12-end. Melody of the blood

9. května 2009 v 20:56 | Lostt |  Melody of the blood
Posledná kapitola tejto poviedky. Najskôr, než sa pustím do svojej záverečnej reči, upozorňujem, že existuje ešte aj epilóg. Už ho mám a tiež by mal pribudnúť skoro.

Takže, k poviedke... Trochu ma mrzí, že už končí, pretože v poslednej dobe ma zase chytilo písanie v Kayovom štýle. Táto poviedka síce nie je majstrovské dielo, ale toľko pozornosti, ktorú som venovala jej, som ešte nevenovala žiadnej poviedke.
Vy, ktorí ste poviedku čítali (i keď vás veľa nie je, čo ma mrzí) asi chápete, čo tým myslím. Poviedka je iná ako ostatné moje veci, je písaná v trochu viac psychologickom štýle a navyše som každú kapitolu musela čítať asi 5krát, upravovať vety, dialógy, mať premyslenú psychológiu postáv (i keď to tak občas nevyzeralo, možno vám prišlo, že sa postavy chovali chaoticky- ale nie, možno vám úplne nie je jasné, prečo sa chovali tak ako sa chovali, ale mne to dáva perfektný zmysel:)), proste všetko spomenuté malo nejaký význam a určite ste si všimli, že žiadna bezvýznamná ani prechodná vec sa nediala.
Navyše bola poviedka písaná v štýle rozprávania niekoho, kto sa nachádza v istom momente a všetko hovorí ako príbeh, ktorý prežil. Čo pre mňa znamenalo neustále kontrolovanie času- to si asi ale tiež pravdepodobne neuvedomujete, alebo vám to príde prirodzené:)

Skrátka, nechcem menovať, prečo bola táto poviedka náročnejšia, iba tým chcem povedať, že ku koncu som sa dostala iba vďaka vám málu, ktorí ste mi nechávali komentáre:) Takže, týmto vám ďakujem.

K epilógu už toľko rečí nebude, sľubujem:)





Asi po pol hodine, keď som si bol istý, že je Caleb už určite späť na hrade, som trasľavým krokom zamieril do stredu voľného priestranstva medzi stromami.
Bol to malý ovál, no bol nádherne osvetlený mesačným svitom.
Klesol som na kolená a postupne sa stúlil na zemi.
Moje telo sa začalo chvieť a chveje sa až do teraz. Príbeh, ktorý sa mi odohrával pred očami, príbeh, ktorý ste práve mali možnosť spoznať a možno vás i zaujal, končí.
Prečo som vám ho povedal?
Pretože je to i tak jedno. Ste jediní, ktorí si vypočuli moje rozprávanie a snáď i jediní, ktorí za tak nekončene pôsobiacu dobu pochopili moje počínanie. Za vašu odvahu zotrvať so mnou a mojím príbehom dokonca, vám ďakujem.
Na môj život, rovnako ako na jeho rozprávača, jedného dňa zabudnete. Obaja upadneme v temné zabudnutie a neostane po nás nič. Nič, na čo by bolo radno spomínať.
A to je dobre. Počítam s tým.
Cítim, ako sa mi orgány sťahujú, ako moja pokožka praská. Prestávam vidieť, počuť, cítiť. Objíma ma bolesť no i neskonalé šťastie.
A môj démon? Vyje, kričí, metá sa a vzpiera. Bojuje o život. No už nemá síl na nič iné, iba na bezvýznamný vzdor. Obaja budeme, myslím, mŕtvi. Konečne preč.
Moje telo zomrie a ja definitívne zomriem s ním, čo po takej dlhej dobe znie ako hudba mojím ušiam. Mladosť, ktorú som telu dodával vďaka moci prameniacej z krvy mojich obetí, vyprcháva, až ostane iba staré a zničené telo.
Či môj duch nájde pokoj? Dočká sa moja duša raja?
Neverím, no dúfam a modlím sa za to.
Môj život Boha míňal, no teraz, keď cítim koniec a cítim i zlostné chvenie slabého démona v mojom vnútri, je tým jediným, v čo verím.
Caleb bude žiť, bude trpieť mojou stratou a to je trest, ktorý som mu musel udeliť. No zabudne na mňa tak ako vy, aspoň v to dúfam. Zajtra ráno, až sa prebudí a celý deň ma nenájde, dôjde mu to. Už zajtra ráno bude vedieť, že je nútený žiť. Bude nahnevaný na moju zbabelosť i na to, že predsa len nebudem trpieť tak, ako chcel. No bude žiť.
Zomriem s pocitom, že som prvý krát vo svojom neuveriteľne dlhom živote vykonal správnu vec. A ak nie preto, tak prečo zomierať?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Zákerná otázka:) Draco Malfoy alebo Sirius Black? Kto je vášmu srdcu milší? ×_×

Draco Malfoy 34% (17)
Sirius Black 66% (33)

Komentáře

1 FReedoM FReedoM | Web | 10. května 2009 v 10:08 | Reagovat

Hej?! Nie je to krátke? No krásne... Posledná veta ma dostala. Je mi ľúto, že rozprávač napokon zomrel, ale... zase to je istým spôsobom aj fajn. Ja len dúfam, že na túto poviedku nezabudnem.
A chápem, čo si myslela tým, že sa to ťažšie písalo. Bolo to písané viac - bolo to také precíznejšie, vety boli čo najlepšie sformulované, jednoducho malo to svoj štýl. A môžem povedať, že som spokojná s koncom. Vdúfala som, že prežijú obaja, ale... Je tam napísané že zomrie, no nemusí (málo pravdepodobné). Koniec si môžeme domyslieť sami :)
A ďakovať nemáš za čo. Ja som tú poviedku čítala pre to, lebo som chcela, lebo sa mi páčila. Mne osobne sa viac štýlom písania (a asi aj celkovo) páčila ako Rose a všetky tvoje poviedky (aj ostatné su pravdaže skvelé:)). Jednoducho táto mi prirástla k srdcu.

2 miriela miriela | Web | 10. května 2009 v 11:57 | Reagovat

ach, krátke to je, ale ako vždy emocionálne silné, táto poviedka sa naozaj vydarila a je mi ľúto, že kay zomiera, ale na druhej strane je to krásne riešenie... som zvedavá čo nám ešte ponúkneš v epilógu :)

3 hwesa hwesa | Web | 10. května 2009 v 13:25 | Reagovat

strácam reč... síce to bolo krátke, ale presne to vystihlo ten moment jeho umierania, jeho trápenia a zároveň aj jeho šťastia, alebo nejakej tej spokojnosti, že prvý krát v živote urobil niečo správne, že Calebovi zachránil život... to, že to bolo podané v minulom čase som si naozaj nevšimla, ale tú psychologickú prepracovanosť som postrehla... všimla som si, že tam nie sú žiadne impulzívne pasáže ale presne premyslený dej... to bol tiež dôvod prečo sa mi to páčilo... a tiež ma zaujala aj poviedka dejovo a postavami... pretože to bolo niečo úplne iné a originálne (čo sa týka toho jeho upírstva) ... no proste krása a už čakám na ten epilóg :-)

4 Little Treasure Little Treasure | Web | 11. května 2009 v 13:31 | Reagovat

no toto by nikto nečakal ;) ale predsa urobil dobrú vec, nie? :D
ako my keď sme v divadle hádzali centovky a tie detičky, čo vystupovali, ich zbierali :P
a čo Caleb? ;) čo spraví on? :D

5 Evanska Evanska | Web | 17. května 2009 v 15:23 | Reagovat

Héj! Nezabudla si náhodou pridať nejakú časť? aaaach ten moment umierania, priznám sa že som tušila, nie vedela, že nezabije Caleba, ale obetuje sa... to šťastie že urobil niečo správne si tak nádherne vyjadrila, až ma pália oči.
Na túto poviedku sa nedá zabudnúť, úžasn nápad, úžasný dej, úžasný koniec... úžasná autorka, úžasná kapitola!

6 Lostt Lostt | Web | 17. května 2009 v 18:18 | Reagovat

Evanska: Uzasny komentar a ja ti strasne moc dakujem.

7 Zuzana Zuzana | 31. března 2011 v 18:13 | Reagovat

Myslím, že nebola možnosť ako ukončiť túto poviedku tak,aby ma to nezasiahlo. A nie na Kaya nezabudnem. A určite sa k nemu vrátim a znovu si tento krásny príbeh odtrpím. Napísala si úžasné dielo a ukončila si ho dokonale. Musím chvíľku počkať, kým mi uschnú slzy a budem znovu vidieť na písmenká a prečítam si epilóg. Ďakujem za nádherný trpko sladký príbeh.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama