It's about them 2.05

4. dubna 2009 v 11:36 | Lostt |  Happy ever after
Nová kapitola zase k tejto poviedke. Rose som dneska "tvorila", ale akosi ma to zase nejak nebaví. Baví ma hlavne nová poviedka (priznám sa, to je druhá, už dlhšie rozpísaná, ale tú pred tým spomímanú nechám na neskôr:)), na pár HG/DM a zatiaľ sa mi páči, pretože ja krapet... iná:) Zase raz:) a potom ma baví táto.
No, ale späť k HEA- snáď sa bude páčiť, nechajte komentárik, paa!

PS: Ja mám tak nehorázne dobrú náladu! Úplne sa zatiaľ všetko darí ako má, vyšla mi jedna vec v ktorej som bola silno na pochybách, naši idú preč na víkend a ségra tiež nebude doma celý deň, proste mám pokoj a čas na poviedky a... No proste počasie je skvelé, svet je skvelý, mám super knihu na čítanie, darí sa... Snáď ste na tom podobne;)

Pre všetkých, ktorým sa poviedka páči:)



It's about them


2.05
Práve začala pociťovať hlad, keď sa dvere do komnaty otvorili. Ako vždy, najskôr pocítila ľahký, no prenikavý odtienok strachu, že si idú po ňu.
No do miestnosti vošiel Sirius, tak ako vždy. Zamračila sa. Nechcela ho vidieť.
Nevedela, aké sú jeho vzťahy v rodine, no myslela si, že aspoň nepridáva drevo do ohňa. No jeho správanie vonku svedčilo o opaku.
No našťastie neprišiel sám, za ním išli ďalšie dve osoby. Jamesa poznala a Remusa si pamätala z vlaku.
Prišli bližšie.
"Myslela som, že dnes príde iba Remus," otočila sa smerom k nemu a jemne sa usmiala. Jediný jej v tú chvíľu prišiel sympatický. Jeho hnedé, svetlé oči boli pozorné, bystré a inteligentné, no priateľskejšie ako akékoľvek iné oči. Neusmieval sa, no jeho tvár i tak pôsobila príjemne, no akosi vyčerpane, nevinne.
Nastavila mu ruku, okamžite k nemu cítiac dôveru.
"Teší ma, som Maya, no volaj ma Mello," povedala, keď jej ruku prijal.
"Viem. Som Remus Lupin, ale to už asi vieš," jemne sa usmial, čím jeho tvár vyzerala utrápenejšie, no ešte vierohodnejšie.
Prikývla a znova sa vzdialila. Začula tichý štrngot, tak sa otočila ku stolu. Sirius jej práve prestrel večeru. Nosil jej ju v zmenšenom stave, takže nebola ani vidieť, keď si ju schoval v dlani. Bolo to pečené kurča, bolo ešte teplé a zavoňalo až k nej.
Zaškŕkalo jej v žalúdku a tak bez slova vykročila ku stolu a posadila sa.
"Ďakujem," povedala ticho a odťažito.
"Stalo sa niečo, Maya?" spýtal sa Sirius a posadil sa znova oproti nej, tak ako vždy. Pri stole sa objavili ďalšie dve stoličky, ktoré zaujali James s Remusom.
"Nie, nič," povedala stále chladne a pustila sa do jedla. Všetci ju pozorovali, no napriek tomu, že jej to bolo nepríjemné, snažila sa to nevnímať. Bolo to lepšie ako jesť v ústave medzi bláznami a nepríjemnými dozorcami.
To zmiernilo jej nepriateľstvo voči Siriusovi. Pomáhal jej a doteraz, až do poobedia, mu bola ochotná vo všetkom dôverovať. No hluchá pýcha jej vadila viac ako čokoľvek iné.
"Dnes si od Kamenného oblúka vystrelila tak rýchlo... Určite si nebola v nebezpečenstve, ak ti ide o to," povedal, na jeho hlase bol počuť ten zmätok, ktorý cítil. I to, ako veľmi sa ju snažil pochopiť.
Na okamih zastala a chcela mu to vysvetliť, spýtať sa ho, pochopiť ho... No potom potriasla hlavou a znova začala jesť.
"Iba ma nič nie je do vašich rodinných vzťahov."
"Ale to nie je-"
"Prosím, nehovorme o tom," povedala a nepozrela naňho.
Bolo jej jasné, že sa správala hlúpo. Pomáhal jej, staral sa o ňu, robil pre ňu viac, akoby si kedykoľvek bola trúfala predstaviť. Zľahčoval jej to tak moc, že to nedokázala ani len popísať. A ona nebola hodna toho, aby ho odsudzovala.
Jeho tvár sa stiahla, nie urazene, no predsa akosi cudzo. Vedela, že si myslí, že nemá právo ho odsudzovať- a mal pravdu.
"Prepáč," povedala a prvý krát mu pozrela priamo do očí.
Jeho tvár sa znova uvoľnila a mierne sa usmial, unavenejšie, ako doteraz.
Pokrútil hlavou.
"To nič. Dobrú chuť," jeho úsmev sa rozšíril.
Znova začala v tichosti jesť. Ticho prerušil až Remus, keď sa začali rozprávať.
Započúvala sa do tých troch príjemných hlasov a užívala si tú chvíľu pokoja.

*****

Keď dojedla, ešte hodnú chvíľu počúvala ich rozhovor, dokonca sa i zopár krát zapojila. To, že boli príjemnými spoločníkmi, sa im isto nedalo uprieť. Dopĺňali sa tak, že v konverzácii s nimi nič nechýbalo. James bol vtipný a pohotový, Sirius isto veľmi zvodný a všetko čo povedal, dýchalo rozvahou. A Remus to vyvažoval bystrou inteligenciou.
Bolo zaujímavé ich sledovať, skúmala odtienky ich hlasov, ich smiech, ich pohyby. Napriek tomu, že každý z nich vynikal v niečom inom, boli si veľmi podobní. Bavilo ju to a, čo bolo hlavné, celkom dobre to odvádzalo jej pozornosť od všetkých problémov. Avšak- iba celkom, ani oni traja nestačili na to, aby jej mysľou občas neprebleskla myšlienka, akému nebezpečenstvu ich vlastne vystavuje.
"Ale, mám pre teba dobrú správu," ozval sa zrazu Sirius a ona k nemu zdvihla svoj svetlý pohľad.
Jej oči boli spýtavé, hľadala dôvod veselia v jeho očiach.
"Samozrejme za to vďačíš mne, pretože iba ja dokážem presvedčiť túto tvrdohlavú palicu," prehlásil sebavedomo James a oprel sa, prekrížiac ruky za hlavou.
"Tak o čo ide?" spýtala sa nedočkavo.
"Premýšľal som a... Chápem, ako veľmi sa tu nudíš. Takže ťa určite poteší, že dva dni v týždni je úplne bezpečné, aby si sa prešla po hrade, poprípade po vonku."
Maya roztvorila oči a hľadala v jeho tvári náznak pobavenia, no nachádzala iba veselie a akési očakávanie. Očakával jej reakciu.
"Nemožné... Naozaj? Kedy? Ako?" pýtala sa dychtivo.
"Vzhľadom na to, že vtedy je každému všetko úplne jedno, nikto ťa nebude riešiť."
"Kedy?" zopakovala.
"V piatok a sobotu večer. Takže hneď tento piatok ťa pozývam na dlhú a zaujímavú prechádzku Rokfortom."
Mayine nadšenie opadlo tak rýchlo, ako bolo vyvolané. Zaborila sa do stoličky a vzdychla.
"Skvele načasované. Ale myslím, že si ešte chvíľu počkám."
"Prečo?" spýtal sa Remus nechápavo, pri čom vlastne iba vyjadril myšlienku svojich priateľov. Najmä Sirius vyzeral sklamane, akoby očakával úplne inú reakciu. Tomu sa nemohla čudovať, no i tak ju ovládlo isté zadosťučinenie, keď videla jeho pohasnutú tvár.
Okamžite si za to v duchu vynadala, pokarhala sa za tak hlúpe správanie. Vďačila mu za toľko vecí, že to od nej bolo naozaj nefér. No začínal sa chovať, akoby bola jeho domácim mazlíčkom. Dával jej jesť i piť, zaobstaral jej domov a teraz ju mal chodiť venčiť? A ona mala švihať chvostom a štekať? Zachvela sa znechutením pri tej predstave a znova sa pokarhala- veď predsa nikdy nedal najavo nič, čo by ju v tejto myšlienke utvrdilo.
"Nepovedala som ti, že dnes, tesne pred tým, ako si ma našiel, absolvovala som zaujímavý rozhovor."
"Znova Regulus?" zamračil sa znepokojene Sirius a bolo vidieť, ako sa jeho telo naplo.
"Nie, nie... Tento krát to bol- teraz dávajte veľký pozor, nežartujem- Dumbledore."
V miestnosti nastalo na okamih úplné ticho. Pozastavenie ich pravidelného dýchania jej bolo jasným signálom, že sú rovnako zmätení, ako šokovaní.
"Prosím?" ozval sa prvý Sirius, jeho tvár bola vážnejšia, akoby čakala.
"On... Myslím, že o mne vie."
"Čo?" ozval sa hlasnejšie, jeho výraz sa dal iba ťažko popísať. Šok, možno i hnev, nepokoj...
"Pokoj, neviem to na isto, ale... V podstate ma varoval pred mojím otcom- ktorý príde tento piatok sem na školu, aby sa s ním porozprával. Povedal, že nemám vychádzať z izby."
"Povedal, že nemáš vychádzať z izby?" zopakoval Sirius, jeho hlas bol nepríjemne sfarbený a pokrútil hlavou, čelo skrčené.
"Presnejšie povedal, že keby bol na mojom mieste, určite by nevychádzal."
Siriusova tvár sa celá pokrútila, ako keby ju žmýkali.
"A práve preto nemáš vychádzať!" zahriakol ju.
"Keby som nevyšla, nevedeli by sme, že môj otec príde. V piatok by som išla von, akoby sa nechumelilo. Isto by nebol prekvapený, keby ma stretol na chodbe."
Znova nastalo ticho. Vedela, že má pravdu, rovnako ako vedela, že má až neuveriteľné šťastie. Sprevádzala ju jedna náhoda za druhou.
"Navyše," pokračovala, keď mala pocit, že mali dosť času to stráviť, "môj otec vie... Je schopný cítiť mágiu, lepšie ako hocikto iný. A keďže moje sily sa odlišujú, sú ľahšie vystopovateľné. Prirodzene sú silnejšie a akoby mali vlastný... odtieň pachu. A čím dlhšie a častejšie ich používam, tým viac riskujem, že to zacíti. Rovnako to záleží aj od toho, na čo sily používam."
"Takže keď zmeníš farbu svojho oblečenie, riskuješ menej, ako keby si sa zmenila celá."
"V podstate áno. Zo skúseností viem, že z premien najviac cíti najmä moju premenu na iného človeka, hlavne keď mením stavbu tela. Pretože potom sa mení i všetko v tele, a to je náročné."
Chápavo prikývli. Nemala chuť rozprávať im o svojej moci, pretože i keď jej pomáhali a bol odkázaná im veriť, úplne sa im otvoriť nevedela. Čím menej o jej schopnostiach vedia, tým lepšie. Ak by sa dostala do nebezpečenstva, mala by viac možností úniku.
"Takže v piatok si tu zavretá."
"To mi pripomínať nemusíš. Naozaj nemám chuť ísť na pokec k svojmu... otcovi," doplnila skrz zuby. Ona jediná vedela, prečo ju jej otec až tak veľmi nenávidí. I jeho k tomu nútil možný strach a neistota. Preč človeka ako on tá najhoršia možná vec, ktorá sa mu mohla stať, bolo mať dcéru, ktorej schopnostiam nerozumel ani on sám.
Prikývli.
"Maya, ale naozaj- prestaň bez nás vychádzať. Doteraz si možno vyviazla bez problémov, ale Dumbledore... To už je sila. Ako sa mu mám teraz pozrieť do očí?" vzdychol Sirius, no ona spoznala, že jeho utrápenie je žartovne afektované.
Prevrátila očami a odsunula sa ďalej od stola.
"Ale keď si mu zničil tú starú indickú sadu flakónov, previnilo si sa necítil," poznamenal James a ona zdvihla obočie.
"Alebo keď si vyplašil Fénixa natoľko, že chudák vták ani nevedel, čo za zviera vôbec je," pridal sa Remus.
"Alebo keď si-"
"Zmĺknite, áno?!" okríkol ich Sirius a zamračene si ich prezeral, no potom zdvihol svoj zrak k Mayi a okúzľujúco sa usmial.
"Je na mňa spoľahnutie," predniesol vážne a ona sa zasmiala.
"Si dôvera sama," poznamenala a zamierila k stolíku so šachom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 4. dubna 2009 v 14:23 | Reagovat

hh....zlatá kapitola...no...nie zlatá ako zlatá, ale zlatá ako zlatá....hm...ale vieš, čo sa mi tam fest páčilo? tá úplne posledná časť...ehm....počkať...toto...*"Ale keď si mu zničil tú starú indickú sadu flakónov, previnilo si sa necítil," poznamenal James a ona zdvihla obočie.

"Alebo keď si vyplašil Fénixa natoľko, že chudák vták ani nevedel, čo za zviera vôbec je," pridal sa Remus.

"Alebo keď si-"

"Zmĺknite, áno?!" okríkol ich Sirius a zamračene si ich prezeral, no potom zdvihol svoj zrak k Mayi a okúzľujúco sa usmial.

"Je na mňa spoľahnutie," predniesol vážne a ona sa zasmiala.*

2 FReedoM FReedoM | Web | 4. dubna 2009 v 17:48 | Reagovat

Súhlasím a Kalamity Jane tá časť nemala chyby :D Kde berieš tie nápady? Ty musíš mať obrovskú fantaziu moja. A teraz čo sa stane... Príde jej foter a... Nenájde ju, alebo sa s ňou stretne? Nie, nie.... Myslím, že sa s ňou nestretne, no predsa sa niečo stane. Bude sa menj premisňať a stretne sa pár krát s - regulusom. No hej, to by nebolo lé. Objavý jeho dobrú stránku a budú spolu a nakoniec zazvoní koniec a rozprávky je koniec :)

PS1: Trocha som to skrátila (môj piti príbeh), ale neva :D

PS2: Inak, už je dalšia časť Srach zo života :)

3 Lostt Lostt | Web | 4. dubna 2009 v 18:39 | Reagovat

FReedoM: Nie ze by mi vadili tvoje domyslene konce, alebo ze by ma nezabavali;), ale prosim ta radsej ich nepis, lebo casto krat sa uplne trafis a potom aby clovek vymyslal nieco nove:)

Dakujem:)

4 hwesa hwesa | Web | 4. dubna 2009 v 18:44 | Reagovat

súhlasím s babami... ten koniec bol úplne perfektný :-) kapitola bola celá super ale ten koniec nemal chybu... som zvedavá ako to bude, keď príde jej otec... dúfam, že ju "nevyčmuchá" lebo sa tam už pár krát premenila, ale zrejme bude vedieť, že tam buď je alebo tam určite nejaký čas strávila... no proste to bude dosť zaujímavé... teším sa na pokračovanie :-)

5 monique monique | 5. dubna 2009 v 21:16 | Reagovat

ten koniec bol uzasny :D:D:D Sirius je pripad :D a Dumbledora mam fakt rada, tak dufam, ze sa este objavi :)) a mohli by ju chlapci ist ten piatok aspon trochu potesit svojou spolocnostou, co ty na to? O:-)

6 Luciliq Luciliq | E-mail | 5. dubna 2009 v 21:27 | Reagovat

perfektná poviedky uz sa nemozem dockat pokracovania

7 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 5. dubna 2009 v 22:33 | Reagovat

jee super kapitola :D každou ďalšou a ďalšou kapitolou sa utvrdzujem v tom, že si najlepšia autorka, na ktorú som narazila :) úžasný spôsob písania, perfektné nápady... proste fenomenálne :D

teším sa na pokračko, každý deň kontrolujem, či tu niečo nepribudlo :D len sa bojím o Mayu :( snáď sa nestretne s otcom, keď jej zatiaľ všetko tak pekne vychádza... uvidíme.

jop a súhlasím s babami nado mnou - koniec bol super :D Sirius je perfektný :D čistý Záškodník :P

tak sa maj, teším sa na pokračko :) M.

8 Lostt Lostt | Web | 6. dubna 2009 v 14:15 | Reagovat

CiHaLeMa: Momentalne je tvoja pochvala ako vlaha na moje vyschnute srdce... :D Koniec s poeziou a k hlavnej teme- dakujem, strasne ma to tesi:)

9 kathleen kathleen | 8. dubna 2009 v 14:15 | Reagovat

suhlasim s kazdym povedanym-teda napisanym slovom ktore tu je....zhrniem....krasny koniec....zaujimava debata...zlaty chlapci....chuda Maya(ja som vazne nemyslela ze jej foter vie vycmuchat kuzelnu moc....on je drsny...)hadam ju nevycmucha....chuda Felix...a dufam ze Maya sa neopovazi v piatok vyjst von....v podstate...uzasna kapca....honem dalsiu

10 Evanska Evanska | 26. dubna 2009 v 21:21 | Reagovat

Sirius je ale číslo... chudáčik Félix :)

11 Nellie Nellie | 8. června 2009 v 17:50 | Reagovat

jééémine :P fakt skvelá kapitola:) budem neroiginálna , ale koniec bol fakt skvelý :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama