Fool for love 4.04

21. srpna 2009 v 19:03 | Lostt |  Happy ever after
Tak a kam sa podela zlá nálada? Neviete? Vlastne nie, nehovorte mi to- radšej to nechcem vedieť, ešte by ma zvedavú napadlo ísť sa za ňou pozrieť a znova by sa na mňa nalepila. Aby som sa objasnila (kto z vás sa naposledy objasňoval?)- už mi je dobre. Bol to záchvat, bol to fakt hnusný záchvat a mám z neho celkom zmiešané pocity, ale snáď je preč. Mám okolo seba dosť dobrého jedla, dnes som bola na obede so svojimi dvomi super kamarátmi a i keď to vyzerá na slušne prenudený víkend, mám Mediátora- áno, to je tá hlavná zložka:)
Ale o tom potom, teraz časť k Mello (jj, zase raz vyčerpané zásoby). Snáď sa bude páčiť, konečne tu hrá aj jedno z Blackovie chlapčiat:)

"Nemusel si pre mňa chodiť."
"Chcel som zachrániť, čo sa dalo," odsekol stále rozčarovane.

Fool for love

4.04
"No, som skutočne rád, že ste sa odhodlali za mnou prísť, Maya. Isto pochopíte, že sama by ste to nezvládli."
"Pán profesor, viete, že sa po Rokforte nepohybujem sama."
Dumbledore sa na ňu skúmavo pozrel ponad okuliare a jej ten pohľad začínal byť dôverne známy. Nebolo ťažké pustiť si tohto starého muža bližšie k sebe. A práve preto mu nechcela klamať, i keď od Siriusa nemala dovolenie- ako povedal Remus. Ju samu by nikdy nenapadlo, že by s tým mohol mať problém, no teraz, keď sa nad tým zamyslela, dokonale si vedela predstaviť tie Siriusove "dôvody".
"Áno, samozrejme. Na mladého pána Siriusa Blacka sa dá spoľahnúť napriek jeho záškodníckej povahe."
Možno ju to nemalo prekvapiť, no i tak šokovane zamrkala. Vyzeral ako starý, senilný muž, no videl o mnoho viac.
"Vy to viete? Čo ešte?" naklonila sa dopredu a lakťami oprela sa o podpierky na ruky.
Udivovalo ju, ako nepotreboval slová. Stačilo mu tak málo na to, aby povedal tak veľa. Nevyhýbal sa dôležitému, nemal zbytočne veľa rečí. A vždy mieril presne.
Rozhovor s ním bol ako čítať medzi riadkami, bol rýchly a oslobodzujúco voľný.
"Myslíte mladého pána Regulusa? Neviem, čo presne sa deje, ale jeho zmena je badateľná."
Sklonila pohľad a potlačila začervenanie, rovnako i bolestivý vzdych. Niekedy až priveľmi voľný...
"Snáď som nepovedal veľa."
"Nie. Ide iba o to... Pán profesor, asi nie je vhodné, aby som sa vás na to pýtala... Ale ako ich mám zmieriť?"
V miestnosti bolo okamih ticho a keď k nemu vhliadla, videla, že si ju prezerá. V jeho očiach bolo čosi, čo silno hraničilo s nepochopením a možno i istou malou dávkou hnevu. Ozja malou, no predsa tam bola a to ju miatlo.
"Slečna, prečo to vlastne chcete urobiť?"
Naklonil sa dopredu a v jeho hlase zaznel ozajstný záujem a po prvý krát za dobu, ktorú strávila v jeho kancelárii i skutočné nepochopenie. Teraz neskryté iba za sklami okuliarov, no i v celej jeho osobe, v jeho tóne i v jeho výraze.
"Musím. A-aspoň si to my-myslím," pokrútila zaskočene hlavou a prudko sa oprela, prekvapená jeho otázkou i tou nečakanou zmenou.
Znova sa oprel dozadu a chápavo prikývol. Nechápal jej dôvody, no chápal to, ako sa cítila. Mierne sa usmial.
"Nechajte to tak. Toto nie je úloha, ktorú by ste mali splniť," povedal pomaly a rozvážne.
"Nevravím, že je. Ide iba o to... Nechcem si vyberať."
"To nechce nikto. Snáď nebudete musieť... No pre teraz vám naozaj radím, nesnažte sa vidieť do vecí, ktorým nerozumiete."
Zamračila sa a vnútro sa jej protestne búrilo. Má to nechať tak?
Čakala, že jej poradí, alebo aspoň odobrí jej snahu. A nie také jednoznačné zamietnutie jej úmyslu.
"Mám to nechať tak?" spýtala sa priduseným hlasom a potláčala hnev a roztrpčenosť, ktoré sa jej drali do hlasu. Nezazlievala mu to- možno iba podvedome, nedovolila by si zazlievať mu to inak- no i tak nedokázala potlačiť svoju svojskú, tvrdohlavú časť povahy. Má to nechať tak?!
"Pýtali ste sa na môj názor, ani ja neviem všetko. Ale ísť proti prúdu nepresvedčí vodu, aby zmenila svoj smer. Je to skôr naopak- čím tvrdšie idete vy, tým tvrdšie do vás naráža. Zbytočne špliechate kvapky vody na breh a im bude trvať o to dlhšie vrátiť sa späť."
Okamih naňho mlčky hľadela a snažila sa jeho slová vstrebať. Rozumela im, chápala ich a vedela, že má pravdu... No má to nechať tak? Nechať ich vlastnému osudu a napokon si musieť jedného z nich vybrať? Či stratiť oboch? Stále nedokázala porozumieť práve tejto časti a tak len sucho dodala:
"A teraz sú tu tie prúdy dokonca dva. A oba sa zaryto bránia."
"Tak vidíte. Možno tie dva prúdy potrebujú čas na to, aby zistili, že vlastne tečú rovnakým smerom. Možno sa napokon spoja."
Mayi sa rozbúchalo srdce a okamih naňho musela hľadieť. V duši sa jej odrazu usídlilo zvláštne vzrušené klbko, akoby... Akoby boli jej sny blízko.
"Ďakujem, pán profesor. Za všetko."

*****

Práve išla ku dverám Dumbledorovej pracovne, keď sa rozleteli a dnu vbehol Sirius.
"Pán profesor, prepáčte," povedal zadýchane Dumbledorovým smerom a potom svoj pohľad stočil na Mayu. Tá k nemu stála blízko, takže keď k nej prehovoril, iba šepkal.
"Čo tu robíš, Maya? Nemala si sem chodiť," povedal ticho a ona si uvedomila, že po rozhovore s Dumbledorom dokáže uvažovať jasnejšie a reagovať rozvážnejšie. Nie s tou panikou, nie s tou večnou snahou mu neublížiť či kontrolovať každé svoje slovo... Nechať vodu tiecť...
"Nie, Sirius. Naozaj bol dobrý nápad, že som sem išla. Dumbledore mi pomôže," odvetila pokojne, ani jeho mrzutý, hnevlivý hlas ju nedokázal vyviesť z miery.
"Vystačili by sme si," zašepkal rozčarovane a naďalej sa mračil.
"To si iba myslíš, Sirius, ale prerastá nám to cez hlavu. Môj otec zvyšuje aktivitu na moje nájdenie a Rokfort prestáva byť bezpečný. Nebyť Dumbledora, ani o tom nevieme. A potom, prečo by ti to malo prekážať? Veď ty budeš iba rád, keď sa o mňa nebudeš musieť starať, no nie?" zdvihla obočie a potlačila úsmev pri pohľade na to, ako mu tvár stuhla a nabrala o niečo sýtejší odtieň.
Narovnal sa a jeho oči žiarili, zatiaľ čo jeho tvár sa stiahla. Videla, že sa mu znova dostáva pod kožu, že si nedokáže držať odstup a to ju neuveriteľne tešilo. Bola rada, že Sirius Black si skrátka nevie pomôcť. To jej dávalo isté nádeje do budúcna- aby sa aspoň kvôli nej viac snažil o zmierenie.
Pretože vedela i to, že síce si nedokáže držať odstup, no teraz je ich vzťah jasne vytýčený. A na tomto sa jej stavať páčilo.
Jej poznámka ho vyviedla z miery a tak si musela na odpoveď počkať. A tá bola lepšia, než mohla hocikedy očakávať.
"Samozrejme, že nebudem rád. Maya, dočerta... Stále si moja priateľka a stále ťa mám rád, na tom sa nič nezmenilo, i keby som možno chcel."
Nedokázala inak, musela sa usmiať. Zamračene si premeral jej tvár a potom pozrel cez jej rameno na Dumbledora.
"Pán profesor, neviem čo by som mal-"
"Už nič, pán Black. Už sme s Mayou všetko prebrali, nemyslím si, že je nutné to opakovať. Veď ona vám to porozpráva."
"Naozaj?" zdvihla Maya obočie a pozrela na Siriusa, akoby čakala jeho slová protestu.
No preňho bol Dumbledore očividne veľkou autoritou, pretože iba stroho prikývol.
"Dobre, pane. Môžeme ísť?" pozrel na Mayu a ona očarene prikývla.
Nasledovala ho von z kancelárie, no medzi dverami sa ešte zastavila a otočila sa na Dumbledora. Sledoval ju ponad okuliare a vedúco sa usmieval.
Vrátila mu úsmev a posmelená išla sa Siriusom.

*****

Dobehla ho o pár krokov a zrovnala s ním chôdzu.
"Nemusel si pre mňa chodiť."
"Chcel som zachrániť, čo sa dalo," odsekol stále rozčarovane. Akoby ho celá tá scéna u Dumbledora vyviedla z miery. Siriusovi Blackovi sa nepáčilo, že sa niečo dialo za jeho chrbtom a Mayi to bolo jasné.
"Nemusel si nič zachraňovať. Dumbledore je ochotný mi pomôcť."
"Nemusela si ho obťažovať."
"To iba ty si myslíš, že ho obťažujem," povedala, odrazu zamračene. Jeho slová ju zaboleli viac, akoby si bývala pomyslela, že ju zabolia. I napriek odhodlaniu udržať si dobrú náladu, byť osamote s nahnevaným Siriusom sa zazdalo byť problém. Nebolo všetko také ružové, ako sa u Dumbledora zdalo. Sirius je naozaj stále naštvaný, to nezmizlo.
"Nemyslel som to tak," povedal odrazu Sirius a ona nebadane prikývla. Jeho tón nebol ospravedlňujúci- pretože presne tak to myslel a späť to vzal iba z povinnosti a z vychovania. A napokon, bola to pravda. Bola to starosť navyše, ktorú mohla Dumbledorovi odpustiť. Ale pomoc potrebovala a on jej bol ochotný pomôcť bez výhrad.
"Nechaj to tak. Už som to urobila a nebudem to brať späť. Pretože tu si nevystačíme."
Sirius zastal a rozhliadol sa. Bočná chodba bola prázdna, hrad bol ako každý iný večer v tejto časti nikým neprechádzaný. Otočil sa k Mayi.
"O čom ste sa rozprávali s Dumbledorom?" spýtal sa a ona, napriek tomu, že on tesne pred ňou urobil to isté, sa porozhliadla.
Trpezlivo počkal, kým si bola istá, že nikto na okolí nie je, a až potom začala rozprávať.
"Môj otec prekonal zábrany a odboru pre vyhľadávanie magických stvorení dal za úlohu ma nájsť. Našťastie, iba neoficiálne, aby o tom vedelo čo najmenej ľudí, zatiaľ svoj stud neprekonal úplne, nechce si privodiť hanbu. No jeho obavy očividne rastú a tak je iba otázkou času, kedy požiada o oficiálne povolenie na vyhľadávacie zaklínadlá, proti ktorým už Rokfort chránený nie je. A keď o nie požiada, síce už všetci budú vedieť, že to o Ústave bola lož, no nájde ma."
Začula, ako Siriusovo srdce zrýchlilo a dych sa mu zastavil.
"Dočerta!" vydýchol napokon a naopak začal dýchať veľmi rýchlo, akoby bol strašne nahnevaný. Nevedela, či na ňu, na jej otca, na seba... No iba ticho stála a sledovala ho.
"Potom ale musíš odísť!" zastal a znova jej pozrel do tváre.
Maya stiahla tvár a takmer nedokázala potlačiť slzy ľútosti. Pocítila to známe mravenčenie na koreni nosa a v blízkom okolí očí, priam cítila, že jej sčerveneli líca. Pokrútila hlavou a smutne sa usmiala.
"Nie, ešte nie. Ak otec predsa len požiada o to povolenie, bude to trvať pár dní a Dumbledore povedal, že vďaka jeho priateľom sa to včas dozvieme. Dovtedy som v najväčšom bezpečí tu, najmä teraz, keď to Dumbledore vie. No potom budem musieť konať rýchlo."
"Ale kam pôjdeš? Najvyššie zastieracie kúzla sa dajú použiť iba na určité miesta, väčšinou sú to staré čarodejnícke domy, alebo domy významnej čarodejníckej šľachty, skrátka miesta, kde sa mágia používa už veľmi, veľmi dlho... Kam pôjdeš?" spýtal sa takmer bez dychu, s takým zúfalstvom...
Maya sklonila hlavu a nedokázala už potlačiť slzy, keď počula jeho znepokojený tón. Sirius nemal byť znepokojený. Jeho večný pokoj jej dodával silu, tak kam sa podel?
Slané kvapky sa odlepili od jej mihalníc a preleteli vzduchom až dopadli na zem s jemným cinknutím, ktoré počula iba ona.
No videl ich i Sirius a počula, ako mu srdce vynechalo zo dva údery.
Stuhol a sledoval jej sklonenú, napätú postavu, sledoval slzy, ktoré padali na zem. Posledné dni sa na ňu úplne vykašľal. A jeho hlúpy brat tiež, ako vedel od Remusa.
Myslel si, že keď ju nechá tak, že Regulus za ňou neprestane chodiť, no on sa na ňu očividne vykašľal. Sirius nevedel prečo, no faktom bolo, že ostala sama. No jeho hrdosť mu i tak nedovoľovala sa s ňou iba tak zmieriť. Hrdosť a ranené srdce, no on sám by si to nepriznal.
A tak za ňou posielal aspoň Remusa, vždy keď sa dalo.
Ako však videl, ani to nestačilo. Bola príliš malá a krehká... Akoby bola stále malý dievčatkom, ktoré potrebuje opateru a lásku. Doteraz jej ju všetci v jej živote odopierali. A on sa k tým 'všetkým' mal teraz zaradiť?
Pocítila, ako ju objali jeho mocné paže. Zalialo ju teplo jeho objatia, teplý výdych vo vlasoch bol nasledovaný pritisnutím hladkého líca na temeno jej hlavy. Jeho prsty ju pohladili po šiji i po chrbte, keď si ju k sebe ešte viac pritisol.
"Neboj sa, niečo vymyslíme. Bude to dobré, Maya, sme v tom znova spolu," šepol jej do vlasov a ona ticho, opatrne, no už upokojene vydýchla...
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 kiarra kiarra | 21. srpna 2009 v 23:28 | Reagovat

Pozývame vás do novej RPG hry s názvom Einwell, kde si môžete s chuti zahrať akúkoľvek fantasy postavu a pri tom spoznáte mnohých ľudí. Či už ste mesačná elfka, či démon, môžete si nájsť prácu ktorá vás bude baviť (napr. smiete mať vlastný obchod, či smiete byť učitelom a i dokonca liečitelom). Ak sa vám to zapáčilo, prihláste sa (registruj) a ak nie, túto správu ignorujte.
http://einwell.blog.cz/

2 hwesa hwesa | Web | 21. srpna 2009 v 23:46 | Reagovat

No myslím, že sa aspoň niečo začalo vyvíjať dobre - myslím tým to, že Dumbledor jej pomôže a Sirius sa začal správať ako - tak normálne... uvedomil si vlastne svoju chybu. (Naivne si budem myslieť a snívať, že nakoniec si Maya nebude musieť vyberať, lebo Sirius ju bude brať ako mladšiu sestru, ktorú nikdy nemal. - Lostt nechaj ma v tom, kým sa nedozviem ako to bude...)

3 Lostt Lostt | Web | 21. srpna 2009 v 23:56 | Reagovat

hwesa: :D :D :D OK.

4 miriela miriela | Web | 22. srpna 2009 v 14:47 | Reagovat

:D páči sa mi hwesin pohľad na vec, tuším sa ním inšpirujem, aby sa mi ľahšie čakalo na pokračovanie :D teší ma, že aspoň na chvíľku je situácia so siriusom zase o niečo ružovejšia :)

5 Nellie Nellie | Web | 22. srpna 2009 v 15:45 | Reagovat

už som spomínala , že v tejto poviedke fandím Regulusovi , nie? Ak nie , tak to spomínam teraz..ale Sirius sa zachoval fakt pekne...takže, som zvedavá na ďalší vývin (: tipujem , že v dohľadnej dobe sa unormálni aj Reg...však?! (: ale nie , plne to nechávam na teba...máš moju dôveru :D

6 tonks tonks | Web | 22. srpna 2009 v 16:28 | Reagovat

dumbledore je dumbledore a jeho rady sú vždy plné pravdy... sirius sa síce unormálil, ale ako bolo v kapitole, na svoje zlomené srdce tak ľahko nezabudne. takže som si nie istá, že on a regulus dokžu zahodiť staré nezmyselné spory za hlavu, pokiaľ medzi nimi bude stáť maya. možno by sa spojili, keby ju museli zachrániť...
ale stále sme sa nedozvedeli, kto je tá žena, kde by maya mohla byť potencionálne v bezpečí

7 Little Treasure Little Treasure | Web | 22. srpna 2009 v 23:11 | Reagovat

no bóže no...toto je zámerné napínanie :D
a vôbec, konečne si Sirius uvedomil svoju chybu a jej jej ako brat :) takto sa mi to páči :) lebo, súhlasím s hwesou, môže to ešte furt byť aj bratská láska, a Sirius nechce ju s Regom, lebo...lebo lebo :D on nájde dôvod :D
a myslím, že sú nejaké okolnosti, kedy by sa mohli aj spojiť ;)

8 Kalamity Jane Kalamity Jane | 30. srpna 2009 v 22:15 | Reagovat

kapitola bola super...som rada, že sa vrátil...aspoň Sirius.....hm...bolo by hnusné, keby sa na ňu fakt vybodol....ale furt neviem o čom hovorila s Dumbledorom...kam by mala ist?

9 monique monique | 31. srpna 2009 v 9:51 | Reagovat

no som rada za ten mierny posun k lepšiemu :) niečo mi napadlo pri posledných 2 kapitolách, som zvedavá, či to tak bude :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama