Fool for love 4.03

14. srpna 2009 v 11:41 | Lostt |  Happy ever after
Akosi upadáme v návštevnosti aj v komentároch, ale ak ste aj vy cez prázdniny tak rozlietaní ako ja, tak sa to dá veľmi ľahko pochopiť.
Ale prázdniny/neprázdniny, pokračovanie HEA dať musím:) Och, tie morálne zásady ma raz privedú do hrobu. Snáď sa bude páčiť a snáď necháte komentár.
Príjemné čítanie a príjemný zvyšok dňa, pa!

"Potom to ale znamená, že má prostriedky na to ma nájsť."

Fool for love


4.03
"Čaká ma?"
"Nie," pokrútil hlavou Remus a ona strnula. Prekvapene na svojho sprievodcu pozrela; očakávala, že jej stretnutie bolo dohodnuté.
"To tam iba tak vpadnem?" vydýchla a cítila, ako ju opúšťa odvaha, ktorú si už niekoľko hodín nasilu dodávala.
"A čo som mal urobiť? Pán profesor, dnes za vami príde Maya Fulgence, ale nepýtajte sa ma, ako to viem?"
Zarazila sa. Remus nemal vo zvyku sa takto vyjadrovať, také niečo by čakala skôr u Siriusa. Až teraz sa viac sústredila naňho ako na seba a všimla si, že je napätý, jeho večne priateľská tvár je dnes iba tvárou ako každá iná.
"Nechceš, aby vedel, že mi pomáhate?"
"Neviem, či by to chcel Sirius," odvetil po pravde Remus a ona si uvedomila dôvod jeho nervozity.
"On to nevie," povedala neveriac, niečo medzi otázkou a oznamovacou vetou.
"Prečo si mu to nepovedal? Myslíš, že by ho to nezaujímalo?" spýtala sa a nedokázala potlačiť bolesť v hlase. Bolesť, no i istú dávku trpkosti.
Siriusov postoj chápala a predsa nedokázala potlačiť prirodzený pocit zradeného.
Remus sa chápavo mierne usmial a pohladil ju po ramene.
"Nie. Myslím, že by s tým nesúhlasil. I on má svoju hrdosť a myslím, že má pocit- bez urážky- že ty si výhradne jeho starosť."
Zatvárila sa dostatočne kyslo, aby sa znova usmial, no presne si vedela predstaviť to, o čom Remus hovoril. Na Siriusa to sedelo až cezpríliš dokonalo, jediné, čo na tom nesedelo, bol fakt, že jeho hrdosť sa predsa už o ňu nemohla starať. Bola v tom iba povinnosť.
Či predsa?
"Takže idem dovnútra sama," vzdychla a on o krok ustúpil.
"Dumbledore je zvláštny, no určite nie nebezpečný. On ťa nezradí."
"Viem. Inak by ma predsa nevaroval."
"Presne tak. Ak je tu niekto, kto ti môže pomôcť, je to on."
"Ešte raz vďaka. Snáď to vyjde."
"Dúfajme."

*****

"Dobrý večer, pán profesor," povedala ticho a zatvorila za sebou dvere. No ostala stáť pri nich, čakajúc na jeho výzvu, aby išla ďalej.
Zdvihol pohľad od stola a vôbec nie prekvapene sa na ňu usmial. Trošku rozpačito a zamyslene, no prekvapene nie.
"Slečna Fulgence. Obával som sa, že už ani neprídete."
Maya zamrkala a takmer sa zasmiala nad jeho prirodzeným tónom, no napokon sa ovládla. Všetky tie chýry o povestnej 'inosti' profesora Dumbledora získavali čoraz viac reálne základy. No možno práve to, že bol tak iný, ho robilo lepším.
"Ospravedlňujem sa, ale ušlo mi niečo?" spýtala sa nechápavo a on jej pokynul, nech si sadne na čalúnenú stoličku pred jeho stolom. Opatrne vykročila do miestnosti, obzerajúc si ju. Bolo toľko vecí, ktorým nemohla nikdy porozumieť... A všetky tieto veci akoby sa kopili v pracovni tohto zvláštneho človeka. Akoby zosobňoval to, čomu sa hovorí mágia.
"Ľudí v obrazoch sa nebojte. Tí isto nebudú rozprávať o tom, že vás tu videli."
To ju vlastne vôbec nenapadlo a odrazu cítila istý nepokoj. Táto miestnosť skrývala priveľa zákutí.
Posadila sa, no neprestala sa nenápadne obzerať.
"A teraz k vašej otázke. Vlastne som očakával, že za mnou prídete skôr."
"Prečo?" vypadlo z nej nechtiac a on sa usmial.
"Ako vidím, ste iná vo viacerých ohľadoch, slečna Fulgence."
"Maya."
Dumbledore sa usmial a prikývol.
"Po návšteve vášho otca som sa trochu zaoberal vaším prípadom a dovoľte mi vyjadriť vám ľútosť nad všetkým, čo ste si museli prežiť."
Maya sa zamračila. Ľútosť ako taká jej síce nebola príjemná, no zniesla by ju. No tu prichádzala od úplne cudzieho človeka, ktorý, ako sa zdalo, o nej vedel viac, ako si myslela. Nemala rada, keď o nej ľudia vedeli viac ako to, čo im sama povedala. A tobôž keď nevedela, koľko toho vedia oni.
"Váš otec vás aktívne hľadá a dokonca sa zdá, že zapojil i svoje kontakty z ministerstva."
"Ale veď oficiálne som už v Ústave. Prezradil svoje klamstvo?"
Maya si nemyslela, že by to niekedy urobil, no ak sa k takému kroky odhodlal, mohlo by to značiť problém. Pretože jej otec nemal priateľov a to bola jej výhoda. Nie preto, že by mal menej možností- nie, jeho moc a strach, ktorý z neho ľudia mali to vyvažoval dokonale, no pre vlastnú hrdosť by sa nikdy nezveril či nepožiadal o pomoc v prekérnej situácii, ako bola táto. No ako sa zdalo, jej otec sa vynašiel znova.
"Ako sa zdá, chce vás naozaj veľmi nájsť. Zapojil odbor pre vyhľadávanie magických stvorení. Zatiaľ neoficiálne."
Tuho privrela oči a potriasla hlavou. Až tak veľmi sa jej bál? Prečo ju chcel stoj čo stoj dostať do toho Ústavu? Veď by tam i tak bola niečo vyše pol roka a potom by mala právo požiadať o oslobodenie ak by sa preukázalo, že nie je nebezpečná.
"Potom to ale znamená, že má prostriedky na to ma nájsť."
"Áno. Ak by ste neboli tu, alebo keby začali používať i zložitejšie vyhľadávacie kúzla, tak áno. No na tie človek potrebuje povolenia, dokonca ich potrebuje i váš otec. Potom už bude musieť ísť oficiálnou cestou, teda s pravdou von. S tým stále váha."
Maya nechápavo otvorila ústa, no potom si to rozmyslela. Namiesto toho sa zamyslela nad tým, či by jej otec naozaj bol ochotný vyjsť s pravdou von a požiadať o povolenie.
"Rokfort je totiž proti ľahkému vyhľadávaniu zastretý. Takže ste tu v bezpečí. No ak sa váš otec odhodlá vyžiadať si povolenie, potrebujete ísť na miesto, ktoré sa dá zastrieť i proti takému typu kúziel."
"A Rokfort..."
"Bohužiaľ, nemôžem Rokfort zastrieť proti vyhľadávaniu najvyššieho stupňa. Je to zakázané a ohrozujem tým aj ostatných študentov, to iste chápete."
"Samozrejme," prikývla Maya, "no potom potrebujem vedieť, aká je šanca, že to sudca urobí."
Dumbledore sa mierne zamračil a pozrel na ňu ponad sklo okuliarov.
"Nepoznám vášho otca veľmi dobre, no urobil na mňa dojem. Nie dobrý, no isto mocný. Ale to vám určite nemusím hovoriť. Čo tým chcem povedať, je to, že ak vás bude chcieť skutočne nájsť, požiada o to povolenie. A jeho túžba nájsť vás sa čoraz viac zväčšuje. Myslím, že úmerne s blízkosťou vašich narodenín."
V jej mysli znova vystanula otázka, prečo je pre jej otca tak dôležité dostať ju do Ústavu, no znova nenašla odpoveď. Zožieralo ju to a drásalo, no každá jej teória nedávala zmysel. Nič by tým nedosiahol.
"Takže aby som odpovedal na vašu otázku- nemyslím si, že to bude trvať dlho. No našťastie, to povolenie mu nikto nevydá za deň a na ministerstve mám pár priateľov, takže sa to môžeme dozvedieť včas."
"No kam pôjdem?" pokrútila hlavou a cítila, ako ju znova objíma panika. To to nikdy neskončí?
"Nie je nikto, kto by bol ochotný vás u seba skryť?"
Takmer sa zasmiala.
"Všetci sa môjho otca boja. Nikto taký naozaj nie je."
"Slečna, myslím, že existuje niekto, kto sa vášho otca nebojí a kto by vás dokázal skryť a poprípade ochrániť."
"Nemyslíte dúfam-"
"Obávam sa, že áno."
"Vylúčené. Nemyslím si, že by mala záujem ma kryť. Môjho otca sa skutočne nebojí, no takmer ju nepoznám. Ona nepozná mňa. Nemá najmenší dôvod mi pomôcť a tak riskovať, že znova vyvolá otcov hnev."
V rozrušení zabúdala i na to, ako svojho otca nazýva, no neuvedomovala si to. Bol to skutočne zvláštny nápad, no najmä bol nezmyselný.
"Nie, ona by ma neskryla."
"Ste si tým taká istá?"
Chcela okamžite povedať áno, no potom sa zasekla. Vlastne si tým nebola vôbec istá, pretože tú ženu vôbec nepoznala. No všetko nasvedčovalo tomu, že u nej útechu hľadať nemôže. Útechu a pomoc tiež nie.
"Neviem, ale nerada by som na to stavila svoj život."
"Možno bude malý risk potreba. Pretože úkryt potrebujete. A nemôže to byť obyčajné miesto, to snáď chápete."
Maya vzdychla a prikývla. Chápala to a predsa... Chcela to riskovať?
Možno nebude mať na výber.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 14. srpna 2009 v 12:25 | Reagovat

huh... o koho ide? kto je tá žena? nejaká príbuzná?... počuj, po žiadnej kapitole som tuším ešte nemala toľko otázok a v hlave mi behajú rôzne konšpiračné teórie :-D

2 miriela miriela | Web | 14. srpna 2009 v 13:00 | Reagovat

kto? kto? kto? aká si zlá, nič nám nepovieš, len kopu otázok v nás navodíš :( dúfam, že nás nebudeš napínať pridlho

3 tonks tonks | Web | 14. srpna 2009 v 14:00 | Reagovat

ach, zase sme sa dozvedeli veľa, ale to podstatné si nám zamlčala. najprv som myslela, že by to mohol byť jeden z blackov, kým sa nespomenulo, že je to žena. ale kto by to mohol byť, si netrúfam ani tipovať, keďže predpokladám, že to bude nejaká tvoja vlastná postava, ktorá v poviedke ešte nebola spomenutá a o tej naozaj nemám ako vedieť. a porazí ma, ak sa nedozvieme, kto to je, ani v najbližšej kapitole...

4 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 14. srpna 2009 v 17:31 | Reagovat

waw.....takze ju Dumbík zachraňuje svet :D...ale nie...som rada, že sa to opäť rozbieha.....a som zvedavá u koho ju chce schovať....a čo na to Sirius s Regulusom

5 Nellie Nellie | Web | 15. srpna 2009 v 7:56 | Reagovat

tralala (: zlatý bol (: btw prečo si hneď spomenula na nejakú ženu? A takisto Dumbledore. Mne by pri definícii "niekto , kto ju dokáže skryť" napadol jeden z Blackovcov.  Problém síce je , že neviem ktorý xD A tak . Tiež som zvedavá , čo oni na to...

6 Little Treasure Little Treasure | Web | 17. srpna 2009 v 14:00 | Reagovat

KTOOOOOOOOOOOO???
tomuto sa hovorí rafinované mučenie čitateľov :( ja o tom rozmýšľam už polhodinu a furt nemám ani šajnu :/ dakto z rodiny, kamoška, stará známa alebo kto?
a súhlasím z Nellie, aj ja som najprv myslela na Blackovcov :D
takže...takže počkám ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama