9. Uštipnutie škorpiónom

18. srpna 2009 v 10:37 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Táto kapitola je o dosť dlhšia ako tá minulá a mne osobne sa dosť páči, je tu dosť Dracových zmätkov i dosť otrokyne, i dosť Bruera. Vlastne celkovo je to o ústrednej trojke poviedky, tak snáď sa bude páčiť. Príjemné čítanie.

"Znova?" spýtala sa zrazu a jej tvár stratila akýkoľvek cit. Jej plán sa zachvel.
"Nie si v Londýne dlho, však?"
"Tri roky," odvetila chladne a ja som prikývol.


Odomkol som dvere a podvedome sa pripravil na náraz, no nič neprichádzalo. Vošiel som prvý a pohľad mi okamžite padol na ženu sediacu na posteli, otočenú smerom ku mne. Vlasy jej už uschli a teraz sa spúšťali okolo tváre. Ich čierna farba sa leskla a citrusová vôňa môjho šampónu z nich priam sršala. Priveľké tričko, ktoré mala na sebe, sa jej na tele vlnilo ako hady. Dlhé nohy sa hompáľali vo vzduchu a nahé, hnedé chodidlá boli jemné ako zamat.
Stál som medzi dverami dlhšie, ako som plánoval a tak ma z očného kontaktu s dvoma nevyspytateľnými, modrými očami vyrušilo až Bruerove zakašľanie. Aké taktné na niekoho, ako je Bruere. Asi nebol vo svojej koži.
"Kto ste?" spýtala sa odrazu, jej hlas už nevyjadroval tú bodavú nenávisť a zlosť. Bol tlmený, akýsi vypočítavo-zvedavý, no pokojný. Akoby sa medzi tým niečo stalo, niečo, čo dávalo zmysel iba jej, v jej vlastnom svete, v jej vlastnej hlave. Mala hlboký, zvodný hlas- a to zase zapôsobilo na môj vlastný svet, ktorý sa rozozvučil.
Zamračil som sa a posadil do svojho červeného kresla. Tá otázka nepochybne mierila na nás oboch, no ja som čakal na Peterovu reakciu.
No ona stále hľadela na mňa, jej oči sa do mňa zabodávali a ja som sa cítil uhranutý jej pôvabmi, všetky moje zmysli sa stáčali k nej.
Bola nebezpečná a jej prítomnosť mi bola čoraz viac nepríjemná.
"Moje meno je Draco Malfoy," povedal som rozvážne. Na mene nezáležalo, mne nie.
No na jej tvári sa nezračilo absolútne nič, žiadny záchvev poznania.
Ona moje meno nepoznala.
"Si čarodejníčka, vraveli to," zamračil som sa. Bolo odo mňa prehnané myslieť si, že moje meno pozná každý? No som presvedčený, že každý z vyšších vrstiev moje meno pozná. A u nej som vyššiu vrstvu akosi očakával.
"A čo má byť?" spýtala sa a do hlasu sa jej vnorila ostražitosť.
Pokrútil som hlavou a otočil sa na Bruera, nech preberie štafetu. Rozhovor s tou ženou, ktorej meno i pôvod mi ostávali zatiaľ neznáme, ma vyčerpával.
"Som Peter Bruere. Na môj podnet sme obaja išli na tú aukciu. Ubezpečujem ťa, že ani jeden z nás nemá v úmysle ti ublížiť."
"Väznenie je ozaj slušný prístup," odsekla mu a jej oči vzplanuli hnevom, keď naňho pozrela.
"Nebudeme ťa väzniť, ak pristúpiš na našu dohodu. Nevidím dôvod, prečo by si nemala."
Prižmúrila oči a postavila sa. Prekrížila ruky na hrudi a mne pohľad okamžite padol na tú časť trička, ktorú tým natiahla a pritisla k svojmu telu. Jej prsia mali plný tvar a ja som pocítil ostrú, nechcenú túžbu po jej tele.
"Dohodu?" usmiala sa zrazu. Bola vysoká a štíhla, jej teplá farba dokonca pasovala i k môjmu nábytku.
Uchechtol som sa sám pre seba, na čo po mne sekla pohľadom. Mojím podvedomím trhlo- a to sa nepodarí len tak niekomu. No navonok som nedal nič znať. Som predsa len Malfoy a to už je vysoká liga.
"Pôjdeš so mnou na ministerstvo a odsvedčíš, čo si videla a čo si zažila. Kde ťa skrývali, ako sa k tebe dostali, aký bol ich prístup. A potom to, že som- sme ťa kúpili a tým zachránili."
Jeden kútik jej úst sa posmešne zdvihol a otočila sa ku mne.
"Ja s ním pôjdem na ministerstvo, a čo ty?"
Jej otázka ma zastihla nepripraveného a jej prekvapivo normálny odtieň hlasu ma zmiatol. Akoby za tým nebolo nič iné ako záujem.
"Ja nie," odvetil som jednoducho, no jej pohľad ma stále prepaľoval.
"Nemám potrebu ísť tam," dodal som, sám neviem prečo. Snáď aby som sa zbavil jej prenikavého pohľadu. Za celý svoj život som sa stretol s veľa ľuďmi, ktorí sa ma snažili vyviesť z miery a tak získať nad situáciou kontrolu, a zo začiatku sa to i väčšine podarilo, no už nejakú dobu nikomu. Až teraz jej.
Kútik znova klesol na svoje miesto a chladne sa otočila k Peterovi. Na jeho tvári bolo vidieť, že ho to začína poriadne štvať, no nedokázal skryť i isté masochistické pobavenie.
"A čo za to? Predpokladám, že chceš, aby som ťa ukázala iba v tom najlepšom svetle a naklonila ministerstvo na tvoju stranu ako to len pôjde."
V duchu som žasol nad jej vnímavosťou a nebadane sa usmial.
"Povedzme, že je to tak. Urobíš to a zbavíš sa nás. Určite na teba niekde niekto čaká a ty sa naňho tešíš. Nemusíme to preťahovať."
V očiach sa jej zalesklo a ja som videl plán, ktorý sa jej zrodil v hlave. Mal jasné kontúry i rysy, no ja som mu nerozumel. Postavil som sa a podišiel bližšie k Peterovi.
Bol som veľmi zaujatý, odrazu bola zaujímavá nielen svojím vzhľadom, no i svojím vnútrom, ktorého časť som zazrel.
Presne ten istý výraz som vídaval v tvári svojho otca.
"Urobím," prikývla. Peterovi sa viditeľne uľavilo, no ja som k nej spravil dva kroky. Ja som ten výraz predsa poznal, vedel som, čo znamená...
"Neurobíš to len tak. Čo za to budeš chcieť?" spýtal som sa ostražito a ledva potlačil triašku vo svojom hlase pri výraze, ktorý mala v tvári, pri tom lesku, ktorý sa jej zrkadlil v očiach. Akoby som naozaj videl jeho tvár...
Upriamila na mňa svoju pozornosť a spustila ruky. Chladne, vypočítavo sa usmiala, no mňa ten úsmev i tak vzrušoval.
"Ty," povedala a ukázala na mňa štíhlym prstom, "ty máš väčšiu moc, ako on," nezaujato kývla k Peterovi a ja som sa v duchu zasmial nad výrazom, ktorý vtedy iste Peter mal.
Zdvihol som obočie a môj výraz bol chladný a kamenný, taký, aký výraz pravého Malfoya bol.
"Povedzme, že áno," povedal som bez záujmu. Mýlila sa- nemal som väčšiu moc ako Peter. V čarodejníckom svete nie. Tam som sa stal nikým.
"Chcem ju mať tiež," usmiala sa a ja som prvýkrát prekvapene zamrkal a vydýchol.
"Prosím?"
"Dostaneš ma vysoko, tak vysoko, ako sa len bude dať. A ja vám pomôžem."
Otočil som sa na Bruera a zdvihol ruky.
"Končím. Toto nepotrebujem."
"Malfoy, neblbni, to nebude až tak zlé. Veď je pekná, tak ju chvíľu prezentuj ako svoju priateľku a bude! Draco Malfoy sa vrátil i s novým exotickým objavom. To bude na titulky, ona dostane čo chce a ty sa znova stiahneš."
"Znova?" spýtala sa zrazu a jej tvár stratila akýkoľvek cit. Jej plán sa zachvel.
"Nie si v Londýne dlho, však?"
"Tri roky," odvetila chladne a ja som prikývol.
"Potom nevieš, o čo ide."
"Vysvetli mi to," zdvihla bradu a ja som pokrútil hlavou, cítiac odpor nad jej rozkazovačným tónom.
"Kto si myslíš, že si? Vystrkuješ tu chvost ako škorpión a pri tom si v tak biednom postavení," vyštekol som na ňu.
V tom sa v jej očiach zjavilo niečo, čo ma donútilo stíchnuť. Niečo ohnivé, priam pálivé, ostré a nepríjemné. Túžba po pomste tak silná, hnev tak mocný, bolesť tak krutá...
"Vy ma potrebujete a ja chcem uznanie. Nemám čas na to, aby som si ho získala sama a v tom mi pomôžeš ty. Tvoj priateľ jasne naznačil, že to je v tvojich silách. Je mi jedno, ako to urobíš."
"A aké máš schopnosti, drahá, že by si sa dokázala udržať pri moci?" spýtal som sa posmešne, ani sa to nesnažiac zakryť.
"Som lekárka," povedal chladne a ja som sa zasekol.
Lekárka? Neviem, čo presne som čakal, no isto nie odpoveď ako túto.
"Lepšia snáď, ako ostatní?"
"Lepšia ako ktokoľvek, koho poznáš."
Nedokázal som určiť, či je iba tak prehnane namyslená a sebavedomá, alebo či klame. No hlas mala priveľmi istý a dokonca i duchaprítomný natoľko, aby som jej takmer začal veriť.
Okamih sme na seba mlčky pozerali a v jej tvári bol presvedčivý, rozumný výraz. Všetky nechutné pocity sa stratili a ostala len múdrosť.
Tá žena mala množstvo tvárí a táto bola doposiaľ najkrajšia.

*****

"Ako sa voláš?" spýtal som sa jej.
Prezerala si ma, spýtavo, zvažovala odpoveď.
"Ast-Amareth," odvetila napokon pokojným hlasom.
To meno bolo príliš vznešené na obyčajného človeka, to som vedel i ja.
"Priezvisko?"
"Priezvisko nepoužívam od svojich desiatich rokov. Ast-Amareth. Môžete ma volať iba Ast."
Takmer som sa zasmial nad jej náhle krotkým tónom. Nerozumel som na nej absolútne ničomu, no akoby sa rozhodla spolupracovať. Samozrejme, že pre to mala vlastné dôvody a to sa zdalo byť nebezpečným. Možno by bolo lepšie, keby nespolupracovala. Čo zmenilo jej postoj?
"Odkiaľ si?" spýtal sa Bruere ako detektív, no mne bolo jasné, o čo mu išlo. Potreboval o nej čo najviac informácií, nech má na čom stavať svoje pátranie.
No mne niečo hovorilo, že bude i tak neúspešné. Táto žena sa skrátka nemala k čomu vrátiť a práve preto trvala na svojej podmienke. Razom mi to začalo dochádzať, začalo to dávať zmysel. Hlava mi pracovala na plné obrátky a ja som iba chabo vnímal ich rozhovor.
"Egypt," pozrela naňho.
"Takže, ak ti sľúbime, že Draco potom zariadi, aby tvoje meno bolo známe, pomôžeš nám?"
"Áno," prisvedčila hneď a Peter sa otočil na mňa. To ma prebralo, takže klapka v mojej hlave ešte nestihla úplne zapadnúť na svoje miesto, akoby do nej niečo jemne ťuklo a tak ju mierne posunulo. Ešte som nebol úplne v cieli, vyrušili ma.
"Nie. Nebudem sa tam vracať. Vymysli to inak."
"Malfoy, neblbni-"
"Nie! Možno... Neviem..." vzdychol som a skryl hlavu do dlaní. To sa mi nepodobalo, no Petera som mal rád. Jediným jeho skutočným prianím bolo vrátiť sa do toho sveta a teraz to stálo na mne. Nikdy v živote som nechcel byť v podobnom postavení. Nikdy som nechcel riešiť podobný problém. Ani som nemyslel, že budem musieť. Veď koho by napadlo, že Peterov návrat do magického sveta bude záležať na tom mojom?
Aký zlomyseľný paradox. Aký skurvene zlomyseľný paradox, no keď som zdvihol pohľad na tú ženu, Ast-Amareth a na jemný úsmev očakávania na jej perách, v hlave mi skrsla myšlienka, či presne toto nebol jej plán. Ale to bola hlúposť, akoby mohla vedieť...
"Rozmyslím si to."
"A čo so mnou?" spýtala sa a ja som sa k nej neprítomne otočil.
"Zatiaľ môžeš ostať tu."
Čakal som, že bude namietať, no ona prikývla. Akoby presne to bolo v jej pláne, v očiach sa jej spokojne zablesklo a ona zdvihla bradu a pozrela na nás dokonale zvrchu. Ten istý pohľad...
Klapka v mojej hlave zapadla hlbšie.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 18. srpna 2009 v 12:16 | Reagovat

Zaujímavé meno... príde mi však ako riadna mrcha - teda aspoň z tohto Dracovho pohľadu... som zvedavá aký plán to vymyslela... a kedy na to Draco príde

2 tonks tonks | Web | 18. srpna 2009 v 12:58 | Reagovat

Ast je nielenže riadna mrcha, ale je aj poriadne prešpekulovaná. mám pocit, akoby sa snažila draca zviesť - ako jeho manželka by sa dostala oveľa vyššie v spoločnosti - teda si to aspoň myslí  :D
mne je hrozne sympatická, možno preto, že vždy dokonale zneistí draca a ten je vtedy úžasný ;)  

3 Denika Denika | E-mail | Web | 18. srpna 2009 v 13:20 | Reagovat

Neviem je ju tažke prekuknút no rada by som vedela kto je jej otec:)
Nejako ma to zaujíma..
A inak u nás už máš článok za spriatelenie:)

4 miriela miriela | Web | 18. srpna 2009 v 13:24 | Reagovat

teda mám pocit, že v mojej hlave sa to len ešte viac zamotalo, je mi sympatická a nesympatická zároveň, no milujem to, že draco je z nej ešte zmätenejší než ja, tak to má byť :D som neskutočne zvedavá na ten veľký návrat malfoya, to bude "podívaná"

5 pimpinela pimpinela | Web | 18. srpna 2009 v 17:05 | Reagovat

Uaaa...super, páči sa mi aký je Draco pri nej neistý...a ako analýzuje každý jej počin. :))...
jj, tiež sa mi zdá, že je riadna mrcha, ale taká akurád k Dracovi.

6 Leann Leann | Web | 20. srpna 2009 v 21:08 | Reagovat

krásna kapitola. páčia sa mi mrchy a zdá sa, že Ast mrchou trochu je. no, uvidíme, čo sa z nej ešte vykľuje. veľmi pekné, rýchlo ďalšiu časť

7 luckily luckily | Web | 5. září 2009 v 15:02 | Reagovat

koukám, že devěnka ráda rozkazuje...:-D docela Draca lituju, ta holka ho dostala do prekérní situace, no jsem zvědavá, jestli na to přistoupí.
hezká kapitola.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama