spojil naše pery vášnivo, no nežne.
Zalapala po dychu a predsa okamžite zareagovala, obtočila ruky okolo mojej šije a jej reakcia potešila moju mužskú hrdosť a vyburcovala moje vzrušenie. Láskal som jej pery a jemne, no nekompromisne ich pootvoril jazykom a vkĺzol dovnútra. Otriasla sa, bolo to tak iné ako pred tým... O toľko lepšie. O toľko úprimnejšie.
Jej telo bolo mäkké a poddajné, keď sa ku mne pritisla ešte bližšie a panvou sa oprela o tú moju. Stuhol som a prudko sa nadýchol.
Bolo to sakra zlé.
Ale tak dobré. Tak dobré...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nikki Nikki | 26. září 2009 v 20:29 | Reagovat

bože to bolo skvelé nemám slov fakt . ty si sakra dobra lostt dokelu kde chodíš na tie nápady? :D jeej a mam prva koment :D

2 pimpinela pimpinela | Web | 26. září 2009 v 20:31 | Reagovat

úplne úžasna kapitolka :))...tak predsa jej to chcel vrátiť :)...
:) Fakt super, ani neviem čo napísať. :) Možno by sa zišlo aspoň dík za kapitolku. :)) ;-)

3 Lostt Lostt | Web | 26. září 2009 v 20:34 | Reagovat

pimpinela: Potom by sa aj zislo, ze niet za co;) Vdaka:)
Nikki: Tak to moc dakujem. Vacsinou chodia oni za mnou a to dost necakane a dost nevhodne:D

4 Nesis Nesis | 26. září 2009 v 21:30 | Reagovat

skapala som.... strelené... psycho.. a pri tom božsky napísané...Skutočne .... uhm šokujúce ? čakala som to dlho a keď som myslela že Malfoy s ňou vybabral sa to spustí... pekne napísané a aj načasované   :-D  :-D  Teším na ďalšiu kapitolu a ďakujem... za zlepšenie nálady a celkovo za úsmev :P Som zvedavá kto bude ten jej tatínek a ako sa to cele rozuzlí alebo ešte viac zauzlí...  :-D  :-)

5 Denika Denika | E-mail | Web | 26. září 2009 v 21:59 | Reagovat

waw strašne dosbré tak su spolu som zvedavá ako to bude pokracovat ale si to moc nevydrži:)

6 miriela miriela | Web | 27. září 2009 v 10:04 | Reagovat

jajajaj úžasná kapitola, plná vzrušenia a vášne, až sa mi z toho zrýchlil pulz :D naozaj som z kapitoly na kapitolu zvedavejšia ako toto všetko vyvrcholí :)

7 tonks tonks | Web | 27. září 2009 v 15:14 | Reagovat

ach, malfoy je malfoy a zároveň je to chlap, takže sa niet čomu čudovať, že sa chová úplne protichodne :D toto bola poriadne napínavá kapitola, lebo boli chvíle, keď som si myslela, že draco vyhodí ast oknom a chvíle, keď to vyzeralo na jej (či jeho) znásilnenie :D
super ;-) a teraz už len zistiť, v čom im to zase skomplikuješ  

8 hwesa hwesa | Web | 27. září 2009 v 21:26 | Reagovat

bože som z toho mierne zmätená... každý niečo kuje, každý má nejaký plán a ja som z toho blbec... tí dvaja svoju povahu nezaprú... a súhlasím s Tonks, že to bola až mimoriadne napínavá kapitola, pretože sa tam tak strašne rýchlo menili všetky tie pocity a nálady a aj situácia a teda sme vôbec nemali šancu ani len predpokladať čo sa bude diať ďalej  :-D
Lostt v tomto klobúk dolu pred tebou a tvojím majstrovským umením všetko zamotať :D

9 Lostt Lostt | Web | 27. září 2009 v 21:51 | Reagovat

hwesa: Jj, ja len mocem a mocem a mocem a potom mi zostava len dufat, ze ma niekto vymota:D  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama