Time to face your lies 3.06

23. června 2009 v 17:47 | Lostt |  Happy ever after
Pohybujeme sa z kapitoly na kapitolu. Dúfam, že sa máte dobre. Ja sa momenátlne úplne nehorázne nudím a snažím sa telepaticky spojiť s učebnicami, ktoré nemám. A že je ich dosť. Budem doplácať tak 20-30 euro, pohoda... Nemáte niekto odporučiť fakt dobrú knihu, najlepšie ale žiadne prehnané fantasy ani sci-fi a hlavne nech je romantika (nejak mám na ňu chuť:)) ?
"Dobre. Len nebuď sklamaná, ak to bude chvíľu trvať."


TIME TO FACE YOUR LIES


3.06
Vrátila sa do izby, vlasy nechala nadobudnúť pravú podobu a prezliekla sa do čistého oblečenia. Boli to síce prehnane slušné nohavice a blúzka, no nechala ich premeniť sa na tepláky a obyčajné, čierne tričko. Vôňa a sviežosť oblečeniu ostali a to bolo podstatné.
Vedela, že to, čo sa stalo, pre ňu znamenalo prielom. K horšiemu, k lepšiemu... Kto vie. To bude riešiť neskôr, hlavné bolo, že sa veci pohli.
Dvere do miestnosti sa zrazu otvorili a ona nadskočila, ani si neuvedomila, koľko času od jej príchodu do Komnaty ubehlo, no pohľad na hodinky, ktoré mala na ruke, ju presvedčil, že to bola už aspoň hodina.
Pozrela na Remusa, ktorý jej venoval ľútostivý pohľad. Bola celá v čiernom, obtiahnutom oblečení a s krátkymi vlasmi v cope si neuvedomila, že vlastne vyzerá veľmi dobre.
Remus položil niečo malé na stolík a kývol prútikom. Vec sa zväčšila a objavil sa tácka s jedlom.
"Práve skončil obed a toto ti posiela Sirius, i keď oficiálna verzia je, že to je proste odo mňa."
"To je detinské. Do Siriusa by som to nepovedala."
"Vlastne mi to povedal James, keď mu Sirius povedal, čo sa stalo. Tichošľap sa iba vyparil niekam von a nič o ňom nevieme."
Maya prikývla a usadla za stôl. To bola verzia, ktorej verila. Jamesov postoj k nej bol teda jasný. James sa postavil proti nej a bude proti nej i bojovať. Remus bude naproti tomu na jej strane. Nie proti Siriusovi, to nie- no bude jej pomáhať naďalej. V náhlom návale vďačnosti k nemu zdvihla pohľad. Všimol si jej priezračného, svetlomodrého pohľadu a jemne sa usmial.
"Dobrú chuť."
"Vďaka. Za všetko... Ja- nebola som si istá, že za mnou ešte niektorý z vás príde."
"Za prvé, nie sme podrazáci. A potom... možno mi to nebudeš veriť, Mello, ale tušil som, že nám o Regulusovi nevravíš všetko. A navyše, Sirius je zvyknutý mať všetko. Je to môj priateľ a nedajbože, aby mu niekto zlomil srdce, no... Ak budeš niečo potrebovať, neboj sa ma o to požiadať. Aj Regulus si zaslúži svoj kúsok šťastia."
Maya na Remusa okamih pozerala a potom iba prikývla. Pocítila k nemu okamžité priateľstvo a sympatie. Pustila sa ticho do jedla. Potom, neskôr, až sa hrad utíši... Pôjde za ním.
Dojedla a odložila všetko na tácku. Napila sa dostatočne, aby to vydržala až do večera. Prikývla a Remus znova tácku zmenšil až tak, aby si ju mohol schovať do dlane a chcel odísť, no ona ho ešte zadržala.
"Remus, mohol by si... Prosím, povedal by si Siriusovi, nech za mnou zajtra príde? Chcem sa s ním zhovárať, no potrebuje čas, aby vychladol a ja, aby som si všetko premyslela a aby..."
"Chápem," usmial sa po chvíli. Natiahol sa a vzal tácku.
"Takže, ak by si niečo potrebovala, vieš, kde ma nájdeš. Siriusovi tvoj odkaz poviem, no Mello... Tichošľap sa vie zaťať tak ako nikto iný. Nemá rád klamstvá. To mu na tom vadí viac ako to, že sa do teba zamiloval a ty si si vybrala jeho brata. To, že si mu klamala."
Dych sa jej zasekol v hrdle a nebola schopná adekvátnej odpovede. Nemyslela... Nedúfala... Neverila... Zamiloval? Sirius sa do nej predsa nemohol zamilovať.
A ona ho oklamala.
Zavrela oči a vzdychla. Už chcela byť v Regulusovom objatí. A to ani nevedela, či jej ho poskytne.
"Iba... Iba mu to povedz, dobre?"
"Dobre. Len nebuď sklamaná, ak to bude chvíľu trvať."
Pokrútila hlavou a potlačila slzy.
Remus odišiel a ona sa schúlila na posteli. Siriusa milovala, áno. Ako priateľa. Za tie týždne si ho nedokázala neobľúbiť. Postaral sa o ňu, bol ako jej starší brat, mohla sa naňho vždy obrátiť keď potrebovala pomoc... A nepovedal, že nech urobí čokoľvek, neodoprie jej pomoc? Sľúbil to!
No nemohla mu to vyčítať. Veď klamala... Tak predsa nebola iná ako jej otec...
No ani on nebol dokonalý. I on bol zatrpknutý a skrýval to, aký v skutočnosti bol... I on ju oklamal...

*****

Napokon z izby vyšla až za niekoľko hodín. Zišla celým hradom až k Slizolinskej klubovni a čakala iba niekoľko minút, kým sa zjavila nejaká skupinka možno druháčiek, ktoré išli dovnútra.
Maya mala oblečené to čo v komnate, teda svoje čierne oblečenie a i vlasy si ponechala vo svojej dĺžke i v cope, v akom ich nosievala, no nechala ich, nech sa sfarbia do čierna.
Uznala, že sa jej podoba moc nezmenila, no ak nebila do očí farba jej vlasov, podoba s jej otcom nebola až tak ľahko všimnuteľná.
"Zavoláte mi Regulusa Blacka, prosím?" spýtala sa ich bez okolkov. Najskôr si ju prekvapene premerali, nedôverčivo a pochybovačne. No dodala svojim slovám dostatočný dôraz a chlad.
Bez slova sa stratili za dverami klubovne a ona musela čakať niekoľko ďalších minúť v šere a vlhku podzemia, nevediac, či ju vypočujú.
No napokon sa pred ňou predsa len zjavil a všetko napätie, ktoré ju trápilo, nad Siriusom, nad jej otcom, nad jej ďalší osudom, sa razom vytratilo.
Jeho tvár bola uvoľnená a ona nemohla uveriť tej zmene. Ako to, že to bolo také ľahké? Naozaj to stačilo? Ukázať mu, že je ochotná verejne prehlásiť, že mu dá prednosť pred Siriusom? Až tak veľmi mu záležalo na takom formálnom, verejnom prehlásení?
"Vyzeráš spokojne," povedala, keď sa pred ňou zastavil. Mal ruky v kapsách a mal podvihnuté jedno obočie. Jeho tvár bola uvoľnená, no stále akási všímavá, dával pozor. Nebol si istý, no to chápala. No inak akoby upustil od svojej ostražitosti a nedôvery.
"Na rozdiel od teba," pokynul hlavou a ona vzdychla. Povedať mu o dôvode svojho trápenia nebol dobrý nápad, i keď by to veľmi chcela urobiť. To ju veľmi mrzelo, že i keď ho milovala, musela mať pred ním tajomstvá a nemohla sa mu so všetkým zveriť.
Mlčali a pozorovali jeden druhého. Necítila sa trápne, že za ním prišla, i keď netušila, čo teraz budú robiť. No nevadilo jej to, bola rada, že ho vidí, že sú spolu. Ani on nevyzeral, že by mu to vadilo.
"Nejdeme niekam?" spýtal sa zrazu.
"Kam?" odvetila s miernym úsmevom.
"Nemáš to tu ešte celé prejdené?" zdvihol obočie pobavene.
"Vlastne nie. Ja sa tu skrývam. Nepredstavuj si ma ako myš, ktorá tu snorí a pozná tu každý kút."
"Tak kde potom bývaš?"
"V Komnate najvyššej potreby."
"Kde?"
"Ty nevieš kde to je?" zasmiala sa, keď stúpali schodmi zo sklepení.
Pokrútil hlavou a zamračil sa.
"V tom prípade ti to nepoviem. Komnatu nájde iba ten, kto si to zaslúži."
"A ty si si to ako zaslúžila?" spýtal sa, keď vyšli schody a iba tak zamierili hradom.
"Potrebovala som ju," odvetila rýchlo.
Regulus pokrútil hlavou a stíchol.
Išli mlčky, ani nevedela kam, no zrazu sa ocitli na chodbe, ktorú poznala.
"To nemyslíš vážne," zasmiala sa. Regulus sa strhol a pozrel smerom, ktorým pozerala ona.
"Ani som si to neuvedomil. Ale nie je to zlý nápad. Aspoň budeme mať súkromie."
Maya sa zachvela pri jeho slovách, no vošla cez gobelín do ich "skrýše" a on ju nasledoval.
Sadla si na taburetku, na ktorej sedela i minule, keď ho vytiahla zo Slizolinu, aby nestretol jej otca a on sa posadil na starú čalúnenú stoličku, z ktorej išiel prach.
Zapálil niekoľko svietnikov.
"Tak sme tu," usmiala sa a pozrela naňho v tichu, ktoré nastalo a on jej pohľad opätoval bez zachvenia. Odrazu cítila celú silu samoty, ktorá ich obklopovala.
Chcela o ňom toho toľko vedieť! Chcela počuť jeho hlas! Cítiť jeho objatie! Jeho bozky!
No predbehol ju, pretože keď si myslela, že ona ho chce sama, mýlila sa. Regulus celý deň čakal, kedy za ním príde. Netrpezlivo vyčkával v Slizolinskej klubovni na jej príchod.
A napokon sa zjavila ako víla, stála tam ako čierny prízrak.
Na okamih ho prekvapila čierna farba jej vlasov, no usúdil, že to urobila pre istotu. No trochu ho to sklamalo, pretože sa tešil, že ju konečne uvidí takú, akú ju chcel mať.
Chcel vidieť to krásne, bielovlasé maličké dievča, ktoré stretol na nástupišti.
A teraz, keď osameli, nedokázal sa dlho pozerať na jej zamyslenú tvár, na jej blčiace, priezračne modré oči, ktoré svojou veľkosťou lákali jeho pohľad k jej krásnej, jemnej tvári. Vyskočil na nohy o niečo skôr ako ona a splynuli v objatí vášnivom i jemnom, dlho potláčanom.
Maya vzdychla od rozkoše, keď sa jeho pery konečne dotkli tých jej a od samej radosti sa jej vlasy premenili znova na biele, úplne sa pozabudnúc.
Prstami mu vbehla do vlasov a ich jemnosť ju pošteklila na prstoch a ona končeky prstov pritisla k temenu jeho hlavy. Regulus neváhal a urobil to isté, jednou rukou ju chytil za pás a pritisol si jej drobné telo k sebe, druhou jej stiahol gumičku, postrapatil jej vlasy a dlaňou jej zovrel šiju.
S perami pritisnutými k tým jeho sa usmiala a ona sa na okamih odtiahol.
"Tak na toto som sa naozaj tešil," šepol a znova ju pobozkal. Pocítila, ako jej jazykom jemne prešiel po spodnej pere a jemnučko sa odtiahla aby ho potrápila. Zasmiala sa jeho protestnému zamrnčaniu, na čo ju znova pobozkal a tento raz jej do úst jeho jazyk prenikol tak ľahko, až pocítila jeho spokojný výdych nosom. Ona sama vydala tichý ston rozkoše, keď ju jeho ruka šteklivo hladila po šiji a druhá po boku a po krížoch.
Odtiahol sa od jej úst a ona sa trhane nadýchla po nedostatku vzduchu, no on pokračoval po jej rozhorúčenej pokožke. Prechádzal svojimi perami po jej čeľusti, prešiel cez jej hranu až sa dostal ku krku a zišiel nižšie až ku kraju trička.
Odrazu sa však stalo viacero vecí naraz. Do jej uší doľahlo zastavenie jeho srdca a okamžité zrýchlenie, krátke zadrhnutie jeho dychu, ucítila ako stuhol. Odtiahol sa od nej a pozrel sa na ňu zo vzdialenosti pol metra.
"Kde máš prútik, Mello?" spýtal sa a ona nechápavo pokrútila hlavou. Jeho tvár nedávala nič najavo, oči mal nepreniknuteľné, no predsa to nebol príjemný pohľad.
"Prosím?"
"Máš prútik?"
"Prečo?"
"Iba tak. Odpovedz... Prosím. Máš ho, či nie?"
Nedokázala určiť, o čo mu ide, no klamať mu by jej bolo na nič a tak pokrútila hlavou.
"Tak potom ako to, že zrazu máš biele vlasy?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 23. června 2009 v 19:28 | Reagovat

hups, tu sa bude musieť niečo vysvetľovať :-) tentokrát by mu mala Maya povedať pravdu... no jo, ale dosť škoda, že ho to napadlo zrovna v tej chvíli... takej peknej chvíli :-D

2 Mel Mel | 23. června 2009 v 19:29 | Reagovat

no do boha! to si teda dobre ukoncila! super kapitola! rychlo daj dalsiu!

3 DarkNesis DarkNesis | Web | 23. června 2009 v 19:56 | Reagovat

krása teším sa na pokračko.... je to proste úžastne !

4 tonks tonks | Web | 23. června 2009 v 20:53 | Reagovat

hej, to je tak nefér, prečo práve v tom okamihu?
kapitola bola super, remus je zlatý, ale james ma prekvapil a maya si konečne uvedomila, že sirius ju miloval :) a úplne sa stotožňujem s remusovým názorom ;)

5 Nellie Nellie | Web | 23. června 2009 v 21:09 | Reagovat

kookoos..to teraz sa na ňu zase naštve , že mu to nepovedala? prečo si všíma jej vlasy?xD ak sa zase pohádajú resp. ak sa Regulus zase urazí tak ma vystrie xD inak to bolo cool:) Remus sa zachoval fakt milo:)

6 Lia Lia | 23. června 2009 v 22:00 | Reagovat

joj...ten Regulus..to ale vie pokazit..v takej chvili..ach to je ale pnak:D

7 miriela miriela | Web | 24. června 2009 v 2:31 | Reagovat

ale no, zrazu aký všímavý :( inak remus je zlatíčko :)

8 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 24. června 2009 v 17:23 | Reagovat

mno...kapitola bola super, ale nechápem, čo tým sledoval...najskôr som sa zľakla, že to zisťoval, len aby ju zradil (čo ma to napadlo?!)...ale teraz som kus mimo...hm.....to ho to až tak trápi? mno nič....chalanský mozog nepochopím....aj keď je z babskej hlavy...mno čo....som proste dement

9 Myshel (Cih) Myshel (Cih) | Web | 24. června 2009 v 18:50 | Reagovat

jeej, takto som si to predstavovala:) konečne spolu, legálne (haha :D)... proste sa k sebe hodia, ja si nepomôžem :D
tou Siriovou reakciu nie som prekvapená, dalo sa to čakať...
no a ten koniec... ach jaj, tie tvoje konce! :D no tak ale.. Maya si sama povedala, že pred ním nechce mať tajomstvá. na jej mieste by som mu o jej sile povedala... aspoň niečo.
tak sa teším na ďalšiu, táto bola p-e-r-f-e-k-t-n-á! :)

10 kathleen kathleen | 24. června 2009 v 19:17 | Reagovat

romantika??a co tak klasika??Jane Austen - Pýcha a predsudok/ROzum a cit??ja citam PaP a paci sa mi to a som skoro pri konci...ak ces skus...
a 20-20E??tak to si ich musela hooodne postracat...ja som knihu este nestratila...ale nektori zo spoluziakov si aj beru nejake knihy-neskor sa zidu:D:D
mno a ku kapci...musel Regulus znicit taaaak nadhernu chvilu??strasne sa mi to paci ake je to medzi nimi...ale no asi mu musi Mello par veci vysvetlit...dalsia kapitolka bude vazne zaujimava...tak sup sup s nou...mno a dost sa cudujem ze Mello nedosla na to ze je Sirius zamilovany...sak jej dal pusu atd...to bolo vidno na nom(vidno ako vidno:D:Dale ja som to na nom urcite videla:D:D)a bolo jasne ze Remus bude neutral...on je vzdy mily ku kazdemu a neopusti priatela kvoli inemu priatelovi....sak Remus....a obdivujem ta...vazne....ako nekto dokaze toto vyplodit...mas vazne talent...pockam si na nejaku tvoju knihu:D:D

11 monique monique | 26. června 2009 v 16:08 | Reagovat

tak teším sa za tých dvoch, len dúfam, že sa to teraz kvôli nejakej kravine nepokazí, keď sa to ešte len teraz spravilo :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama