91. Keď prekvapenie, tak hneď zrána

18. března 2009 v 21:10 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Zase si pár kapitol užijem pri písaní tejto časti poviedky. A užijem si to ešte viac ako Tokio, pretože tu som "doma".
Táto kapitola teda... Taká, no, rýchlo zhotovená. Ďalšie ale budú naozaj lepšie, sľubujem. Navyše mám divný pocit, že mi to tu upadá. Znepokojujúce... Keď naozaj teraz moc nestíham nič robiť, stále sa niečo deje a zároveň sa nič nedeje. Nechápem. A k tomu musím vo svojom momentálnom absolútne bezinšpiračnom stave napídať do miestnych novín o Belgicku... Držte palce.
Príjemné čítanie, pa!



Zobudil ma studený dotyk. Prehnane studený a dosť ma naštval, no keď som konečne a náležite pomaly otvorila oči, prekvapene som musela zaostriť. Po prebdenej noci strávenej prechádzkou s Blackom by ma nemali budiť tak skoro.
"Remus?" spýtala som sa nechápavo a on prikývol.
"Mám ťa zobudiť," vysvetlil vecne a postavil sa veľa mojej postele. Posadila som sa a rukami si pretrela tvár, akoby som si ju tak chcela vyhladiť. Skôr som si však chcela vyhladiť svoje pomágané tričko a ošúchané flanelové gate, v ktorým som spala. Trapas.
Ale Remus nevyzeral, že by ho moje oblečenie nejak extrémne trápilo, takže som to hodila za hlavu a posadila sa na kraj postele. Pocítila som chlad na holých chodidlách, ale aj to som sa rozhodla ignorovať. Dnes som sa rozhodla byť štedrá.
"Kto povedal, že ma máš zobudiť?" spýtala som sa stále rozospatým hlasom.
Rem to asi postrehol, pretože chápavo prikývol a posadil sa na vedľajšiu posteľ, pokiaľ ma moje rozospaté vedomie neklame, Lilynu.
"Lily a Nicola."
"A prečo práve ty?" spýtala som sa.
"Pretože nemám rád davy. Ak môžem, vyhnem sa im."
"Aké davy?" pokrútila som hlavou a rozmýšľala, či je to tým, že som sa práve zobudila, alebo naozaj hovorí z cesty.
"Tie davy, ktoré chcú vidieť našu návštevu. Celé tie zástupy zvedavých študentov, ktorí vo Veľkej sieni čakajú na ich príchod."
"Na príchod koho? Akú návštevu? Ako to, že zase o ničom neviem?!" začínalo ma to štvať. Vždy sa všetko dozviem ako posledná. Kam tí ľudia na info chodia? Je tu nejaký systém správ, o ktorom sa mi zatiaľ nikto nezmienil?
"Nemáš tak dlho spať, inak by si všetko vedela."
"Vedela čo?"
"Že tu pár dní zostane skupina čarodejníkov, ktorí tu majú nejakú prácu. Ak sa vychystáš do desiatich minút, dozvieš sa to z oficiálneho vyhlásenia riaditeľa."
"Tak sa otoč," prikázala som mu a natiahla sa po najbližšom možnom oblečení.
"Počkám dole-"
"Nie, ty teraz budeš odpovedať," povedala som a práve si dávala dole tričko, keď sa červený ako rak otočil.
To by sme mali. Teraz k veci.
"Čo sú zač?"
"Nevie sa. Ani riaditeľ to nechce povedať. Vraj tu ale majú niečo dôležité na práci, niečo, čo sa týka ministerstva a bude pohodlnejšie a výhodnejšie, ak budú bývať tu."
"Už si ich videl?" spýtala som sa, práve keď som si dávala tričko. Vzhľadom na časovú tieseň som si vzala niečo, čo asi ani nebolo moje, predpokladajme, že Nicoline. Bolo to obyčajné čierne tričko s rolákom a predpokladám, že na chrbte malo nejaký strieborný nápis, ale nemám to potvrdené. K tomu džínsy, ktoré už našťastie moje boli- viem to, pretože do Nickyných by som sa dala iba po miernej a úplnej plastickej operácii.
Vlasy som si iba prečesala rukami, aby som im dodala objem a potlačila to nepríjemné zvlnenie, ktoré- ako každé iné ráno- mali. Nepomohlo.
Ešte som sa obula a postavila sa.
"A čo si o tom myslíš ty?" spýtala som sa vecne. S ním sa vecne rozprávať dalo. Bol to široko ďaleko najvecnejší človek zo všetkých tých prehnane konkrétnych a labilných ľudí.
"Myslím, že to súvisí s tým domom," povedal pokojne a otočil sa ku mne.
"Aj ja si to myslím," povedala som a v hlase potláčala vzrušenie z pomyslenia, že na školu príde bývať i Kaimei.
"Ale teraz si pohnime," povedal Rem a začal ma ťahať smerom z izby. Zrýchlila som krok na maximum a nasledovala ho, horiac zvedavosťou.

*****

Nabehli sme pred Veľkú sálu, kde čakali davy- fakt to boli davy. Hneď v prvej rade som videla Nicky, Jamesa, Petera a Lily, no nechcelo sa mi k nim pretláčať. Išla som až úplne na koniec rady, najďalej od sály, z ktorej mali pravdepodobne prísť, no najbližšie k prázdnej chodbe= vzduchu.
Oprela som sa o chladný kameň a trpezlivo čakala, zatiaľ čo Remus sa pohodlne oprel vedľa mňa. Na druhej strane chodby som uvidela Siriusa, ktorý sa opieral rovnako ležérne a s nezáujmom, ako ja.
Kývla som mu, usmial sa a odkýval mi hlavou.
Zrazu sa dvere Veľkej sály otvorili. Od všadiaľ sa ozývalo hýkanie a vzrušený šepot. Vyskočila som, aby som niečo videla- a naozaj som videla... Dumbledora.
Zdvihla som obočie a spýtavo pozrela na Remusa. Prevrátil očami tak typicky záškodníckym spôsobom, až ma to podvedome dojalo a prikývol.
"Čo keby si chvíľu počúvala?" spýtal sa priateľským hlasom, no predsa len trochu otráveným. Zasmiala som sa a nastražila uši.
"...s profesorským zborom sme usúdili, že nebude problém, ak sa tu táto vzácna návšteva pár dní zdrží. No bol som požiadaný ministerstvom, aby sa študenti od týchto čarodejníkov držali ďalej a preto urobíme pár zmien v rozvrhu. Všetky zmeny sa dozviete čoskoro a ubezpečujem našich najstarších študentov, že ich skúšok sa to nijak nedotkne."
"Ach, aká to sláva," prevrátila som očami a Remus sa krátko zasmial.
"No, ale kde sú?!" ozývalo sa akýmsi pseudošeptom z davu študentov a ja som si v duchu kládla rovnakú otázku.
"Môžeš na chvíľu?" tichý hlas sa mi ozval pri uchu a ja som nadskočila.
Otočila som sa a pozrela do svetlých hnedých očí, tu v svetlách Rokfortu trochu do červenkava. Wow.
"Ale ty... Ty tam..." hlavou som mykala z neho na Dumbledora a späť na neho.
"Ja tam nie som," povedal a jeho oči boli mrazivo prázdne. Ale na to si človek zvykne.
"Rose, kto je to?" ozval sa po mojej druhej strane Remus.
"Oh, jasné, uhm... Remus, toto je Kaimei Aihara. A toto je môj kamarát Remus Lupin."
"Teší ma," povedal Remus a nastavil ruku, pri čom na mňa spýtavo pozrel, v jeho očiach sa zračilo silné prekvapenie, keď si uvedomil, kto to vlastne je. Samozrejme, že som im už hovorila o Kaimeiovi. Babám síce trochu viac ako chalanom, ale aj oni mali akú takú predstavu.
Takže Remusova zvedavosť bola jasná, no Kaimei sa tváril ako vždy. Znudene, otrávene a neprístupne.
Remusovu ruku neprijal, jeho tvár sa ani nepohla, výraz kamenný.
"Aihara Kaimei," opravil ma a premeral si Remusa. Jasné, v Japonsku najskôr priezvisko. No bože, chybička. Stane sa.
Remus ruku sklonil a v tvári nedal najavo žiadnu reakciu, no jeho oči pohasli.
"Tak môžeš?" zopakoval Kaimei, no pohľadom stále sledoval Remusa. Akoby bol znova na pódiu a bojoval, sledoval jeho výrazy, jeho pohyb, jeho reakcie. Všetko. Bol ako had.
Ok, zase akýmsi spôsobom vzrušujúce, no behal mi z toho mráz po chrbte.
A navyše to bolo nepekné voči Remusovi.
"Nie, teraz nemám čas."
Niektorí sa po nás začali otáčať a sledovať, o čom sa so mnou asi tak baví cudzí muž ázijského pôvodu.
Otočila som sa smerom od neho, moja tvár bola istým spôsobom urazená. To nie preto, že by som sa tak naozaj cítila, no skôr pre to, aby som ho vytrestala.
"Kedy budeš môcť?"
"Neviem, mám toho veľa," povedala som chladne. Mala som potrebu sa zasmiať pri počutí jeho prekvapeného hlasu. Určite sa na jeho tvári nič nezmenilo, no ja som to počula.
"A teraz, ak dovolíš, chcem sledovať tú záhadnú návštevu."
"Ja som tá návšteva, dočerta!" zasyčal. Takmer som nedokázala potlačiť úsmev, ktorý sa mi dral na pery. Cítila som, že budem mať skvelý deň- veď hneď zrána sa mi podarilo dostať Kaimeia do kolien.
Natočila som k nemu hlavu a obdarilo ho nevzrušeným pohľadom. Jeho tvár vyzerala inak- neboli na nej žiadne viditeľné zmeny, no bola akási napätá, zaskočená... Bolo to tým, že už nebol tak sebavedomý ako vždy. Možno to bolo tým, že už nebol u seba doma. A možno iba tým, že zistil, že ja si z neho na zadok nesadnem.
"Ale nie celá. Teba už poznám, ich som ešte nevidela," vysvetlila som pomaly a mierne a užívala si, ako sa mu oči zo svetlej hnedej stávali tmavé, takmer bordové. Wow.
"Tak sa pozeraj a uži si to," zavrčal a zvrtol sa. Nepozerala som jeho smerom, keď to urobil, no keď som vzápätí naňho pozrela, bol preč. Neviem, kde sa tam vzal, ani ako tak rýchlo zmizol, ale jedno som mu musela nechať- ten chalan bol josakra dobrý v tom, čo robil. Škoda len, že narazil na takú tvrdú hlavu, ako mám ja. To mu nezávidím.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | E-mail | 18. března 2009 v 21:51 | Reagovat

hm..zaujimava..kapca..sice troska cudna...ale zaujimava:D

2 hwesa hwesa | Web | 18. března 2009 v 21:58 | Reagovat

no očividne si to "doma" užíva s tebou aj Rose... to bola totálna haluz ako ho odpálkovala... som sa smiala jak blázen... chudák z nej musel byť totálne mimo, predtým sa mu roztápala pred očami a teraz nie je ochotná si s ním prehodiť slovíčko :-) hehehe... jooo Rose proste boduje, takáto sa mi moc páči :-) ... no a držím palec pri písaní toho článku :-) určite si to dosť užiješ (ironicky povedané) :-)

3 monique monique | 18. března 2009 v 23:00 | Reagovat

tak toto bude este zaujimave :) si ma pekne navnadila na Kaimeia :D

4 Mei Mei | Web | 19. března 2009 v 7:13 | Reagovat

co? co? co? boze, raz nepochopim, preco nas takto tyras, ze to sekas v najlepsich castiach...

chudak kaimei, to je strasnvo, ako sa k nemu rose sprava...ako na zaciatku k siriovi!!!! fuha, dejavu

a som rada, ze nie som sama s takymi pridrbanymi vlasmi, to jedno velke plus, ktore u mna Rose ma :D

kapca supa, ae nervacim, lebo este stale neviem, CO SA STALO S TYM DOMOM A CO TAM ROBI KAIMEI !

5 FReedoM FReedoM | Web | 19. března 2009 v 14:21 | Reagovat

Tak toto... Vedela som, že môj pekniučký Kamei tam bude :) Bez neho by to nešlo, že moja pekná číňanská lásenka? Nie je na spapanie? Inú odpoved ako áno, neberiem

Tak že Mei, aj ja mám taký istý problém, ale k tomu, moje vlasy majú až moc veľký objem :D

a fakt som zvedavá, čo tam tí haluzáci robia a čo sa stalo s tým domom, kto tam býval a či sa Rose, Kamei a záškodníci, rozhodnú to prešetriť. Jednoducho supriš kapča a teším sa nadalšiu :)

A kedy bude kapitola ku Melody of the blood?

6 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 19. března 2009 v 14:31 | Reagovat

hh :D....bošeee...jaký odpich....ja som nemiohla z tej jej reakcie....to ako sa nanho da sa povedat vybodla :D....no co...je to tvrda gebulka.....

krasna kapitola moja...moc peknucka

7 Lostt Lostt | Web | 19. března 2009 v 15:52 | Reagovat

FReedoM: Japonska lasenka, kedc uz tak, ale aj tak velka vdaka:) A kapca k Melody... Hm, vcera som sa silno dokopala k tomu napisat dalsiu kapcu, tak mozno dnes, najneskor zajtra:)

A dakujem vsetkym, budem sa snazit vymotat sa z tej motanice, ktoru som si zase raz narobila:D:D:D:D

8 kathleen kathleen | 19. března 2009 v 17:29 | Reagovat

ehm...divna reakcia musim povedat...co dokelu kaimei chcel??a co sa stalo s tym domom??a vobec nechapem preco im musia zmenit rozvrh...to budes musiet troska objasnit mne neskutocne nechapavej osobke....ale vazne rose je bohovska... takyto ignor som vazne od nej necakala...a dufam ze to s tym dejavu neni pravda...lebo to by potom skoncilo tak ze rose by skoncila s kaimeiom a myslim ze moj nazor k tomuto vztahu bol niekolkokrat vyjadreny...:D:D....a dufam ze v dalsej kapitolke bude troska viac siriusa lebo tu to bolo hlavne o remusovi:D:Dvecny chlapec....

no a tez ti drzim palceky pri pisani clanku o belgicku do miestnych novin...aj ked myslim ze to bude tazke to napisat objektivne kedze tvoj nazor by sa asi do novin nehodil...

9 Lostt Lostt | Web | 19. března 2009 v 18:29 | Reagovat

kathleen: No prave, snazim sa byt aspon trosicku optimisticka, ale nedari sa:D:D:D

10 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 20. března 2009 v 23:40 | Reagovat

fiha :D zaujimave :D no tak to som zvedava jak to dopadne.. siri bude urcite ziarlit :P :D tesim sa na dalsiu :D

11 luckily luckily | Web | 25. března 2009 v 18:12 | Reagovat

tak ten konec byl uplně super!!!!:) jen ať si Kaimei nemyslí, že se bude skákat, jak on píská. podle mě, určitě s takovou odpovědí nepočítal.

super kapča:)

12 Nellie Nellie | Web | 4. června 2009 v 18:59 | Reagovat

cháchá xD tak mu treba xD mohla by ho takto odbíjať častejšie :) skvelá kapitola :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama