116. Zamilovaná peepshow

11. července 2009 v 20:23 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Po dlhšej odmlke naozaj dlhokánska kapitola. Okolo päť strán vo Worde a to je na Rose teda rekordná dĺžka. Neviem, asi ste si všimli, že poviedka končí (nemyslím priamo touto kapitolou), a presne v tom duchu sa nesie i celá táto kapitola. Kupodivu, celých päť strán je venovaných Rose a Siriusovi.
Pekné čítanie.

Cestou na Rokfort vás povesť školského Casanovu isto zastihne, takže ste na Siriusa zvedavý.



Pozerala som von z toho blbého okna a rozmýšľala, čo som zabudla. V mojom prípade by som vsadila na prútik či spodné prádlo, ale obe som v tomto prípade mala.
Rukami som si rýchlo siahla na prsia, no pocítila som košíky podprsenky a tak som ramená zvesila späť do uvoľnenej polohy. Ostatok radšej skúšať nebudem, ešte si o mne pomyslia, že som úchylná.
Oprela som sa lakťami o okno a to, že som zaberala celú uličku vlaku, mi absolútne nevadilo. Skúšky dopadli relatívne dobre- ok, u elixírov sa teória relativity trochu vymyká; otec sa ma už nevie dočkať- u Merlina, snáď na mňa nezabudne; a čakalo ma veľké lúčenie- aké sú nádeje, že sa stihne vykoľajiť vlak?
Vzdychla som, keď sa vlak pohol a ja som pomyslela na to, že vidím strechu Rokfortského hradu posledný krát. V hrudi sa mi niečo zovrelo, akoby mi na ňu dopadla veľká päsť.
Strašné, ako sa mi zapáčila tá hnusná, stará, anglická škola. Veď neznášam Anglicko. Neznášam Rokfort. Nie?
Rokfort sa stratil a mňa objala známa vôňa, ktorá mi spoľahlivo prebúdza zmysly; na čo sa vedľa mňa oprel rovnakým spôsobom Sirius.
"Spomínaš?"
"Mám toho na spomínanie málo?"
"Nevravím, že máš," usmial sa a, rovnako ako ja, pozeral smerom, ktorým sa stratil Rokfort.
"Bude mi to tu chýbať. Naozaj sa sem už nikdy nevrátime?" konečne som naňho pozrela, no on stále pozeral von oknom.
Pokrčil ramenami.
"Neviem. Býva zvykom stretávka po dvadsiatich, tridsiatich, štyridsiatich či päťdesiatich rokoch, ale na Rokforte to nebýva."
Zasmiala som sa.
"Super, to pomôže. Zraz dôchodcov. Budeme si porovnávať značku protézy a lieky proti prostate."
"Načo by už len tebe boli lieky proti prostate? A mimochodom, tridsaťsedem rokov nie je tak veľa."
"Šesťdesiatsedem?" zanôtila som a sledovala jeho zhrozený výraz pri tej predstave.
Odrazu na mňa pozrel a ja som si uvedomila, ako málo sme spolu za posledné dni boli. Po tej veci s Luciusom to bolo trochu hektické. ČTS sa vyparila rovnako rýchlo ako prišla a všetko sa vrátilo do starých koľají. Nikto o ničom nerozprával a pochybujem, že by, povedzme nejaký druhák, aspoň zhruba vedel o čo išlo. Sirius ani ja sme sa nevracali k udalostiam, ktoré sprevádzali naše posledné týždne, vlastne sme sa správali takmer ako po návrate z Tokia a myslím, že obaja sme tak boli spokojní.
No v posledných dňoch sme boli všetci ulietaní s balením a tak podobne, trávili sme čas všetci spoločne, bola som s Loganom... Strácala som čas a teraz, pri pohľade do jeho očí to viem.
Rovnako však viem, že pri rozhodnutí, či s ním tie posledné týždne byť alebo nie, som mala pravdu. Ak by sme sa teraz mali rozlúčiť... Asi by som to neprežila. Už takto mi je z toho nevoľno.
Jeho šedomodré oči na mňa stále hľadeli a po chvíľke sa usmiali.
"Viem o jednom voľnom kupé."
"Na čo myslíš, Sirius Black?" prižmúrila som oči.
On sa však iba usmial- úsmev, za ktorý ho budem navždy zbožňovať; chytil ma za ruku a ťahal ma chodbou.

*****

"Prečo sme tu?" spýtala som sa a posadila sa na jednu stranu. On sa spokojne usadil na druhej a preložil jednu nohu cez druhú. Pózy, v ktorých sedel, stál, čakal, písal, spal, čítal... robil čokoľvek boli bezchybné a ja som mu ich závidela. Na jednej strane som bola rada, že sa ich konečne zbavím, no na strane druhej mi budú neuveriteľne chýbať. Iba sa naňho pozerať bola číra rozkoš.
"Iba tak. Chcem byť s tebou chvíľu sám. Neviem, kedy sa uvidíme nabudúce."
Hovoril úprimne a mňa napadlo, aká dlhá doba to asi bude. Týždeň? Mesiac? Rok? Uvidíme sa ešte?
"Veď ty presadzuješ názor, že sa isto ešte uvidíme."
Nečitateľne sa usmial a ja som sa zamračila.
"Prečo sme tu? Sami. Pozoruješ ma, akoby si mal niečo v pláne. O čo tu ide?"
Okamih bol ticho, no potom sa mu po tvári rozlial neškodný, úprimný úsmev.
"Ľúbim ťa, vieš to?"
Zrazilo ma to na kolená, no skôr, ako som si to stihla premyslieť, som prikývla.
Rozosmial sa.
"Potom je dobre."
"Iba to si chcel?"
"Samozrejme, že nie."
"Tak potom čo viac?" pokrútila som hlavou, zmätená čoraz viac. Ťažšie sa mi dýchalo pri nevyhnutnom tóne jeho hlasu. Akoby sa naozaj krátil čas... A on sa krátil, prekliato rýchlo.
"Chcel som... Vlastne neviem. Posledné dni sme sa takmer nevideli a ja som chcel posledné školské chvíle stráviť s osobou, ktorú si chcem pamätať najviac. Ktorú si isto budem pamätať najviac. Na ktorú nikdy nezabudnem. Skrátka... Chcem sa s tebou rozprávať."
Pozerala som mu do tváre. Bola to tvár, ku ktorej som sa v myšlienkach neustále vracala. Vlastne nie. Ako povedal Ivo... Bola to tvár, ktorú som v nich nikdy neopustila.
"Vlastne asi viem, ako to myslíš."
Usmiala som sa. V očiach sa mu zjavila číra spokojnosť.
"Vieš, že za posledné dva roky si tajne želám vidieť tvoj úsmev? Presne tento... Je tak neobvyklý."
"Naozaj nič viac?" podpichla som ho.
"A samozrejme ešte to, aby si ma podpichovala. Bez toho by to nešlo," zasmial sa a ja hneď po ňom.
"O tomto som hovoril. Bez teba Rose... Som tak sám... Každý deň sa zobúdzam s myšlienkou na teba, čakám na teba, myslím na teba a na veci, ktoré by som pre teba mohol urobiť. Si mojou súčasťou."
"Ja to viem," uznala som po chvíli.
Jeho slová... Napĺňali ma pocitom tak neuveriteľne silným, až som myslela, že ma zadusí, no rovnako som sa ho nedokázal nasýtiť. Rovnako som mu rozumela.
"Ivo mi povedal... Keď mi čítal myšlienky, povedal, že si bol stále vo mne. Povedal, že ma stále cítil v tebe, akoby sme boli prepojení. Vraj som mohla myslieť na čokoľvek, ale za všetkým si bol ty, vraj som si to nemusela ani uvedomovať. Ty... povedal si, že si sa o mňa bál. Ivo povedal, že v mojich myšlienkach nečítal takmer žiaden strach. Je to zvláštne, no mal pocit, akoby sme boli napojení jeden na druhého, na vlastné pocity a ty si cítil strach za mňa. Neverí, že je to možné, no možno... Možno sme dospeli až k takému vzájomnému porozumeniu..." vzdychla som, keď som si uvedomila, že ani sama neviem, čo chcem povedať.
"Prepáč, zamotávam sa do toho. Netuším, čo tým chcem povedať."
"Ja áno. Si v tom až po uši, Rose Lairová," zasmial sa.
"V skratke, ty somár," zaškľabila som sa. Vlastne to povedal presne- milovala som ho až po uši.
"My dvaja, Rose, náš príbeh sa bude niesť Rokfortom ešte dlhé roky, uvedomuješ si to?" usmial sa zrazu iskrivo, jeho oči boli hlboké a žiarivé.
"Až doteraz- nie. Ale ďakujem, že si mi to povedal," zamračila som sa, "myslíš to vážne?"
"Samozrejme. Kde si bola posledné dva roky? Nikdy si si nevšimla, že ja nie som jediný, na koho sa prváci obzerali? A nie len prváci? O kom kolovali reči?"
"Viem, že o mne kolovali reči, ale to vždy kvôli tebe."
Bolo to kvôli nemu. Cestou na Rokfort vás povesť školského Casanovu isto zastihne, takže ste na Siriusa zvedavý. Je to proste tak, neviem, či takú povesť chcel, ale každý si pri mene Sirius Black predstavil dokonalého, zvodného a povedzme arogantného a namysleného chalana, čo mal už každú. Navyše ho všetky baby uctievali, nečudo, že mu bola venovaná toľká pozornosť.
Sirius sa zasmial.
"Občas si neuveriteľne naivná."
Zaškrípala som zubami a kopla ho skôr, ako som si to stihla premyslieť. Reflex, no on nadskočil, takže účinný reflex.
"Nabudúce ma upozorni, ok?" pošúchal si nohu a zamračil sa.
"Nemalo by to ten správny efekt."
"A o tom hovorím."
Pokrčila som ramenami.
"Naozaj si si to nevšimla?" pokračoval a ja som nechápavo zamrkala.
"Ak budeš s týmito otázkami pokračovať, urobím to znova!"
"Náš príbeh je skoro epický, Lairová! Hádky, súboje, únosy, vraždy, krv, láska, vášeň! Povedz, kto na škole zažije niečo také?"
"Kto má to šťastie a zamiluje sa do Siriusa Blacka?"
A kto má to šťastie, že sa Sirius Black zamiluje doňho?
"Myslíš, že je to mnou?"
"Povedzme, že na tom tvoríš polovičný podiel," zasmiala som sa.
"Možno," pripustil. Keby on nebol slávny Black, nič z toho by nebolo také a on to vedel rovnako dobre ako ja.
"Pravdou ale ostáva to, že tak skoro nestretnem nikoho, ako si ty."
"Už nikdy nestretneš nikoho, ako som ja. Ja som unikát, v tom najhoršom slova zmysle," zasmiala som sa, no on sa zrazu naklonil dopredu, potiahol ma za ruku a strhol ma dopredu. Ocitla som sa perami pritisnutá k tým jeho, bozkával ma nežne, no vášnivo.
Zabudli sme spomenúť, že v našom vzťahu je kľúčovým bodom to, ako perfektne vždy vedel bozkávať. I tie ostatné veci.
Odtiahol sa, no nepúšťal ma od seba moc ďaleko.
"Prestaň to robiť. Prestaň sa podceňovať. Nechápeš, že pre mňa neexistuje nikto lepší? Pre mňa si dokonalá! Povahovo i výzorovo, každou stránkou tvojej osobnosti. I každá tvoja chyba mi príde neuveriteľne sexy, každá vec, ktorá ma na tebe rozčuľuje, ma v konečnom dôsledku vzrušuje. Všetko, čo by som na tebe chcel zmeniť, by mi po zmene chýbalo. Nechápeš?"
"Necháp ma zle, Sirius. Ale ono sa tomu dá iba ťažko uveriť, keď to hovorí niekto tak očividne úžasný, ako si ty."
Zasmial sa a znova ma pobozkal, no potiahol ma k sebe do náručia. No nestúlil si ma k sebe, nežne a nevinne. Vysadla som naňho obkročmo, kľakla som si na sedadlo a keby som mala sukňu- keby, vravím keby- bolo by to veľmi zaujímavé.
Čo to trepem, ono to zaujímavé bolo i tak.
Cítila som jeho rastúce vzrušenie, tlak jeho pier silnel, jeho jazyk sa pohrával s tým mojím a jeho ruky zablúdili k môjmu zadočku, jemne ho stisol a ja som sa pohupla dopredu už len kvôli tichému zapradeniu, ktoré sa ozvalo z jeho hrude. Jednou rukou zamieril znova hore k môjmu krku a jeho prsty som pocítila na šiji, zatiaľ čo ja som mu blúdila po hrudi.
Na okamih som sa zadýchane odtiahla, očami bleskla k závesom a zistila, že sú zatiahnuté. To bolo fajn. Toto nie je žiadna peepshow.
"Sirius, to je hovadina."
"Nebol to môj nápad."
"V tom prípade..." chcela som z neho zliezť, no znova si ma k sebe pritiahol a začal ma bozkávať naliehavejšie ako pred tým. Jeho potreba bola priam žalostne rozkošná, no bola rovnako silná ako moja potreba po ňom.
Milujem toho chalana. No povedzte, čím si my dvaja nevyhovujeme?
Aha, tým, že spolu nechodíme?
Viem, že s tým každému lezieme na nervy a sľubujem, že s tým už končíme. Vlastne, začína to byť pravda.
Odtiahla som sa skôr, ako by som úplne stratila kontrolu nad sebou sama, no namiesto kontroly som stratila rovnováhu a dopadla na zadok.
"Au!" skríkla som a zo zeme vlaku pozrela na prekvapeného Siriusa, ktorému trochu trvalo, kým mi pomohol sa postaviť.
"Sexu na verejnosti sme si užili až- až, nemyslíš?"
"Na môj vkus príliš málo," zamumlal mi Sirius do vlasov, keď si ma znova pritiahol, no ja som sa mu otočila na poslednú chvíľu chrbtom.
"Sirius, nie. Nechodíme spolu. Sme len priatelia. Mali by sme si v tom urobiť jasno. Si môj ex, v podstate."
Nechápala som- doteraz nechápem- ako to, že si zvykol na môj názor na túto vec, ale urobil to. Sirius Black je holt prispôsobivejší, ako si ktokoľvek myslel.
V podstate som si z neho urobila štetku, chudák lamač ženských sŕdc dopadol biedne.
"To znie strašne. Ja nie som ničí ex, aby si vedela."
"Nie? A čo tak polovice školy?"
Zasmial sa.
"Miláčik, to všetko sú dievčatká, ktorým som zlomil srdcia. Ak si pustená k vode po dvoch dňoch, nemáš právo zaradiť si ma do skupiny ex-priateľ."
"A mne snáď chceš toto právo odobrať?" zdvihla som výhražne obočie a on sa zasekol. Jeho pohľadom sa niečo mihlo, niečo nespútane hlboké a úprimné.
"Vieš, že ty si iný prípad. Diametrálne."
Uvoľnila som sa a prikývla.
Zrazu ma však upútalo niečo za oknom.
"O bože, za chvíľu sme v Londýne!"
"Ak sa nemýlim, ostáva nám okolo pätnásť minút," povedal Sirius zamračene.
Obaja sme po sebe nerozhodne pozreli a zvažovali to, čo sme obaja chceli urobiť.
Ak toto mala byť rozlúčka, potom bola desne nefér.
"Vieš, Rose-"
"Ja už vlas-"
"Ešte niekam musím ísť," usmial sa nevinne a ja som mu úsmev opätovala.
"Samozrejme. Teba pozná každý, chápem, že sa budeš lúčiť minimálne ďalšie tri hodiny po príchode na nástupište. Ja idem ešte nájsť partiu. Vieš, že tam je to vždy na dlho."
Chápavo sa usmial. Nastalo znova ťaživé ticho, v ktorom sme na seba zámerne nepozerali.
"Tak predpokladám, že toto je posledná rozlúčka ako študentov, nie?" spýtala som sa a snažila sa o uvoľnený tón. Bože, veď sa nevidíme naposledy. Kedykoľvek mu môžem zavolať a dohodnúť sa s ním na stretnutí. Určite bude niekde s Jamesom a ten bude s Lily. Ja idem s Lily a Nicolou na prázdniny. Tak kde je problém?
Možno v symbolike Rokfortu, možno v symbolike toho, že študentské roky sú preč a tak by mala byť preč i študentská láska.
Nastavila som mu ruku.
"V tom prípade sa študentsky lúčim, Sirius Black. Bolo mi cťou," usmiala som sa.
Chytil ma za ruku a pozdvihol si ju k perám. Jemne sa jej dotkol a ja som pri tom dotyku musela zavrieť oči. Spomedzi pier mi unikol tichý ston. Sirius Black mal štýl.
Pocítila som jeho druhú ruku na krížoch. Neotvorila som oči ani keď si ma pritiahol a jemnučko pobozkal. Rovnako sa odohral i náš prvý bozk. Ľahučko, jemne, ako motýlie krídla, pohladenie snehovou vločkou.
Takže prvý a posledný, tak to asi malo byť.
Odtiahol sa a jeho oči sa na mňa usmiali.
"Bolo mi potešením, Rose Lairová."
Usmiala som sa o krok ustúpila. Odrazu som veľmi znervóznela, no pohľad do jeho očí ma upokojil. Odrazu som si spomenula na celé tie dva roky.
"Takže sme museli byť najskôr zaprisahanými nepriateľmi a vášnivými milencami, aby sme mohli byť odovzdanými priateľmi, ktorých viazalo puto silnejšie ako čokoľvek. A teraz to má skončiť..." začala som sentimentálne spomínajúc na tie dva krásne roky. Krásne napriek všetkému. Krásne napriek tomu, že teraz končia.
"Ale no tak, zlatko! Prestaň! Skončila škola, nie tvoj život, Rose! Miláčik, ľúbim ťa, ale občas to naozaj preháňaš."
Na okamih som sa zarazila, keď som si uvedomila, že tento raz nemá pravdu. So školou naozaj niečo končí. Možno sa ešte uvidíme a možno nie je koniec všetkého, ale niečo je nenavrátiteľne preč.
Niečo krásne a bezstarostné- teda ako pre koho. Je koniec vysedávania v spoločenskej, v jedálni, je koniec prechádzok po hrade. Je koniec domácich úloh. Je koniec Rokfortu. Pre nás áno.
"I ja ťa ľúbim, Sirius, ale teraz nie. Prekvapivo mám pravdu, tak mi ju nechaj."
Zarazil sa, no potom sa jemne usmial.
Otočila som sa ku dverám, už dlhšie nepredlžujúc ten okamžik. Takže bol koniec, moja posledná rozlúčka so Siriusom Blackom prebehla ako mala, dúfajme.
Otvorila som dvere a uvidela odbehnúť skupinku deciek.
"Dočerta, oni náš počúvali?!" skríkla som.
Sirius sa iba zasmial: "A potom že nie sme populárni."
"To je fakt cvokhaus."
Bola som už na krok vonku, keď som sa ešte zarazila a otočila sa späť.
"Ako to, že ti to nevadilo? Vtedy, tesne pred tým, ako ma uniesli, tá noc v Komnate. I teraz. Cítila som sa, akoby som ťa využila, no ty nič."
"Vieš Rose... Vedel som, že myslíš vážne, keď si hovorila, že to je posledný krát. Vedel som, že myslíš vážne i to, že sa ku mne vrátiť nechceš. No rovnako som vedel- a viem- že ty sa mýliš často. My budeme spolu, láska, o tom niet pochýb."
Takmer som sa zasmiala, no hovoril to tak vážne...
"Myslíš?" zdvihla som obočie a on prikývol.
"Nie hneď, a možno to nebude tak skoro. Ale znova sa stretneme. A potom už ťa nepustím."
Prikývla som a zamierila do svojho kupé.
No čo, znelo to rozumne.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Evanska Evanska | Web | 11. července 2009 v 22:00 | Reagovat

áááách:) Na názve som sa musela uškrnúť :D Krásne si to vyriešila:)oni dvaja sú proste vzájomne prepojení, ako si to nazvala. Stále nechápem ten Rosin názor na nich dvoch, prečo spolu nechodia :D ale Rose je jeho ex :D No prekvapivo siriosovská kapitola(na to, že aj tá posledná bola Siriusa plná :D) ale nesťažujem sa. Krásny príbeh Rose, hlavne tie jej poznámky a všetky tie "krvavé" udalosti, skvele si to vymyslela. Celkovo celú story :) Máš obrovský talent Lostt :)

2 DarkNesis DarkNesis | Web | 11. července 2009 v 22:22 | Reagovat

krááásne hlavne tie protézy ! škoda že to končí ale už by sa zaslúžilo pri takom počte...

3 Nellie Nellie | Web | 11. července 2009 v 22:23 | Reagovat

táto kapitola sa mi rátala :) presne , bola plná Siriusa a bolo to..krásne :D neviem prečo , ale pripadalo mi to ako posledná kapitola..neviem čo by si tam chcela ešte pridať:) jáááj...bude mi smutno za touto poviedkou , aj keď som začiatku musela doháňať 100 kapitol /aké zvláštne , keď je to pravda. Väčšinou takto preháňam xD/ áách , jaj..naozaj dokonalá kapitola! :)

4 luckily luckily | Web | 11. července 2009 v 22:34 | Reagovat

krásné!!! vážně se ti to povedlo!!! doufám, že měl Sirius pravdu a že budou spolu..:)
vážně dobrý!:)

5 monique monique | 12. července 2009 v 10:02 | Reagovat

toto znelo už ako koniec...aaach, ja už chcem vedieť ako to dopadne :)

6 kikus kikus | E-mail | 12. července 2009 v 12:37 | Reagovat

zľakla som sa už, že je to koniec! až pokým som si nespomenula, že to nie je koniec...ale bolo to pekneeee

7 Myshel (cihalema) Myshel (cihalema) | Web | 12. července 2009 v 16:01 | Reagovat

aach, perfektné ;) škoda, že už to končí, ale myslím, že je to koniec v tom najlepšom :)
snáď nakoniec skončia spolu, prajem im to:) :D
skvelá kapitola, oceňujem dĺžku ;) super:) M.

8 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 12. července 2009 v 18:56 | Reagovat

ó bože....mne sa chce plakať...ale vážne...keď ono to bolo také....ehm...neviem...cudzie slová mi nikdy nešli....nechápem polovicu z tvojich, takže fakt netuším čo by som tam napísala...ale bolo to také smutné...aj keď to ako sa vyjadril sa mi moooc páčilo *"Nie hneď, a možno to nebude tak skoro. Ale znova sa stretneme. A potom už ťa nepustím."* A potom ťa už nepustím....škoda, že veci ako toto sa dejú len v príbehoch...hold...mala som sa narodiť popoluške....
...mno nič....už píšem výlevy, akoby táto kapitola bola tá posledná....hoci...to čo píšem si pamätaj, lebo pochybujem, že si spomeniem, keď budem písať komentár k úplnbe poslednej časti Rose.....pravdepodobne už pod tým odkazom medzi SB *lostt* nebudem cítiť dychtiovosť, či si pridala kapitolu - neboj, tvoje poviedky budem čítať nadalej ale táto je niečím výnimočná....proste ma ovplyvnila viac ako som od poviedky čakala - ale pevne verím, že vymyslíš, niečo ďalšie.....aj keď Rose je Rose...
...inak...mám kusa problém podpomínať si na všetko to čo sa odohralo...už som premýšľala o rekapitulácii, ale zatiaľ ma to odraďuje....vieš.....moooc dlhé....ale sľubujem,. že to raz vezmem na jeden šup, ako to robievam pri čítaní už rozpísaných poviedok.....

9 miriela miriela | Web | 12. července 2009 v 21:15 | Reagovat

zas a znova pri jednej z tvojich kapitol strácam slová... bolo to úplne nádherné, usmievala som sa a mala slzy v očiach zároveň, keby to bola posledná kapitola asi by som to nezvládla ale takto ma drží nad vodou tá myšlienka, že ešte bude dáky doťuk a ak by bol ešte dlhší než toto, naozaj by som sa neurazila ;)

10 hwesa hwesa | Web | 12. července 2009 v 22:52 | Reagovat

keby sa ešte o čosi dojemnejšie lúčili tak sa rozbrečím jak malá... toto neni možné, ja by som tú Rose najradšej niečim ovalila... naozaj to strašne preháňa, veď by so Siriusom kľudne mohla byť, proste by to bol vzťah aký mávajú všetci normálni ľudia, ach, no katastrofa toto... pomaly si fakt začínam uvedomovať ten koniec a tlačia sa mi slzy do očí, neviem čo budem robiť až pridáš poslednú kapitolu... celý deň sa nepohnem z domu a budem smútiť a minimálne týždeň budem chodiť v čiernej

11 Denika Denika | E-mail | Web | 13. července 2009 v 21:58 | Reagovat

velmi pekne uzasne a dostojne no proste je to nádherné och jajajajaj bude mi to chýbať nádherná rozlúčka:)

12 miselka miselka | 13. července 2009 v 22:17 | Reagovat

super ze si sem pridala kapcu je fakt super a uz sa tesim na dalsiu

13 kathleen kathleen | 15. července 2009 v 19:25 | Reagovat

nadhera...nejdem vypisovat casti ktore sa mi najviac pacili...skopirovala by som ti tu celu kapitolu:D:Dto bolo nieco uzasne...Rose...Sirius...ani nevies ako mi to bude chybat ked tato poviedka skonci...a podla toho co citam ten koniec bude dost skoro...nieee...no mam taky pocit ze akonahle nastane posledna kapitola-koniec celej poviedky tak mi potecu slzy...aspon to ukonci nejakym peknym okruhlym cislom:D:Dako 120...alebo 130...ale to pochybujem ze ich bude este tolko...takze coskoro dalsiu:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama