It's about them 2.12

24. května 2009 v 13:18 | Lostt |  Happy ever after
Dnes som štedrá a pridávam ešte i kapitolu k Mello. Neviem, ale zvykla som si ju tak nazývať, i keť jej pravé meno je Maya. No nič to.
Iba musím podotknúť, že s touto kapitolou som asi zatiaľ najviac spokojná z celej tejto poviedky. Najmä z jej konca. Tak snáď sa bude páčiť i vám.

"Myslíš Regulusa, však?" spýtal sa jemne a o niečo tichšie Remus, akoby tým chcel dať najavo, že si uvedomuje, že toto nie je práve najlepšia téma hovoru.




IT'S ABOUT THEM


2.12
"Myslím, že už by sme sa mali vrátiť," ozval sa Sirius a ona prikývla. Dnes už naozaj riskovania stačilo. Nikto sa nad ňou nepozastavil, i keď sa našlo pár takých, ktorí si ju prezreli s väčším záujmom.
I premieňania by už na jeden deň bolo dosť. Riskuje, že sa na Rokforte nahromadí toľko magickej energie, ktorá už bude ľahko rozpoznateľná od tej normálnej, starej dobrej mágie.
Jediný strach, ktorý v to doobedie pocítila, bol strach z metly, na ktorú ju chceli vysadiť. No ona ich rázne odmietla a nedala sa presvedčiť ani lichôtkami, ubezpečovaniami, ani vyhrážkami.
"Chalani, odprevadíte ju? Ja idem za Peterom."
Sirius pozrel na svojich kamarátov a tí prikývli. Vedela, že Peter je ten štvrtý. Ten, ktorý o nej nesmie vedieť.
Tichošľap sa vzdialil a ona v spoločnosti Jamesa a Remusa zamierila späť do hradu.
"Ani som sa nespýtal, aký bol tréning?" ozval sa zrazu Remus.
"Dobrý, kondíciu máme slušnú. Iba musím vyšperkovať techniku útočníkov."
"Nie sú dobrí?"
"Talent určite majú, najmä Jones, no po Tichošľapovi je ťažké nájsť niekoho tak dobrého."
"Bol Sirius naozaj až taký dobrý?" spýtala sa Maya a snažila sa predstaviť si Siria v návale hry. Videla chlapca so vzrušeným úsmevom, niekoho, kto si život užíva plnými hrsťami, niekoho, kto má okolo seba zlatú aureolu svetla. No obraz stmavol a zrazu videla chlapca s nahnevaným, drsným výrazom. No so smútkom v očiach... Tak podobného tomu prvému a predsa tak iného... Tak chladného... Akoby on bol tá tma, v ktorej predošlý chlapec svietil...
"Jeho najväčšou výhodou je to, že všetko čo robí, robí naplno. Verí v to, pre čo sa rozhodne. To si si už možno stihla všimnúť."
"Áno," usmiala sa Maya a predstavila si jeho oči, tak plné istoty.
"To bola jeho výhoda ako útočníka. A ešte pevná ruka a to, že ženské obsadenie protihráčovho týmu sa nevedelo sústrediť," zasmial sa James a ona proste musela urobiť to isté.
"Prečo potom prestal?" spýtala sa so záujmom.
"Neočakával som, že ti to povie, no myslel som, že ti to dôjde."
"Ako by mi to asi mohlo-" zrazu sa zasekla a spomenula si na toho druhého chlapca.
Toho, čo mal v očiach bolesť, zármutok, hnev. Toho, čo okolo seba rozsieval chlad.
Vybavila si chlapca, ktorý okolo nej tak rýchlo preletel, ktorý svoju metlu ovládal, akoby sa s ňou narodil. Horšie- akoby tá metla bola tým jediným, čo on mal a ten druhý chlapec nie.
James prikývol, akoby si na to spomenul tiež.
"Keď sa tohtoročným novým slizolinským stíhačom stal Regulus, Sirius odmietol byť v týme."
Vnútro sa jej stiahlo a ledva znateľne prikývla.

*****

Nedokázala si pomôcť a takmer celé poobedie musela myslieť na Siriusa a Regulusa. Takže ani ich vzťah to nemal ľahké a jablko sváru sa nedalo jednoznačne určiť.
Spomenula si na tú scénu pri Kamennom oblúku, keď sa jej zhnusili obaja. Boli tak chladní, ich nenávisť jej plnila telo ako nejaká lepkavá tekutina, ktorej sa nie a nie zbaviť.
No tým niečím, čo tú tekutinu robilo tak nepríjemnú, nebola nenávisť- no odcudzenie, absolútne pohŕdanie svetom toho druhého, nezáujem horší ako tá najväčšia bolesť.
To si vtedy neuvedomovala a jasné jej to bolo až teraz. Rovnako jej však bolo jasné i to, že u bratov Blackových nikdy nebude môcť s určitosťou povedať, že im rozumie.
Pretože okrem uvedomia si ich hlavného problému- ich nezáujmu, ich stráneniu sa- uvedomila si i, že Sirius svojho brata stále nosí v srdci, a ak nie tam, určite ho má aspoň v hlave. Nedokáže naňho zabudnúť a aby nestál v týme proti svojmu bratovi, vzdal sa i koníčku, ktorý mal tak rád.
"Si v poriadku, Mello?" ozvalo sa z kresla a ona konečne zaostrila zrak na Remusa, ktorý ju nechal v tichosti rozmýšľať, zatiaľ čo on si čítal.
"Hm?" zdvihla tenké obočie a jemne sa usmiala.
"Nič, iba či si v poriadku."
"Vlastne... Určite vo väčšom, než keby som nestretla Siriusa."
"Chápem. I ja som mu vďačný za veľa."
Maya prikývla, nevedela, o čom presne Remus hovorí, no vedela, že isto to má význam.
Na okamih nastalo ticho, v ktorom si Maya znova predstavila svojho záchrancu, svojho opatrovateľa. Svojho anjela.
"Ako-" začala, no potom stíchla.
Remus ju však vytrvalo pozoroval, tú otázku z nej priam doloval. Akoby vedel, že je dôležité, aby ju položila.
"Ako je možné, že z rodiny, ako sú Blackovci, vzišiel niekto tak morálne vyspelý, ako je Sirius?" položila otázku tak, ako ju napadla, no nie tak, ako by skutočne chcela.
"Myslíš Regulusa, však?" spýtal sa jemne a o niečo tichšie Remus, akoby tým chcel dať najavo, že si uvedomuje, že toto nie je práve najlepšia téma hovoru. Že tým vstupujú do súkromia dvoch ľudí, ktorí by to isto nechceli.
"Prečo si to myslíš?" spýtala sa opatrne, no cítila, ako sa jej rýchlejšie rozbúšilo srdce.
"Už si Regulusa stretla a isto si si všimla, ako sú si so Siriusom podobní."
"Chceš povedať rozdielni," opravila ho s hraným smiechom, no on chápavo prikývol a pokračoval, akoby tak, podľa jeho plánu, reagovať mala.
"A práve o tom hovorím. Majú toho toľko spoločného, že človeku až príde, že vecí, ktoré ich odlišujú, je iba pár. A je to presne naopak."
"Nie som jediná, ktorá nad záhadou bratov Blackových rozmýšľa."
"Je to vlastne dosť tabuizované téma. I keď je Sirius na škole dosť známy a povedzme, že je často námetom k hovoru, jeho vzťah s Regulusom sa nerieši. Možno tu nájdeš i takých, ktorí vôbec netušia, že sú bratia."
"A čo meno? Volá sa snáď Black každý druhý?" spýtala sa neveriac, spomínajúc na všetky tie razy, kedy to meno v jej kruhoch zaznelo.
"No kto pozná Regulusovo meno?" spýtal sa Remus a ona sa nezmohla na slovo nad skutočným významom jeho otázky. Vystihol to presne, vystihol presne hlavný problém i hlavné spojenie medzi nimi.
Je to o nich, tak prečo žiadne "oni" neexistuje? Naozaj sa dvaja bratia, dve si tak podobné duše, nedokázali udržať spolu iba vďaka svetu, ktorý ničil život i jej?

*****

"Býval Regulus vždy taký?" spýtala sa po chvíli a Remus zaklapol svoju knihu, akoby tým chcel dať najavo, že je pripravený odpovedať na jej otázky.
"Aký?" usmial sa, no sám vedel, čo mu odpovie.
"Zlý. Chladný. Nahnevaný. Smutný..."
Remus pokrčila ramenami a na okamih sa zamyslel.
"Bol to obyčajný chlapec. Mladší z bratov potrebujúci ochranu svojho veľkého brata. A Sirius ním aj bol."
"Naozaj?" usmiala sa, nedokázala potlačiť nostalgiu ani ľútosť vo svojom hlase.
"Netrvalo to dlho a priepasť medzi nimi sa začala zväčšovať. Až napokon Sirius odmietol právo dediča, právo, ktoré však Regulusovi i tak nikto nenavrhol. A to ho od brata plne odvrátilo."
"A čo bude rodina Blackových robiť? Kto bude pokračovateľom zlej krvy?" spýtala sa dychtivo, pred očami sa jej vynárali obrazy z minulosti, ktorú nezažila, no ktorá jej ležala na srdci ako ťažký kameň. Videla dvoch chlapcov, ako sa hrajú. Ako je jeden malý, takmer nežný, no druhý je silný a statočný. A obaja sa smejú.
"Regulus to nebude," odvetil Remus krútiac hlavou.
"Bol na to snáď málo zlý?"
Remus sa postavil a zamieril si naliať. Svetlo z krbu mihalo jeho tieňom a on pokrčil ramenami. Jeho pohľad bol trochu prázdny, akoby sa snažil niečo rozlúštiť, no jeho hlas ostával pevný a pravidelný.
"Zlo je iba ťažko definovateľný pojem, Mello. Je Regulus zlý? Možno. Rovnako však môže byť zlý i Sirius. No má Regulus tak pevnú ruku vo vykonávaní svojich rozhodnutí? V tých zlých určite nie. Dnes to povedal i James- všetko, čo Sirius robí, robí na plno. Či už je to dobré alebo zlé. Ak sa pre niečo rozhodne, ide za tým. Ak by mal rovnaké názory ako jeho rodina a túžil by po naplnení svojich túžob... Regulus je mladší brat, ktorý je odkázaný na pomoc svojho veľkého súrodenca. Tak to proste je."
"Takže Regulus je síce povahovo skazenejší, no nemá dostatočne pevnú vôľu?"
Remus sa zamračil a pokrútil hlavou.
"To som nepovedal. Regulus má pevnú vôľu a čo je hlavné- nemyslím, že je ten chlapec skazený. Iba... Iba je v prostredí, kde iný ani byť nemôže."
"Potom je zbabelý."
"Možno. No byť zbabelý a báť sa- to sú často krát dve odlišné veci."
Jeho tvár sa vyjasnila a Maya sledovala, ako si znova sadol a natiahol sa po knihe. Cítila sa, akoby dostala prednášku od niekoho vzdelanejšieho, múdreho, niekoho cudzieho.
Akoby sa do toho tela znova vrátil priateľský Remus a ona si ho prezrela.
"Sirius nie je skazený, ani sa nebojí. A nie je ani zbabelý, správne?" spýtala sa, len aby si utriedila myšlienky.
Remus k nej zdvihol pohľad svojich mandľových očí a jemne sa usmial.
"Nie, myslím, že Sirius je zbabelý."

________________________________________


A týmto končí i druhá časť poviedky Happy Ever After:)
Snáď sa páčila:)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kathleen kathleen | 24. května 2009 v 14:11 | Reagovat

koniec druhej casti??to uz??no...som zvedava o com bude tretia....pekna kapitola aj ked som par veciam nepochopila ale cvo ush...taka kapitolka na zamyslenie...na to ja nesom...tesim sa na dalsiu...ale ze by bol Sirius zbabelec??no neviem...preco si to Remus mysli??dozvieme sa v pokracovani....
inaaac mas tam asi chybu...
"Chápem. I ja som mu vďačný za veľa."
Maya prikývla, nevedela, o čom presne Regulus(nemal tu byt Remus?????) hovorí, no vedela, že isto to má význam.
ja si nikdy neviem vybrat ci jej povedat Mello alebo Maya ale ked si zvyknuta na Mello tak ju budem volat Mello....a viac sa mi paci Mello ako Maya...take zaujimavejsie....

2 Lostt Lostt | Web | 24. května 2009 v 14:42 | Reagovat

kathleen: Jasne, opravene:) Vdaka. Vlastne som to este kontrolovala, ci je vsade Remus, lebo som sa viac krat sekla:) To som si nevsimla.
Inak ju kazdy moze volat ako chce, mne sa ale tiez viac paci Mello tak preto ju volam tak. Ale inak mi je to fakt jedno:)

3 hwesa hwesa | Web | 24. května 2009 v 16:23 | Reagovat

čooo??? tak teraz som zostala mierne zmätená... teraz neviem čo si mám o nich oboch myslieť... tie Remusove slová ma totálne zmiatli... teda to je naozaj vydarená kapitola... a konečne sme sa dozvedeli prečo Sirius nehrá metlobal a zostala som prekvapená, to som nečakala, že kvôli Regulusovi... som zvedavá na pokračovanie

4 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 24. května 2009 v 20:22 | Reagovat

fíha... zaujímavá kapitola, to treba uznať :) je o čom premýšľať, fakt
to, že je perfektne napísaná už snáď netreba pripomínať, že? :D pretože je to tak vždy a bojím sa, že keď ti to budú všetci stále hovoriť tak nám spyšnieš:P :D:D
tak či tak - skvelé ;) teším sa na pokračko :)

5 Lia Lia | 24. května 2009 v 21:30 | Reagovat

no teda to som necakala....uf..taka filozoficka..kapitola:)..ale zaujimave.

6 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 25. května 2009 v 15:33 | Reagovat

joj nebola som tu dost dlho a kukam ze mas vela novych kapitol (3) tak idem este citat Rose...pa zatial...o chvilu pridu dalsie komenty...
---------------------------------------
jeeej...som dojatá....táto jkapitola bola rozhodne najlepšia z celej poviedky...moooc sa mi páčil ten rozhovor o tých dvoch....užasne definované, čo? hlavne ked je o tom celá kapitola...proste sa mi pacilo ako o nich remus hovoril....a pobavila ma to posledne :D *"Nie, myslím, že Sirius je zbabelý."*

7 Nellie Nellie | Web | 9. června 2009 v 21:24 | Reagovat

Remus pôsobil nesmierne inteligentne , čo nepochybne aj je , ale teraz totálne :) nesmierne zaujímavá kapitola:)

8 Evanska Evanska | Web | 22. června 2009 v 17:33 | Reagovat

Koľko bude častí? Je super, že táto poviedka ťa baví, lebo to je zase jedna, ktorú "žeriem" :D Ale veď od teba sa nedá "nežrať" :D:D Sirius je zbabelý? Ale iba v istých ohľadoch! Ten rozhovor o bratoch Blackových sa mi páčil :-)) Haluz je, že pri iných autorkách neznášam nedodržanie Jo biblie, ale pri teba sa mi to dokonca páči. Regulus bol predsa miláčikom pani Blackovej nie? No do poviedky to sedí a to je hlavné!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama