4. Uštipnutie škorpiónom

21. července 2009 v 16:45 | Lostt |  Uštipnutie škorpiónom
Ako som povedala tak i robím a pridávam novú kapitolu... Tohto. Som nejaká nachcípaná, doma sa nudím, chcem znova vidieť Pottera 6, v telke nič nejde, nemám si čo pustiť, písať sa mi chce aj nechce, čítať nemám čo a baliť sa mi nechce tiež. Navyše si potrebujem kúpiť mrte vecí, ale nemá so mnou kto ísť do mesta. Ha-ha-ha. Šťastné a veselé.
Aspoň že Tom Felton na avatare je úžasný.

"Tak niečo urobte!" okríkol som Bruera i Turka.



"A ako to bude vyzerať teraz? Kam si pre ňu máme ísť?"
Bruere niečo zamrmlal, no ďalej sa ticho predieral davom von zo sály. Celá aukcia trvala o niečo viac ako dve hodiny. Na pódiu sa vystriedalo niekoľko ľudí. Niekoľko obetí. Nie všetky boli vydražené. Niektoré z nich boli nechcené. Ostávala mi len tipovať, čo sa s nimi asi stane.
A ja som práve teraz išiel pre svoju obeť. Pre svojho otroka.
"Ideme dozadu, tam odkiaľ vychádzali. Tam odovzdáme to neuveriteľné množstvo peňazí, ktoré si ma donútil za ňu zaplatiť a ideme domov. Nemal som ťa sem brať."
"Ale no tak, nie si rád, že si ju zachránil?"
"Či som rád, že som zachránil ženu krajšiu ako nočná obloha? Je to asi tá najneuveriteľnejšia vec, aká sa mi kedy stala. Ale to nič nemení na tom, že je to hlúposť."
"Nie je to hlúposť. Chcel si ju tam nechať? Nech si ju kúpi nejaký Smrťožrút a využíva ju na všetko?" spýtal som sa ostrým hlasom, zvýrazňujúc slovo všetko. Naozaj som nechápal, čo Bruera toľko žerie.
Pozrel na mňa krutým pohľadom.
"A čo sa ty do toho toľko staráš? Nepoznáš ju!"
"Vlastne tú ženu podvedome nenávidím," priznal som bez okolkov. Bola to pravda. Vyžarovalo z nej niečo natoľko neskrotné, až som ňou opovrhoval. Ako Malfoy mám rád veci pod kontrolou a tušil som, že u nej toho nedocielim. To mi vadilo.
"Tak prečo som ju, doriti, kupoval?!" skríkol na mňa.
"Ja neviem, dobre?! Neviem to!"
Peter si ma rozladene premeral, potom pokrútil hlavou a pokračoval v ceste.
No tak neviem, prečo som chcel, aby za ňu zaplatil. Ale čo som ju tam mal nechať? Takú zničenú, dotrhanú a špinavú? Takú odpudivú?
Nasledoval som Bruera, keď vošiel do nejakých dverí a zastavil sa hneď za nimi.
Bola to menšia miestnôstka plná prachu, svetla v nej bolo minimálne. Vznášal sa v nej dusiví zápach hliny a vlhka.
Tú ženu som si kvôli jej tmavšej pleti takmer nevšimol, no napokon som ju zbadal schúlenú v kúte.
Zastal som a odvrátil od nej zrak. Jej nenávistný pohľad smerujúci ku každému v publiku sa mi nepáčil. No jej zúbožený výzor, kedy v slabosti prijala poníženie, ma nútil ňou opovrhovať.
Nechcel som sa na to pozerať. Možno sa mi jej divokosť nepáčila, no ak už raz taká bola, mala sa toho držať. Toto... Bolo znepokojujúce.
"Zaplať, nech môžeme z tohto miesta vypadnúť," povedal som potichu Bruerovi.
Vyvolávateľ z pódia, ten turecky pôsobiaci muž, k nám zdvihol svoj pohľad.
No nepozeral na Petera, ale na mňa.
"Pane, to vy ste kúpili našu hlavnú výhru?"
"Výhra sa nekupuje. Kupuje sa tovar. A tento bol prehnane drahý," odsekol som. Jeho vypočítavý tón, úlisná tvár so špicatou tmavou briadkou a krvavo červený turban a oči rovnakej farby... Všetko na ňom bolo nepríjemné.
Muž vyceril čisto biele zuby malé ako špicaté perličky v úsmeve púštnej líšky.
"Myslíte, že prehnane? Nedali by ste za ňu i viac?"
"Ja za ňu nedávam nič," odvetil som ľadovo a pokynul na Petera.
Ten vykročil viac dopredu a premeral si muža takmer až urazeným pohľadom.
"To ja som ju kúpil," povedal nahnevaným hlasom. Muž, Turek, to rozpoznal a stiahol sa.
"Moja vina. Prosím, posaďte sa a preberieme spôsob vašej platby."
"Budem platiť v hotovosti," odvetil Bruere a vytiahol malý mešec z vačku.
"Pán asi žartuje," zasmial sa Turek a jeho podliezavosť sa začala ostražito strácať. Bol som si istý, že to bol síce otravný vydriduch, no rovnako ťažko, ako sa ho dalo zbaviť, bolo ťažké ho podviesť.
Peter vytiahol prútik a niečo zamrmlal. Mešec sa začal zväčšovať, až narástol do neporovnateľnej veľkosti. Nebolo pochýb, že je v ňom dostatočná suma peňazí.
Turkovi zasvietili oči.
"Ospravedlňte moje správanie, pane."
Peter začal niečo namietať, no ja som svoju pozornosť upriamil na stvorenie, ktoré sa chúlilo na zemi sotva pár metrov odo mňa.
Tá handra, ktorú mala na sebe, na jej postave pôsobila neforemne, no i tak jej telo dávalo tušiť božsky sladké zákutia a ja som si ju prezrel pozornejšie.
Nevedel som, čo bola zač a v podstate mi to bolo i jedno, no nebola až tak úbohá, ako som sa sprvu nazdával.
Jej dlhé vlasy boli čierne ako uhoľ s nádychom nočnej oblohy. No to sa dalo čakať vďaka jej tmavej pleti. Nebola to obyčajná beloška. Jej pôvod aspoň z polovice isto siahal do exotickej krajiny.
Pokožku rúk, ktorú som mal možnosť vidieť, mala hladkú a ničím nerušenú. Nebola otrokom vždy. Dokonca ani určite nebola chudobná.
No mohlo sa mi to iba zdať, prach a hlina, ktorú na nich mala zaschnutú, ju možno urobili jemnejšou.
No šiju mala štíhlu, krk labutí. Nohy dlhé a jemným cvičením vypracované do elegantných tvarov.
Prižmúril som oči a spravil k nej dva kroky.
Napla sa ako mačka, začula môj pohyb a vyskočila na nohy. Strnula a kolená sa jej podlomili, no oprela sa o stenu a hrdo na mňa ostala pozerať aspoň z akéhosi polostátia.
Zamračil som sa nad jej namyslenosťou. Kto si myslí, že je?
Je sporo oblečená, špinavá a páchne, a napriek tomu si myslí, že je niečo viac?
Keby nestála tak útočne a pohrdlivo, podoprel by som ju, či sa jej nejak prihovoril. No takto som iba stál a premeriaval si ju chladným pohľadom.
Ona mi však vracala nenávistný pohľad plný ohňa. Z jej peknej a predsa úplne nerozpoznateľnej tváre vďaka prítmí svietili dve svetlejšie oči, než aké by človek čakal.
Otočil som sa na Bruera, ako na tom je. Práve si od neho muž bral peniaze.
No keď som sa znova otočil k otrokyni, vymrštila sa proti mne ako mačka.
Až v sekunde, kedy do mňa vrazila a odstrčila ma bokom, som si uvedomil, že nezaútočila na mňa. Iba som stál medzi ňou a dverami.
Jej túžba po prežití- po úteku, bola tak silná, že som sa zapotácal a padal som k zemi.
No rovnako silná bola i moja túžba vrátiť jej to, nenechať ju utiecť a tak som v stotine sekundy vystrel ruku a stiahol ju so sebou.
Obaja sme spadli vedľa seba na zaprášenú zem, doprevádzaní tupými nárazmi. Vydýchol som a nahnevane zdvihol hlavu, no ona sebou trhla a znova sa chcela postaviť. Pevne som ju držal za ruku kým sa metala, no ona to stále nevzdávala.
"Tak niečo urobte!" okríkol som Bruera i Turka.
Žena sebou trhla a ja som ju inštinktívne znova stiahol späť. Vlastné nohy sa jej v zápale boja zamotali a ona tvrdo dopadla na kolená. Vrchnou časťou tela dopadla na mňa a jej tvár sa ocitla iba kúsok od mojej.
No skôr ako som sa stihol na niečo sústrediť, znova sebou trhla a ja som ju od prekvapenia pustil.

*****

Postavil som sa a sledoval metajúcu sa ženu v Bruerovom objatí. Nohy mala vo vzduchu a divoko nimi kopala. Nevydala ani hlásku, vlasy mala porozhadzované okolo tváre s divokým výrazom.
No Peterovo objatie bolo pevné a ona postupne slabla, až napokon ochabla. Hlave jej ostala visieť dopredu a ja som si uvedomil, že od náhleho vysilenia upadla do bezvedomia.
"Podrž ju na chvíľu."
"Nie," odvetil som chladne a pocítil odpor voči nej. Pud sebazáchovy z nej spravil zviera. Mohol som jej iba ťažko vyčítať, ak by chcela utiecť. No to nebolo to jediné, čo chcela. Ona chcela pomstu, bolesť; chcela, aby ostatní okolo nej trpeli rovnako ako ona.
"Okamžite ju podrž, Mal-"
"Dosť!" okríkol som ho. Nevedel som, nakoľko bolo moje meno známe i po tých rokoch, no kedysi by bolo vstupenkou do každej zlej spoločnosti. A potom som práve túto spoločnosť zradil.
Bruere na mňa zaskočene pozrel, no potom pochopil a prikývol.
"Tak ju podrž," povedal nahnevane, do jeho hlasu sa vkrádala jeho typická namosúrenosť.
Pokrútil som hlavou, no porazene som si od neho tú ženu vzal.
Jej telo bolo mäkké a i napriek odporu, ktorý som k nej cítil, vo mne vzbudzovala viac pocitov, ako všetky tie vášňou naplnené ženy pred ňou.
"Radosť s vami obchodovať," usmial sa ten Turek spokojne a otvoril nám dvere von.
Bruere vyšiel a ja som pozrel na Turka.
"A dovoz domov nerobíte?" spýtal som sa nahnevane, no mužovi iba zasvietili jeho krvavé oči.

*****

Prešli sme celým trhom a jeho návštevníci si nás premeriavali.
Vlastne si skôr premeriavali mňa a bezvládnu ženu v mojom náručí. Nemohol som sa dočkať, kedy si ju prezriem zblízka v plnom svetle, no cez tvár jej padali vlasy a to nebolo najlepšie miesto, kedy ju upravovať.
Zrýchlili sme krok a podišli až ku dverám, ktorými sa išlo von.
Bruere ich otvoril bez jediného slova a my sme vošli. Miestnosť bola prázdna, veľká a biela. Pôsobila klaustrofobicky napriek svojim obrovským rozmerom. Jedinou jej súčasťou bola žena. Aziatka. Vysoká. Krásna.
Tá istá čo pred tým? Keď sme podišli bližšie, uvidel som ten jediný rozdiel medzi nimi.
Tejto oči boli ohnivé. Doslova. Mraky v očiach predchádzajúcej ženy boli vystriedané plameňmi v očiach tejto.
Bruera nechala prejsť bez povšimnutia, no mňa zastavila.
Pristúpila až úplne ku mne a zapozerala sa mi do očí. V tele sa mi začal rozlievať nepríjemný pocit horka, akoby ma niečo pálilo zaživa. Zamračil som sa, no ona sa iba kruto usmiala a pohľad jej padol na ženu v mojom náručí. Zodvihla ruku a položila ju na jej ploché bruško. Išla vyššie, zastala tesne pod jej prsiami a potom medzi nimi zamierila až k jej hrdlu.
Odstúpil som a riedko dýchal. Tá scéna ma nielenže vzrušovala, no oberala ma o môj pokoj a pociťoval som čoraz väčší hnev.
Chcel som niečo namietať, no žena ma znova obdarila iba tým tajomným úsmevom a pokynula ku dverám na druhom konci miestnosti.
Bruere už tam stál, otvoril mi ich a ja som prešiel.
Akomile sa za nami dvere zavreli, ocitli sme sa v tej starej budove.
Peter otvoril auto a usadil sa za volant. Ja som ženu naložil na zadné sedadlo, no keď som chcel zavrieť dvere, mesiac ožiaril jej tvár a ja som zastal.
Neveľkú chvíľu som sledoval rysy jej tváre, hebkú pokožku jej čela a líc, malý nos a dlhé mihalnice, plné pery, tak hebké...
"Malfoy, doriti, čakáš na pozvánku?!" okríkol ma Bruere a ja som sebou trhol.
Nastúpil som dozadu k nej skôr, ako som si to vôbec stihol uvedomiť.
Ženinu tvár som si položil na kolená a odhrnul jej vlasy z tváre.
"Pán starostlivý?" spýtal sa uštipačne Peter a jeho tmavý pohľad ma prebodával cez spätné zrkadlo.
"Naštartuj a vypadnime odtiaľto."
Bruere zdvihol obočie, no inak moje slová nekomentoval a konečne urobil tak, ako som mu povedal.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Leann Leann | Web | 21. července 2009 v 17:13 | Reagovat

wow! fakt super kapitola a napínavá. teším sa na ďalšiu časť. som zvedavá, čo s ňou Malfoy urobí, lebo pri jej temperamente to asi nebude mať ľahké =D

2 hwesa hwesa | Web | 21. července 2009 v 18:37 | Reagovat

teda... tie jeho zmiešané pocity sú fascinujúce :-) a celkove to jeho správanie... som zvedavá čo urobí doma aby mu neutiekla a aké bude ich spolužitie :-)

3 Denika Denika | E-mail | Web | 21. července 2009 v 21:03 | Reagovat

Neviem ale proste sa mi páči postava Bruera je taká no pre mňa až zvláštna to je správanie sa mi moc páči a takisto Deacovo je taký nevyspytatelný čo citi no proste som zvedavá ako to dopadne s tou zenou:):):)

4 tonks tonks | Web | 21. července 2009 v 21:07 | Reagovat

protichodné pocity a činy sa mi fakt páčia a hlavne celý ten dracov vnútorný zmätok, lebo tú ženu podvedome nenávidí, ale páči sa mu... :D
pekná kaptiola, vyzerá to tak, že "otrokyňu" budú musieť uviazať, aby im neušla... alebo zviesť :D

5 miriela miriela | Web | 22. července 2009 v 13:01 | Reagovat

chvíľu som nevedela kto som, čo som, kde som, tak som sa nechala strhnúť, ďalšia skvelá kapitola, nezávidím dracovi tú jeho rozpoltenosť: milovať či nenávidieť? to je otázka...

6 mitriznitry mitriznitry | Web | 22. července 2009 v 13:50 | Reagovat

bolo to toalne super..aj ten obrazok toma feltona je krasnyy! Velmi sa mi paci a aj taco kapitolka pekna...vazne

7 pimpinela pimpinela | Web | 24. července 2009 v 23:19 | Reagovat

tak naprv som slintala nad tým obrázkom Toma, po poutieraní klívesnice a monitora som sa vrhla do čítania. :DDD uau, proste sa mi to moc páčilo a teším sa na ďalšiu kapitolu. :))

8 Little Treasure Little Treasure | Web | 2. srpna 2009 v 18:17 | Reagovat

zaujímavé, že čím viac sa bránila a Darco ju v myšlienkach ponižoval, tým viac mi bola sympatická :)
čítam až teraz, nejako som si na ten Dracov príbeh spomenula :D

9 luckily luckily | Web | 7. srpna 2009 v 22:12 | Reagovat

koukám, že je slečna hodně divoká...xD to to s ní Draco nebude mít lehké...xD
vím to, opakuju se, ale proč si ji koupil, když k ní cítí odpor?? zvláštní..
ale kapitola se mi líbila:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama