Time to face your lies 3.01

28. května 2009 v 13:10 | Lostt |  Happy ever after
Tretia časť. TIME TO FACE YOUR LIES.

Prvá- Mello- bola o vzniku 'Mello'. Druhá- It's about them- samozrejme, bola zameraná najmä na 'nich' a na vzťah Mayi k 'nim'.
Možno vám názov tretej časti napovie, o čom bude ona.

Zase mám voľno a vonku sa vyčasilo, takže ja sa asi potichu vzdialim, ale pred tým ešte pridám toto.
Myslím, že by sa vám kapitolka mohla páčiť. Mne sa- úplne nesebecky- páči.
Príjemné čítanie a pekný deň.

"Nevydržala by si to ani kvôli záchrane vlastnej budúcnosti?" spýtal sa, no všimla si Siriusovho varovného pohľadu, ktorý zmiernil jeho rozhorčenie.

TIME TO FACE YOUR LIES

3.01
Ďalší týždeň, ďalšie dni strávené v myšlienkach o dvoch bratoch, o vlastnom osude, o otcovi... Neznášala ten voľný čas, no ešte bolo príliš skoro na to, aby odišla. Stopy jej otca na Rokforte ešte ani nevychladli, takže nebolo rozumné, aby sa v neskrývanej podobe premávala po hrade počas týždňa.
Ani v skrývanej to nebolo celkom rozumné, navyše chalani mali cez týždeň školské i záškodnícke povinnosti.
No konečne prišiel piatok a ona netrpezlivo čakala na príchod jedného z nich. No keď už hodinu strávila neustálym netrpezlivým vymieňaním oblečenia, až skončila presne v tom istom ako na začiatku- a teda v čiernych džínsoch a šedom bavlnenom svetri s výstrihom- rozhodla sa, že im pôjde naproti. Malá premena vlasou nebola ničím výnimočným, veď napokon i oblečenie iba za poslednú hodinu zmenila viac ako len dvadsať krát.
Premieňať veci, alebo menej významné časti tela boli najmenej vystopovateľné. Premena celého ľudského tela ju však stála o veľa viac námahy a to nehovorila o iných premenách.
Vyšla na chodbu a obzrela sa, i keď by nemal byť problém prechádzať sa v tejto časti hradu. To iba Slizolin bol informovaný o možnom výskyte neznámeho dievčaťa na škole.
Jej otec bol diskrétny a hrozivý ako vždy, aspoň podľa toho, čo vravel Sirius.
"Povedal, že z Ústavu pre nezvládnuteľných čarodejníkov utieklo dievča a vraj je možné, že sa skrýva na škole a oni majú nahlásiť, ak by niekoho takého stretli. Neviem, o čo tvojmu otcovi ide, no s tvojimi premenami by mu malo dôjsť, že i keby si tu bola, iba ťažko by si bola rozpoznateľná."
Maya Siriovi vtedy prikývla, premýšľajúc o jeho slovách. To bola pravda, predsa to malo háčik.
"No môj otec o mne nikdy nemal prehnané mienenie. Podľa neho som iba hlúpe dievča, u ktorého sa nepodarila ani len magická stránka. Vie, že v trvalej premene nebudem."
"Prečo? Cítil by to?" spýtal sa vtedy James a ona sa na okamih zamyslela, či im povedať pravdu. No mala im ďalej klamať? Bolo by to rozumnejšie?
Ak by nastal problém, snáď by to mali vedieť.
"Ak sa raz premením, už je to iné telo. Dokáže zacítiť iba pach premeny, no ja som po tom vystopovateľná tak isto ako keby som mala svoj výzor. Väčšina ľudí si myslí, že meniči sa po smrti premenia do svojej pravej podoby. To je hovadina. Po premene to už nie je mágia, ktorá nás v tej podobe udržuje. Tá nás do nej dostala. Potom už tak skrátka vyzeráme."
Chalanom chvíľu trvalo, kým to strávili- alebo kým pochopili- takže mala nerušenú možnosť sledovať ich reakcie.
Najväčšmi si bola istá Siriusom a ten ju nesklamal, z rovnováhy ho to takmer nevyviedlo. Vlastne to bral iba ako potrebnú informáciu. Občas mávala pocit, že by mu nevadilo, ani keby niekoho zabila. Remus reagoval podobne, skôr akoby bola iba predmetom jeho výskumu a James zvažoval jej slová. Chvíľu i vyzeral, že sa jej na niečo spýta, no asi sa rozhodol, že to nechá tak.
Ani ona nechcela vedieť, čo ho tak očividne trápilo. Ak to nepovažuje za dostatočne dôležité on, prečo by sa mala starať o oheň, ktorý ju napáli?
"Tak prečo potom ale nie si v trvalej premene?" spýtal sa napokon, i keď videla, že ani to nie je to, čo mu behalo hlavou.
Pokrútila hlavou a s odpoveďou si dala čas. Nevedela, akoby im to mala vysvetliť. Rovnako ako ona by nepochopila, aký je to pocit, keď z ich prútikov vyšľahne kliatba, toto nevedeli pochopiť zase oni.
"Je to... Zložité na vysvetlenie. Môžem vyzerať inak, no vnútri som to stále ja. Je to akoby... Je to asi zvláštne prirovnanie, no akoby som ťa nútila nosiť prehnane veľké či malé oblečenie. Necítil by si sa v ňom dobre a dlho by si to nevydržal."
"To je hlúposť!" prehlásil vtedy James tvrdo a ona sa s ním neškriepila. Vedela, že to nepochopí, rovnako vedela i to, že pre niečo si od nej od začiatku držal odstup. Nepociťovala to vždy, no v chvíľach ako táto, to nedokázal utajiť.
"Nevydržala by si to ani kvôli záchrane vlastnej budúcnosti?" spýtal sa, no všimla si Siriusovho varovného pohľadu, ktorý zmiernil jeho rozhorčenie. V duchu svojmu večnému ochrancovi poďakovala, rovnako prekliala jeho starosť. Vedela, že tá určite nevyplýva z čisto kamarátskej pomoci.
"Nenútim ťa, aby si to pochopil. No ak chceš vedieť- nie, nevydržala. Aspoň nie dlho."
Tú tému nechali tak a už sa k nej nevracali.
Práva zahla na hlavné schodisko a zamierila dole s úmyslom dostať sa na hlavné nádvorie.
Začula kroky a v rýchlosti, takmer až inštinktívne, sa jej predĺžili vlasy a nabrali antracitovú farbu.
Pocítila ich jemné vlny na ramenách a musela uznať, že sa jej to páči. Bolo to zvláštne, akoby na sebe mala prikrývku.
Študenti, ktorý okolo nej prešli, si jej zamyslený úsmev nevšímali.
Uvedomila si, že celou cestou stretla iba týchto troch študentov. Naozaj, piatok večer je každý niekde zalezený.
A i to ju donútilo k malému rozmaru. Nechala svoje vlasy, nech znova naberú svoj biely odtieň, biely ako arktický sneh, no dĺžku ponechala.
Takmer sa rozosmiala nad svojou márnivosťou, no keď so zamysleným úsmevom vošla do dverí vedúcich von, zaseknuto ostala stáť.
Bol prvý, ktorý sa spamätal a zmätene vydýchol.
"Mello?" spýtal sa a jej neušli jeho skúmavé pohľady smerujúce k jej vlasom. Zahryzla si do pery a stisla ruky v päsť, aby potlačila prirodzené reakciu- navrátenie sa k pôvodnému stavu.
Ukázať Regulusovi práve túto svoju stránku by bolo nerozumnejšie ako všetko, čo do tej doby urobila.
Práve sa chystala niečo povedať, keď ju schmatol za ruku a potiahol von. Zahalil ju chladný vzduch, no celkom príjemný.
Regulus ju oprel o stenu a jej nadlaktie nepúšťal- snáď, aby mu neutiekla.
"Tvoje vlasy," povedal celkom jednoducho, no jej to stačilo. Premáhala nutkanie sa mu vytrhnúť a ujsť- no rovnako veľká bola i slasť z jeho dotyku, z jeho prítomnosti. Vlastne iba z toho, že po tom týždni konečne videla jeho tvár.
"Sú dlhšie," dodal, akoby ho nepochopila. No ona iba pokrútila hlavou a pokúsila sa o úsmev. No pri spomienke na ich posledný fyzický kontakt... Obrys jeho tela sa jej zrazu živo vydral z útrob pamäte a takmer ju donútil strhnúť ho k sebe.
"Malé kúzlo," povedala a myslela jeho mágiu, no on zdvihol obočie. V jeho tvári sa zračilo prekvapenie, akoby mu oznámila niečo, čo vždy tajila.
"Regulus?" oslovila ho po chvíli, pretože ju očividne nevnímal.
"Čo?" vydýchol zmätene.
"Si v poriadku?"
Dotyk jeho ruky na jej sa stratil a ona so sklamaním pozrela do jeho tváre. Odtiahol sa a arogantne sa narovnal. Akoby si zrazu spomenul na svoju rolu.
"Samozrejme. Nemal by som byť? Alebo máš pocit, že ma bude trápiť naše posledné stretnutie?"
V jeho hlase začula odtieň bolesti a trpkosti. Samu ju to bolelo, no jeho slová jej i rovnako vohnali červeň do tváre a bolestnú túžbu do tela.
"Nie. Veď pre teba to nič neznamenalo," odvetila napokon pokojne, no hlas mala stiahnutý.
"Znamenalo, neznamenalo... Čo na tom záleží, keď mi nechceš povedať pravdu?" zdvihol obočie a jeho oči potratili akýkoľvek život. Akoby v tom tele už žiadny nebol.
"Nie je žiadna pravda, ktorú by si mal vedieť."
"A čo napríklad tvoj pravý pôvod? Tvoje pravé meno? Dôvod, pre ktorý sa tu skrývaš? Či dôvod, pre ktorý si ma zavolala von zo Slizolinu práve v čase, kedy sa u nás mal ukázať významný sudca Fulgence."
Srdce sa jej v hrudi zastavilo a ona potlačila slzy, rovnako i strach, ktorý ju objal. Pocítila brnenie v celom tele, náznak bolesti i múk.
"Neviem, o čom hovoríš," povedala napokon, no nemusela mať ani výnimočný sluch, aby zbadala, že jej hlas akoby patril umierajúcemu.
"Nie? Bola to iba náhoda?" spýtal sa s arogantným úškľabkom. Napriek tomu k nemu nepociťovala žiadnu nenávisť či zášť- iba strach.
"Istotne," odvetila napokon, po dlhom premýšľaní. Nedával snáď najavo, že práve jej tajomstvá sú to, čo ho robí tak nepríjemným a odťažitým?
No ako veľmi mohla veriť tomu, čo hovoril?
"Tvoj život je akosi plný náhod, nemyslíš?"
"Náhody sa dejú, nikto si ich neplánuje. Veď i preto sú to náhody."
"Aká si mi zrazu múdra, Mello," povedal, no jeho hlas vôbec nesedel k jeho slovám. Bol zatrpknutý, nepríjemný, štipľavý. Jej meno vyslovil ako obvinenie.
"Prečo mi proste nedáš pokoj, Regulus? Už naposledy som ťa snáď dôrazne požiadala o to, aby si sa nestaral. Povedal si, že ti nie som ľahostajná. Tak mi nerob problémy, prosím," vydýchla, jej oči ho prosili a on sa do nich zaryl striebristým pohľadom.
Jeho tvár zmäkla, no rovnako nabrala i akýsi bolestný výraz. Naklonil sa k nej, na čo sa ona odklonila a tak sa celým telom oprela o stenu.
Položil ruku na chladný kameň vedľa jej hlavy a druhú ruku rovnako pozdvihol do výšky- no iba ku končekom jej vlasov.
Chytil ich do prstov, začal si jeden ich pramienok natáčať na prst. Sledoval hru svojej ruky zaujatým pohľadom, pri čom ona zase sledovala jeho tvár. Bola taká uvoľnená, krásna a zároveň ju nútila ľutovať ho, cítiť k nemu súcit.
"Prečo ti pokoj dať nechcem? Neveríš mi, že netúžim po tvojom nešťastí. Nechceš mi o sebe nič povedať. Je to podľa teba fér?"
"Fér? Nevidí sa mi na tom nič čudné," povedala ticho, bála sa, že jej hlas by prezradil, ako po ňom túžila.
"Nechápem, kde vidíš dôvod na to, aby som ti verila. Veď hneď prvá vec, ktorú si pre mňa urobil, bola, že si ma oklamal."
To ho prebralo z onoho slastného zamyslenia a rýchlo sa jej pohľadom navŕtal do očí.
"Oklamal som ťa?"
"Študentský preukaz?" pripomenula mu trpko, no on sa prekvapivo zasmial a jeho oči znova znežneli.
"Si taká zvláštna a iná."
"Viem. Preto som teraz tu," odvetila smutne, no dych sa jej zasekával.
Posunul ruku vyššie a vošiel jej ňou do vlasou. Pri tom sa k nej znateľne naklonil, až pre ňu bolo takmer nemožné pozerať mu do očí a neskĺznuť pri tom na jeho lososové pery.
Pocítila, ako láska jej vlasy a ruku posnul až na jej zátylok a jemne ho zovrel. Sklonil sa k nej a i ju si pritiahol bližšie.
Zavrela oči v očakávaní toho bozku vykúpenia, no on zabočil a jeho pery pocítila pri uchu. Zatajila dych.
"Preto teraz utekáš pred svojím otcom, Maya Fulgence," vyslovil jeho hlas nežne.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Myshel (Cih) Myshel (Cih) | Web | 28. května 2009 v 13:30 | Reagovat

fuu, krása... až mi zimomriavky naskákali z celej tej kapitoly :D hmm takže regulus to vie... hm hm... fakt sa bojím čo bude ďalej :(
nádherná kapitola ;)

2 mitriznitry mitriznitry | 28. května 2009 v 14:04 | Reagovat

coo on to vie?? to jak? co bude dalej chcem vediet pokracko!

3 hwesa hwesa | Web | 28. května 2009 v 14:56 | Reagovat

haluuuuuz... šikovný chlapec, on sa fakt nezdá... a ten "nebozk" - to bolo kruté, tak máličko chýbalo :-) ... som zvedavá ako Regulus zistil, že je Maya (napadlo ma, že možno mu matka písala alebo hovorila, že sa stratila sudcova dcéra a jemu to potom nejako doplo) :-) som zvedavá na pokračovanie

4 Lia Lia | 28. května 2009 v 15:43 | Reagovat

aaaaaaaaaaaaaaaaach..ciiiiiiii...dobre...ci ale ten koniec.ako ju dostal:D:.ciiii..no teda...to je super..ja z toho nemozem...som strasne zvedava....sa to zamotava.ale:D

5 DarkNesis DarkNesis | Web | 28. května 2009 v 15:53 | Reagovat

waaa.. kedy bude pokračovanie ? úúúžastná kopča !

6 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 29. května 2009 v 13:42 | Reagovat

ci pana.....do pekla..takze regulus to zistil...hezky...mno, pruser...boze fakt som zvedava co bude dalej...nie som si ista, coho je regulus schopny

7 monique monique | 30. května 2009 v 20:25 | Reagovat

uz ked zacal s tym, preco ho zavolala von akurat vtedy, ked bol jej otec na navsteve ,tak som myslela, ze to vie...no pekne, tak som zvedava ako sa to vyvynie, ale nemam pocit, ze by mal v plane ju nabonzovat ;)

8 Nellie Nellie | Web | 9. června 2009 v 21:48 | Reagovat

hups :x on ju neprezradí:) že? inak sa mi to páčilo:))

9 Evanska Evanska | Web | 22. června 2009 v 17:43 | Reagovat

Merlin, Lostt! Ty vieš teda ukončiť kapitolu! Ja som vedela, že on to vie!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama