Iť's about them 2.06

10. dubna 2009 v 18:22 | Lostt |  Happy ever after
Práve v tomto momente zostrojená kapitola. Snáď sa vám bude páčiť a snáď vás navnadí na ďalšiu:) Príjemné čítanie:)


It's about them

2.06
Vydržať zavretá do piatka bolo ťažšie, ako si myslela, najmä potom, ako zakúsila krásne okolie hradu.
No myšlienka na jej otca ju vždy dokázal presvedčiť, aby vytrvala. Napokon i Siriovo rozhodnutie povedať o nej svojim priateľom bolo výhodné- viac ráz do dňa vždy niekto prišiel a zotrval s ňou aspoň pol hodiny. Nechápala, ako to robia, no nepýtala sa.
Možno jej to príliš vyhovovalo, než aby to chcela meniť. A pri tom zmeny boli jej prirodzenosťou.
Pripravila sa, že piatočný večer strávi sama. Napokon to nebolo tak zlé, hrala šachy, čítala si, či sa pokúšala o výrobu elixírov.
Nikdy to nerobila, i keď v jej rodine boli bežné i pri tej najjednoduchšej činnosti. No ona na to nemala talent, veď napokon nebola pravá čarodejnica.
Práve po sebe poupratovala stolík, keď sa otvorili dvere.
"Ahoj, Sirius," usmiala sa jemne a otočila sa k posteli. Pri nej mala svoj batoh, to jediné, čo mala. No nepotrebovala viac, pár kusov oblečenia, ktoré podľa potreby menila.
Chvíľu sa v ňom hrabala, pri čom ju Sirius pozoroval a zároveň rozprestieral jej večeru.
Vytiahla gumičku a chcela si zviazať vlasy, ktoré mala pre zmenu rozpustené.
"Nie, počkaj," zastavil ju Sirius a ona k nemu vzhliadla.
"Čo?" pokrútila hlavou.
"Nedávaj si ju. Je to nezvyk, vidieť ťa takto, ale je to veľmi pekné."
Zamrkala a zaváhala. Mala chuť neposlúchnuť ho, ukázať mu, že na jeho názore jej nezáleží.
No nebola by to pravda. Potešilo ju to. No nie tak, akoby asi býval chcel.
A tak len pokrčila ramenami a gumičku nechala, nech sa premení na sponku, ktorú použila, aby jej nepadali vlasy do tváre keď bude jesť.
"Ako chceš, mne je to napokon jedno."
Siriusovou tvárou sa niečo mihlo, no tak rýchlo, ako sa zjavil, sa ten chmár i stratil a on usadol za stôl oproti nej. Tak ako vždy. Vlastne sa z toho stal už nejaký zvyk, rituál.
"Nie je nebezpečné, aby si teraz používala svoju moc?" spýtal sa po chvíli, kedy ju mlčky pozoroval. I na to si už zvykla.
Dala si načas, kým mu odpovedala, najskôr v pokoji prehltla sústo a napila sa.
"Možno, ale myslím, že ak to bude niečo malé v tejto komnate, nezacíti to. Veď tadiaľto by nemal ísť, nie?"
Sirius prikývol.
"No, nepredpokladám to. Riaditeľova pracovňa je inde a Slizolinská časť tiež."
"Slizolinská časť? Pôjde snáď otec navštíviť svoju alma mater?"
"Pôjde. No podľa mňa bude najmä čuchať a dávať úlohy."
Zaškľabila sa, keď sa postavil.
"Už ideš?" spýtala sa a uvedomila si, že jej hlas je viac prenikavý, akoby chcela. Usmial sa, akoby ho to potešilo. Potlačila nepríjemný pocit a uvoľnila sa.
"Prečo tak skoro?"
"Musím. Za prvé, čas príchodu tvojho otca sa nebezpečne blíži a ja musím ešte niečo prebrať s chalanmi. Plán B, plán úteku a tak."
Zachvela sa, strachom i nepríjemným očakávaním. Už aby to bolo za ňou.
"Tak, prajem príjemný večer. A nieže vyjdeš von, nepraj si ma."
"Ak vyjdem, ty nebudeš ten, koho sa budem báť najviac."
"Na to spolieham," prikývol a zamieril okolo jej stola preč. Ešte jej položil ruku na rameno a povzbudivo ho stisol.
Takmer zdvihla ruku, aby tú jeho stisla, no potom si uvedomila, že by to bral iba ako zbytočné povzbudenie. Ešte chvíľu zotrval a napokon odišiel. Vzdychla.
Jej vzťah s ním bol v mnohom zložitý. A cit, ktorý uňho vznikal a nedokázal uniknúť jej pozornosti, ju ťažil najviac. Bála sa opätovať jeho city, dokonca mala pocit, že by to ani nedokázala. Staral sa o ňu a pomohol jej a ona v jeho osobe videla svojho ochrancu, svojho staršieho brata. A nie milenca či lásku. To by nedokázala uniesť.
No desila ju predstava, že raz, skôr či neskôr, príde reč i na toto téma. A ona ho bude musieť sklamať. Ba dokonca, či si to chcela priznať, alebo nechcela, bála sa i toho, že by sa na ňu vykašlal. Vždy sama seba zahriakla, to by neurobil. On taký nie je.
Na rozdiel od jeho brata. Už ubehol nejaký čas, od kedy ho videla naposledy. A predsa naňho musela myslieť, niekedy ju tie myšlienky prepadli nepripravenú, jeho tvár, jeho slová, jeho oči.
A inokedy spomienky naňho vyvolala sama. Akoby jej to malo nejak pomôcť- práve naopak, iba chcela vyjsť z tejto komnaty a nájsť ho. Nevedela, čo za túžbu to je, no jedno bolo isté- bola viac ako len nebezpečná.
Pretože nech bol ten cit, ktorý voči Regulusovi cítila, akýkoľvek, bol tu a bol nevhodný. A on ho nebol hodný. Nebol hodný jej myšlienok, pretože nech boli jej hriechy akékoľvek- on nebol dobrý.
I keď chcela veriť v jeho nápravu a niekde v nej bola skrytá viera v jeho charakter- stále to bol muž, ktorý túžil po niečom, čo bohužiaľ nemal. Stále to bol Slizolinčan telom i dušou.
Roztvorila oči a postavila sa tak prudko, až prevrhla stôl i so všetkým, čo na ňom bolo.
No v tú chvíľu ju to ani v najmenšom nezaujímalo.
Neuvedomovala si, čo má na sebe, či ako vyzerá. Na tom teraz i tak nezáležalo. Keby sa premenila, iba by riskovala. A Sirius i tak vravel, že v piatok je každému jedno, ako vyzerá.
Snažila sa ísť čo najrýchlejšie, rozhliadala sa a hľadala Siriusa. No ten už bol preč.
Zastala a lapala po dychu. Je koniec, už nezabráni tomu, aby ju našli.
Ak Regulus uvidí jej otca... Ako to, že ju to nenapadlo skôr? Ako to, že to nenapadlo Siriusa?!
Pokrútila hlavou, to mu na vinu dávať nemôže. Znova sa rozbehla a zbehla schody až na úplné prízemie.
Utekala chodbou smerom von. Aspoň nech je čo najďalej, aspoň tak má nejakú nádej, že...
Neuvedomovala si, že úplne panikári, až napokon do niekoho vrazila.
Spadla na zadok a pozrela do tváre nejakého dievčaťa. Bola pekná, jej črty boli veľmi ženské a súmerné, jemné ako črty princeznej. Tmavo červené vlasy jej spadali okolo tváre pokrytej svetlými pehami.
Jej úprimný výzor by si Mayu býval okamžite získal, no dievča sa mračilo, jej oči vrhali blesky hnevu.
"Po chodbách sa nemá utekať. A čo sú to za spôsoby?!" spýtala sa ostro. Maya sa znova vyškriabala na nohy.
"Prepáč mi to, ja... Ponáhľam sa."
"Aká je tvoja fakulta?" spýtalo sa to dievča a premeralo si ju. No skôr ako Maya stihla odpovedať a dostať sa tak do ešte väčšieho problému, dievča ju znova prerušilo.
"A ako sa vlastne voláš? Ešte som ťa tu nevidela."
"Pochybujem, že si pamätáš všetkých. Ešte raz prepáč," povedala Maya chladne a chcela odísť.
"Počkaj! Kam sa tak ponáhľaš?"
Zamyslela sa. Možno tu ešte je nejaká šanca. Ešte by mohla...
"Do Slizolinskej fakulty," povedala skôr, ako sa stihla zastaviť.
"Naozaj? A prečo teda nejdeš dolu schodmi, ale ideš smerom von?" spýtalo sa to dievča a prekrížilo ruky na hrudi.
"Ozaj. Vyviedla si ma z miery," vysvetlila chabo a vykročila smerom, ktorým to dievča strelilo pohľadom. Jemné klopkanie jej špíčky topánky o zem jej udieralo do uší ešte po niekoľkých schodoch. Až potom sa to dievča pohlo a išlo preč.
Maya zrýchlila, keď si uvedomila, že práve ide do jamy levovej. Ak je nejaké miesto, ktorému sa dnes večer mala vyhnúť, je to práve toto.
Šťastie ju napokon predsa opustilo.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Á, zákerná otázka:) Kaimei alebo Sirius? (nehovorím o tom, s kým by mala byť Rose, iba o tom, kto sa vám viac páči)

Kaimei! 40.2% (66)
Sirius! 59.8% (98)

Komentáře

1 Lia Lia | 10. dubna 2009 v 20:26 | Reagovat

no teda..mna slahne...ja som klikla na Siria:D:.a mi dalo toho Japonca..nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee:((((((((((...no a teraz ku kapci..takze zajuimave..kratke napinave...som zvedava na dalsiu:)

2 hwesa hwesa | Web | 10. dubna 2009 v 20:42 | Reagovat

toto nemyslíš vážne, že nie??? takto to predsa nemôžeš ukončiť... a osobne si myslím, že jej riadne preplo keď takto riskovala... určite riskovala sto krát viac ako keby to nechala len tak... som zvedavá na koho ďalšieho natrafila... dúfam, že to bude aspoň Regulus, naozaj verím, že nenarazí na otca... no proste som strašne zvedavá na pokračovanie tak si pohni :-)

3 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 10. dubna 2009 v 21:30 | Reagovat

čo? bože! čo sa stane? sakra! nenájde ju, však? bože ona je ale sprostá! to ju nenapdalo, že by Regulus možno mlčal? radšej mala zdrhnúť z Rokfortu.....no, ale to by bola asi nuda....oks...som ticho

4 Michalka - Sb Michalka - Sb | Web | 10. dubna 2009 v 22:19 | Reagovat

Zvláštna poviedka :) Páči sa mi asi sa pustím do čítania od začiatku

5 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 10. dubna 2009 v 23:49 | Reagovat

ty kokso... oooch nie...nie, nie, nie, nie, nie... prečo vychádzala z tej izby!? to neveští nič dobré... nie nie nie... jemine, ja sa o ňu normálne bojím :( och, nie, nech sa nestane nič zlé :( čo je asi nepravdepodobné, keďže vyšla z tej izby, ale ... och :(
dúfam, že bude rýchlo ďalšia, lebo to nevydržím :D
inak, táto bola perfekrná... obdivujem tvoju schopnosť, udržať ma (a vidím, že nielen mňa) v takom napätí... jemine, keby toto bola dokončená kniha, tak ju zhltnem naraz celú hneď a rýchlo :D to je taký úžasný príbeh... neviem sa dočkať pokračovania... juuj, proste úžasné :D
tak sa teda maj :) a vďaka za túto nádhernú kapitolu :) M.

6 monique monique | 11. dubna 2009 v 0:15 | Reagovat

napinave :) myslim,ze uz nie je co nove k tomu povedat, takze leeen cakam na dalsiu :)

7 kathleen kathleen | 12. dubna 2009 v 9:41 | Reagovat

maya je taka koza...naco sla dopekla za nim??takto ju uvidi este viac ludi zo slizolinu a bonznu ju...vazne je taka pometena ze sa nad tym ani na chvilu nezamyslela??nad tym co robi??som teraz velmi zvedava co bude dalej tak pls nenapinaj lebo teraz to bude drsne...asi...naozaj si nemohla najst lepsiu chvilu...uff

A ak sa nemylim bola to Lil ze??ako inak...prefektka sa nezaprie...

8 mitriznitry mitriznitry | 12. dubna 2009 v 10:53 | Reagovat

jeee dzive a napinaveee ukoncenie je vazne blbeee lebo nikto nevie ako to dalej skonci uvidi ju regulus nie? to je otaska pokrackoo...

9 Evanska Evanska | 26. dubna 2009 v 21:28 | Reagovat

Ach jaj, takéto konce neznášam! Ešteže je pokračko :) Stretne MAya otca?
A vraziť práve do Lily :)

10 Nellie Nellie | Web | 9. června 2009 v 19:09 | Reagovat

jééémine..prečo išla von? niéé :x nenájdu ju , verím tomu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama