It's about them 2.10

10. května 2009 v 19:05 | Lostt |  Happy ever after

No, aby ste si nemysleli, že nič neorbím:) musím vám oznámiť, že sa chystá nová poviedka. Je to totálny úlet, na ktorý ma inšpiroval jeden obyčajný (ale za to nádherný) obrázok.

Ale teraz späť k tejto poviedke- vyzerá to, že bude pomerne dlhá, niečo ako Smrtiaci bozk. Určite nič typu Rose (ste si vydýchli ako vidím:)), ale zase ani nič ako Mea Culpa.
Navyše ma poviedka celkom baví, viem sa na ňu kedykoľvek preorientovať, narozdiel od Rose alebo Melody. No, snáď sa vám táto dlhočizná kapitola (naozaj dlhšia ako obvykle) bude páčiť:)

"Ty... Koľko toho ešte vieš, o čom neviem?"
"Povedzme, že som ti nepovedala všetko."

IT'S ABOUT THEM


2.10
Dobehla až ku Komnate a rýchlo vbehla dovnútra.
Oprela sa o dvere a nahlas dýchala, cítila tlkot svojho srdca, trhanie v hrudi, bolesť.
Stalo sa jej to najhoršie, čo sa jej mohlo stať. Urobila tú najväčšiu chybu, akú mohla urobiť.
Takmer pokazila všetko úsilie, všetku snahu, zmarila svoje plány.
Povedala by mu pravdu, povedala by mu všetko.
Nedávala si pozor, takmer ho nechala, nech ju úplne ovládne.
Boh vie, ako veľmi by sa chcela nechať ovládnuť. Pocítila odpor sama k sebe za svoju slabosť, postavila sa na nohy a zamierila k posteli.
Nech už tento večer prejde, nech už táto noc skončí. Nech už je po všetkom...

*****

Zobudila sa s pocitom zvery, ktorá je lovená. Akoby ju niekto pozoroval, striehol na ňu.
S trhnutím sa posadila a so zamlženými očami prebehla po miestnosti.
Čierny obrys postavy sedel na jej posteli, hneď vedľa jej postele.
Trhla sebou a chcela z postele zliezť, no pocítila stisk na ruke, ktorý ju stiahol späť.
"Maya, pokoj, to som iba ja," ubezpečil ju hlas presiaknutý úprimným citom, tak silným, až sa zachvela.
Možno to bolo práve to, čo potrebovala.
"Sirius..." vydýchla a hodila sa mu okolo krku, nepremýšľajúc nad tým, ako si to vyloží on. Bolo jej to jedno, potrebovala utešiť, pohladiť, povedať, že to bude dobré.
Potrebovala milujúceho rodiča či súrodenca. No tých nemala. A tak potrebovala Siriusa.
Stisol ju a pohladil po vlasoch a po chrbte.
"Prepáč, Maya. Nevedel som, že ťa až tak vydesím."
Pokrútila hlavou a prehltla slzy. Včera ich preliala už dosť.
"To nič, nič ti nehrozí, je to v poriadku."
Odtiahla sa a zdvihla k nemu svoje veľké, modré oči. Zamrkala a hľadala v jeho tvári istotu.
Bola tam.
"Vážne? Je to v poriadku?"
Usmial sa, nežne a upokojujúco, pohladil ju po tvári a ona ho nechala.
"Nič ti nehrozí. Tvoj otec v kancelárii riaditeľa strávil večnosť, no v Slizoline iba krátko. Potom odišiel."
Prikývla.
"Tak veľmi mi odľahlo."
"Musím sa ti priznať, Maya, i mne... Ja... Vôbec ma nenapadlo, že by Regulus mohol podľa tvojho otca zistiť, o čo tu ide. Celý večer som bol ako na ihlách, no keď som prišiel a chcel svojho brata vidieť, v prípade, že by som išiel neskoro, odpratať ho z cesty; povedali mi, že tam nie je. Vraj ho pred desiatimi minútami vypýtalo nejaké dievča a on s ním odišiel. Môj brat sa vybral na rande práve včas, to ti poviem."
"Prečo?" spýtala sa ticho, pri spomienke na včerajší večer jej srdce bilo ako splašené. No on si to buď nevšímal, alebo pripisoval šoku.
"Pretože keď som prišiel, tvoj otec tam už bol. Takže musel prísť iba malú chvíľu potom, ako Regulus odišiel."
Maya pokrútila hlavou.
"Neuveriteľné."
"To áno. Prepáč, že som to takmer pokašľal."
"Ty?" vydýchla, keď si uvedomila, že to ona je tá, ktorá by sa mala ospravedlniť.
"Mám pre teba raňajky, isto si hladná. A mohli by sme sa hneď po nich ísť prejsť, čo ty na to? Viem, je relatívne skoro, ale to je iba dobre, vonku je málo žiakov. Tvoj otec už nepríde, takže ak sa trochu zmeníš, nemal by o tom vedieť."
"Koľko je hodín?" spýtala sa, iba pomaly chápuc jeho slová.
"Asi osem. Ako vravím, v sobotu tak skoro nikto stávať nebude."
"A kde sú chalani?" spýtala sa a sledovala ho, ako zamieril k stolíku. Ona sa zatiaľ posadila. Oblečené mala to čo včera. Včera nemala síl na to, aby sa prezliekla.
"James má tréning a Remus má nejakú študijnú hodinku či čo."
"Študijná hodinka?"
"No, využíva čas, kedy mu dáme pokoj. Pretože keď Jamesovi skončí tréning, už nebude čas na to sa učiť," zaškľabil sa a ona s trochu bezduchým úsmevom prikývla. Vlastne sa nad tým ani nezamyslela, hneď po položení otázky ho prestala vnímať. Vybavila si znova obrys Regulusovho tela na tom jej...
"Haló! Počúvaš?"
"Prosím?" zaostrila na jeho tvár. Stisol pery a pokrútil hlavou, akoby mu niečo nesedelo, no potom pokračoval.
"Pýtal som sa, či sa chceš ísť pozrieť na Jamesov tréning."
"Uhm, metlobal, áno?"
Sirius sa na okamih zasekol a potom otvoril ústa. Zahýbal nimi ako ryba, akoby sám neveril tomu, čo sa chce spýtať.
"Ty... Chceš mi povedať, že si ešte neletela na metle?"
"Ani to nemám v pláne," zamračila sa. Čo zabudol, že ona nie je taká čarodejka, ako on?
Prútik, metla... Akoby to nebolo jedno, ona lietať nevie. I keby jej dali tú najlepšiu metlu na svete, ona by z nej okamžite spadla. Chýba jej prirodzený talent.
"Skúšala si to už niekedy?" spýtal sa.
"Ja... No, možno raz, keď som bola malá, ale otec sa zhnusil, keď som spadla, od vtedy som to nerobila."
Siriusovým pohľadom na okamih prebleskol hnev. No jeho tvár sa vyjasnila ako obloha po búrke a usmial sa.
"Ideš jesť? Čím skôr budeme vonku, tým dlhšie budeme môcť byť."
"Čo máš v pláne, Sirius?" zamračila sa.
"Vôbec nič, iba... Pôjdeme za Jamesom, hej?"
Vložila si do úst sústo a znova už duchom mimo prikývla.

*****

Sirius sa na okamih vytratil a ona si zatiaľ dala krátku sprchu. Prezliekla sa do voľných, tmavo modrých nohavíc kúsok nad kolená a žensky ušitej košele s krátkym rukávom v bielej farbe. Na to si prehodila rifľovú bundičku, pretože o pol deviatej ráno zase také teplo nie je.
Práve prehrabávala svoj batoh, či nenájde ďalšiu gumičku, keď sa otvorili dvere a dnu vošiel Sirius.
Premerala si ho pohľadom- po prvý krát mal zadné vlasy, ktoré mal trochu odrastené, zviazané do copu.
"Ty... Pekné," pokývala hlavou a podišla bližšie. Sirius si ju prekvapene premeral a ona ho obišla.
Strnul, keď pocítil jej ruku na svojich vlasoch, keď pocítil, ako mu ich uvoľnila.
"Čo to-"
Obišla ho a on si v jej rukách všimol svoju gumičku.
"To je krádež."
"To je pôžička. Hneď ti ju vrátim," usmiala sa a na okamih zavrela dlaň.
Keď ju následne otvorila, namiesto jednej gumičky držala tri.
Sirius zamrkal.
"Nevedel som, že vieš veci aj klonovať."
"Rozmnožiť znie lepšie. Na," usmiala sa znova a vrátila mi to, čo bolo jeho. Druhá gumičku si dala do kapsy na kraťasoch a treťou si zviazala vlasy.
"Šikovné."
"Nie som amatér," žmurkla, no potom pozrela do jeho podozrievavej tváre.
"Čo je?"
"Ty... Koľko toho ešte vieš, o čom neviem?"
"Povedzme, že som ti nepovedala všetko."
Ostal ticho a ona videla akýsi náznak nesúhlasu v jeho očiach- a to ju presvedčilo o tom, že urobila správne.
Pokrčila ramenami a upravila si košeľu.
"Môžeme ísť?" spýtala sa a on až po krátkej chvíli prikývol. No ostal stáť až pokým ho neobišla a neotvorila dvere von z Komnaty.

*****

"Fíha, Rokfort má pekné ihrisko."
"Ty si ich asi veľa nevidela."
Na okamih naňho pozrela a pokrčila ramenami.
"Iba pár. Videla som to v Holandsku a jedno v Madride."
"Naozaj si videla Madridské metlolordstvo?"
Pozrela naňho a potom sa znova pozrela na všetkých tých žiakov na metlách. Stáli na zemi na kraji ihriska, doposiaľ si ich nikto nevšimol.
"Lord metiel. Tak sa volá najslávnejší štadión metlobalu na svete."
"No, hej, videla."
"Nie je fér, aby ho videl niekto, kto si ho neváži."
"Vzala ma tam teta Rowana, mamina sestra. Privydala sa tam do jednej aristokratickej rodiny, ktorá nemá zmysel pre humor a až fóbický cit pre peniaze."
"Nepáčili sa ti."
"Nie, ani ten zápas som si neužila."
"Ako ale potom môžeš tvrdiť, že rokfortské ihrisko je pekné?"
"Je pekné. Menšie. Prázdnejšie. Zelenejšie."
"To v Madride má červenú trávu, však? To musí byť úžasné..." vzdychol a ľahol si na zem. Ruky skrížil za hlavou a pozeral na oblohu.
"No, nádhera. Hlava ma bolela ďalší týždeň."
Prevrátil očami a chystal sa niečo odseknúť, keď zrazu im niečo prudko preletelo nad hlavou. Maya takmer vykríkla a ledva sa udržala na nohách.
Zrazu vedľa nej doskočil James a v ruke držal metlu. Na spánkoch sa mu perlil pot a v rannom slnku vyzeral pekne opálene. Usmiala sa.
"Áno, ako na neletca to na mňa urobilo dojem," odpovedala na jeho nepoloženú otázku a on sa zasmial.
"Veď sa aj patrí na stíhača roka, nie?"
Už neodpovedala, to jej veľa nehovorilo.
"Vzdaj to, tá o metlobale nevie nič."
"Som proste ten najdôležitejší a najlepší."
Maya sa zasmiala a posadila vedľa Siriusa.
"Dnes ti to nejak svedčí, Mello. Ako vidím, zažehnané nebezpečenstvo je ten najlepší liek na krásu."
Zvážnela a prikývla. Oslovenie Mello ju vždy vracalo do normálneho sveta. Mala by upozorniť i Siriusa, aby ju neoslovoval Maya.
Ani priatelia by ju nemali volať jej pravým menom.
Ešteže Regulus nie je jej priateľ... I keď, keby bol, veľa vecí by sa tým uľahčilo.
"Nevšímaj si to, dnes je nejaká zamyslená."
Pozrela na Siriusa a potom na Jamesa.
"Čo?"
"Si v poriadku?" spýtal sa James a prezrel si ju.
"V úplnom," prikývla. No ak mala byť úprimná... Najradšej by zmrazila svoje srdce a rozmýšľala iba rozumom.
James prikývol a usmial sa.
"No, tak sa teda slňte, ja idem usmerniť tú bandu flákačov."
"Tohtoročný tým sa nevydaril?"
"Bez teba ako hlavného útočníka to už nie je ono."
Maya sa vystrela a otočila na Siriusa.
"Hrával si?"
"A bol jedným z najlepších v týme, čiže aj na škole," povedal vážne James a ona naňho znova na okamih pozrela. No potom sa pohľadom vrátila k Siriusovi, ktorý ležal so zavretými očami, akoby sa ho to netýkalo.
"Prečo si prestal?" spýtala sa ho.
Najskôr akoby jej otázku ani nezaregistroval, no potom iba pokrčil ramenami. No oči neotváral.
"Posledný rok viem voľný čas stráviť i inak."
"Ale houby, baví ťa to skoro ako mňa. No nič, ja idem a ty to z neho vypáč, ak chceš," zasmial sa, ledva sa dotkol metly a už bol vo vzduchu.
James lietal naozaj pôsobivo, ešte chvíľu ho pozorovala, kým sa zamyslela a ľahla si vedľa Siriusa.
Bola ticho, občas sa nad nimi mihol niekto na metle a tým zatienil slnko, ktoré ich hrialo a tak im ani napriek vlhkej tráve nebolo zima.
"Nepovieš mi, prečo si prestal hrať?"
"Je to dôležité?"
"Neviem, možno. Ak mi to povieš, usúdim."
Mlčal a ona zvažovala, či sa má pýtať ďalej.
"James jasne naznačil, že to má konkrétny dôvod."
"Netvrdím, že nemá," zasmial sa a na okamih na ňu uličnícky pozrel.
Trochu sčervenela a radšej zavrela oči.
"Ale nepovieš mi ho," usúdila a on stále mlčal.
A tak mlčala i ona a iba si užívala čoraz silnejšie slnko.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Zákerná otázka:) Draco Malfoy alebo Sirius Black? Kto je vášmu srdcu milší? ×_×

Draco Malfoy 34% (17)
Sirius Black 66% (33)

Komentáře

1 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 10. května 2009 v 21:05 | Reagovat

jeeejo...strašne pekná kapitola...táto sa ti vydarilo...aj ked...hm...nebol ten dovod preco prestal hrat prave ona? no nefim,a le zda sa mi to....

2 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 10. května 2009 v 21:22 | Reagovat

skvelá kapitola :)
chvalabohu, že jej otec odišiel... fuu, to bola tesnotka s tým regulusom :D asi o tom nepovie siriusovi, čo? :P podľa mňa sa to aj tak nejako dozvie :D aj keď to nie je na prvý pohľad také dôležité...
neviem prečo, ale mám taký pocit, že sa aj tak niečo stane, aj keď jej otec tam už nie je... ktovie čo tam riešili s dumbledorom..
ale vydarená kapitola ;) teším sa na ďalšiu :) M.

P.S.: fakt, keď čítam niečo dlhšie, napríklad toto, tak to písmo trochu ťahá oči ... no ale neviem si  tu predstaviť inú farbu :D

3 hwesa hwesa | Web | 10. května 2009 v 21:45 | Reagovat

ja si tiež myslím ako Jane, že už nehrá aby sa mohol starať o ňu, aby mal na ňu dosť voľného času :-) a kapitola bola samozrejme super, to jej zamýšľanie sa nad Regulusom nemalo chybu :-)

4 FReedoM FReedoM | Web | 10. května 2009 v 22:26 | Reagovat

Krása... Oplatí sa to tu písať :D? Verím, že nakoniec neskončí s tým hajzlíkom Siriusom, ale napr. s Regulusom, alebo sama:)

5 Lia Lia | 10. května 2009 v 22:53 | Reagovat

teda...ta ma stastie:D:s tym otcom.ach skoda..ze tu nebol Regulus:((:.ale hm..dovod?.zeby Maya?:D

6 Little Treasure Little Treasure | Web | 11. května 2009 v 18:30 | Reagovat

pekná kapča ;)
inak...tie postavy sú akési protikladné, nie? :D Rose smoliarka a Maya má šťastie :P
ešteže jej fotrík odišiel :D

7 kathleen kathleen | 12. května 2009 v 21:35 | Reagovat

no tak to by ma zajimalo aky dovod mal Sirius na to aby odisiel z timu....juuuj zvedavost je hnusna vlastnost...ale som prekvapena ze Siriusovi nieco nedoplo...alebo ze sa aspon nespytal preco je tak mimo....bolo jasne ze to je z niecoho z predosleho dna....a nepochopila so toto:Vôbec ma nenapadlo, že by Regulus mohol podľa tvojho otca zistiť, o čo tu ide...ako si mohol jej otec mysliet ze Regulus nieco vie??preco by mal??som z toho mimo....zmatena...no ok hadam dalsia kapca bude troska pochopitelnejsia pre mna a hadam tam daco bude aj s Regulusom lebo sa mi tu zacal tak trocha pozdavat....inak velmi pekna kapca...

8 Lostt Lostt | Web | 17. května 2009 v 17:34 | Reagovat

kathleen: No, Regulus by si mohol (a pravdepodbne by sa to aj stalo) vsimnut jeho podobnost s Mayov, ktora mu je vyzorovo velmi podobna. Nie len netypickymi bielymi vlasmi:) A navyse, keby sa Mayn otec pytal na svoju stratenu dceru, asi by Regulusovi doplo, preco sa Maya na Rokforte skryva:)

9 Nellie Nellie | Web | 9. června 2009 v 20:24 | Reagovat

hm.. chýbal mi tam Regulus xD som divná xD nemám ho rada , ale tu hej xD a ja si uvedomujem , že nemôže byť v každej kapitole , len..sama neviem čo xD ale bola taká oddychová , proste pekná:)

10 Evanska Evanska | Web | 22. června 2009 v 16:05 | Reagovat

joj čo na to napípsať? skvelé ako vždy a samozrejme zamotané... to by nebola Lostt :D Podľa mňa skončil kvóli Mello! Strašne super meno :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama