111. Fackovací panák má byť len metafora, nie?

17. června 2009 v 19:08 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
*Pamätajte si tento okamžik*
Ešte sa k nemu vrátim, ale nesmiem predbiehať. Vypísala som sa do Wordu a uložila som sa, pretože to sem nepatrí. To patrí až do poslednej kapitoly, ktorú som práve dopísala... A je to... Rose. Proste je to Rose.
A neviem, či vás to sklame, ale neni to ani tých desať kapitol do definitívneho konca.

"Nie je to horšie ako to, čo ťa čaká, keď budeš mlčať."


Sedela som na drevenej mohutnej stoličke- nazvime to trónom- a predo mnou bol dlhý stolík. Nebolo na ňom zhola nič, ale aj tak by mi to bolo ukradnuté.
Moju pozornosť zaujímal Lucius, ktorý sa prechádzal za mojím chrbtom. Klop, klop, klop... Pri každom dopade jeho nohy na zem sa mi skrútil žalúdok a objímali ma mdloby.
"Načo ti som, Lucius?" spýtala som sa, hlas sa mi trepotal ako krídla kolibríka v silnom vetre. Rovnako ako on- ani ja som sa z toho nevedela dostať von. A tak som iba čakala a dúfala, že to skončí.
"Mary, Mary, Mary..." vedela som, že dramaticky krúti hlavou a prisahám, ak nie kvôli ničomu inému, aspoň za toto by som ho najradšej zabila.
"Teraz nekladieš otázky ty."
Zahryzla som si do jazyka, aby som mu nepovedala niečo prehnane šťavnaté. Chovať sa rozumne, chovať sa rozumne, chovať sa rozumne...
Ale to, že ma namiesto strachu objímal hnev, sa mi páčilo.
"Chceme po tebe nejaké informácie."
"Informácie?"
Odo mňa?! Zbláznil sa?! Čo už by som asi tak ja mohla vedieť?!
"Ohľadne toho napudrovaného Japonca," dodal a moje vnútro strnulo.
"Neviem o ňom nič, čo by ti mohlo pomôcť zakryť to, že toho muža ste zabili ty a tvoji kumpáni."
Zvuk krokov ustal a vzduch okolo mňa akoby sťažkol.
Pocítila som, že sa oprel o opierku môjho trónu- stoličky- a jeho dych mi prešiel po uchu. Mrazivý, chladný, mierne z neho bolo cítiť víno.
Žeby som počkala, až sa ožerie?
"Malá- šikovná- Mary. Všetko odhalí..." zasyčal mi do ucha, akoby potláčal zlosť a chuť dať mi facku.
"Bolo to jasné. Hneď ako si sa ma na Kaimeia pýtal. Ty sa ich bojíš, pretože si to skazil," vypľula som nahnevane. Schytil moju stoličku a otočil ma k sebe s takou ľahkosťou, až som nedokázala pochopiť, ako to urobil.
"Nič som nepokazil!" skríkol mi do tváre. Jeho inokedy chladná, pôvabná tvár bola teraz stiahnutá v neovládanom úškľabku.
"Nemám ti o ňom čo povedať. Navzájom sa neznášame."
Mimo iné, ale našu vzájomnú príťažlivosť spojenú s túžbou po sexe nechám na zajtra. No nevybalím to naňho všetko naraz, nie?
Jeho ruka vyletela a ja som pocítila tupý náraz i štípanie na pokožke líca. Pred očami sa mi robili fliačky- s tými už som kamarátka- a chvíľu trvalo, než som bola schopná zaostriť.
"Ale nehovor. A čo to vášnivé bozkávanie na chodbe hneď v deň ich príchodu?"
Tá spomienka bola síce do istej miery príjemná, ale vo svojej momentálnej situácii som sa z nej nevedela až tak tešiť. Navyše ma štvalo, odkiaľ to vie. Úchylný sliedič.
"To ešte neznamená, že sa dokážeme vystáť. Poznáme sa z toho čarodejníckeho turnaja v Tokiu. Už tam sme spolu niečo málo mali, ale to, že ma pravdepodobne nenávidí, to nemení."
Lucius zvažoval moje slová, no potom sa odtiahol a jeho tvár schladla. Prečo mám pocit, že mi neverí? Ja neviem klamať, ľudia! Zapamätajte si to už konečne!
"Mary, ty mi klameš. Prečo, no povedz?" spýtal sa nepríjemne starostlivým hlasom.
"Neklamem ti, Luc-" na tvár mi znova dopadla facka.
Trvalo o niečo dlhšie, kým som sa spamätala. Ak budem mať kvôli nemu nejaké modriny...!
"Ty hnusná malá podvodníčka! Okamžite mi povieš, čo sú tí ľudia zač! Inak zažiješ takú bolesť, že si budeš priať, aby si sa nikdy nenarodila."
O bože, Lucius je asi majster patetických fráz. Ale prevrátiť očami mi predsa len prišlo trochu drzé.
"A ak ti to poviem? Necháš ma nebodaj odísť a ešte mi dáš lízatko za odvahu?" spýtala som sa uštipačne.
Na jeho tvári sa zjavil úsmev. Nebol nepríjemný, bol skôr... Akosi zvláštne vzrušujúci, v jeho očiach akoby horel oheň.
Nechápem.
"Nie. Ak mi to povieš, nič sa ti nestane," usmial sa a jeho oči zablúdili k tej veľkej posteli.
Zalapala som po dychu.
"Nič sa mi nestane?! Zbláznil si sa, ty magor! Nikdy!"
Jeho tvár sa urazene stiahla a ja som sa pripravila na ďalšiu facku.
"Nie je to horšie ako to, čo ťa čaká, keď budeš mlčať."
"Myslíš?" precedila som medzi zuby.
"Vieš čo, Lucius? Jedno nechápem. Slúžiš významnejším ľuďom. Určite kopa z nich zastáva tie najvyššie miesta na ministerstve. Prečo ti to nezistia oni?"
Aha! Ja som ho naozaj vyviedla z miery. Okamih vyzeral bezradný a plný strachu, no potom sa hnevlivo zamračil. Asi ho moja schopnosť všetko okomentovať začínala štvať.
"Do toho ťa nič nie je, ty humusáčka."
Zaklipkala som očami. Razom mi to došlo.
"Oni to nevedia, však? Alebo že by ťa vyobcovali zo svojho klubu iba preto, ako si to skazil? Nechcú s tebou mať nič spoločné, pravda? Keby sa to prevalilo, si v tom sám. Nebudú ti pomáhať. A ty sa iba snažíš prežiť... No to je roztomilé."
Tretia facka a mne hrozilo, že sa naňho vykašlem a proste si odpadnem. Tak.
"Okamžite začni hovoriť. Hneď!"
Hneď a okamžite- nie sú to synonymá? Asi to myslí vážne.
Z tých faciek mi začína hrabať.
"Neviem o nich vôbec nič."
Lucius sa odtiahol a jeho výraz stvrdol.
"Dobre. Ak to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom."
Otočil sa a na chvíľu mi zmizol z obrazu. Zatiaľ som si prezrela miestnosť, no najviac ma upútalo okno. Vonku bola tma, takže bola noc, no akoby začínalo svitať. Práve preto som dokázala rozoznať... Útes? Sme v nejakom dome na útese? Snažila som sa vryť si do pamäti každý detail.
Vysokú borovicu, útes, kúsok nejakej skaly... Kurva, kde to som?!
Dvere do miestnosti sa otvorili a Lucius sa vrátil. No tento raz nebol sám.
S ním bol i ten ďalší, menší. I teraz mal na sebe masku.
"Prečo sa tvoj kamarát skrýva? I tak ma nepustíte, nie je to jedno?"
Ten malý ustúpil dozadu, akoby sa ma bál. Zamračila som sa, ten krok naozaj poznám.
Začínam byť expert na ľudské chôdze?
Zaostrila som na Luciusa. V rukách zvieral...
Veritasérum.

*****

Pristúpil s ním až úplne ku mne.
Sklonil sa ku mne, a i keď som sa bránila, donútil ma ho vypiť.
Ostrá tekutina chutila ako liek a bola to teda slušná sračka. Zhnusila som sa a pokúsila sa neotyčkovať ho, ale to by ho asi nepotešilo.
"Tak znova. Kto tí ľudia sú?"
Jazyk mi brnel a mne bolo jasné, že elixír pravdy začína fungovať.
Objala ma drnivá energia toho elixíru a mne smutne došlo, že je to rovnaká energia, ako tá Liamova, ktorá ma nútila robiť to, čo chcel on.
Asi fungujú na rovnakom princípe. To je milé.
"Neviem," odvetila som. Dych sa mi zatajil, keď som si uvedomila, že som práve klamala. Alebo som iba nepochopila otázku. To by to vysvetľovalo. Ale asi to budem riešiť až potom, teraz budem proste šťastná, že ma moja blbosť zase raz vytiahla z kaše. Pekné od nej- aspoň raz ma z nej ťahá a nie naopak.
Lucius roztvoril oči a jeho tvár zbledla. Strach, nechápavosť, roztrasenosť.
"Nič o nich nevieš?"
Môj jazyk brnel, ako ma nútil povedať áno. No energia okolo môjho tela sa znova stiahla.
"Nie."
"Prečo sú na hrade?" spýtal sa, hlas sa mu čoraz viac chvel a jemne sa triasol. Žeby hysterický záchvat?
"Ja neviem."
Pocítila som ďalší náraz, ďalšiu facku, ďalšiu stratu vedomia...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 monique monique | 17. června 2009 v 19:43 | Reagovat

ja z tej Rose jednoducho nemôžem :D no takže  nejak prekonala Veritaserum? alebo jej niekto pomáha? ten malý s povedomým krokom? :D či? :D ja  neviem...ale chcem vedieť ! :D

2 lilianka lilianka | 17. června 2009 v 20:14 | Reagovat

ale vsak to uz vieme ze rose je supercarodejnica, a ked chce tak vie aj odolavat
a ten maly je peter, ten by jej urcite nepomahal,
hehe tesim sa na dalsie

3 Hayley75 Hayley75 | Web | 17. června 2009 v 20:32 | Reagovat

Máš fasa blog :D:D Spriatelíš?? :D

4 miriela miriela | Web | 17. června 2009 v 20:55 | Reagovat

wuhu ideš rose, ale teda nedal jej tých faciek už nejak moc? či ako nová tvár v cene? :D

5 Nellie Nellie | Web | 17. června 2009 v 21:06 | Reagovat

sľúúb mi aspoň tých 10 kapitol o:) :D ten Lucius je strašný chumaj , ale vo všeobecnosti sa mi to páčilo :) /aké prekvapivé/  zapierať , zapierať , zapierať :D

6 Lia Lia | 17. června 2009 v 21:59 | Reagovat

no tedaaa..aaaaaaaa..zasa sa prejavuju jej zvlastne schopnosti,ze??:)..ako ked....vtedy bojovala..na turnaji..no teda...som strasne zvedava na dalsiu kapcu:))

7 hwesa hwesa | Web | 17. června 2009 v 22:20 | Reagovat

"Chovať sa rozumne, chovať sa rozumne, chovať sa rozumne... Žeby som počkala, až sa ožerie?" tak tieto dve vety ma dostali hneď na začiatku... milujem túto Rose, nech je v hocijakom nebezpečenstve tak jej ten sarkazmus nechýba... to je moje dievča, tak sa mi to páči :-) no som zvedavá ako sa z toho dostane tentokrát... a ten druhý v maske je asi Peter, že?... inak Lostt toto nesmieš písať, že len pár kapitol, lebo nás týmto úplne deprimuješ, to musíš urobiť tak, že nám oznámiš predposlednú alebo až poslednú kapitolu :-D

8 Myshel (Cih) Myshel (Cih) | Web | 17. června 2009 v 22:39 | Reagovat

fíha :D:D super kapitola :D Rose sa proste nezaprie ;) :D
dobre s ním vybabrala :P
a to s tým veritasérom.. hm, žeby nejaká jej zatiaľ neobjavená výnimočná vlastnosť? niečo podobné ako majú Kaimei a spol. ... ? :D no uvidíme ;)
škoda, že to už končí :(
pamätám si, že keď som objavila tvoj blog, dychtivo som čítala všetky poviedky, a sedela som pri počítači celé doobedie + niekoľko hodín ráno :D
teším sa na pokračko :)

9 luckily luckily | Web | 18. června 2009 v 21:34 | Reagovat

no wau..:) to je hooodně dobrá kapitola...:)
u Rose se mi líbí, že ji skoro zabijí, ale stále je krásně cynická..:-d
a jsem vcelku zvědavá, jak je možné, že na ni nepůsobí Veritasérum
tak rychle napiš další:)

10 Denika Denika | E-mail | Web | 18. června 2009 v 22:19 | Reagovat

som zvedava na vsetko co noveho pride:)

11 Sawarin Sawarin | Web | 19. června 2009 v 1:10 | Reagovat

Páni.. Úžasná kapitola, úžasná povídka... A nádherně dlouhá.. Každopádně to vypadá velice zajímavě a já jsem strašně zvědavá, jak to bude pokračovat. Já se tak těším..:)

12 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 19. června 2009 v 13:22 | Reagovat

Áááááááááááááááááááá! kurva (sry)...tak totok bola šupa....do prdele fakt dobrá kapitola...bošeee! ale čo s nou bude? a plečo klamala? niežeby mi to vadilo, len chápeš....zaujíma ma to....mno....a ozik...tak si dopísala koniec? sakra, dúfam, že to bude v pohiode.....aj ked ho nechcem...nie nechcem koniec!!!!!! bose!!!!

13 FReedoM FReedoM | Web | 20. června 2009 v 11:02 | Reagovat

Nekomentujem:D Keď som si pozrela názov kapče, netušila som čo to bude, ale teraz... :D Super kapča ako vždy:) A už sa pomaly zmierujem s tým, že skončí so Siriom:)

14 Evanska Evanska | Web | 22. června 2009 v 14:39 | Reagovat

Lostt? Prepáč, ale nemáš dačo s blogom? Lebo mi nechcelo hodiť koment a v kuse vypisuje neautorizovaný prístup!
Prečo je Lucius taký vystrašený, zúfalý? To bude niečo vážne. Super kapitola ako always. Super, že skončí so Siriusom, ale aj ten "románik" s Kaimeiom bol bombový! Lenže k Siriusovi sa hodí viac!

15 Evanska Evanska | Web | 22. června 2009 v 14:39 | Reagovat

Inak najprv som len tupo čumela  na názov, ale potom v kapitole som fakt pochopila...

16 kathleen kathleen | 22. června 2009 v 21:16 | Reagovat

on je brutalny...a ten maly bude cervochvost...a neviem preco mam taky nutkavy pocit ze nakoniec Rose este zabijes....ze nie??to hadam nedovolis...ak si to tak spravila prepis to prosim ta....a s tym klamanim...zase ta jej uzasna sila....normalne ma to uz ani neprekvapuje....idem rychlo na dalsiu...tato je bohovska...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama