94. Každý skáče sám za seba

6. dubna 2009 v 20:42 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Nová kapitola, snáď sa bude páčiť:)



Kaimei vždy pôsobil ako nadčlovek. Ako niekto, kto sa ako človek nechová, nerozmýšľa tak.
No to, čo sme robili teraz, bolo až priveľmi ľudské. I keď on to robil spôsobom, ktorý s teóriou nadčloveka súhlasil. Ale to by bol nadčlovek aj Sirius a to je až priveľmi veľký počet nadľudí.
Otočil ma chrbtom k stene a oprel sa o mňa. Jeho telo bolo ťažké, no tá váha sa mi páčila. Bolo to príjemné. Až moc.
Až tak, že som ostala prekvapene pozerať na jeho tvár, keď sa odo mňa odtiahol. Prekvapene a možno trochu nespokojne.
"Máme zakázané sa k študentom priblížiť. Nemáme s vami ani len hovoriť, nie to..."
Zasekol sa a ostal mi pozerať do tváre. Možno som bola trochu červená a možno trochu zadýchaná. No on vyzeral podobne. Vyzeral... Vzrušujúco.
Odstúpil odo mňa na dva kroky a vyzeral byť viac vyvedené z miery ako ja. Dosť dobré zistenie.
"Myslím, že toto si nemal v pláne," doplnila som ho so smiechom, užívajúc si to, že ho môžem podpichovať.
Zamračil sa.
"Vyhýbaj sa Ivovi. Ak by toto videl... Ak by videl, že o nás vieš, že si tam bola..."
A do hája, to ma nenapadlo. Ešte môžem mať slušný problém.
"Oni nevedia, že ťa poznám?"
"Samozrejme, že to vedia. Boli na turnaji."
"Čo boli?!" vyhŕkla som. Takže videli moje fiasko?
"Výhercovi mala byť ponúknutá práca v ČTS."
"Takže keby sme vyhrali, ja a Sirius by sme tu museli robiť?"
"Iba jeden z vás, ten lepší. A nemusela by si tu robiť. Ak by si to odmietla, vymazali by ti pamäť."
Myslím, že tým chcel povedať, že som lepšia ako Sirius. Ok, možno to nebolo to, čo mi chcel zdeliť, ale ja si viem vybrať to, čo sa mi hodí.
"Ty si to prijal."
"Samozrejme, o to mi celú dobu išlo."
"Ale ako si ved-"
Prestala som, keď som si uvedomila, ako naňho moje preňho "zbytočné" otázky pôsobia.
Okamih som nad tým rozmýšľala, keď zrazu ma niečo napadlo.
"Preto tvojmu otcovi na tom tak záležalo? Preto bol nahnevaný, keď si sa mu zdal byť príliš mierny?" spýtala som sa a sledovala prekvapenie na jeho tvári. Možno neočakával, že si to všimnem. Alebo že si to dám dohromady.
"Ale nemaj strach, medzi svojich kolegov si dokonale zapadol. Ste jeden nenápadnejší ako druhí," poznamenala som. Naozaj sa medzi nich skvele hodil. Na každom z nich bolo niečo výnimočné. Dobre, skoro na každom. Aspoň toto sa dá usúdiť podľa výzoru, možno že schopnosti majú všetci väčšie ako ostatný, niečím výnimočné.
Ha-ha-ha, a s nimi by som sa mala pofľakovať ja? Akéže vtipné.
"Myslím, že by som nezapadla."
Náhla zmena témy a moje prehlásenie ho zmiatli asi na tak dlhú dobu, že som nestihla ani len žmurknúť. Zo šoku a prekvapenia sa spamätával vždy veľmi dobre. Na rozdiel odo mňa.
"Tak to máš pravdu."
Dobre, očakávať, že sa aspoň spýta prečo, by bolo uňho príliš optimistické. Pokrčila som ramenami a pokračovala, ignorujúc ho.
"Ivo číta myšlienky a ty sa vieš ľuďom dostať do hlavy. Nepochybujem, že i ostatní majú nejakú podobnú úžasnú schopnosť. Ja neviem nič úžasné."
"Úžasne sa vieš dostať do problému," poznamenal cynicky, jeho tvár akoby niekto zmrazil.
Prekvapene som zamrkala, keď som si uvedomila, že by sa to dalo považovať za vtip. Možno to tak nemyslel, ale aj tak- Kaimei a vtip?
"No, to mi k sláve asi nepomôže. Ak to teda nebude sláva typu "Zožraná krokodílom"."
Môj vtip sa mu pre zmenu asi nepáčil, pretože jeho maska chladnej arogancie a možno neplánovane i chladného pôvabu, mu na tvári ostávala stále.
Pokrčila som ramenami a bola ochotná odísť. Svoj rozhovor s ním už mám za sebou a takmer uspokojenie svojej túžby dotýkať sa ho tiež. Najradšej by som si dala teplú sprchu a poprípade sa k niekomu pritúlila. Ale vzhľadom na to, že toto by som Siriovi nikdy nespravila, táto možnosť padá.
Nie že by ma nenapadlo dať sa s ním znova dohromady, vzhľadom na to, že polovicu dňa strávim myslením na to, ako sa ho dotýkam, ako sa s ním bozkávam a ako sme spolu.
Ale nestojí mi to za to. Teda, možno stojí. Asi áno. Ale niečo nebude v poriadku, keď nemám problém bozkávať sa s Kaimeiom.
Som vôbec normálna? Nie je to úchylné? Veď ako môžem milovať jeho a túžiť po dotykoch Kaimeia? Ako môžem túžiť po dotykoch dvoch ľudí naraz?
I keď, možno je to spôsobené tým, že so Siriom nemôžem byť. A možno i tým, že Kaimei je... Kaimei.
Pokrútila som hlavou.
"Na koho z nich si ešte mám dávať pozor? Je niekto z nich schopný prinútiť ma hovoriť pravdu?" zasmiala som sa.
"Jason," prikývol. Potom sme na seba na okamih ostali prekvapene sledovať. Jemu došlo, že som iba vtipkovala a že sa prekecol a mne došlo, že moje vtipkovanie je set-sakra presné. A ešte mi došlo, že mám dosť veľký problém.
"To si robíš prdel," ostala som naňho pozerať a ona sa zamračil.
"Prečo sa s tebou nedá ani len normálne rozprávať? Prečo... Neudržím jazyk za zubami. Nikdy mi to problém nerobilo!"
Asi bol na mňa naozaj naštvaný.
"Ak ťa to upokojí, mne to nepríde, že nevieš udržať jazyk za zubami. Na môj vkus toho viem až príliš málo. Len jedna vec by ma zaujímala- ktorý z nich je Jason?"
Na okamih zaváhal, no potom si asi uvedomil, že ak mi to povie, aspoň budem vedieť, od koho sa držať ďalej.
Ja som vlastne bola ochotná držať sa ďalej od každého z nich, ísť do Azkabanu za vraždu a deštruktívnu činnosť, a ešte k tomu mať jednu celu z Blackom... Brr.
"Dlhšie vlasy, blond."
Takže Jason je ten, od ktorého jediného by som bola ochotná nedržať sa ďalej. Kurník šopa, to neni fér. Prečo musí byť práve ten najkrajší z nich lepší ako Veritasérum?
"Je tam ešte niekto, kto môže zistiť, že som tam vtedy bola?" vzdychla som.
"Všetci. Ale Ivo, Jason a Liam ti môžu naozaj spôsobiť problémy. Nech sa bude diať čokoľvek, opováž k nim ísť bližšie."
Nejak sa nám ten počet zväčšuje.
"Ale, ty sa o mňa tuším naozaj bojíš?" usmiala som sa.
"Bojím sa o seba. Nevieš si predstaviť, aký z toho môžem mať problém."
Toľko k jeho úprimnosti.
"A ktorý je vlastne Liam?"
"Ten, čo vyzerá ako zženštilá sova," rypol si a v jeho očiach sa naozaj objavil smiech.
"Tak som to nemyslela. Teda, myslieť som si to myslela, ale nevyzerá ako žena. Vyzerá mužne, ale je príliš pekný na muža, teda... Neni to fuk?"
"Na nič som sa nepýtal."
Neznášam tú jeho schopnosť strápniť ma jednou vetou. Vlastne neznášam jeho. Tak prečo som pri ňom tak často?
Mala by som s tým prestať, on je naozaj ako droga. Zákerná, nebezpečná, strápňujúca droga.
"A čo ovláda on?"
Pokrútil hlavou.
"Zabudni."
"Ale no tak," usmiala som sa a snažila sa vyzerať vierohodne.
"Nie, už tak o nás vieš príliš. Neviem, ako si sa k tomu práve ty dostala- vieš ty vlastne, ako málo ľudí na svete o nás vie toľko čo ty?"
"Cítim sa poctená a divná, ďakujem. Ale náladu mi zlepšíš, keď mi povieš, čo Liam dokáže."
Neviem, kde sa vo mne brala nádej, že mi to naozaj povie.
"Ty si zrejme nepochopila, že ja nemám potrebu zvyšovať ti náladu."
"Hovorí ten, čo sa so mnou ešte pred chvíľou bozkával. Robíš to s každou?"
Na jeho výraze bolo vidieť, ako pekne som zasiahla stred terča. Ak mám deň, viem byť ozaj dobrý strelec.
"Ako to dokážeš?"
"Ako dokážem čo?"
"Donútiť ma ľutovať všetko, čo pri tebe urobím?"
"Ľutuješ, že si ma pobozkal?" spýtala som sa úplne vážne. Na jeho odpovedi mi naozaj záležalo.
Chvíľu na mňa hľadel a potom pokrčil ramenami.
"O jednu ľútosť viac."
Nechápala som, čo tým myslí, kým sa ku mne znova nesklonil a nezačal ma znova bozkávať.
Odtiahla som sa. Už nie. Naozaj. Stále po ňom túžim, ale začínam neznášať samú seba kvôli ten citovej rozorvanosti. No veď ako môžem bozkávať Kaimeia a v nasledujúcej minúte premýšľať nad pritúlením sa k Siriovi?
V jeho očiach sa objavil arogantný protest, akoby som do toho nemala čo kecať.
"Musím ísť oboznámiť Siriusa s novými poznatkami."
Jeho tvár sa nahnevane stiahla. Znova predo mnou stál Kaimei, ktorému som pred niekoľkými mesiacmi vbehla do izby.
"Prečo by si to mala urobiť?"
"On tam bol tiež. Jeho si tiež zachránil pred výsluchom. Musí sa od nich držať ďalej rovnako ako ja."
"Rob si čo chceš," povedal a zamieril preč.
Tuším som ho naštvala. Žily mi to trhať nebude, ale i tak by mohol zamieriť iným smerom ako tým, kde sedia moji priatelia.
Rozbehla som sa za ním.
"Kaimei, počkaj!"
Išiel ďalej a kašľal na mňa. Za dobrotu na žobrotu. Nemôžem za to, že začal byť príliš aktívny. A ja nie som baba, ktorú môže bozkávať kedy chce. Ak to potom vždy ľutuje, potom dovidenia. Až si bude ochotný priznať, že sa so mnou chce bozkávať, pretože sa mu naozaj páčim, alebo ma má dokonca rád, potom som ochotná premýšľať čo by bolo keby bolo. Ale ak si myslí, že on zavelí a ja skočím... Ja moc dobre neskáčem.
To že mu neviem odolať mi je prt platné, keď sa chová ako idiot.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 6. dubna 2009 v 21:23 | Reagovat

no ja to furt tvrdím, že je to idiot, až na tú jednú scénu kde by som sa aj ja na neho vrhla (ale to už je minulosťou :-D)... a tie Roseine trefné poznámky ma dostali, na tejto kapitole som sa dosť dobre nasmiala :-) síce to bola kapitola s dôležitými informáciami ale humorne ladená a to sa mi moc moc moc páčilo :-) ... a tá predposledná veta bola fakt úžasná - Ja moc dobre neskáčem. - perfektne si to tam zapasovala :-) ... no proste naozaj super kapitola

2 monique monique | 6. dubna 2009 v 23:11 | Reagovat

Rose ma uzasny zmysel pre humor :D tie poznamky:)...fakt...take ja mozem :) aaa poprosim si scenu so Siriom, dakujem:D

3 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 7. dubna 2009 v 12:04 | Reagovat

jj.....baby viď vyššie majú pravdu.....má sakramentsky dobré poznánmky.....hoci má vlastný spôsobom vtipkovania, no má a to je hlavné....ako...ja z toho nemôžem......čo povedať? páčila sa mi asi tak celá táto kapitola....no až na ten detail, kde sa nerozišli zrovna v dobrom, ale tie jej myšlienkové pochody na konci boli super...mno čo dodať? JA CEM, ABY BOLA aspoň CHVÍĽU S KAIMEIOM!!!!.....ale to už je na tebe

4 luckily luckily | Web | 7. dubna 2009 v 15:27 | Reagovat

super...:) začíná být to čím dál tím více zajímavější... jsem zvědavá na další

5 kathleen kathleen | 8. dubna 2009 v 14:15 | Reagovat

nesuhlasim s Jane....chvilu s Kaimeiom??to neee!!sice....kebyze s nim chvilu...chvilocku je a rozidu sa v zlom a uz medzi nimi nic nezostane a nikdy sa nestretnu to by bolo fajn....to by bol pekny scenar....ale je jasne ze Kaimei ma na Rose slabost...to by si aj slepy aj hluchy vsimol...cize k necomu vacsiemu isto dojde...to je taaak nefeer....a suhlasm s babami ze Roseine myslienkove pochody su uzasne....a aj ta veta na konci ....prosto super kapitola ale ako povedala monique trochen viac Siriusa a bude zase setko pekne:D:D

6 FReedoM FReedoM | Web | 8. dubna 2009 v 21:00 | Reagovat

Román, no nie typický :D Píšeš úžasne a v živote nebudem mať na teba :D Ja len dúfam, že bude s mojím Kameim. Je strašne zlatý :) Môj pekný, chutný, dokonalý, prekrásny, inteligentný, čudný, arogantný krásavec. Sirius môže ísť viete kam...  Je chutný, ale Kamei ma viac bere, teda až moc ma bere :D A tie jej mysšielny... Tá baba nemá chyby (vlastne ty čo? :D)

A kedy bude melody blood? Už by sa zišlo pridať kapču moja :/

7 Dada Dada | Web | 8. dubna 2009 v 22:14 | Reagovat

Rada spriatelím :P len napíš čo chceš na diplom..

8 Little Treasure Little Treasure | Web | 11. dubna 2009 v 8:51 | Reagovat

Pekné, neklasické, neotrepané... proste, dosť bolo chválenia :D

9 Nellie Nellie | Web | 4. června 2009 v 20:01 | Reagovat

Prečo , keď sa stále hádajú alebo čo to vlastne robia , prečo sa potom vždy "udobria"? nemôžu skrátka zostať pohádaní a ignorovať sa? Asi som už trochu hnusná xD ale proste...ách..

10 Pajin Pajin | E-mail | Web | 30. září 2011 v 8:13 | Reagovat

Třídní původ? Moji předkové byli neandrtálci, takže díky za info:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama