10. Uštipnutie škorpiónom

23. srpna 2009 v 22:31 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Dnes sme boli na dostihoch, chudák jeden kôň si podrazil nohy a jednu si doslova a do písmena utrhol. Priamo na trati ho museli utratiť, čo koordinovala moja mama ako hlavná veterinárka- a poviem vám, dosť mi to pokazilo náladu. Nie som žiadny zvierací maniak typu Ace Ventura, ale kone sú prekrásne, vznešené zvieratá a zomrieť kvôli jednému dementnému preteku si nezaslúžia. No všetka česť zvieratám, pretože všimli ste si niekedy, že všetky pri najväčšej, až agonickej bolesti trpia potichu? Tento kôň musel naozaj veľmi trpieť a nevydal ani hláska.

Ale dosť už o tom. Vy si len užite kapitolu, snáď sa bude páčiť.

Bol som zvyknutý, že keď se mi nejaká žena páčila, takmer okamžite som ju mal. A zrazu to malo byť inak?



Peter jej podal igelitky s jej novým oblečením a nechali sme ju v izbe znova samu, pri čom my sme vyšli pred dvere, kde ma Bruere zastavil stiskom na predlaktí.
"Malfoy... Draco, nerob drahoty, prosím. Na pár týždňov sa vrátiš, pôjdeš na ministerstvo a zažiadaš o svoje dedičné postavenie v najvyššej rade. Bude to pre celý čarodejnícky svet pecka a ona, ako tvoja priateľka a ešte k tomu ohromná lekárka, dostane svojich desať minút slávy."
On nechápal, že celý čarodejnícky svet na mňa kašle? Moje právo na miesto v rade je niečo, čoho som sa nikdy nechcel ujať, ani keby som čaroval. Súdiť iných, trestancov a Smrťožrútov- pri čom nemálo z nich osobne poznám- nie je práve najlepší spôsbo pre dobrý spánok. Najvyššia rada je nepríjemné miesto, kde na seba všetci pozerajú z vrchu a na tom, aký ste, vôbec nezáleží. Každému Malfoyovi sa tam páči- no ja nemám záujem. A možno práve to zo mňa robí lepšieho človeka než akí boli moji predkovia.
"A prečo? Proste jej to sľúbme a potom ju nechajme tak," pokrútil som hlavou.
"A čo ak to potom poprie? Čo ak povie, že sme ju donútili to povedať, že sme ju uniesli a väznili my?"
"Nesnažíš sa nájsť lepšiu cestu."
"Toto je najlepšia cesta! Toto je perfektná cesta!"
Peter s ňou pre niečo súhlasil, no ten dôvod mi unikal a mňa to morilo. Hnusný bastard.
"Musím si to dôkladnejšie premyslieť," pokrútil som znova hlavou a takmer skryl tvár v dlaniach. Nemohol som iba tak rozhodnúť o absolútnom zničení presvedčenia, ktoré sa vo mne formovalo a silnelo viac ako sedem rokov. To skrátka nebolo možné a od Petera by som čakal viac súcitu.
Vlastne nie, nečakal. No myslel som, že je to môj priateľ.
"Čo presne si-"
"Peter, už choď. Na dnes už stačilo."
Prikývol a bolo vidieť, že sa nevie dočkať, kedy vypadne. Rovnako i vedel, že dnes u mňa skončil.
"Dobre, ale premýšľaj o tom... Zvládneš ju sám?"
Pokrčil som ramenami.
"Prútik nemáme ani jeden, takže je skóre vyrovnané."
Dvere sa zrazu otvorili a v nich stála Ast-Amareth. Ast... To meno ma strašilo už i v myšlienkach.
Na sebe mala biele, jednoduché šaty siahajúce až k členkom.
"To si kupoval v obchode s kostýmami?" vypálila na Petera z ostra a z očí jej sršali blesky. Nikdy pred tým nevyzerala viac exoticky a ja som na maličký okamih zabudol na trápenie z rozhodnutia, ktoré ma čakalo.
Jeho prekvapenie bolo na nezaplatenie, no ja som sa i tak radšej upriamil na jej telo. Razom mi došlo, čo tým myslí.
"Možno som spomenul, že si exotického pôvodu, pravdepodobne severná Afrika."
"A dvojitú kobru ako znak faraónov nemali, keď už si mi kúpil kostým Kleopatri?!"
"Nie je to kostým Kleopatri. Sú to obyčajné biele šaty," namietol som, no celá situácia mi prišla nadmieru komická.
Žena sa otočila chrbtom a ja som vybuchol do hlasného smiechu. Na chrbte mala znázorneného zlatého škorpióna, ktorý sa tiahol celým chrbtom. Chvost sa jej ovíjal okolo ramena a jeho hlava bola tesne nad jej zadočkom. Zrazu pevným, okrúhlym, obtiahnutým bielou látkou.
Otočila sa späť, jej štíhle telo, plné prsia a zaoblené boky mi vyrazili dych a ja som sa prestal smiať.
Odrazu som si nebol istý, či ju zvládnem. Inak- či zvládnem sám seba.
Bol som zvyknutý, že keď se mi nejaká žena páčila, takmer okamžite som ju mal. A zrazu to malo byť inak?
"Ďakujem pekne," zasyčala jeho smerom, no potom sa otočila ku mne.
"A pokiaľ ide o to- skóre nie je vyrovnané. Som lekárka, no som i o veľa viac. Ani nevieš, koľko celkom obyčajných bylín ťa dokáže zabiť. Nejednu z nich máš v záhrade."
Zachvel som sa, jej hlas bol nebezpečný, no ovládaný. Úplne skrotila svoju zlosť, pohŕdanie i nenávisť. Ostala len rozvážnosť a chladný odstup. Ona bola ochotná svoju dohodu dodržať- bez akéhokoľvek potknutia či zaváhania. Perfektne svoje túžby dokázala ovládať, podriadila všetko svojmu zámeru.
"Ty máš záhradu?" otočil sa ku mne zrazu Peter a ja som pomyslel na riadny kus neobrábanej pôdy za mojím domom.
"Asi hej."
"Bola by som rada, keby ste ma do nej pustili," povedala a premerala si ma pohľadom.
"Prečo by som to robil? Nie sú v nej prísady, ktoré ma môžu zabiť?" zasmial som sa. Naozaj bola taká hlúpa?
Nie, nebola hlúpa, to som vedel.
"Nebudem ťa zabíjať, pretože si moja vstupenka k uznaniu, ktoré si právom zaslúžim. Aspoň zatiaľ."
Zdvihol som obočie a presekol ju pohľadom. Očividne si neuvedomovala čo hovorí- no problém bol, že ona si to uvedomovala úplne presne. Čo viac, ona svoje slová myslela vážne. Viac ako vážne.
"Rob si, čo chceš. Aspoň v tomto máš pravdu. Bezo mňa si nikto," povedal som lenivo a pokojne. Napriek svojim výborne vyvinutým pozorovacím schopnostiam som u nej tápal. No to málo, čo som vedel, bolo, že je na mňa odkázaná. Preto bola zrazu taká pokojná.
Ona sa nemala kam vrátiť. Bola nikto, nikto ju tam vonku nečakal. Mala možno nejaký malý byt, miesto, ktoré sa nemohlo rovnať s mojím domom. Zúfalo potrebovala moc a uznanie.
"Nie som nikto, Draco Malfoy, a nikdy nebudem. To si pamätaj."
Odišla a nechala nás tam oboch stáť. Kráčala majestátne ako kráľovná a zlatý škorpión na jej chrbte to akosi parodicky potvrdzoval.
Pozrel som na Petera.
"Čo s ňou mám robiť?"
"Pozri, čím dlhšie budeš rozmýšľať, tým dlhšie tu bude. Sám si si to tak zariadil. Neurobil si to schválne?"
Prvý krát som si to uvedomil v plnom rozsahu, rovnako som si uvedomil to, že si za to môžem sám.
"Možno moje rozhodnutie príde skôr, ako si myslíš. No bojím sa, že i keby som povedal nie, nedostanem ju odtiaľto."
Peter sa na okamih zamyslel a potom sa zasmial. Akosi uvoľnenejšie, no jeho tvár sa zároveň vracala do namosúreného stereotypu.
"No ja idem. A ty sa zamysli, Malfoy. Inak sa ma do smrti nezbavíš."

*****


Vrátil som sa do svojej izby a prezliekol sa do niečoho formálnejšieho. Nevedel som, čo budem počas dňa jesť, variť som nemienil a ak by som mal ísť do reštaurácie, ju by som musel vziať so sebou, čo som riskovať nemienil.
No rozhodol som sa to neriešiť, pokým nebudem naozaj hladný a radšej vyzrel z okna. Keď som vošiel, videl som ju nad niečím sa tam skláňať, no zrazu bola preč.
No neohromilo ma to ani na okamih a okamžite som sa pustil dolu schodmi. Utekal som smerom do záhrady, premýšľajúc nad tým, či som sa v nej skutočne zmýlil a či radšej ako šancu na úspech a chvíľkový pobyt v luxusnom prostredí nezvolí útek.
No keď som prebiehal okolo kuchyne, zasekol som sa a zbystril.
Počul som tiché drevené klopkanie. Krájala.
Nazrel som dovnútra a premeral si jej štíhle telo, ktoré sa skláňalo nad kuchynskou linkou, jej tvár, ktorá bola sústredená na prácu. Pracovala obratne a mne bolo jasné, že to je pohyb, ktorý už robila miliónkrát.
"Ak máš v úmysle potom na ministerstve povedať, že som ťa nútil variť, nevyjde ti to," povedal som chladne, no ľahko.
Ani na mňa nepozrela, jej ruky sa ani trocha nezachveli a mňa napadlo, že buď o mne vedela už pred tým, alebo jej prekvapenia nevadia.
"Takže si si to rozmyslel? Očakávala som dlhšie otáľanie od niekoho, kto kúzla zavrhol."
"Nič som si nerozmyslel. A navyše, čo ty o tom môžeš vedieť?"
Konečne na mňa pozrela a vedúco sa usmiala.
"Nenosíš prútik, nemáš žiadne čarodejnícke pomôcky, tvoj priateľ sa vyjadril o 'veľkom návrate'. Možno to stále nechápeš, Draco Malfoy, ale ja nie som hlúpa."
"Začínam si to uvedomovať," na okamih nastalo ticho, v ktorom sme na seba mlčky hľadeli. Vpíjal som sa do modrých hlbín jej očí a snažil sa odhadnúť, ako veľmi ju podceňujem. No odpoveď som poznal...
Odrazu sa strhla a pokračovala v práci, akoby sa pristihla pri niečom, čo jej nebolo milé.
"Čo tam teda robíš?" spýtal som sa a podišiel bližšie. Nemal som žiadnu chuť na priateľskú konverzáciu a ani ma jej činnosť nezaujímala, no uvedomoval som si ťažobu rozhodnutia, ktoré som mal učiniť. Vyžadovalo svoj čas a ja som ho nemienil stráviť v nepriateľských rozbrojoch. A tobôž nie s niekým, ako bola ona.
"Robím si balzamy a mlieka."
Zamrkal som.
"Aké?"
"Na telo, na tvár, na vlasy... Čo sa bude dať z toho, čo som našla v záhrade."
Krátko som sa zasmial.
"Zdá sa ti, že mám toho málo? Ak ti ide o to, môžeš všetko používať voľne."
"Tvoje dovolenie isto nepotrebujem," začala pobavene a ja som si spomenul na príhodu iba spred pár hodín, kedy použila moju kozmetiku a dovolenie si isto nepýtala.
Naozaj je to iba pár hodín? Príde mi to ako večnosť.
"No nevyhovuje mi."
"Nevyhovuje? Je to najkvalitnejšia kozmetika na trhu."
"Ja mám vlastnú," prehlásila pevne a ja som sa zahľadel na jej hebkú, zdravú pleť, lesklé, silné vlasy.
"Možno to má niečo do seba," pripustil som takmer priateľsky a ona po mne sekla pohľadom, až som sa prekvapením trhane nadýchol.
"Prečo si myslíš, že musíš všetko schváliť?!" vypálila z ostra. Akoby ju moje večné pochybovanie o nej čoraz väčšmi urážalo. A možno to tak aj bolo, vlastne to bolo viac ako pochopiteľné. Možno by som mal zvážiť svoju mienku o nej- bolo toho v nej viac ako len zvodné pôvaby tela a vypočítavý plán na úspech.
Vystrel som sa a stál uprostred vlastnej kuchyne, akoby mi dala zaucho.
"Rob si, čo chceš," zasyčal som po chvíli jej neznesiteľného pohľadu a s takmer pocitom zahanbenia odišiel.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 23. srpna 2009 v 23:22 | Reagovat

uf, teda Draco v podstate ako keby naozaj dostal riadnu facku - možno by si mal začať viac uvedomovať nebezpečenstvo, ktorým ona rozhodne môže byť... a to s tými šatami - pekne vymyslené - myslím celkovo tú symboliku so škorpiónom (ktorú vlastne my len zatiaľ tušíme)... a čo sa týka Petra, osobne si myslím, že sa tiež chce trošku zviesť na tom "veľkom návrate", bude sa hrať na jeho dobrého známeho alebo dobrého priateľa a bude sa tak chcieť tiež zaradiť, nie už len do obyčajnej spoločnosti čarodejníkov ale do tej vyššej - proste sa bude snažiť tiež ťažiť z priezviska Malfoy, čo sa bude dať

2 pimpinela pimpinela | Web | 24. srpna 2009 v 8:10 | Reagovat

Chudák koník. :((. Strašne smutnéé a kruté.(ja viem svet je krutý) Ach jaj...

No a teraz k poviedke. TAk ako ona si vyrábala kozmetiku? Si myslím, že by mala byť skôr hladná alebo tak, keď bola predtým dlho vo väzení. Nespomýnam si teda, že by niečo v predchádzajúcich kapitolách jedla. Len ma to zarazilo. To oblečenia ma pobavilo. :DD...muhehe...no ale aspoň, že jej to sadlo. no veď víme chlapi :DD
uaaa, tato poviedka ma veľmi baví.  :)

3 miriela miriela | Web | 24. srpna 2009 v 11:05 | Reagovat

haha, jaj taká psychická facka je niekedy lepšia než fyzická, strašne ju podceňuje, typický chlap, ale ona pekne uzemňuje, len tak ďalej :D ale inak tiež ma šoklo, že neni hladná, ale si kozmetiku vyrába...
a chudák koník :(

4 Lostt Lostt | Web | 24. srpna 2009 v 12:56 | Reagovat

pimpinela, miriela: Ja som nepovedala, ze nejedla- iba Draco ju zatial jest nevidel. V tomto su poviedky pisane iba z pohladu jednej osoby trochu matuce. Clovek ma pocit, ze co ta osoba nevidi, ani sa nestalo:) Ale Draco bol v izbe asi hodinu, takze mala na jedlo casu dost. A mne sa o tom nechcelo pisat:)

5 JaniCZka JaniCZka | Web | 24. srpna 2009 v 14:13 | Reagovat

Ast mu dává dobrý kapky :) A Draco ve tvém podání je supr! Skvěle se mi to čte

6 tonks tonks | Web | 24. srpna 2009 v 14:15 | Reagovat

typická žena, prvé čo ju napadne, je umyť sa, potom si vyrába kozmetiku, ako by vlastne ani pred pár hodinami nebola len otrokyňou... :D tá má niečo do seba. ale aj tak je najlepšie, ako dokonale draca zneistuje. len tak ďalej, ešte tak pár dní v jej prítomnosti a stane sa z neho posulčný chlapček :D

7 Nellie Nellie | Web | 24. srpna 2009 v 22:40 | Reagovat

akosi mám vždy problém okomentovať túto poviedku..dôvod neviem. Možno to , že sa nerada opakujem. A stále chcem vedieť , ako sa dostala do otroctva...a ty sa k tomu nejak nedostávaš , ale ja počkám :D ehm , majú fakt zvláštny vzťah. Pochopiteľný ,ale zvláštny. Takže , teším sa na pokračovanie (:

8 Casion Casion | Web | 25. srpna 2009 v 21:13 | Reagovat

no tak to je zaujímawé... páči sa mi táto powiedka a je weľmi zaujímawá... hm Draco trochu inak :D... inak bola by som rada keby si si sa prečítal/a moju 3. kapitolu z poviedky Princezná... nájdeš ju na mojom blogu pod záhawím.. budem weľmi rada...

9 Denika Denika | E-mail | Web | 25. srpna 2009 v 22:29 | Reagovat

Velmi fajn kapitola ten rozhovor medzi nimi bol velmi fajn. A to ze si nepýta dovolenie je velmi drze to malfoy nestrávi. Som zvedavá ako sa rozhodne.

10 Little Treasure Little Treasure | Web | 26. srpna 2009 v 15:02 | Reagovat

Ast je taká správne hnusná mrcha :D vie, čo od neho treba čakať :D a tak :D
mno a proste je šupa :D
som zvedavá, jak sa to vyvinie ;)
jo a čakám na ďalšiu, ale to asi vieš, nie? *klopká prstami po stole*

11 Sawarin Sawarin | Web | 26. srpna 2009 v 19:49 | Reagovat

Moc ráda se spřátelím..:)

12 luckily luckily | Web | 5. září 2009 v 15:32 | Reagovat

povídka se mi začala líbit, jen ta holka mi pořád nesedí.:..:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama