113. Hrobár lopatu vzal a všetko do poriadku dal

25. června 2009 v 19:36 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Či sa bude páčiť, to neviem, ale ešte nehádžte flintu do žita. Neni všetkým dňom koniec, takže pokoj:)
Ja sa ale musím priznať, počnúc touto+2 kapitoly som si písanie užila.

Takže, komentujte a... čo ja viem, komentujte.

Z očí mi vytieklo pár pálivých sĺz a ja som si v duchu prisahala, že prvým prútikom, ktorý sa mi dostane do ruky, naňho zošlem kliatbu Cruciatus.


Nechcela som sa na to pozerať, ale nedokázala som ani zavrieť oči. Lucius bol nádherný akýmsi desivým, psychopatickým spôsobom masového vraha- alebo násilníka v mojom prípade- a ja som sa ho fakt (asi) bála. Jeho blond vlasy zviazané v uzle na temene hlavy, bledá tvár, ktorá v svetle sviečok dostávala zlatistý lesk a oči, ktoré boli zrazu tak plné života...
Prečo zrazu vyzeral konečne ako človek z mäsa a kostí? To potreboval mať chuť na malé znásilnenie, aby bol k svetu? K svetu ako k svetu, myslím. Pekný bol vždy.
"Lucius, nerob to."
"Nerob čo, Mary?" usmial sa na mňa. Postele sa stále ani nedotkol, stál vedľa nej a hľadel na mňa. Ja som ležala opretá na lakťoch, vlasy som mala rozhodené vedľa seba a šaty na špagetových ramienkach, ktoré som mala na sebe- boli fakt biele- neposkytovali práve také zahalenie, aké by som chcela. Keby som pri tej posteli teraz niekoho chcela, bol by to Sirius, určite nie Lucius.
"Čokoľvek, na čo sa chystáš," pokrútila som bezradne hlavou, neschopná to ani len vysloviť.
"Čo ak som sa ťa chystal pustiť?" zasmial sa, no zmysel pre humor ho očividne opustil. A to hovorím už aj ja, ktorá znesie naozaj veľa.
Napadlo ma x-milión rôznych drzých, vtipných aj vulgárnych odpovedí, ale napokon som ich všetky prehltla. Ani jedna by ma z toho nedostala, iba čo by som ho nasrala.
Na druhú stranu, nezáväzná konverzácia by mohla dať čas mojim pseudozáchrancom, aby ma našli. Neviem, ako by to urobili, ale zázraky sa ešte stále dejú, no nie?
Dejú, no nie?
Rozhodla som sa však počkať na jeho prvý pohyb. Lucius sa niekoľko sekúnd nehýbal a iba mi hľadel do očí, až sa napokon usmial a siahol po svojej košeli. Akomile sa jeho štíhle prsty dotkli prvého gombíku, stuhla som a na posteli sa posunula čo najvyššie.
"Na to, aby si ma pustil, potrebuješ byť bez košele?"
"Ty si povedala, že nechceš, aby som ťa pustil."
"Rozmyslela som si to."
"Ale ja nie. Mary, celé dva roky mi piješ krv. Od prvého momentu. A tento ročník... Hneď od tvojej drzosti na rokfortskom nástupišti to chcem urobiť."
To bolo niečo o tom ako som ho poslala do riti, že? No bóže, to je toho. Dievča si dovolí byť raz drzé a on sa hneď urazí.
Dával si načas ako s rozprávaním, tak i s gombíkmi, no pre mňa to znamenalo iba jediné- vedel, že sa nemá kam ponáhľať. A to bolo iba zlé znamenie.
Postupne sa však dostal až k úplne spodnému gombíku a odhalil tak hladkú, bielu hruď. Jej celistvú svetlú plochu narúšali iba dve tmavšie bradavky a ja som sa naozaj musela veľmi premáhať, aby som mu naďalej hľadela do očí, i keď si košeľu vyzliekol a odhodil ju na zem.
Telo mal pevné, pokožku isto hladkú a svaly sa mu pod kožou napínali, ako sa nahol dopredu a vliezol ku mne na posteľ.
Dotyk jeho ruky na svojom členku som pocítila ako dotyk uhlíka. Stisol mi nohu a potiahol ma nižšie, nebol to jemný pohyb a nepoviem, že ma nebolel, no zažila som i horšie.
Ja teda určite, keď sme u toho.
Zosunula som sa úplne na chrbát, pri čom sa mi značne vyhrnuli šaty ku stehnám a skôr, ako som sa nadela, sa jeho telo ocitlo nado mnou. Rukami som ho chcela odtisnúť, no chytil mi zápästia a pritisol k mäkkému matracu.
Cítila som sa bezmocná, slabá a ponížená. V očiach ma pálili slzy poníženia a hanby, v hrdle sa mi hromadili sliny a žlč. Nebola som zronená či smutná, ale mala som zlosť. Tak obrovskú, neuveriteľnú zlosť nad vlastnou bezmocnosťou.
To sú veci, ktoré na svete najviac nenávidím a kvôli Luciusovi som si ich vytrpela viac ako dosť. Bezmocnosť a poníženie.
Zatla som zuby a snažila sa ho nejak striasť, no on sa iba zasmial.
"Mary, ak sa nebudeš tak brániť, môžeš si to užiť so mnou. Tie dva roky netúžim po inej žene ako po tebe. Nikdy ťa nenapadlo, aké by to mohlo byť?" spýtal sa, slová mu vychádzali z úst ako tie najmilšie lichôtky.
Či mi to nenapadlo? Jasné, že áno. Len nikdy nie tak reálne. Veď preto sa tomu hovorí predstava. Pretože si to človek iba predstaví. A potom na to- čo najrýchlejšie- zabudne.
Sklonil sa ku mne, v jeho očiach hrala túžba a vášeň a ja som si znova všimla tie pastelové modré fliačky okolo jeho zreničiek.
"Lucius, ešte máš čas prestať. Ak pre nič iné, za toto ťa Sirius určite zabije."
A! Lucius vyzeral, že skutočne zaváhal. Síce iba na okamih, ale zaváhal.
"I tak sa musím skrývať. A či ma nájde tvoj milenec alebo oni, je to fuk."
"Ale oni ťa nezabijú. Sirius áno. A pred tým ťa to bude bolieť. Naozaj bolieť"
"Nebude vedieť, čo sa tu stalo."
"Čo ak bude?" spýtala som sa hrozivo do ticha a bojovne vystrčila bradu dopredu.
Lucius sa pomaly usmial, no cítila som, ako sa jeho ruky na mojich zápästiach zachveli.
"A ako by to asi vedel?"
S odpoveďou som si dala načas, namiesto toho som sa mu kruto usmievala do tváre, pri čom sa odo mňa stále viac a viac odkláňal. V jeho tvári sa objavoval rastúci výraz nedôvery a podozrenia.
"Prečo by som ti to mala hovoriť?" odvetila som napokon. Stisol zuby, jeho stisk na okamih zosilnel, no potom sa odo mňa rýchlo odtiahol a posadil sa na pätách na konci postele pri mojich nohách.
Dobre, strieľala som slepými, ale to on nevedel. Jediný môj kontakt, ktorý ako tak fungoval, bol s Kaimeiom. Spojenie sa ale z neznámych príčin prerušilo a telefónne operátorky sa nevyjadrili k problému.
To ale Luciusovi hovoriť nebudem.
"Blafuješ," obvinil ma a ja som sa snažila nedať na sebe nič znať.
Kurva, a je to tu. Ja klamať neviem, takže som v háji.
"Možno. A možno nie. No ty nie si ochotný urobiť nič pre mňa, tak prečo by som mala robiť niečo ja pre teba?"
Ty vole, kde sa to vo mne berie?! Veď to ani nie som ja! Akoby ma prestúpila nejaká energia, ktorá ma nútila chovať sa tak, ako som sa chovala.
Lucius znova zaváhal.
"Ak by si mu skutočne vedela nejakým spôsobom zdeliť, čo sa tu deje, ako to, že tu ešte nie je? Kde máš, Mary, svojho rytiera?"
"Zamyslel sa?" skúsila som to znova, ale došlo mi, že táto výhovorka je už pasé. Chcelo by to novú.
Lucius sa znova naklonil smerom ku mne, no ja som sa nemienila nechať znova objať jeho telom.
Vyskočila som na nohy a utekala ku dverám. On ma však v strede cesty zastavil a potiahol na zem s tvrdým buchnutím, kde ma zavalil vlastným telom a ruky mi skrútil pod telom, aby som nimi nemohla hýbať.
Nevydala som ani hláska, i keď to očividne bola jeho špecialita.
"Prečo-stále-utekáš?" zasyčal mi zblízka do tváre.
Sklonil sa ešte bližšie a jeho pery boli nechcene blízko tých mojich a tak som uhla hlavou, no on ma násilím pobozkal. Mykala som hlavou, tak to po chvíli vzdal, no odtiahol sa iba trochu a pokračoval vo svojej bláznivej hre perami a jazykom po pokožke mojej tváre a krku a ja som to ďalej potichu trpela. Z očí mi vytieklo pár pálivých sĺz a ja som si v duchu prisahala, že prvým prútikom, ktorý sa mi dostane do ruky, naňho zošlem kliatbu Cruciatus.
Jeho jazyk mi zrazu vošiel do ucha a ja som sebou zhnusene trhla, čím som odrazu jeho telo zo seba návalom sily striasla. Bolo to iba na moment, pretože ma v momente zavalil znova, no zrazu sa rozleteli dvere a dnu vtrhli tri postavy.
Ani som si nestihla uvedomiť, ako sa to stalo, a Lucius sa vznášal dvadsať centimetrov vo vzduchu, bol úplne zviazaný tenkou nylonovou niťou, ktorá sa mu zadierala hlboko do jeho bledej pokožky a očividne naňho pôsobilo aj nejak kúzlo, pretože svaly mu pravidelne cukali. Pozrela som kúsok ďalej a uvidela nižšieho, asi šesťdesiatročného muža, ktorý naňho mieril prútikom. To on takmer v stotine sekundy zvládol všetky tie kúzla a to bez takmer akéhokoľvek mierenia. Takže takáto bola vstupenka starého pána do ČTS, alebo to sú iba roky praxe?
No nemala som viac času sa nad tým zamyslieť, pretože som pocítila niečie objatie. A to bolo iba dobre, pretože som sa roztriasla ako malé dieťa. Sykavo som sa nadychovala, ale neplakala som. Nebola som schopná plakať, nemala som nad čím, nešlo to.
Tisla som sa ku kľačiacemu Kaimeiovi, zatínala prsty do jeho ramien a tvár si schovala do priehlbiny na jeho ramene. V tú chvíľu som bola naozaj vďačná za to, že som kedysi to debilné cestovanie krbom zmršila a pristála v jeho izbe.
"Pe-Peter-"
"Je to v poriadku, Rose. O všetko je postarané, pokoj," jeho hlas ma upokojoval, i keď som nerozumela všetkému, čo vravel. Z časti preto, že niečo bolo japonsky- počuť ho súvisle hovoriť jeho vlastnou rečou bolo úžasné- a z časti preto, že som sa započúvala iba do hlasu a význam slov vypustila.
Až po chvíli som zdvihla pohľad a uvidela, že Malfoy stále visí vo vzduchu a starý muž naňho vytrvalo miery a nám nevenuje pozornosť a že Jason stojí v rohu miestnosti nad telom omráčeného a kúzlom zaisteného Petera Petegrewa.
Rukami som zablúdila po Kaimeiových ramenách po celej dĺžke jeho rúk. Nechal ma, nech mu prejdem až k dlaniam a nechápavo sledoval, ako som vložila dlaň do tej jeho. Využila som jeho nechápavosť a vyslobodila prútik z jeho zovretia a stisla ho.
Postavila som sa a pozrela na Luciusa, namieriac naňho.
Kaimei okamžite zareagoval a postavil sa mi do cesty.
V tom momente reagoval aj ten starší muž, no ani on nemohol cez Kaimeia nič robiť. Jason sa takisto napriamil, no skôr s akýmsi živýtm, zvedavým záujmom.
"Rose, nerob to," varoval ma Kaimei, mierne zvdihnúc ruky. Jeho svetlé, hnedé oči boli prenikavé. Jeho pohľad ma pálil na tele a ja som si priala byť doma s mojím otcom, preč z tohto miesta, od týcho ľudí.
"Hlavne nezačni s tými rečami o tom, ako ja nie som vrah a podobne. Poznám to. To on je ten zlý. To on je vrah, ja nie som ako on a bla bla bla."
Dramatických rečí som si na jeden deň žila až-až. Lucius je v nich fakt majster.
"Nie. Iba som chcel povedať, že ten prútik je veľmi špeciálny a mohol by ti ublížiť pri nejakom významnejšom kúzle."
Zasekla som sa a ostala som naňho pozerať ako praľudia na LCD.
"To si robíš srandu."
"Bohužiaľ nie."
"Takže moja jediná nádej na to, že aspoň z časti mu ublížim tak, ako on mne, ostane nevyplnená, pretože ty nemôžeš mať ani len normálny prútik?!" okríkla som a cítila, ako sa mi do hlasu derie hystéria.
Amentma, hysterický záchvat bol tu a Kaimei to na mne videl. Na Jasonovi som videla, že ho to pobavilo a ten starší sa uvoľnil a pozornosť znova upriamil na kŕčovitého Luciusa.
"Je mi to ľúto," povedal Kaimei a mne absolútne nedochádzalo, že Kaimei také niečo asi v živote nepovedal. A tobôž to nikdy nemyslel vážne. Teraz isto áno.
"To mi je úplne u riti, chcem, aby vedel, aké to je, keď si úplne bezmocný! Kvôli nemu som pocítila ten najhorší pocit, aký môže človek zažiť! Potupa, poníženie, hanba a čo viac, bezmocnosť! Absolútna bezmocnosť!"
"Rose-"
"Nie!" okríkla som ho a hodila po ňom jeho prútik.
"Hnusný bezcenný kus dreva!"
"Rose-"
"Ty arogantný nafúkaný idiot!
"Rose-"
"Dajte mi všetci pokoj!"
Otočila som sa a proste utiekla z miestnosti.

*****

Utekala som miestnosťou, v ktorej som nikdy pred tým nebola, až som dobehla von. Tam som narazila na nejakého muža.
Zasekla som sa v strede pohybu, až som si uvedomila, že je to ten druhý normálny z ČTS. Jeho hnedé, mierne prešedivené vlasy viali v slabom vetre. Vonku sa zmrákalo a bolo pred dažďom. Boli sme fakt na nejakom útese.
"Ako ste ma našli?" spýtala som sa ho a on sa na mňa nezúčastnene pozrel. Jeho hnedé oči boli chladné a ja som si až teraz uvedomila, že napriek tomu, že vyzeral úplne normálne, jeho tvár bola význačná svojou bezvýraznou jednotvárnou chladnosťou. Nie arogantnosťou, skôr akýmsi odhodlaním, chladným a neprístupným.
"Pozri, dievča. Pre mňa si iba prípad. Ak niečo chceš, pýtaj sa jeho. To on je v tom osobne," povedal chladne a jeho stisnuté pery akoby sa ani nepohli. A možno sa ani nepohli. Jedno však bolo isté- tento chlapík pre mňa ostane záhadou.
Otočila som sa však smerom, ktorým kývol a uvidela Kaimeia stáť vo dverách. Ruky mal spustené pozdĺž tela a napäto ma sledoval.
Vykročila som smerom k nemu a bez slova sa k nemu pritúlila. Nejako ma to rozhodilo, čo vám budem hovoriť.
Schoval ma v svojej náruči, jeho dych som cítila vo vlasoch. Bol to príjemný kontrast so studeným vetrom, ktorý fúkal, no i tak som sa chvela.
"Mali by sme ísť. Všetci sa boja."
Striasla som sa, keď som si to uvedomila.
"Sirius..."
"Rose, najskôr si musíš odpočinúť. Potom sa dozvieš, ako to celé bolo."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 DarkNesis DarkNesis | Web | 25. června 2009 v 20:33 | Reagovat

húúúú...krááásne!Páči.sa.mi.vzťah.kaimea.a.rose....aLuciuska.nekomentujem...proste.had!:D
A.toto.ma.zabilo:
"Takže moja jediná nádej na to, že aspoň z časti mu ublížim tak, ako on mne, ostane nevyplnená, pretože ty nemôžeš mať ani len normálny prútik?!" lool

2 Lizzie Lizzie | 25. června 2009 v 21:14 | Reagovat

wau! uplne bezva! kamei je tak mily! zacinam ho mat radsej a radsej!

3 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 25. června 2009 v 21:49 | Reagovat

Bože!!! sakra! ja nemôžem.....bohaci...takú kapitolu som nezažila celé veky....si fakt trieda, Lostt....z názvu som bola úplne mimo :D....fakt suprové a krásne sa to rimuje....mno a tiež si si nemohla odpustiť Roseine (nefím ako sa to skloňuje) hlášku.....joj som sa nasmiala, hoci som si jednu chvíľu myslela, že ju fakt to..... ale potom tam došla dobrá babička Kaimei a celé zachránila.....
...mno a potom som sa zase kosila (marí sa mi, že na mňa rodičia pozerali ako na idiota) ked mu nadávala kvôli ´hnusnému bezcennému kusu dreva´  hh....fakt som z toho nemohla...do pekla....ty ma raz zabiješ....infarktom alebo pokapem od smiechu (potom si vyprosím tvoj podpis na pomník :D)

4 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 25. června 2009 v 21:53 | Reagovat

ježiš...jak tak na to kukám tak som to napísala ako debent.....bohaci, nemalo byt bohaci ale Boha ci! a rYmujem je s Y....nj...koniec roka...sa vidí....
....no a sorry za tento dodatočný koment, ale ja by som nezaspala, keby sa skutocna podoba mojej inteligencie len tak niesla po blogoch....chapes...sebaucta
P.S.: prajem krásnučký večer/noc/deň...čokoľvek

5 hwesa hwesa | Web | 25. června 2009 v 22:03 | Reagovat

flemch... Kaimei ju zachránil, no dobre... ale ona aj tak myslela na Siriusa, takže sa nesťažujem :-D... síce sa dosť chabo bránila, ja by som ho kopala a bila až by sa zbláznil, alebo by som ja skapala únavou :-)... a inak najviac v tejto kapitole ma asi dostalo prirovnanie tej komunikácie s Kaimeiom k telefónnej komunikácii, a že operátorky neriešia problém :-) tak to ma fakt pobavilo

6 Denika Denika | E-mail | Web | 25. června 2009 v 22:05 | Reagovat

Bombové jej hlášky súproste iba jej nikto na nu nemám a to ako si to vyriešila no nemám čo povedať ::::
Je to vynikajúca kapitola:)

7 monique monique | 25. června 2009 v 22:11 | Reagovat

ja tú Rose fakt milujem ! :D ten hysterický záchvat bol fakt dobrý :D taaak čakám na Kaimeiovo vysvetlenie ... :)

8 Sawarin Sawarin | Web | 25. června 2009 v 22:17 | Reagovat

Perfektní kapitola. Vážně nádherná.. Nemám slov.. Ty jo, ten Kaimei je mi stále víc sympatický.. Strašně moc se těším na pokračování..:)

9 kathleen kathleen | 25. června 2009 v 22:44 | Reagovat

komentujem:D:Dsoooo.....oh Kaimei ochranca...ako inak....ale aj tak ma potesilo ked si tam predstavila Siriusa a ne Kaimeia...:D:Da boa ti z CTS su drsny...a specialny prutik??to je vazne nefer....nielenze ma aspon polovica super schopnosti ale este aj super prutik??hnusne od nich...a v com su ine??tie prutiky....tststs....ten prutik ma vazne dostal....a Lucius je magor...si myslel ze sa nebude vzpierat ci co??mohol pouzit nejake kuzlo a mal by po problemoch...a on si to cel rozdavat s Rose ked bol niekde blizko Peter??teda tak som to pochopila ze on bol na utese...ci v skole??och toto je zmatene....hadam v dalsej kapci sa to trochu povysvetluje...teda Kaimei povysvetluje...no uff...

10 Lia Lia | 25. června 2009 v 22:51 | Reagovat

aaaaaaaaaach teda..dievca.uz som sa zlakla..ako daleko to zajde..ale nastastie..:):.uf..to Kaimei vyriesil..aj ked ho velmi nemusim:)..ale spomenula si na Sirusa..!:D..ha:D

11 miriela miriela | Web | 26. června 2009 v 11:27 | Reagovat

jou, dokonalá kapitola, úžasný stupňujúci sa priebeh a tie hlášky... :D mňa asi najviac dostalo to s praľuďmi a LCD :D a samozrejme ako sa pustila do kaimeia kvôli tomu prútiku :D ale teda sa jej nedivím, to nasere :D

12 luckily luckily | Web | 26. června 2009 v 12:51 | Reagovat

super dokonalá kapitola... chvilku jsem si myslela, že to Kaimei nestihne, ale stihnul to, jako vždy..:)
super.

13 Little Treasure Little Treasure | Web | 27. června 2009 v 9:19 | Reagovat

kapitolovku som nečítala, no ale táto kapča bola super...hlavne hlášky hlavnej hrdinky, tej Rose či jak sa to volá...operátorky, LCD a "To potreboval mať chuť na malé znásilnenie, aby bol k svetu?" ma dostalo :) ozaj, na názov si sa inšpirovala tou reklamou na poštovú banku "peniaze požičal a všetko do poriadku dal"? nie žeby to bolo zlé, len mi je to dosť povedomé a trz ide v telke táto reklama :D ozaj, tá Rose bola unesená niekde? a čo má znamenať ČTS? ak budem mať čas, asi prejdem predchádzajúce kapitoly ;) inak, 113 kapitol som zatiaľ na žiadnej poviedke na nete nevidela, takže v tomto máš bezpodmienečné prvenstvo :) idem kuknúť predchádzajúce kapče :D potom možno aj prídem na to, kto je Kaimei, hoci z tejto kapče sa mi vidí sympatický :)

14 Lostt Lostt | Web | 27. června 2009 v 10:36 | Reagovat

Little Treasure: Jaj, tak to vela stastia, neviem, ci sa z toho nejak vysomaris:D Lebo Rose je zamotana... A ČTS je mimo ine Čarodejnícka tajná služba. A aby si nasla zaciatok Kaimeia, to by si musela ist este pekne dozadu, az k 68. kapitole:D
Ale inak moc dakujem.

15 FReedoM FReedoM | Web | 27. června 2009 v 14:46 | Reagovat

Fuj! Kako Sirius! A ten môj čačaný Kaimei... Oplatí sa to vôbec komentovať? Keby si tam nešupla Siriusa, normál by som to považovala za najkrajšiu kapču, ktorú som čítala:)No pravdaže hlášky nemali chybu, hlavne o tom prútiku:D Kosila som sa teda poriadne. A bolo krásne, keď ju Kaimei tak pekne zachrnánil a aj ako sa mu schovala do náručia... Neboli by pekný pár? Nemajú ešte nejakú šancu? Please? Nebudú spolu? Ok, takže asi nie. Tak aspoň som sa pokúšala... Kaimei... Peknunký môj *rozplýva sa*

16 Nellie Nellie | Web | 27. června 2009 v 20:01 | Reagovat

s tým posledným komentárom nemôžem súhlasiť..ja by som to písala v presnom opaku xD Fajn , som rada , že Malfoy skončil tak ako skončil , že ju zachránili a uznávam , že je logické , že sa tam Japonec ocitol ... ale to neznamená , že sa mi páči , že sa tam ocitol!xD proste grrr...v ďalšej kapitole , dúfam , bude veľa Siriusa :) ale veľa , veľa xD

17 Little Treasure Little Treasure | Web | 27. června 2009 v 20:54 | Reagovat

idem na všetky kapče pekne od začiatku :D snáď sa aj k začiatku Kaimeia dokopem :D (mimochodom, som za Kaimeia...zdá sa mi byť zlatší ako Srius, aspoň z tejto kapče a Siri je už obkúkaný... ;))

18 Lostt Lostt | Web | 27. června 2009 v 21:44 | Reagovat

Little Treasure: Zlatsi? :D No, som zvedava co povies potom, fakt:D

19 Little Treasure Little Treasure | Web | 28. června 2009 v 20:00 | Reagovat

[18]: veď z tejto kapče, ešte neviem, ale Sirius sa mi z prvých pätnástich kapčí, čo som čítala, nevidí zrovna najsympatyckejší :D hovorím, zatiaľ som za Kaimeia :D

20 Evanska Evanska | 30. června 2009 v 22:20 | Reagovat

Haluz je, že mne sa tam Sirius absolútne hodil! Nech to už rozhodneš akokoľvek, ak si už nerozhodla, mne sa to bude páčiť tak či tak. Som veľmi ľahko ovplyvniteľná :D Názov ma upútal:D A ten koniec, nepatrím k trpezlivým osobám, takže by som Siriusa asi poriadne pobúchala lopatou po hlave. Nejakú by som si už vyčarila :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama