7. Uštipnutie škorpiónom

8. srpna 2009 v 12:18 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Včera mi neostal čas, takže píšem až dnes. U tejto poviedky to nevadí, toho mám celkom dosť dopredu, ale Mello mi dáva zabrať. Zase jedna z tých...
No nič, snáď sa kapitolka bude páčiť, snáď si užívate prázdniny a snáď sa máte dobre:)
Ja idem pozajtra na chatu, takže dovtedy skúsim zverejniť kapitolu k HEA. Vlastne nie skúsim- musím! :D

"Nepoviem, že mi to je nepríjemné a nepoviem ani, že by sa to nedalo urobiť i inak, ale v konečnom dôsledku je to pre tvoje dobre."


Postavil som sa a nepremýšľajúc sa porozhliadol. Akoby som naozaj čakal, že ju uvidím stáť za zrkadlom, či vykukujúcu spoza stola...
A zrazu som začul pomalý šramot z kúpeľne. Konečne som vydýchol dlho zadržiavaný vzduch a pretrel si oči. Potom mi však došlo, že nech tá žena robí čokoľvek, snaží sa to robiť čo najtichšie.
Žalúzie boli zastreté a tak bolo v izbe prítmie, napriek tomu, že bolo už desať hodín.
Opatrne, potichu som vykročil ku dverám kúpeľne a skryl sa za ne.
Priznám sa, úplne ma ovládla zvedavosť, čo chce tá žena urobiť. Nebol som hlúpy ani naivný a žena mala isto v pláne tú najprirodzenejšiu vec na svete- aspoň ak som ju dobre odhadol, o čom som priveľmi nepochyboval.
Chcela utiecť.
Kľučka sa zrazu pohla, veľmi pomaličky, aby zámok nevydal žiadny zvuk.
Dvere sa poodchýlili a ona vyšla von. Vlasy mala mokré, no namiesto tej špinavej handry mala nejaké oblečenie, čo jej bolo veľké. Predpokladám, že bolo moje.
Videl som ju zozadu, no keď sa otočila smerom ku kreslu, strnula.
Vedel som, že je otázkou času, kým sa pustí do behu, a tak som sa po nej natiahol.
No bola rýchlejšia. Neviem, ako presne sa jej to podarilo, no uskočila odo mňa čo najďalej. Nanešťastie uskočila k posteli a ja som to využil a postavil sa ku dverám. Zažal som svetlo a otočil sa k nej.
Zarazil som sa. Nebolo pochýb, že sa osprchovala, dokonca mi jemná medovo-citrusová vôňa napovedala, že použila i moju kozmetiku. Vlasy mala mokré a ťažko jej splývali na ramenách a zmáčali tak čierne tričko s krátkym rukávom. Bol som štíhly, no na nej i tak viselo. Vzala si tepláky s gumičkou a tú si čo najviac pritiahla a spodok vyhrnula. Tvár mala čistú, sviežu, na jej tele neostal ani kúsok špiny...
Predo mnou stála úplne iná žena.
Jej pokožka mala teplý, hnedý nádych, kontúry jej tváre boli výrazné, no dokonale súmerné, celok, ktorý tvorili, bol nezabudnuteľný. No čo pútalo najviac... Dve sýte modré oči, ktoré na mňa hľadeli ohraničené záplavou čiernych, hustých mihalníc, ma presekávali ohnivým, nenávistným pohľadom.
Mal som chuť zamknúť ju do tmavej izby a bez jediného slova sa vyžívať v jej neistote a strachu. Dokonca som chcel vidieť v jej tvári vpísanú pokoru a strach, rešpekt... No vedel som, že takého niečoho sa asi nedočkám.
"Krádež sa v tejto krajine považuje za zločin," ozval som sa prvý a jej mačacie oči sa nebezpečne zaleskli.
"Nemá nie si, už som ťa rozprávať počul, keď si prosila o vodu. Alebo mi snáď nerozumieš? Pochádzaš z niektorej krajiny tretieho sveta?" spýtal som sa posmešne.
Mojím cieľom bolo vyprovokovať ju a, veru, nemal som k tomu ďaleko.
Sánka sa jej napla a tak vystúpili ostré lícne kosti a svaly na jej štíhlom krku sa zachveli. Bola vzrušujúco nebezpečná.
"Očividne mi rozumieš, tak potom sa čudujem, ako to, že si mi ešte nepoďakovala."
"Nemám ti za čo ďakovať," sykla zrazu, zvukom podobným hadovi. Hlas mala sfarbený čistou nenávisťou.
Zdvihol som obočie a oprel sa o dvere, dajúc jej tým najavo, že von sa nedostane.
"A čo tak za to, že som ťa zachránil? Alebo za to, že si u mňa mohla prespať, že si sa u mňa mohla osprchovať a vziať si moje oblečenie?"
Tvár sa jej zachvela a ruky zovrela v päsť.
"No, ale keď to nepôjde po dobrom, môže to ísť aj po zlom. Takže, aká práca ti ide najlepšie?"
"Práca?" vydýchla a v jej sebavedomom postoji som našiel trhlinku.
"No, si predsa môj otrok," pokrčil som ramenami nezaujato.
Vyskočila proti mne ako rozzúrená levica a prstami objala môj krk. Jej zovretie prišlo prirýchlo a bolo pevné, pripevné na ženu, no i tak som stále dokázal dýchať. S ťažkosťami, no dalo sa to.
"Ja nie som- ničí- otrok!" precedila medzi zuby a jej tvár bola tak blízko mojej, že som videl každý jej detail.
Jej pokožka bola naozaj taká jemná, akou sa zdala byť. A i keď som jej telo vďaka veľkému oblečeniu zasa nevidel, jeho štíhle, pevné krivky som cítil na tom svojom.
Odrazu by som vedel nájsť snáď desiatky vecí, ktorými by ma jej telo mohlo lákať. No cítil som tak veľký odpor a nenávisť, že by to ani nebolo možné.
Som muž a tak môžem jej telo chcieť, no... Najviac som túžil využiť ju a nechať tak, aby spadla z toho piedestálu, na ktorom si myslí, že stojí.
Zdvihol som ruky a zovrel jej zápästie. Stále nepovoľovala a tak som ho stisol silnejšie. Nechcel som jej spôsobiť modriny, no ona viac stisla svoje prsty a tak som pritlačil i ja.
S tichým, bolestivým stonom ma pustila a ja som ju otočil chrbtom k dverám, tento raz ju uväzniac svojím telom ja.
"Nemám rád také, ako si ty, jasné? Takže nepokúšaj moju trpezlivosť. Si tu a nikto o tom ani len netuší, si plne v mojej moci. Nechci, aby som ťa nenávidel ešte viac."
Jej oči sa zaleskli a zrazu si premerala moju tvár, akoby ma videla v inom svetle. Myslím, že nedokázala potlačiť svoju vlastnú nenávisť a zášť, no akoby... Akoby som pre ňu nabral akýsi iný výzor, akoby na mne odrazu v jej očiach bolo niečo lákavé a vzrušujúce.
Odtiahol som sa od nej a zároveň som i potiahol za kľučku dverí. Nimi som ju pomaly odtisol nabok ako obyčajnú vec a vyšiel som von. Zamkol som a niečo mi hovorilo, že celú tú dobu sa ani len nepohla. No keď kľúč zaštrngotal v zámke, zalomcovala dverami.
"Pusti ma von!"
Jej hlas bol sýty, akýsi melodicky hrubší, silný.
"Nepoviem, že mi to je nepríjemné a nepoviem ani, že by sa to nedalo urobiť i inak, ale v konečnom dôsledku je to pre tvoje dobre."
Vlastne, bolo to pre jej dobro. Nechcelo sa mi obťažovať s vysvetleniami. Pokojne počkám na Bruera.
Napokon, ja som za ňu iba zaplatil, to on ju potreboval.

*****

Vypil som celý džbán vody, no i tak som sa nedokázal sústrediť na nič iné ako na ohlušujúce lomcovanie dverami. Vytrvalosť sa jej nedala uprieť, rovnako ako sa jej nedala uprieť zmyselnosť. Nie krása, to sa krásou nazvať nedalo. Krása je niečo jemné, krehké a nedotknuteľné... Ona bola živá divokosť, spaľujúca ako oheň, krutá, vzrušujúca, neskrotiteľná, bola hriech.
Zvádzanie mala v každej bunke svojho tela, či sa o to pokúšala alebo nie.
Nemohol by som byť normálny, keby som to nevidel. Mohla mi byť nesympatická ako veľmi som len chcel, no i tak som si pri zvuku jej búchania do dverí predstavoval iba pot, ktorý jej steká po krku až medzi prsia, oblizuje tú hladkú, horúcu pokožku... Ako tečie nižšie, cez ploché bruško, ktoré som ešte nevidel, no tá predstava bola ešte mučivejšia; predstavoval som si, ako tá spomaľujúca kvapka tečie ešte nižšie...
"Si v poriadku?" ozvalo sa zrazu za mojím chrbtom a ja som si uvedomil, že pevne stískam pohár, až tak, že mi na ruke vystúpili žily a že výsledok tej predstavy sa preukázal na mojom tele a na mojom vzrušení.
"Hej," odvetil som chrapľavo. Ešte som sa k nemu neotočil, ešte som nemohol, a tak som si napustil čistú vodu a znova ju na jeden krát vypil.
"Myslím, že už je hore. Asi vstala nesprávnou nohou," poznamenal Bruere a myslím, že v jeho hlase znelo pobavenie. Mal šťastie, pretože on ju ešte nevidel...
"Na to ti bohužiaľ neodpoviem, pretože som to nevidel."
"Ako to?" spýtal sa jeho hlas a ja som sa k nemu konečne otočil. Na zemi ležalo niekoľko igelitiek. Bruere a nákupné centrum? Tá predstava bola rovnako nezmyselná ako situácia, v ktorej som sa nachádzal.
"Vstala potichu, kým ja som spal v kresle. Osprchovala sa, obliekla si moje oblečenie a mala v pláne utiecť. To som jej ale zatrhol. Ako môžeš počuť, asi s tým nesúhlasí."
Na jeho tvári sa naozaj zjavilo prekvapenie. Udivujúce.
"Počkaj, počkaj... Chápal by som, keby sa proste zobudila, bola zmätená a chcela utiecť. Ale ona sa pred tým ešte osprchovala?" spýtal sa neveriac a mne zrazu došlo, ako to vyznelo.
Musel som sa usmiať. Nebola ochotná odísť taká špinavá, a možno iba chcela narobiť čo najviac útraty. Tak či tak, bolo to veľmi úsmevné.
"A nakrémovala mojím medovým krémom."
"Tvoj medový krém ma absolútne nezaujíma, ďakujem."
"Peter, kamarát, zaujímal by ťa, keby si ho z nej cítil tak ako ja," povedal som a spomienka na jej telo pritisnuté k tomu môjmu bola ako žeravý uhlík. Rovnako ma rozhorúčovala, rovnako bola nepríjemná.
Bruere nadvihol obočie a v jeho chladnom pohľade sa zjavil záujem.
"Takže osprchovaná sa ti pozdáva viac?"
Zamyslel som sa. Musel som pokrútiť hlavou.
"Nie. Keď bola špinavá, bola divoká a istým spôsobom z nej vyžarovala nezmyselná nadradenosť, no i akési pochopenie vlastného bezútešného stavu. No teraz, keď je späť vo svojej koži, predpokladám, by som ju zabil."
"To mi musíš vysvetliť," zamračil sa Bruere a ja som mu opísal celú tú rannú scénu. Nevynechal som ani zmienku o jej pôvaboch, ktoré sa objavili zmiznutím špiny.
"Takže za ňou mám ísť ja?"
"Vysvetli jej o čo ide a potom, až upokojí svoj exotický temperament, budem ochotný sa s ňou baviť."
"Si idiot, Malfoy. Čo ak nebude chcieť spolupracovať za to, že si ju zamkol v izbe?"
"No bože, na pár minút si zaplieskala na dvere, to je toho."
Bruere sa na mňa zamračil, no potom zdvihol igelitky a vyložil ich na stôl.
"Jedlo a oblečenie. Oblečenie mi zohnala predavačka, keď som jej ukázal nejakú ženu podobnú tej našej. Snáď padne."
"Je mi napríklad úplne jedno, či jej to bude dobré. Mne bude stačiť, ak mi vráti moje veci."
"Fajn, som rád, že si myslíš, že potrebujem tvoje odobrenie," zamrmlal a ja som prevrátil očami.
"Tak ja idem za ňou, než ti tie dvere rozbije. I keď, aspoň by si dostal príučku."
"Uvidíme, na koho strane budeš, až s ňou skončíš. Alebo až s tebou vyrazí dvere. Ale pred tým, je tu ešte jedna vec. Poď so mnou."
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Kratšia kapitolovka Harry Potter/Draco Malfoy?

Skúsila by som 48.6% (51)
Asi skôr nie 51.4% (54)

Komentáře

1 pimpinela pimpinela | Web | 8. srpna 2009 v 14:15 | Reagovat

jééé tak som sa tešila na ďalšiu kapitolu. :))moc sa mi páčila. Či sa im ju podarí nejako upokojiť a či bude spolupracovať. :))
Inač normálne som mala miestami strach, že sa neovládne a nejako jej ublíži. Ale zas on predsa už nechce byť zlýý...len akoby tá Malfoyvská temnosť ostala v ňom. :))

2 luckily luckily | Web | 8. srpna 2009 v 14:28 | Reagovat

no, vcelku zajímavé... jenom tu holku nechápu, když chtěla utéct, měla mu vzít jenom hardy a zdrhnout a ne se jít ještě vykoupat...
uvidíme, jaká bude další kapitola, ale zatím mě to nějak nevtáhlo.

3 hwesa hwesa | Web | 8. srpna 2009 v 15:11 | Reagovat

že vrrrr?? tie Malfoyove predstavy... no dlho asi nebude schopný odolávať jej zvodom... aj keď ona asi bude odolávať o dosť dlhšie :-)... teda, mne sa táto kapitola zatiaľ asi páčila najviac :-)

4 Nellie Nellie | Web | 8. srpna 2009 v 16:20 | Reagovat

jéj , kapitola (: ono je to naozaj...nezvyčajné , že sa tak neznášajú...alebo to pripadá nezvyčajné iba mne..každopáadne sa teším na ďalšiu z jej pohľadu (:

5 tonks tonks | Web | 8. srpna 2009 v 19:48 | Reagovat

draco je medzi dvoma mlynskými kameňmi a uvidíme, ktorý vyhrá :D ale dostali ma dve veci, prvá, že sa ona najprv osprchovala - celkom to chápem, ujsť taká špinavá? - a že jemu vadilo, že má na sebe jeho veci a natrela sa jeho medovým krémom :D pekná kapitola ;)  

6 Leann Leann | Web | 9. srpna 2009 v 21:27 | Reagovat

myslím, že Draca opisuješ dosť čudne... v dobrom slova zmysle...možno som mala použiť slovo nezvyčajne. každopádne, ja mu vôbec nerozumiem, čo je ale dobre, lebo vôbec nie je pre mňa čitateľný, takže neviem, čo by kedy urobil. to dáva tvojej poviedke takú tajomnosť, ktorá sa mi páči. teším sa na ďalšiu časť.

7 monique monique | 9. srpna 2009 v 23:45 | Reagovat

to je ženská, čo? :D ... no páči sa mi to zatiaľ :)tak som zvedavá, čo bude ďalej :)

8 miriela miriela | Web | 10. srpna 2009 v 17:13 | Reagovat

tak táto kapitolka sa mi veľmi páčila, draco mimo kvôli medovému krému a holka čo sa najprv osprchuje než aby si zdrhala :D pekné pekné, myslím že ich "vzťah" bude krásne iskrivý, už sa teším na ďalšie kapitoly :)

9 Suzan:) Suzan:) | 10. srpna 2009 v 21:31 | Reagovat

Poviedky s Dracom sa mi zvyčajne zdajú dosť otrepané, ale táto je super.Poviem len jedno:ponáhľaj sa prosím s ďalšou kapitolou. :)

10 Denika Denika | E-mail | Web | 11. srpna 2009 v 11:01 | Reagovat

Malfoy by sa sám asi nikdy nezmenil tak ho hádam táto ženská trošku skrotí:)
To stým útekom a neútekom je dobré a potom ten krém a jej vôňa a výdrž to sa mi páči:).
Chudák Bruer ja by som nevliezla do tej izby kde je ona:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama