14. Uštipnutie škorpiónom

17. září 2009 v 19:43 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Doprdele, nejak sa mi začína míňať aj toto. A za posledný týždeň som nenapísala ani nohu. Teda ani písmeno (nejak mám pocit, že noha vyznela dramatickejšie). Teda- písať som písala. Ale písala som... Rose. Zase raz. Bože, to znie tak zvláštne. Písala som Rose. To som už nejakú dobu nepoužila. Ale napísala som toho mrte moc, viac ako za posledné dva mesiace k zverejneným poviedkam obecne... Skrátka Rose má svoje čaro.
Ale toto je iná káva, takže čítajte- komentuje- ... Postup poznáte.

Mám dosť jej plánu, mám dosť jej hier.


Vošiel som do svojej izby a našiel ju stáť pri posteli. Hľadela na mňa, v očiach jej plápolal oheň, tlmený, taký, ktorý ešte neprepukol a ja som sa odrazu zľakol, že prepukne a spáli ma na popol.
Akoby na niečo čakala, iba tam stála a sledovala ma, jej sýte tmavo modré očí boli hlboké a tajomné a ja som si uvedomil, čo chcem urobiť a na čo obaja čakáme. Možno za to mohla sherry, možno udalosti posledných dní, možno iba moja túžba, či jej príťažlivosť... Možno všetko dokopy, bolo mi to jedno...
Vykročil som k nej a za zátylok a pás si ju pritiahol k sebe, prisajúc sa na jej pery so žiadostivosťou tak silnou a nečakanou, že prekvapila i mňa samého.
Takmer okamžite otvorila pery a vpustila tak môj jazyk dovnútra, vsala ho a poláskala tým svojím, nežne no hriešne lákavo, jej prsia sa o mňa otreli, zakryté iba bielou látkou šiat a ja som sa primitívne zachvel.
Bola ešte sladšia a zvodnejšia, než som čakal, v hlave mi vybuchol zmätok pocitov a ja som si prestal uvedomovať fakt, že to, čo robím, ma privádza na cestu sklamania a problémov.
Rukami som skĺzol na jej pružný, guľatý zadok a stisol ho, jemne a predsa s túžbou, ktorá odrážala to, čo cítim. Zavzdychala mi do úst a jej prsty sa mi zaryli do ramien, keď odrazu ma odtisla.
"Draco..." šepla polostonom, polovzdychom. Znova som pootvoril pery a naklonil sa k nej, lomcovala mnou žiadostivosť silnejšia ako akýkoľvek iný pocit, no ona ustúpila.
Zamračil som sa, a i keď som vedel, že prekonať ten sotva jeden krok, ktorý nás delil, by bolo primitívne jednoduché, už len to gesto sa mi nepáčilo.
"Ustupuješ," pokrútil som hlavou, hlas som mal tichý a zastretý túžbou a rastúcim hnevom. Pocítil som neopísateľný kŕč v hrudi- kŕč hnevu, neuspokojenej túžbu ju udrieť a pomstiť sa jej za niečo, o čom som ešte nevedel. Bola to iba nejasná predstava. Nespokojnosť. Neukojená túžbou a myšlienka, že ukojená ani nebude.
Prikývla.
"Dočerta, prečo?" sykol som a sánka sa mi chvela zlosťou. Nechcel som dať najavo, ako veľmi ma to naštvalo, no nedokázal som sa ovládať. Ponuka, ktorú mi jej telo vedome dalo, bola tak lákavá, tak úžasne sladká... A ona ju napokon stiahla späť. Hrala sa so mnou, v mojom vlastnom dome. To pomyslenie ma takmer donútilo kričať, šalieť, besnieť.
"Nemáš na mňa akékoľvek právo a nechcem, aby si si myslel, že je to inak," jej hlas bol pokojný, akoby sa práve nič nestalo a ja som onemel.
Zamračil som sa a stisol ruky v päsť. O čom zase hovorila?
Videla môj zmätok a tak pokračovala.
"Kúpil si si ma, väzníš ma a uzavreli sme dohodu. To je všetko. Nechcem, aby sa do toho priplietlo i niečo viac."
"Nepreháňaj," odsekol som jej, no ona pokrútila hlavou.
"Akomile sa rozhodneš vrátiť a ja budem svedčiť, akomile sa dostanem do povedomia, naše cesty sa rozídu. Ty sa isto vrátiť k svojmu predchádzajúcemu spôsobu života a ja nepotrebujem, aby bol pri mne niekto taký."
Myslela až kruto racionálne, akoby v jej tele ani neboli žiadne city, iba chladná vypočítavosť, rozum, myšlienka sprevádzaná ďalšou.
"Je to sex, nie sľub manželský."
"Už tak si o mne myslíš, že som namyslená, ale, Draco," prehovorila ticho, maznavo a moje napäté zmysli sa tým iba rozdrnčali do nepríjemného zvuku, ktorý mi znel hlavou a spôsoboval mi priam bolesť, "ty sám by si chcel zaručene viac. Si žiadostivý a náročný a ja som schopná poskytnúť ti uspokojenie, po akom túžiš. Nie jednorázovo, no opakovane, znova a znova... Ty sám by si chcel viac."
Akoby mi dala facku, ustúpil som o dva kroky a uvedomil si, že ma práve odmietla a ešte tak nechutným spôsobom. Akoby tým zachraňovala mňa a znova tým iba zvýšila svoju cenu, pretože 'ona je príliš dobrá na to, aby som sa uspokojil s jednou nocou'.
Moja nenávisť prudko stúpla a všetky pocity, ktoré ma iba pred pár minútami celého napĺňali, sa sústredili do jedného. Veľkej, spaľujúcej zášti.
Zavrela oči a vzdychla, akoby sa jej samej vývoj udalostí nepáčil. Akoby bol správny, no nepáčil sa jej.
"Nechajme to tak. Skrátka si to nemôžme dovoliť, to snáď chápeš."
Vlastne som to nechápal. Neviem, čo presne by to znamenalo pre ňu, ale ja som bol zvyknutý na noci bez následkov. A ona nevyzerala ako jedna z tých, ktoré by taká noc mala položiť.
Akoby som sa ocitol vo svete- v jej svete- v ktorom som sa nevyznal. To podľa jej pravidiel sme teraz hrali, odrazu sme išli podľa jej plánu. Bol som malý chlapec, ktorý sa v dave pustil ruky svojej matky a ona zmizla. Okolo mňa sa tlačili ľudia a akoby do mňa vrážali zo všetkcýh strán, cítil som ich nárazy a údery...
Bol to plán, však? Aký?
"Idem zavolať Bruerovi. Zajtra ideme na ministerstvo," povedal som chladne. Mám dosť jej plánu, mám dosť jej hier.
Rozšírila oči, no jej tvár ostala inak bez výrazu, iba ma sledovala. Na okamih i pootvorila ústa, akoby chcela niečo povedať, no napokon ich znova zavrela. Neviem, či preto, že nemohla, alebo si to iba rozmyslela.
Ale ja už som sa rozhodol. Možno prudko, možno neprimerane môjmu pôvodu, ale určite nie nepremyslene. I tak by to jedného dňa prišlo- aspoň sa to urýchli.
Už ju nebudem viac trpieť vo svojom dome. Možno som ohrdnutý, možno som urazený, ale nie- ja ju proste nenávidím.

*****

"Bruere?"
"Malfoy? Stalo sa niečo?" spýtal sa Peter ostražito, keď počul môj vecný, priam chladný tón.
"Zajtra ráno ťa tu čakám. Ideme na ministerstvo."
Na druhej linke ostalo krátke, no veľavravné ticho. Peter isto rozmýšľal, či som sa zbláznil a či sa ma má na to spýtať, no vedel, že je ma neradno dráždiť. Bál sa, aby som si to nerozmyslel.
A dobre robil, na reči som nemal náladu. Nerozmyslel by som si to, no nedokázal by som reagovať tak, aby sme sa nepohádali. Alebo horšie...
Prišlo mi zle, z neho, z Ast, zo seba. Z celej tejto situácie i z toho, aký obrovský hlupák som bol, keď som ju kupoval. Čo na nej mi tak učarovalo? Prečo ma jej pohľad, tak prosiaci a zároveň tak odvážny a svojský ovládol natoľko, že som ju tam nedokázal nechať? Čo sa vtedy vo mne zlomilo, že všetky moje myšlienky od toho okamihu, viac či menej, patria jej?
"Fajn. O deviatej?"
"O deviatej."
Chcel som položiť, no on ma predbehol.
"A Draco?" spýtal sa opatrne a ja som sa zamračil, moje vnútro nepríjemne poskočilo pri zvuku môjho prvého mena z jeho úst. Niežeby ho nepožíval, no nepoužíval ho dosť často, aby som bol naňho zvyknutý.
"Ďakujem."
Telefón ohluchol skôr, ako som stihol vziať svoje slová späť. Nestratil som odvahu, no odrazu mi to prišlo ako ten najhorší nápad- a ja som sa skutočne zľakol. Pretože klapka v mojej hlave, ktorá už nejakú dobu ležala zapadnutá prachom, sa posunula o niečo nižšie a ja som si nejasne začal uvedomovať kontúry jej plánu. Nejasne, no predsa.

*****

Vošiel som do pracovne a zmietaný zlosťou, frustráciou i strachom som chodil sem a tam. Znova som zopakoval procedúru s fľašou, z ktorej som vytiahol erb a nechal ho splynúť s obrazom. Moja matka sa prebudila i s celým obrazom, no jej tvár sa chápavo stiahla, keď na mňa pozrela. Trpezlivo čakala a ja som potlačil ston bolesti.
Dočerta, tak predsa? Urobím to? Vezmem do ruky svoj vlastný prútik a vstúpim na miesto, kde moja noha nevstúpila už po viac ako sedem rokov? Kde noha nečarodejnícka nemá prístup a teda to, že naň vstúpim, je jasný dôkaz toho, že to, pred čím utekám a to, pred čím sa snažím skryť, je vo mne? Je to moja súčasť už stovky rokov, stovky rokov, kedy rod Malfoy a rod Black čarovali bielou i čiernou mágiou a nemysleli na dôsledky?
Som čarodejník, som dedič rodu zlého a krutého. A predsa... Musím byť zlý? Kde je odpoveď?
"Som Malfoy a Malfoyom vždy ostanem, nech sa deje čokoľvek," šepol som utrápene a obraz sa s jemným cvaknutím otvoril.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktorý z pánov v záhlaví sa vám páči viac?

Sebastian (vľavo) 76.1% (54)
Ciel (vpravo) 23.9% (17)

Komentáře

1 Denika Denika | E-mail | Web | 17. září 2009 v 20:49 | Reagovat

Uf  to je dobré a ze idu na ministerstvo. Chudák musí vstupit kam nechce a ja sa na to teším ako to dopadne. A Ast je mrcha:)Jedným slovom ale zase vie čo chce a má to v rukách chudák malfoy:)

2 SimaHatake SimaHatake | Web | 17. září 2009 v 20:57 | Reagovat

waau, waau! toto je proste skvelé.. škoda, že si to medzi nimi takto ukončila.. bola som fakt zvedavá, čo sa s nimi stane, a čo bude po TOM, že sa niečo zmení, a ty takto.. no tak akože sa nehnevaj.. ale rýchlo novú časť, jasné? xD a čože si písala Rose? Pokračovanie? Bude pokračovanie? *slint* xD

3 Nikki Nikki | E-mail | 17. září 2009 v 21:04 | Reagovat

super nadherné ako vždy :) bože ja som tak nedočkavá neviem či to vydržím :D

4 Nikki Nikki | E-mail | 17. září 2009 v 21:05 | Reagovat

a bude pokracovanie Rose?  to vážne? to je tak skvelá správa ja sa tak tešíím :D

5 Nellie Nellie | Web | 17. září 2009 v 21:41 | Reagovat

som hlavne zvedavá na to,ako to bude vyzerať , keď ju bude predstavovať ako svoju priateľku. Celé ten vstup do čarodejníckeho sveta bude parádne zaujímavý , takže..očakávam v blízkej dobe kapitolu (:

a som rada , že píšeš Rose :D

6 tonks tonks | Web | 17. září 2009 v 21:48 | Reagovat

ast je mrcha, ale hrozne sympatická mrcha :D hrá s ním úžasnú hru a najlepšie je, že draco nepozná pravidlá, ale myslím, že ty im to ešte tak riadne zamotáš, že chudáci nebudú vedieť, čo sa deje. tvoje príbehy mi pripadajú ako centrifúga, ale to je na nich to skvelé :) :D  

7 pimpinela pimpinela | Web | 17. září 2009 v 22:26 | Reagovat

Výborne!! Uaaa...ten začiatok bol uplne, super. :))...som zvedavá čo všetko sa príchodom na ministerstvo zmení :).
Píšeš veľmi pútavo :)

8 miriela miriela | Web | 18. září 2009 v 12:33 | Reagovat

ten začiatok bol úplne geniálny som myslela, že ho roztrhne od jedu, že jej aspoň vrazí jak ho naštvala :D, mrcha je to ale taká správna mrcha :D nečakala som, že sa už rozhodne ale som rada, teším sa na veľkolepý návrat s ast po boku, verím, že z tvojej dielne bude ešte plný ozaj nečakaných prekvapení :)

9 Leann Leann | Web | 18. září 2009 v 16:39 | Reagovat

ejha! tá mu ale dala! úplne jej fandím, možno zariadi, že Malfoy aspoň trochu splasne! =D ale na druhej strane ho ľutujem, asi nie je zvyknutý na takéto zachádzanie. dúfam, že ďalšia kapitola bude čoskoro!

10 hwesa hwesa | Web | 18. září 2009 v 22:29 | Reagovat

och, teda, už som si myslela, že budem až nepekne prekvapená, že som ju neodhadla správne a že sa spolu vyspia... som rada, že som sa nemýlila... a čo sa týka tvojho písania - ja som maximálne nadšená, že píšeš pokračovanie Rose, aj keď som si vedomá faktu, že to tu tak skoro nepribudne, ale už len pomyslenie na to, že raz áno ma neuveriteľne teší :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama