87. Zelená je tráva...

23. února 2009 v 20:21 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Prosiiim, nevraždite ma. Ja sa teda idem niekam schovať, takže ma ani nehľadajte:) Ale vyjadriť sa môžte v komentoch, tam sa kludne vynadávajte:)
Btw, vy ste to chceli! :D



Rokfort je skvelá škola. Nudná, obyčajná, človek vie, čo od nej môže očakávať.
Ale inak je to tu úplný cvokhaus.
Je stred apríla, takže je to už nejaký ten piatok od kedy som doma- teda tu.
Za búrlivých ovácií sme sa z Tokia vrátili a oznámili, že sme skončili druhí.
Hej, Japonci nás vytrieskali, až to bol trapas. Mňa celkom rýchlo dostala Namiko a Siriusa Kaimei, ale tak čo. Nepoviem, že som to trochu nečakala.
Ale aspoň mám dobrý pocit z toho, že Japonsko bude vďaka mne spávať pokojnejšie. Pretože- a to by ste možno nečakali- Kaimeiovi som asi pomohla zmeniť sa k lepšiemu. Trošičku, naozaj iba trošičku, ale aj tak sa zmenil. Dokonca sme neboli ani jeden zranení, takže Kaimei sa ovládol. A pri rozlúčke sa na nás Kaimei dokonca mierne usmial, mne kývol na pozdrav hlavou, Namiko nás rovno oboch vyobjímala.
Ja ani Kaimei sme nemali potrebu sa vracať k balkónovej udalosti. Proste sme si obaja akoby pomohli a tým to končilo.
Ani ja a Sirius sme sa nevracali k udalosti z izby. K tomu, ako sme sa bozkávali a dali aspoň na okamih priechod dlho udržiavanej vášni. Potom sme sa od seba odtiahli a dohodli sa, že asi nie je najlepší nápad to urobiť. Doteraz si pamätám ten záchvat smiechu, ktorý nás oboch popadol. Ale bolo to moc fajn, aspoň na chvíľu si to pripomenúť.
Potom sme tak zaspali, vo vzájomnom objatí. Odvtedy bol môj vzťah k nemu iba veľmi ťažko definovateľný. Nebudem sa o to pokúšať, veď uvidíte.
Dumbledore nás pochváli, fakulte pripočítal sľúbené body- aspoň za to sme získali zaslúžený obdiv- a inak sa vrátilo všetko do starých koľají.
Logan náš rozchod vzal celkom dobre, vzhľadom na to, že nemohol pochopiť ani jeden z dôvodov. Nečakala som to. To som ešte mala svoju povznesenú- zhulenú- náladu, takže to išlo zľahka. Úplne som ho svojím monológom odrovnala.
Tá nálada ma celkom rýchlo prešla, takže som už zase trochu stratená čo sa citov týka, ale aspoň som stihla vybaviť všetky osobné veci.
A život je o moc ľahší, fakt.

*****

Čítala som si v klubovni a iba mierne počúvala okolité rozhovory. Vlastne sa nálada v parte o dosť vylepšila, od kedy sme na seba so Siriusom neútočili. To viete, na bojovom poli sa zle spí. Asi nikto nepochopil, ako presne náš terajší vzťah funguje, ani ako sme sa k nemu dostali, ale hlavne že my dvaja sme si rozumeli. A to stačilo.
Nicola aj tak mala stálu potrebu to riešiť, ale my sme neriešili ju. Občas to bolo až vtipné.
"Prečo sa zrušil terajší výlet do Rockvillu?" spýtal sa James a ja som zdvihla pohľad od knihy. Tak to by celkom zaujímalo aj mňa, vlastne to pre mňa bola tak trochu dosť novinka.
"Iba sa to posunulo na budúci víkend," spresnila Lily.
"A dôvod?" spýtal sa Sirius a ja som sa zamračila. Do Rockvillu som sa tešila. Css.
"Vraj sa tam niečo stalo. Výbuch jedného z domov," pokrčila ramenami Lily, no mňa to zaujalo.
"Prečo vybuchol?" spýtala som sa. Všetci sa ku mne otočili. Nemala som potrebu zapájať sa do rozhovorov, keď už som začala čítať. Pozerali na mňa ako na cvoka.
"Neviem. Nikde sa o tom nehovorí. Nikto nič nevie."
Neviem prečo, ale skrátka ma to naozaj zaujalo.
"Ale myslím, že v Dennom prorokovi to spomínali. Len som to nepovažoval za dôležité. Nevedel som, že to nejako zasiahne náš výlet do Rockvillu."
Pozrela som na Remusa a prikývla.
"Nevieš, čo písali?"
"Nepamätám sa, prepáč," pokrčil ramenami.
"A nemáš ten výtlačok ešte?" spýtala som sa hneď s nádejou.
Remus i Lily sa na mňa zamračili. Nicola nepostrehla môj chorobný záujem a James mal, ako vždy, oči iba pre Lily a ak sa okolo nestrieľalo, nezaujímalo ho to. Peterovi samozrejme nič divné neprišlo- a teraz som s ním fakt sympatizovala.
"Rose, prečo ťa to tak zaujíma?" spýtala sa Lily.
"Neviem, len tak," pokrčila som ramenami.
"Áno, Lily. Rose to určite vyhodila do vzduchu a tak chce vedieť, či sa nenašli nejaké stopy," zasmial sa Sirius a ja som sa naňho zaškľabila.
"Uhádol si. Tak nemáš ho, Rem?" spýtala som sa ho znovu, už nedočkavá odpovede.
"Nechal som ho dnes v knižnici. Ale možno tam ešte bude."
Vyletela som na nohy absolútne neprimerane mojim zvykom a bez slova zamierila preč.
"Rose, počkaj, idem s tebou," ozval sa Sirius a ja som ho sledovala, ako si obul tenisky.
"Prečo?" spýtala som sa.
"Nemôžem?" spýtal sa a zdvihol obočie.
"Pokojne poď, ale prispôsobíš sa môjmu tempu," upozornila som ho dôrazne, zatiaľ čo obrátil oči v stĺp.

*****

Vyšli sme na chodbu a zamierili ku knižnici.
"Tak hovor, Lairová, čo presne ťa na tom tak zaujalo?" spýtal sa. Samozrejme, to, že sa k klubovni nepridal k Remusovi a Lily ešte neznamená, že si to nevšimol aj on.
Pokrčila som ramenami. To je tak krásne, nič nevraviace gesto. Zbožňujem ho.
"Netuším. Iba... Možno to zistím, až si prečítam ten článok."
"Ak tam tie noviny budú," pripomenul mi a ja som sa zamračila.
"Dúfam, že budú."
Pokrútil hlavou. Nechápal ma. Ok, ja sa tiež nechápem.
"Tak čo chystáš na prázdniny?" spýtal sa ma a ja som po ňom pozrela. Konečne som mohla použiť svoj vlastný výraz ala "hrabe ti?".
"Prázdniny? Myslíš, tie, ktoré sú až za niekoľko mesiacov?"
"Dva a pol. To nie je až tak ďaleko."
"Neviem... Asi nič. Bude zo mňa leňochod."
"Ako inak," poznamenal a ja som sa zamračene zastavila.
"Čo si tým chcel povedať?"
Zastal a vrátil sa späť ku mne.
"Vôbec nič."
"Tak prečo ten uštipačný tón?" spýtala som sa a prekrížila ruky na hrudi.
"Nepoužil som uštipačný tón. Iba som chcel vyjadriť svoje ne-prekvapenie nad tým, že si budeš celé prázdniny váľať šunky."
Sčervenala som rýchlosťou metlobalovej lopty a zatla ruky v päsť.
"Ja ti dám váľať šunky, Black! Ja som náhodou veľmi aktívna!"
V jeho očiach sa zaiskrilo. Asi som ho fakt pobavila.
"Hej! Nesmej sa! Myslím to vážne!"
"No jasné," poznamenal znova rovnakým tónom a ja som prižmúrila oči, snažiac sa vyzerať nebezpečne.
No jeho to ešte viac bavilo. Najskôr sa to snažil skrývať, no potom sa začal smiať.
"Choď do hája, Black!" okríkla som ho a naštvane zamierila preč.
Prešla som sotva pár krokov- fíha, až tak rýchla som?- keď ma chytil a zozadu objal. Cítila som sa ako handrový panák v objatí veľkého medveďa.
Každopádne, výsledkom bolo, že som sa nemohla ani pohnúť a ona ma stískal až naschvál silne.
"Ale no tak, zlatíčko, nemusíš sa hneď urážať. Robil som si z teba srandu," zasmial sa mi do ucha a ja som sa mu snažila vykrútiť. Bol ako zvieracia kazajka. Ale to on je cvok!
Stále sa smial a ja som sa stále metala. Bolo mi to prt platné a jeho to iba bavilo.
Napokon som ostala stáť a počkala, až ma pustí.
"Už si ok?" spýtal sa po chvíli, keď som sa nehýbala.
Iba som prikývla.
Pustil ma a ja som chvíľu ostala stáť, snažiac sa nedať mu z otočky facku.
No potom som sa rozbehla preč.
"Idiot!" zakričala som mu. Najskôr prekvapene zastal, potom sa začal smiať a pustil sa za mnou.
Ako deti...
Ale čo, keď ma nedohoní, bude to sranda.

*****

Ok, asi nie som až taká rýchla. Netrvalo dlho- i keď som sa dostala až ku knižnici!- a znova ma stiahol späť a objal.
"Do hája! Black! Ty jeden idiot! Pusti ma!" lapala som po dychu, keď ma zdvihol do vzduchu a vykročil so mnou ku stene.
Kopala som nohami a snažila sa vymaniť sa mu, no on si to možno ani nevšimol.
Zrazu som pocítila pevnú pôdu pod nohami- presnejšie to boli šutre aka kameň. Zvrtol ma k sebe a telom pritisol k stene.
Ostala som mu pozerať do tváre, nahlas dýchajúc, červená a silno pravdepodobne aj strapatá.
"Už si sa upokojila, ty strašidlo prekrásne?" zasmial sa a ja som sa znova silno zapýrila.
Prečo každá jeho veta znie skôr ako pohladenie končekmi prstov po chrbtici. Otriasla som sa.
"Nie. Lezieš mi na nervy," zasyčala som.
Znova sa zasmial a sklonil ku mne usmiatu tvár. Na krátko sa dotkol svojimi perami mojich a potom sa odtiahol.
Nadýchla som sa a chcela niečo povedať, ale reč sa mi zasekla v hrdle. Zavrela som ústa a zvesila ramená.
"Už si pokojná?" spýtal sa znova, jeho oči boli hravé a tmavšie ako obvykle.
Ale aby ste to nepochopili zle- nebolo to zas až tak nezvyčajné. Občas sa nám to stalo.
"Hej. Ale neznášam ťa."
"Ako inak," poznamenal a ja som v jeho hlase spoznala ten tón, čo pred tým. Použil ho iste zámerne. Znova som sa chcela naštvať, ale potom som si to rozmyslela.
Napadlo ma, že za trest ho trochu potrápim. A navyše sa mi páčilo vedomie, že naňho tak pôsobím.
Objala som ho rukami okolo ramien a pritisla ho k sebe. Cítila som jeho pevnú hruď i panvu, ktorá dokonale sedela k tej mojej. Pocítila som horúčavu i triašku.
A myslím, že na tom bol veľmi podobne.
"Rose..." šepol.
Chcel sa ku mne znova skloniť, no ja som sa usmiala a pretočila naše telá tak, že bol chrbtom ku stene on.
Vyzdvihla som sa na špičky a pobozkala ho. Ľahký dotyk pier- zo skúseností viem, že ho to mučí najviac. Jazykom som mu hravo prešla po perách. Pootvoril ich, no skôr, ako sa jeho jazyk dotkol môjho, som sa odtiahla a zasmiala sa.
"Už som úplne v pohode," prehlásila som a stratila sa za dverami knižnice.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NesS NesS | Web | 23. února 2009 v 20:22 | Reagovat

Ahojky !

Vím že otravuju..sama nesnáším lidi co shánějí hlasy, ale teď

by mi celkem pomoc bodla :)

takže prosím stačí udělat dva kliky ;)

je to na týhle adrese:

http://sabusta.blog.cz/0902/4-kolo-soncu

(stačí kliknout na web:)

jsem tam za NesS

a když napíšeš na loneliness-queen.blog.cz o hlásek tak ti ho dám :)

teď už vím co to je potřebovat hlásnout :)

2 hwesa hwesa | Web | 23. února 2009 v 20:36 | Reagovat

aaaale predo mnou sa nemusíš schovávať, ja ti neublížim... prisahám... síce som zostala trošičku prekvapená, že nakoniec nič nebolo - ale toto asi bude lepšie... a to ich laškovanie sa mi strašne páči :-) aj keď musím priznať, že takýto vzťah je divný, ale to je ich starosť... aaaa škoda, že skončili druhí - ale to som tak trošku očakávala vzhľadom na Japoncov (ale nedala si tam ten súboj - preto by som sa mala hnevať, ale ja som dobrá duša tak nebudem)... jo no je to paráda :-)

3 monique monique | 23. února 2009 v 20:54 | Reagovat

aky skok :) ... paci sa mi ten ich novy podivny vztah :) schovavat sa nemusiiis, skor povedz kde si, poslem ti nieco dobre  :D ako inspiraciu, co? :D nechas sa podplatit? :D

4 Lostt Lostt | Web | 23. února 2009 v 20:57 | Reagovat

monique: Financa pochvala za vzdy hodi, ale taky pochvalny komentar je dostatocne obrovska odmena:D:D:D

Fuha, som rada ze nikto nestriela:D

5 MirabelS MirabelS | Web | 23. února 2009 v 21:20 | Reagovat

no idem nahodov na tovju stranku a skoro dostanem infarkt nová kapitola SUPER  este ze som sama doma lebo by si mama myslela ze som sialena (co robi aj teraz)

a OMG ta Rose je ale zakerna .... insk nwm preco by som ta mala za toto zabit (alebo nieco podobnee ved to neni az take HROZNE)

inak ten vybuchnuty dom bude este dolezity???

6 kathleen kathleen | 23. února 2009 v 23:00 | Reagovat

ani predomnou sa nemusis schovavat...sice bolo trosku sok ze  uz nic z tokia tu nebolo ale nahodou si to dobre spravila...tato kapca bola pekna..a tie ich hry ma nikdy neprestanu bavit...su bohovsky...a som zvedava co bude s tym vybuchnutym domom...to bude este zaujimave...

7 Nancy Nancy | 24. února 2009 v 10:39 | Reagovat

Merlin, dúfam, že si sa zašila dobre... Kdeže má otec tú služobnú zbraň?! Chcela som síce, aby si ich vrátila do Rokfortu, ale nie tak zhurta! Tááák som sa tešila na ten poondiaty súboj s Kaimeiom a ty... Áááá! Ak sa od zlosti predupem k susedom, tak to bude iba tvoja vina!! A ešte nakoniec nič nebolo? Žiadna posteľová pikantná scéna? To...to... Kde sa to odistí? A náboje? Ja-ja to nemôžem pochopiť...  Merlin, čo na to povedať??

Dobre, kľud, pokoj. Nemám peniaze na cestu... Asi sa s tým budem musieť zmieriť. Ehem, podivný vzťah si im vybudovala, teda oni si vybudovali. Už som ticho, idem vrátiť zbraň na miesto. (Ale už viem kde je, bacha!)

8 Lia Lia | E-mail | 24. února 2009 v 11:17 | Reagovat

no teda..som prekvapena..ze nic nebolo:D:ked mam pravdu povedat..ale nevadi..takto sa mi to pacilo aj tak:Dsuper:D

9 Mei Mei | Web | 24. února 2009 v 11:38 | Reagovat

mno, ja tu uz oplakavam to, ze vztah Rose/Sirius je v koncoch, hlavne po tom predslove a prvych odsekoch, ptm sa zmietujem s tym, ze su kamarati a ze to je tak najlepsie.. ale ten koniec? OMG! clovece, rozhodni sa ! :D

alebo, vlastne to nechaj tak, je to take... hm, sama musim nad tym porozmyslat, ci vlastne dokazu byt spolu,abo nie...

trochu som sa divila, ze si ten koniec sekla, ci uz turnaj ako taky, alebo celeho Kaimeia, pretoze sa mi zdalo, ze bude mat v poviedke o dost vacsiu ulohu, ale nejak mi to zily netrha...

co ma ale dostalo: co sa stalo v Rokville? mam takeho tusaka, ze to bude dost dolezite (dockame sa nejakych smrtozrutov ?)

nechcem sa opakovat, ale zase raz musim vzdat hold tebe a poviedke, tesim sa na dalsiu cast a na dalsie clanky ;D :DD

ach jaj, zas tie moje kilometrove komentare

10 isska isska | 24. února 2009 v 12:25 | Reagovat

boze, tak tymto si mi uplne vzala vietor z plachiet... asi si idem od nancy vypytat tu zbran... och... precitala som kapcu uz vcera, ale nebola som schopna komentovat, len som sedela s otvorenymi ustami.... tento ich vztah sa mi paci a som hlavne zvedava na dalsiu kapcu a co bude dalsia zapletka.... fuha, no dobre, chut zabijat ma uz presla (docasne), teraz mam chut na dalsiu kapcu:-P (ako vzdy). P.S.: mello sa mi paaaci

11 FReedoM FReedoM | Web | 24. února 2009 v 13:59 | Reagovat

Waw. Supeeeer. Je mi trocha ľúto, že nemala nejaký väčší románik s Kameim, ale prežijem to :) Ten bude môj :D Haluška ten Sirius. Bude fakt šupa, ako sa to celé skončí hihi. A to on už nestrieda tak baby jak ponošky? čo sa stalo? Hihi. Už sa teším na pokračko. Vlastne, teším sa teraz aj dosť na Mello :)

Ked sa nad tý mzamyslím - teším sa na všetky pokračovania tvojich poviedok :) Fakticky píšeš skvelo, ale to hovoriť nemusím :)

12 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 24. února 2009 v 15:34 | Reagovat

Lostt...zlateno mne sa ukázať môžeš...sľubujem, že ťa nezabijem...teda..neručím za to, lebo by som ťa ešte mohla rozpučiť v objatí, ale to sa neráta....no a teraz k tomuto.....ono...jeeeej...super...si poklad....paráda....=D:DxD:D=D.....to bolo také klásne......joj ta pekne si to zhrnula...žiadne zbytočnosti proste a to jak šiel s ňou a objal ju,...a dal jej pusu...a jak ho sotala :D......sakra, to bolo také peknuské!!!!!!!! waaaaaw...ja cem pokračko...a rýchlo!

13 luckily luckily | Web | 25. února 2009 v 11:34 | Reagovat

tak ten konec byl naprosto skvělý!!! tak Rose je teda pěkná potvůrka....xD

docela by mě zajímalo, co Rose tolik zaujalo na tom, že ten dům vybouchl. no každopádně, super kapča a jsem zvědavá na další;)

14 Nellie Nellie | Web | 4. června 2009 v 17:50 | Reagovat

vraždiť? za toto? veď to bolo také zlaté , že sa aj teraz usmievam ako idiot xD fakt to bolo také milé :)skvelé:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama