114. Schopnosť dostať sa do hlavy

30. června 2009 v 22:02 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Kapitola neobvykle dlhá, ale rozdeliť sa to nedalo- ale vlastne som to rozdelovať ani nechcela. Takto je to fajn. Ale o chvíľu končíme. Každopádne ja pôjdem na chatu vo štvrtok a vraciam sa až ten ďalší štvrtok, tak neviem jak to bude s kapitolami. HEA asi nebude, Rose by som mohla nastaviť na samozverejnenie a Škorpióna asi tiež... No nič.
Každopádne, túto kapitolu mám rada. Ale to som povedala už minule- minulú, túto a budúcu.
Príjemné čítanie. Pa!

"Avšak asi vás nepoteší správa, že Lucius Malfoy bol predvolaný na ministerstvo a tým už nie je v moci ČTS."



Prenos do hradu ma natoľko vyčerpal, že som odpadla. Bolo mi úplne jedno, ako a do akej postele som sa dostala, hlavne, že som spala a že som bola v bezpečí. A že už bol pokoj.
Ako divne to znie, keď sa nad tým človek zamyslí.
Po zobudení som ešte okamih ležala so zavretými očami a všetko si to v hlave preberala. Takže je to tak. Je po všetkom. Je koniec. Lucius Malfoy strávi zvyšok života za mrežami.
Teda, dáva sa taký trest za vraždu, únos, pokus o znásilnenie, napadnutie a potom tam bolo zničenie toho domu, nie?
V miestnosti, v ktorej som bola, bolo teplo a ja som sa modlila, aby to nebola ošetrovňa. To by som už fakt nezniesla. Pochybujem, že niekto strávil toľko času na ošetrovni čo ja. Možno Poppy, ale ani to neni isté. Pokojne mi tu mohli zriadiť posteľ s vlastným menom.
No prikrývka, ktorou som bola prikrytá, bola jemnejšia a vôbec nepáchla nemocničných pachom. Voňala ako jazmín zmiešaný s medom... Akoby som cítila vôňu orientu, vzrušujúcu a lákavú. Mne veľmi známu.
Pretiahla som sa a pootvorila oči, ochotná znova čeliť realite.
Naozaj- nebola som na ošetrovni. Bola som v Kaimeiovej rokfortskej izbe a nebola som v nej sama. Pri posteli bolo hneď niekoľko postáv.
Zamrkala som a snažila sa pôsobiť vyrovnane, ale do tváre mi vbehla prudká červeň pri pohľade do tváre riaditeľa Dumbledora, Kaimeia a toho vysokého Rusa z ČTS.
"Dobré ráno?" spýtala som sa a poposunula sa na posteli vyššie, kontrolujúc svoje oblečenie. Moje rokfortské pyžamo. Super.
A to bol ťažký sarkazmus, vzhľadom na to, že moje pyžamo pozostáva z ošúchaného trička a voľných teplákov. Bez podprsenky (kto ma prezliekal?) a s rozpustenými vlasmi som sa cítila akosi splihnuto, no oni na mňa pozerali veľmi profesionálne. A Dumby sa prívetivo usmieval.
"Dobré ráno, slečna Lairová."
Prikývla som a pozrela na Kaimeia, ktorý si ma bez slova prezeral a potom na Iva- myslím, že tak sa volal- ktorý sa na mňa usmieval. Jeho orlie, oranžovo-žlté oči tým získavali prazvláštny lesk a mňa nenapadal dôvod, prečo tu bol aj on.
Teda, ak mi len nechcú čítať myšlienky. Takže výsluch. Paráda. To im ešte chýba Jason. Ale zase, je pravda, že keď je tu Ivo, nemusím hovoriť pravdu. On si ju proste prečíta a Dumbledore o tom nemusí vedieť.
V Rusových očiach sa pobavene zalesklo a on pokrútil hlavou. No, som skrátka vtipná až na povalu, zabite ma za to.
"Slečna Lairová, najskôr sa vám chcem ospravedlniť za to, čo ste si museli prežiť. Ako riaditeľ tejto školy som mal rýchlejšie zistiť, čo sa tu deje."
"Nemohli ste to vedieť, nemusíte sa ospravedlňovať."
Ale ako odškodné by som brala voľno do konca roka. To som ale nahlas nepovedala.
Štedrá a pohodová Rose Lairová. Tak mi hovoria v škole.
No, niekedy aj tlstému hovoria vyžla.

"Nie, naozaj musím. Lucius Malfoy si na tejto škole robil, čo chcel a bohužiaľ, nikto mu v tom nezabránil. O život prišiel jeden muž a ako som počul, vy ste ním bola neraz napadnutá."
"To nestojí za reč," pokrútila som hlavou. Naozaj, to že ma Lucius niekedy niekde napadol ma teraz fakt netrápilo.
"Ale stojí, Rosemary, stojí."
Ale do hája aj s Rosemary.
Zamračila som sa a Ivo sa pridusene uchechtol.
"Avšak asi vás nepoteší správa, že Lucius Malfoy bol predvolaný na ministerstvo a tým už nie je v moci ČTS."
"Nepoteší?" zamračila som sa. Prečo ma tá správa nepoteší? Bolo mi jasné, že ČTS ho súdiť nebude. Alebo oni také niečo niekedy robia?
Pozrela som Kaimeiovým smerom, no v jeho tvári sa nič nepohlo.
Došlo mi, že otvorenosť, s akou Dumby hovorí, znamená, že už všetci vedia o všetkom. Všetci vedia o všetkom, i o čom viem ja. Vedia, že viem kto sú, čo tu robia, prečo ma Lucius uniesol, skrátka všetko. Za dobu môjho spánku toho asi stihli veľa, možno mali veci rýchly spád hneď po mojom únose.
Mojom únose. Ježiš to je blbééé.
"A prečo je zlé, že je Lucius na ministerstve?"
"To je ten problém. Lucius Malfoy už nie je na ministerstve. Jeho rodina a známi sa postarali o to, aby bol dočasne zbavený obvinení a prípad sa dostal do úzadia. Riešený bude až o mnoho mesiacov, možno o pár rokov a potom už ho nikto obviňovať nebude, pretože, kto už sa postaví proti veľkému menu Malfoy?" zamračil sa Dumbledore. Takéto slová z jeho úst nezneli pekne a mne bolo jasné, že sa mu hovorili ťažko. No mal pravdu. Nebolo veľa ľudí, ktorý by ho odsúdili teraz. Nieto za pár rokov.
"A kde teda je?" vyschlo mi v krku pri pomyslení, že je späť na hrade a...
"Pokoj, Rosemary. Lucius Malfoy je teraz na jednom z Malfoyovských sídiel a doštuduje externe."
"Ale nedáva mi to zmysel, pán profesor. Prečo sa zaňho zrazu postavili, keď pred tým nechceli?"
"Na to vám bohužiaľ neviem odpovedať, slečna Lairová, no môžem sa iba domnievať, že Lucius Malfoy ešte má nejakú úlohu, ktorú bude musieť jedného dňa splniť."
"Čo tým chcete povedať?"
"Tým nechcem povedať nič, slečna Lairová. Aspoň nič, čo by bola vaša starosť. Teraz vás nechám s týmito dvoma pánmi, aby zodpovedali za vaše otázky."
Dumbledore sa postavil a napravil si svoj tmavomodrý habit. Jeho tvár bola uvoľnená a prívetivá, no jeho oči boli napäté.
"Dúfam, že vás čoskoro uvidím znova medzi nami, slečna Lairová," povedal ešte medzi dverami a ja som zanariekala. Takže voľno do konca roka sa nekoná- aká škoda.
Ivo sa znova zasmial a posunul si stoličku bližšie, akoby s odchodom Dumbyho odišla všetka formálnosť.
"Ako si na tom, Rose?" spýtal sa a ja som naňho ostala hľadieť ako na nejakého vykuka z doby kamennej.
"Čo ten priateľský tón?" spýtala som sa svoju myšlienku nahlas. Uňho to bolo aj tak jedno. Kaimei na nás iba bezvýrazne pozeral. Akoby sa ho to netýkalo a mňa to trochu štvalo, ale zatiaľ som riešila toto.
"Oh, jasné, prepáč. Ale ja som posledné dva dni strávil v tvojej hlave, takže sa nesmieš čudovať, že mám tak trochu pocit, akoby sme sa poznali mesiace."
"Strávil v mojej hlave?"
Ivo pozrel na Kaimeia a ja som urobila to isté.
Už by mi konečne mohol niekto vysvetliť, čo sa tu deje.
"Vezmem to od začiatku, nech v tom nemáš zmätok," vzdychol akosi odťažito, akoby sa v ňom niečo odohrávalo. Ivo si ho najskôr iba premeral a potom sa zasmial, no Kaimei ho schladil nahnevaným pohľadom a tak sa mohutný Rus upokojil a upriamil svoju pozornosť na mňa. No wow.
"Keď ťa uniesli, potrebovali sme ťa nejak nájsť. Medzi nami je jeden muž, Nathaniel, a ten má schopnosť nájsť ľudí. No my sme nemali žiadnu stopu, absolútne nič. Jediné, čo sme mohli robiť, bolo skúsiť kúzla a elixíry, no nič nepomáhalo. Lucius vás schoval dobre. Liam dokonca použil svoju moc, aby si klamala na každú otázku, ktorá sa bude týkať ČTS. Bolo by nebezpečné, keby o nás Lucius niečo vedel. Keby vedel, že sa s tebou môžem v myšlienkach spojiť... Jeho nevedomosť bola naša výhoda, takže to tak muselo ostať."
"Takže preto som dokázala klamať aj napriek Veritaséru?" zalapala som po dychu, ako to náhle dalo zmysel. No dobre, takže to nebola moja blbosť, čo ma zachránila.
Teraz neviem, či mám byť rada, alebo sklamaná.
Naštvane som po Ivovi fľochla pohľadom, keď sa chcel začať smiať. A ja som vedela, že chcel.
"Boli sme naozaj bezradní, až napokon prišiel Sirius," povedal Kaimei a ja som strnula. Brucho sa mi stiahlo a do tváre mi stúpla červeň. Do hája, nech ide Ivo do hája!
Ten sa ale zachoval profesionálne a snažil sa široký úsmev na svojej hranatej tvári skryť. Milé, i keď považujem za neslušné čítať ľudské myšlienky. Najmä takéto, fuck off.
Kaimei nás však ignoroval a pokračoval.
"Prišiel s nápadom, ktorý ťa napokon zachránil."
Roztvorila som oči a uvedomila si, ako ťažko sa mu takéto niečo muselo hovoriť a ako veľmi by som Siriusa chcela vidieť. Ale prečo tu ešte nie je? Kde je?
"Navrhol, aby sme spojili moju a Ivovu schopnosť."
"Nechápem," stiahla som obočie.
"Vieš, Rose, naše schopnosti sú vlastne celkom podobné. No je tu pár zásadných rozdielov. Ivo nemusí byť blízko, dokáže čítať myšlienky kohokoľvek na svete a v akýkoľvek čas- no musí toho človeka poznať. Čím lepšie ho pozná, čím dlhšie s tým človekom bol osobne, tým lepšie možnosti mu to dáva. Na rozdiel od neho, ja môžem svoju moc použiť na kohokoľvek, moja moc funguje rovnako silne, bez ohľadu na to, či toho človeka poznám, či som s ním už hovoril. No musí byť blízko, to vieš."
"Áno, viem. Preto necháp-"
"Siriusa napadlo, že keby sa Ivo napojil na mňa a ja som sa pokúsil napojiť na teba prostredníctvom Iva, mojím prostredníctvom by Ivo mohol v podstate počúvať tvoje myšlienky. Bolo to zložité, psychicky náročné, no sme obaja dobrí v tom, čo vieme."
Akoby mu Ivo chcel dať za pravdu, prikývol a zdvihol jeden kútik svojich ľahostajných úst.
"Nevyšlo to tak, ako sme plánovali. Do tvojej hlavy som sa dostal ja i napriek diaľke, no počul ťa i Ivo. No išlo nám o čas, nevedeli sme, ako dlho nám to vydrží. Potreboval som zistiť, kto ťa uniesol. Lucius Malfoy sa však nedal nájsť a tak som potreboval viac. To miesto som po tebe vtedy chcel, pretože Ivo ho vidieť mohol. Ja síce nie, ale on áno."
Ďalšia vec, ktorá do ohromnej Kaimeiovej skladačky zapadla. I ja som sa začínala cítiť iba ako jeden jej dielik, ale klobúk dolu.
"Pomohol nám až ten Petigrew. Ten nebol krytý žiadnym kúzlom, jeho osoba nebola. Dom samozrejme áno, ale to proti Nathanielovej moci neplatí."
Moci... Ako prirodzene to hovoril. Akoby si ani neuvedomoval, že pre mňa je to niečo absolútne nezvyčajné. Ako z filmu a to už je čo povedať, keď to hovorí čarodejník. Ale ja som zvyknutá na čarovanie prútikmi, nie vlastnými... schopnosťami. To je divné. Zvláštne.
"Lucius sa spoliehal na to, že Petegrewa podozrievať nikto nebude. To sa mu nepodarilo."
"Ale... Na čo ti potom bol ten útes?"
"Vieš, Nathaniel, keď niekoho hľadá, je to akoby išiel po nejakej čiare."
"Čiare?"
"Áno. Akoby sa pred ním zrazu objavovala nejasná čiara, iba nejaký pocit. Vysvetľoval mi to už viac krát, ale stále tomu úplne nerozumiem. Asi nikto, kto to nezažije. Ale má to rovnaký zádrhel ako Ivova moc. Čím menej človeka pozná, tým je tá čiara prerušovanejšia a je to vlastne iba typovanie. Akési hádanie. Išiel po inštinkte, no bolo rýchlejšie vedieť, že ste na útese, navyše tam bol ten strom a tá skala. Ten útes, na ktorý sme sa dostali, bol dlhý, no to miesto sa nedalo pomýliť. A medzi stromami, z ktorých si ty videla iba jeden, bola schovaná chata. S vami tromi."
"A kto je ten tretí, čo ma napadol?" spýtala som sa.
"Lestrange. Jeho obvinenie je ešte menšie ako u Luciusa, no postup asi poznáš."
Prikývla som a vnútro sa mi stiahlo.
To sa fakt môže podariť iba mne. Ešte mi chýba problém so sicílskou mafiou, únos lietadla a vražda prezidenta a môj ročník je kompletný. Mala by som si pohnúť, nech to všetko stihnem.
"Prečo ste ale prišli iba štyria? Ako ste vedeli, že ich nie je viac?"
"Neboli sme štyria preto, lebo sme si mysleli, že to bude stačiť," pokrútil hlavou Kaimei. Jeho tvár bola stiahnutá a mňa to nútilo rozmýšľať, prečo je taký čudný. Mala by som sa spýtať Iva, čo mu behá hlavou.
Ivo pokrútil hlavou a usmial sa a ja som pokrčila ramenami a vzdychla.
Kaimei si našej malej komunikácie všimol a náležite ju odmenil nahnevaným výrazom, no pokračoval.
"Ivo a Liam ostali, aby ťa chránili. Ivo potom už bol schopný čítať ti myšlienky i bezo mňa."
"Vážne?" vzdychla som a pozrela na menovaného a on sa usmial.
"Bol som tam s tebou celú dobu," povedal svojím hlbokým, pokojným hlasom. Takže to tým myslel, keď povedal, že bol dva dni v mojej hlave? V kuse mi čítal myšlienky?
A ježíš.
Takže som tam vlastne nebola sama. Možno je to hlúpe, ale vlastne ma to akosi podivne utešovalo. A moja náklonnosť k Ivovi rástla.
Jeho úsmev sa rozšíril a jeho ostro rezaná tvár sa tým vyjasnila. Pôsobil mužne, no zároveň akosi nezbedne. I keď- neskrotne je asi lepší výraz.
"A Liam?"
"Ivo vedel, kedy si čo potrebovala a Liam to zase vedel zariadiť. Mohla si klamať, blafovať, zachovať si chladnú hlavu."
V ktorej časti som si zachovala chladnú hlavu?
"Chlapci, na vašom pláne ale niečo nesedí... Prečo Liam proste neprinútil Luciusa, nech sa otočí a vystrelí si mozog z hlavy?"
Ivo sa rozosmial a ja som sa nechápavo obšinula.
"Nepovedal som ti, že Liam dokáže ovládať iba ženy?" vysvetlil Kaimei jednoducho.
"Žartuješ."
"Nie."
"Blbá schopnosť," zavrčala som. Kaimeiov výraz sa nepohol. Spomínala som a spomínala a naozaj ma nenapadla žiadna spomienka, ktorá by toto tvrdenie vyvracala.
"Prečo si mi to nepovedal?"
"Nemusíš vedieť všetko. Navyše, nikdy si sa ma na to priamo nespýtala."
"Prepáč, ale nenapadlo ma proste prísť a povedať: počúvaj, Kaimei, a tá Liamova schopnosť, nefunguje náhodou iba na ženy?" Akoby to fungovalo na spôsobe feromónov. On je asi fakt sova.
Neviem, prečo ma to štvalo, ale štvalo.
A navyše to ženské pohlavie stavalo do nevýhodnej pozície.
"Chceš, aby som pokračoval, alebo ti mám podať môj prútik, nech ho po mne môžeš znova hodiť?" spýtal sa s miernym úškrnom a ja som sčervenela.
"To nie je fér, vyťahovať to. Bola som rozrušená."
Okamih bol ticho a potom prikývol.
"Chápem. No, teraz vieš všetko."
Takže takto to celé bolo. Videla som to celé pred sebou a dávalo to dokonalý zmysel. Tí ľudia boli dobrí, sakra dobrí v tom čo robili.
A predsa, našli ma najmä vďaka...
Otvorila som ústa, aby som niečo povedala, keď v tom sa Ivo postavil.
"Kaimei, nechajme ju. V jej hlave čítam, že chce byť sama a všetko si premyslieť."
"Ale ja sa s ňou chcem-"
"Nie je to dobrý nápad."
Nechápavo som na Iva pozerala, netušiac, o čom hovorí. No niečo mi hovorilo, že tento muž mi chce len dobre.
Akoby mi odpovedal na moju otázku, prikývol.
Vydýchla som a prikývla som i ja, otočiac sa ku Kaimeiovi.
"Nechajme to na neskôr, dobre?"
Kaimei zaváhal, v jeho tvári som videla to napätie, ktoré v nej mal celú dobu. Na niečo sa chystal a odo mňa bolo asi nefér, že som ho nechala, nech ho to zožiera dlhšie, ale tak...
Dobre, až tak veľmi ma to netrápilo. Vlastne, tak mu treba. Len keby som nebola tak zvedavá.
"Ivo, mohol by si ale na okamih ostať ty?"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Evanska Evanska | 30. června 2009 v 22:07 | Reagovat

jéééj! Kapitola!
Musím si ešte prečítať 113, ale až sa chvejem od radosti. Kapitola! jéééj! Ani nevieš ako si mi zdvihla náladu!

2 Evanska Evanska | Web | 30. června 2009 v 22:30 | Reagovat

Rosine poznámky ma ako inak pobavili :D Niektoré veci sa odmotali-uznávam :D ale niečo je ešte zamotané. Vyhodenie prútika haha-ešte som sa z toho nedosmiala pri minulej kapitole :D Liam ovláda iba ženy, nejako mi to ušlo a teraz ma to načisto ohromilo, ani neviem prečo. Ale konečne má Lucius, čo si zaslúži! Hurááá :)
Do hája aj s Rosemary! :-D

3 Nellie Nellie | Web | 30. června 2009 v 22:34 | Reagovat

"Ale do hája aj s Rosemary." xD pekné odmotanie :) ale priveľa Kaimeia..chýbal mi Siriuuus..nech už je v ďalšej kapitole :)a uži si to na tej chate :)

4 hwesa hwesa | Web | 30. června 2009 v 23:07 | Reagovat

teda fakt, aj ja som sa (zas a znovu) dobre pobavila na tých jej poznámkach, čo dodať, to je Rose... no konečne sa nám tu niečo odkrylo... aspoň nebudeme taký zmätený... ale do čerta aj s Malfoyovcami, ja by som ho poslala do Azkabanu a do nejakej veľmi, veľmi, veľmi hnusnej cely - povedala by som aj niečo horšie, ale momentálne ma horšie miesto nenapadá :-) a ten Ivo - očividne mu je Rose sympatická, ostatní asi majú dosť nudné mysle a tie jej poznámky, no komu by sa nepáčilo to počúvať, aspoň sa zabavil aj on :-D (teda aj keď ona to myslela v podstate vážne:-D)

5 Lia Lia | 30. června 2009 v 23:07 | Reagovat

aaaaaaaaa..teda..a to s tou Liamovou schopnostou:D:.no teda:D:..ja z toho nemozem:D:D..super kapitola....:D

6 kathleen kathleen | 30. června 2009 v 23:21 | Reagovat

co chcel??a co ce Rose od Iva??mne je Ivo sympaticky...pohodak...a ty chlapci z CTS su inak namakany...a Liam funguje iba na zeny??ja budem vazne feministka...a co keby bol gay??slo by to iba na chlapov??ci to tak asi nefunguje...ale divne to je...a kde v prdeli je Sirius??inac bolo jasne ze Luciusovi to prejde...sak Malfoy...ale je to na porazenie...ale peco Petra nezatkli...sak on nema konexie...on neni dolezity...tststs...no hadam nastavis dalsiu kapitolu lebo som vazne zvedava co bude dalej a s kym bude dalej...a peco nenastavis aj HEA??inaaac...nwm ci si to pisala ale ake bolo vysvecko??

7 Sawarin Sawarin | Web | 1. července 2009 v 1:05 | Reagovat

Skvělá kapitola.. Moc se ti povedla..:)

8 Lostt Lostt | Web | 1. července 2009 v 12:26 | Reagovat

kathleen: Nepisala, 2 z neminy a slovenciny- njn, rodny jazyk sa skratka nezparie, ale som v tom nevinne:D Ostatne jednotky.
Vy sa pochvalte:D

A inak samozrejme dakujem moc.

9 monique monique | 1. července 2009 v 20:27 | Reagovat

ďalšiu, ďalšiu, ďalšiu, ďalšiu, ďalšiu, ďalšiu, ďalšiuuuuuuuuuuuuuuuuuu :D HNEĎ! :D že dlhá...zhltla som ju hneď...normálne už teraz mi začína byť ľúto, že sa blížime ku koncu ... joj ,ale som zvedavááá

10 kathleen kathleen | 1. července 2009 v 20:49 | Reagovat

Lostt:tak jak ty...dve dvojky....az na to ze z uplne ineho sudka...ja mam dva z fyziky a matiky...a ty chodis na nj??no chuda dievca...to je tak hnusny jazyk...

11 Lostt Lostt | Web | 1. července 2009 v 21:12 | Reagovat

kathleen: No to je teda. Esteze mame taku vymletu profesorku, inak by to bolo o mnoho horsie.

12 Denika Denika | E-mail | Web | 1. července 2009 v 22:58 | Reagovat

Super kapitolka a stym Ivom tesim sa co s nim chce preberat:)

13 miriela miriela | Web | 2. července 2009 v 15:16 | Reagovat

už neviem čo povedať, máš to naozaj do bodky premyslené, fascinuje ma čo všetko dokážeš vymyslieť :)

14 luckily luckily | Web | 3. července 2009 v 12:00 | Reagovat

super. krásně si vysvětlila to, že mohla lhát, i když se napila Veritaséra.. vážně super.. tahle kapitola se ti obzvlášt povedla.:)

15 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 4. července 2009 v 19:08 | Reagovat

áááá do veveričky.....ma skoro prijebalo o stenu...jako...z tých Roseiných pochodov som nemohla, hej.....daktore hlasky...faakt haluz...som nemohla...mno....sa moooc rozkecavam, ale to bola fakt supa...hhh....a onba je kamoska s Ivom.....bošeee! ale čo chce Kaimei? sakra...ty to teda vies seknúť....
ale aj tak.....ta veticka: *To sa fakt môže podariť iba mne. Ešte mi chýba problém so sicílskou mafiou, únos lietadla a vražda prezidenta a môj ročník je kompletný. Mala by som si pohnúť, nech to všetko stihnem.*...sú to vlastne tri vetičky, ale kosila som sa.. :D...fakt úžo.....joooj ozaj....uži si dovolenku (ak som to ešte nespomínala :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama