6. Cesta škorpióna II.

3. srpna 2009 v 10:00 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Druhá prednastavená kapitola. O chvíľu sa vraciam a i keď zase bude vítanie a bla bla bla, určite sa ihneď pustím do Mello. Vlastne by som s tým mala pohnúť a čo najrýchlejšie ju aj skončiť:) Pretože, popravde, mám rozrobené dve/tri poviedky, jednou z nich som priam nehorázne nadšená. No čo, už aby to bolo.
Snáď sa vám táto pokratšia kapitolka bude páčiť, už podľa názvu viete, o čom bude.

PS: Ono je vlastne možné, že som sa utopila. Alebo ma zožral žralok. Alebo ma zamenili za ťavu. Alebo som sa prefajčila na smrť (vodnou fajkou). Alebo som sa stratila n výlete v Izraeli. Zaujímavé...


Päť rokov. Dlhých päť rokov bolo potreba na to, aby som bola schopná zaplatiť si letenku do Londýna, kde som si našla maličký bytík a zamestnala sa ako sestra v nemocnici pre čarodejníkov.
Mala som dostatok peňazí na nájomné na pár mesiacov, no práca bola nevyhnutná. Nebolo to nič moc. Vlastne to bolo hlboko pod moju úroveň.
Nevedela som, kde by som našla svojho otca, no ani som ho nehľadala. Vlastne ma z vonkajšieho sveta nezaujímalo vôbec nič. Naďalej som sa učila a využívala k tomu knihy nemocnice, chodila som na známe čarodejnícke miesta, učila sa o bylinách a o prísadách do elixírov. Vedela som uľaviť od bolesti, pomôcť ku kráse, obnoviť staré, či zničiť to, čo by malo byť zničené. Vedela som, ako niekoho nezistiteľne zabiť, ako ho postaviť na nohy i keď by už nikto nedúfal, vedela som, že mám moc.
O ktorej však nikto nevedel.
Denne som chodila do nemocnice a pomáhala mladým i starým, vážne chorým či iba nespokojným. Priateľov som nemala a tak som po príchode domov, unavená či znudená, išla buď spať, alebo sa znova učiť.
Zdokonaľovala som svoje znalosti jazykov, ovládala som okrem
angličtiny perfektne francúzštinu, nemčinu, španielčinu a latinčinu.
A tak som v ničnerobení a v zažitých koľajach strávila ďalšie tri roky.
Vtedy, len týždeň po predelení ma na nové oddelenie, som v jeden obyčajný jarný deň bola dlhšie v nemocnici a v izbe pre sestry si čítala práve dovezený zväzok o bylinách z Jávskej priekopy.
Okolo otvorených dverí vtedy prešiel nejaký muž. Okolo neho sa vznášala aureola bohatstva a mňa to okamžite zaujalo, akoby boli jeho peniaze a moc magnetom.
Už priveľmi dlho som čakala, až pokým sa niečo stane.
Pri odchode z Egypta som nemala potuchy, čo budem robiť, no mala som vízie. Mala som sny. Mala som túžby.
No až tu som sa naučila, že som iba jedna z mnohých. No to mi nestačilo. Určite mi to nestačilo. A to ma od ostatných líšilo. Už dlhšie som o sebe vedela, že som bola viac sebecká a ctižiadostivá ako ostatní. Ničoho som sa neštítila, nič mi nerobilo problém.
A tak i vtedy- postavila som sa, odložila knihu nabok a premerala si sama seba v zrkadle. Vlasy som si prečesala prstami a dodala im tak potrebný objem. Mačacie oči som si zvýraznila čiernou ceruzkou a pery si potrela vlastnou masťou z výťažkov kvetov vistérie a listov vlkovca. Dodávali perám hebkosť a svetlejší nádych, čo pekne vyzeralo s mojou tmavou pokožkou.
Pritiahla som si stuhu, ktorú som mala priviazanú okolo pása aby som zvýraznila svoju štíhlosť a ženské boky.
Vyšla som na chodbu, no zastala som, keď som si uvedomila, že muž nebol prvý, ktorý prišiel. Kráčal za ďalšími dvoma mužmi a z nich jeden niekoho niesol.
Vykročila som za nimi, keď som si uvedomila, že chodba je prázdna. Väčšina zamestnancov bola preč a tí, čo mali nočnú službu, boli pozaliezaní na svojich izbách. A toto oddelenie bývalo v noci úplne prázdne. Ani svetlá nesvietili.
"Prepáčte," oslovila som ich. Nikto z nich sa neotočil, iba jeden z prvých dvoch mužov zastal. No ten bohatý išiel ďalej. Akoby ma ani nezaregistroval.
Chcela som prejsť okolo muža, čo zastal, no ten ma chytil za ruku. Prešiel si moje telo ako kus tovaru a chladne sa upriamil na moje oči.
"Kto ste?" spýtal sa, jeho hlas bol hrubý a s prízvukom.
"Som sestra, ktorá tu pracuje," odvetila som.
"No nemáte nočnú," povedal so samozrejmosťou, ktorá mi napovedala, že ich príchod sem bol vybavený a ja iba zavadziam.
No neprenikol ma strach, iba sa tým zväčšila moja zvedavosť. Stoj čo stoj som sa chcela dostať k hlavnému mužovi.
"Nie, to nemám. No ak to dievča potrebuje ošetrenie-" začala som, no ten muž sa mi postavil do cesty a ja som na odchádzajúcich ľudí mala zastretý výhľad.
"Neviem, čo si myslíte, že ste videli, no isto ste sa mýlili. Nikto tu ošetrenie nepotrebuje."
"Potom nechápem, čo tu robíte," vrátila som mu. Necítila som žiaden strach, i keby som možno mala. Muž mal na sebe neforemný habit, no ani ten nedokázal skryť postavu plnú vypracovaných svalov, o ktorej väčšina ľudí ani nevie, že ich má.
"To nie je vaša starosť."
"Dovolím si nesúhlasiť. No nech ide o čokoľvek, zaručujem vám úplnú diskrétnosť."
Muž sa zahľadel do mojich modrých očí, zdedených po otcovi a snáď po prvý krát som mala pocit, že ma počúva.
"Čo robí tak krásna žena na tak obyčajnom mieste?" spýtal sa zrazu posmešne.
"Snáď nebude až také obyčajné, keď ste sem prišli a žiadate tajné vyšetrenie."
Mužove črty znova stuhli na kameň a ja som oľutovala svoju poznámku, no bolo neskoro.
"Nemáte ani tušenia o tom, čo tu robíme. Vlastne, asi by bolo lepšie, keby ste teraz odišli."
Zamračila som sa, no ten muž zrazu držal v ruke prútik. Prikývla som a odstúpila.
Otočil sa a kráčal smerom, ktorým odišli i ostatní.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Denika Denika | E-mail | Web | 3. srpna 2009 v 15:19 | Reagovat

Super som zvedavá ako ďalej pokračoval jej život až kým si ju nekúpil Malfoy:)

2 Nellie Nellie | Web | 3. srpna 2009 v 16:10 | Reagovat

fakt som na to navnadená :) si prosím ďalšiu kapitolu :)) je to..fakt skvelé:)

3 pimpinela pimpinela | Web | 3. srpna 2009 v 18:31 | Reagovat

nuž teším sa na pokračko. Napísala si to veľmi napínavo. :DD...som zvedavááá

4 mitriznitry mitriznitry | Web | 3. srpna 2009 v 20:48 | Reagovat

jeeej to bolo dobre...sa tesim na pokrackooo...hlavna vec napinavost to je moje! xD

5 monique monique | 4. srpna 2009 v 23:11 | Reagovat

zaujímavé to je :) tak šup ďalšiuuu, neopováž sa utopiť! :D

6 hwesa hwesa | Web | 5. srpna 2009 v 17:48 | Reagovat

tak sa tam teda nakoniec dostala... no do akých problémov sa musela dostať keď sa zo sestričky stala otrokyňa??

7 luckily luckily | Web | 7. srpna 2009 v 22:26 | Reagovat

super... zajímalo by mě, co provedla, že se z ní stal otrok, takže se těším, až napíšeš další:)

8 miriela miriela | Web | 10. srpna 2009 v 17:02 | Reagovat

huh tak toto bolo inak tajuplné, idem hned na dalšiu

9 Little Treasure Little Treasure | Web | 24. srpna 2009 v 1:37 | Reagovat

kto to bol??? možno ten, čo ju chce redať, ja nwm... radšej budem tiho a idem na ďalšiu, lebo už trepem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama