84. Prevraty a prekvapenia

7. února 2009 v 12:17 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Prevraty začínajú, ale ani tu to ešte nie je ten správny hardcore:)
To bude až nabudúce a potom, tak snáď sa toho dožijem- pozajtra idem k neurológovi do BA a budú mi robiť pár testov, tak snáď prídu na dôvod tej bolesti hlavy- alebo prídu na to, že žiandy nie je.
Iba ma štve, že nebudem v pondelok v škole. Nie len že máme super obed, ešte som chcela aj stretnúť venčekových chalanov a pochváliť ich tanečné schopnosti. No, škoda.
Snáď sa bude kapitola páčiť a keď mi budete chcieť ublížiť, rovno ma zastreľte, ale určite nech je to rýchle a bezbolestné, ďakujem:)

PS: Evanska- určite sa ti kúsok ujde:) Je ich na porcovanie dosť:)




Siriusova kombinácia bola fakt príjemná na pohľad. Dokonca aj to tričko bolo pohodlné. So ženským oblečením asi má nejaké tie skúsenosti a ja som prvý krát dúfala, že to je z vyzliekania a opätovného obliekania dievčat, ako z vlastných "zážitkov" so ženským oblečením.
Vysušila som si vlasy a nechala si ich v jemných vlnách padať na ramená, namiesto akejkoľvek snahy o účes. Vyšla som z kúpeľne.
Sirius na mňa čakal presne tak, ako sľúbil. Hneď ako som vyšla, zbystrel a prezrel si ma.
"Som fakt dobrý. Vyzeráš v tom dobre."
"Áno, určite to bude tvoja zásluha," povedala som cynicky, ale aj pobavene. Usmial sa a zdvihol pohľad k mojim očiam.
"Nie, leví podiel na tom máš ty."
Začervenala som sa a pípla chabé ďakujem.
"Ideme?" spýtala som sa vzápätí, aby som sa vyvarovala tomu trápnemu tichu.
Postavil sa a zasalutoval.
"Vždy pripravený," vyhlásil.
"Radšej sa schlaď," zasmiala som sa, keď ma napadlo, na čo je asi pripravený tento krát.

*****

Ono tá "párty" bola fakt posedením. Pretože okrem tichej harfy niekde v rohu, nehralo nič iné. V miestnosti bolo prítmie, osvetlené sviečkami v strede "posedenia" z vankúšov na zemi.
Medzi dverami salóna som pozrela na Siria.
Venoval mi rovnako prekvapený pohľad, keď sme vošli dovnútra a zaujali miesta blízko Matta a Ricka. Ten bol na mňa asi urazený, pretože akomile ma zbadal, stíchol a otočil sa preč.
No, žily mi to trhať nebude.
"A tu budeme teraz iba sedieť?" spýtala som sa a pohľadom prečesávala miestnosť.
Vankúše boli sústredené okolo tých sviečok, no inak na jednom konci miestnosti bolo malé, obdĺžnikové pódium.
"Čaká nás nejaký program?" spýtala som sa a Sirius môj pohľad nasledoval.
"Chýba tam už iba tyč," uchechtol sa Sirius a ja som mu v duchu dala za pravdu.
"Kretén," šepla som tak, aby ma počul iba on.
Pozor, dať niekomu v duchu za pravdu ešte neznamená, dať mu za pravdu aj nahlas.
"Nikto nevie, čo sa bude diať. Ale myslím, že niečo áno," povedal Matt a my sme so Siriusom na seba pozreli a prikývli.
"Inak, Rose, vyzeráš dobre," poznamenal Matt a ja som po ňom sekla pohľadom, keď sa Sirius uchechtol.
Drgla som doňho kolenom, ktorými sme sa takmer dotýkali. Sedenie na vankúšoch, vlastne skôr pololežanie, je síce veľmi príjemné, ale hodí sa to?

*****

Netrvalo dlho a naozaj, sviečky v miestnosti zhasli a zrazu sa od niekiaľ vyčaroval reflektor a zamieril na ono pódium. Stála tam žena.
Zdvihla pohľad a prevŕtala nás svojimi čiernymi, pretiahnutými očami. Jej tvár bola biela, pery červené ako krv. Obočie mala pretreté bielou farbou a namaľované mala iné, vyššie a okrúhlejšie.
Vlasy mala v zložitom, no hladučkom účese ozdobenom sponami a kvetmi, na sebe mala strieborné kimono s modrými a striebornými nášivkami, ktoré vyzerali ako nejaká dedinka v noci a na tom tmavozelené obi s bielymi a žltými kvetmi lotosu. Bola pôvabná, jej držanie tela bolo akési strnulé, no veľmi jemné.
Zrazu pohla rukami, v ktorých sa zjavili slabožlté vejáre, zdobením pasujúce k obi. Hýbala rukami a pri tom sa nahýbala i telom, všetko to bolo veľmi pomalé, pôvabné a odohrávalo sa to za ticha.
A zrazu svetlo zhaslo a ozvala sa hlasná rana bubna.
Znova sa tie reflektory rozsvietili, znova tam stála tá žena, no vlasy mala divoko rozpustené a kimono akoby dotrhané. Začala hrať hlasná a dynamická hra bubnov, pri ktorej žena odskočila na stranu, zaujala zvláštnu, ladnú polohu a na jej mieste sa objavila ďalšia žena, ktorá vyzerala úplne rovnako. Tá odskočila, rovnako ako tá prvá, na druhú stranu a zaujala ďalšiu polohu.
Objavila sa ďalšia, tá odskočila na stranu tej prvej a zaujala inú polohu a na jej mieste už zase stála ďalšia žena, znova rovnaká ako tie prvé tri a odskočila na stranu druhej ženy a tiež sa skrútila do ladne vyzerajúcej polohy.
V strede stála ďalšia žena, znova rovnaká. Stála bez pohybu, zatiaľ čo ostatné čiernymi očami v bielej tvári s dravým pohľadom skúmali publikom. Ani som nedýchala a myslím, že som nebola jediná.
Bubny znova stíchli, keď žena v strede zdvihla tvár a jej svetlo hnedé oči sa zasekli do davu.
Striaslo ma, keď som si uvedomila, že tie svetlé oči poznám- bola to Namiko!
Bubny sa ozvali znova a oni sa začali každá na svojom miestne vrtieť, točiť, každá mala vlastné, prudké pohyby, každá bola niečím výnimočná a všetky spájal krása a pôvab, rovnako ako pocit zmyselnosti a istého divokého nebezpečenstva, ktoré z nich sálalo.
Bola som úplne omámená tým tancom, i tým, že napriek tomu, ako blízko seba stáli, ich pohyby do seba zapadli ako skladačka a nikdy sa nedotkli. Bubny stále zrýchľovali, ich pohyby boli viac prudké, keď zrazu rytmus vyvrcholil a oni spravili posledný výpad a práve v okamihu, kedy sa ich telá mali zraziť, zhaslo svetlo a všetko utíchlo.
Nikto ani nedýchal, v miestnosti bolo hrobové ticho, nenarušené žiadnym pohybom či iným zvukom.
Jeden reflektor, namierený do stredu pódia, sa začal znova zažínať a ukázal tak ženu, dokonale upravenú, v zapravenom kimone a s bezchybným účesom.
Svetlo už zosílilo na toľko, že v šere bol vidieť zvyšok prázdneho pódia.
Žena sa jemne uklonila a my sme videli, že už bola na pódiu sama. Nikto za ňou nestál, tie ženy zmizli. Nechápala som, ako mohli pred tým stáť všetky za sebou a ja som si ich nevšimla, rovnako ako som nechápala pôvab ženy stojacej na pódiu.
Bola to Namiko.
Svetlá zhasli a v okamihu sa rozsvietila celá miestnosť, no pódium už bolo prázdne.
Až vtedy som vydýchla a uvedomila, ako veľmi som omráčená tým tancom.

*****

"No... No... Wow," ozval sa po mojom boku zrazu Sirius a ja som prikývla, i keď som mala tušenie, že sa na mňa aj tak nepozerá.
"Asi tak," poznamenal Matt. Znova som- veľmi inteligentne- prikývla.
Ešte hodnú chvíľu som to predýchavala a spracovávala.
Takto som Namiko nikdy nevidela. Bolo to pojašené, usmievavé dievča. Horšie- tínedžer.
No tam na pódiu to bola žena- divoká, krásna, nebezpečná, zmyselná.
A tak to pôsobilo na mňa. Nechcem si ani predstaviť, ako jej- ich- tanec musel pôsobiť na verejnosť mužského pohlavia. Asi by som teraz šalela túžbou po nej- a popravde, to som k tomu nemala ďaleko aj teraz.
"Ahojte," ozval sa pri mne veselý hlas a ja som sa otočila. Zamrkala som a pocítila, ako mi divoko bije srdce. Akoby som stretla svoju rockovú hviezdu.
"Ty si neskutočná!" vydýchla som a pozerala na Namiko. Ničím- naozaj ničím- sa nepodobala na ženu z pódia. A predsa som z nej stále cítila tú divokosť a silu.
No teraz to bolo iba usmievavé dievča oblečené v pastelových farbách, ktoré pri nás kľačalo s rukami zopätými v lone.
"Ďakujem," povedala úplne prirodzene, akoby sa nič nedialo.
Pokrútila som hlavou.
"Nie, ty to nechápeš. Bolo to naozaj úžasné!"
Možno mi hrabe, ale fakt to nikomu neprišlo až také neuveriteľné, ako mne? Je to mnou, alebo sú iba ostatní tak nehorázne moc zadubení?
Druhá možnosť, určite druhá.
"Naozaj ti ďakujem, Rose, no nemusíš to preháňať," zopakovala a zasmiala sa. Jej smiech bol čistý a jemný detským spôsobom, no veľmi nákazlivý.
Znova som pokrútila hlavou ako tvrdohlavé decko a chcela protestovať, no prerušil ma Sirius.
"Rosemary, myslím, že Namiko to pochopila. No nedá mi tiež ťa nepochváliť. Bolo to naozaj úžasné. Krásne tancuješ, nie len vyzeráš," povedal a ja som sa nahrbila.
Po chrbte mi prebehla husia koža a po krátkom rozmýšľaní mi aj došlo prečo- toto je hlas, ktorým Sirius namotáva baby. Jeho baliaca zbraň číslo jeden z celého toho obrovského arzenálu jeho zbraní.
V túto chvíľu som ten jeho arzenál neznášala o mnoho viac, ako som si pamätala. Zlé znamenie. Zrazu aj ochablo moje nadšenie z toho tanca.
Namikina tvár nabrala mierny ružový odtieň- nie že by sa úplne červenala ako ja- pretože tak trápne sa červenať je majstrovstvo, ktoré ovládam iba ja- iba mala taký ten flirtovný, milý odtieň pleti.
Pozrela som z jej tváre na tvár Siriusa, ktorého planúce oči boli upreté do jej tváre.
Fakt sa mi to zdalo, alebo ju Sirius balil?
"Asi sa opakujem, ale znova ďakujem," povedala s novým, nečakaným náznakom ženskej nežnosti v tom dievčenskom hlase.
Uvedomila som si, že pohľadom striedam jej i jeho tvár a pociťujem niečo nepríjemné- akýsi osteň, niečo zabodnuté do môjho tela, čo ma núti zotínať ruky v päste.
Nie som debilná ani senilná a už som si tým prešla, no i tak som to nedokázala potlačiť- nehorázne moc som v tú chvíľu zúrila pri pomyslení, že by tí dvaja spolu niečo mali. Bolo mi jasné, že i tak by to bolo iba na jednu noc a najpravdepodobnejšie tu ide iba o Siriusovo ego a jeho túžbu dokázať si, že proste má na to zbaliť Namiko.
Neviem, asi na to fakt má, a asi- určite- nemám právo žiarliť. Napokon, doma mám chalana, no nie? Ako veľmi mi teraz Logan prišiel vzdialený. Nevidela som ho dva dni- obyčajné dva dni, no mám pocit, akoby som o ňom nič nevedela. Spomenula som si na jeho obrovské hnedé oči plné citu a lásky, no jeho tvár mi divne splynula, rozmazala sa a v mysli sa mi vynorila opálená tvár s tmavými očami, rad žiarivých zubov, príjemný smiech a lákavý hlas.
"Ale do hája!" vykríkla som, skôr som sa však asi rozplakala.
Naozaj, začínam si pripadať psychicky nespôsobilá, ale z očí mi vyhŕkli slzy hnevu a beznádeje, keď som sa otočila na Siriusa.
"To snáď nie je pravda!" pokračovala som umrnčaným hlasom. Bolo mi jasné, že mi nikto poblíž nerozumie, ale to ma houby trápilo.
Asi nechápete, ale mňa iba strašne dožralo, že Siriusa stále chcem. Vlastne ho asi stále milujem- a to zistenie ma naštvalo. Naštvalo tak nehoráznym spôsobom, že som myslela, že ho zabijem.
Mala som byť z toho vonku, veď je to mesiac! Mám chalana! Black mi je ukradnutý, tak ako mi býval ukradnutý!
Neznášam ho, od prvej chvíle tejto blbej školy mi liezol krkom, robil si zo mňa stále srandu a kazil mi všetko, čo som chcela.
Do hája, a ja sa doňho zamilujem a neviem s tým prestať?! Tak to teda nie!
"To je neskutočné!" vykríkla som, tvár mi sčervenala hnevom a znova som mu pozrela do vyjavenej tváre.
"Ja ťa tak neznášam!"
Môj patetický výkrik nezachránili ani neustále slzy, ktoré mi padali z očí. Mala som chuť vraždiť, fakt strašne obrovskú.
Sirius zamrkal a ja som sa postavila.
"Krucifix! Ja sa toho nezbavím!" vrčala som nahnevane celou cestou z miestnosti, cítiac na sebe pohľady ostatných.
No čo, treba sa správne reprezentovať, no nie?


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 7. února 2009 v 14:11 | Reagovat

páni to bola krása... a tá Rose na konci... ja z nej nemôžem, to bolo totálne skvelé... konečne si to uvedomila :-) ja len dúfam, že nás nebudeš moc naťahovať a hneď sem dáš ďalšiu kapitolu, lebo asi umrem, keď budem musieť dlho čakať

2 Lia Lia | E-mail | 7. února 2009 v 14:48 | Reagovat

no teda..toto bola jedna skvela kapca...klobuk dole..no ja som nemohla z toho:D..ake zistenie:D..ako dufa,ze coskoro pribudne dalsia kacpa..lebo sa uz nemozem dockat..reakcie...Siriusa:D..dufam,ze aj zareaguje:D

3 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 7. února 2009 v 15:31 | Reagovat

ehm...to bolo...zaujímave...a ...xD...Boha ja som z toho nemohla...ten koniec bol fakt úžasný...sakra, ale takto to seknúť? rýchlo píš ďaˇšiu kapitolu...ja chcem vedieť ako to skončí...plosím *psý face*

4 kathleen kathleen | 7. února 2009 v 15:52 | Reagovat

posledna veta jr nohovska...:D:Dwow...takuto reakciu som od Rose necakala....myslim ze nikto...kto vie co sa stane ked sa stretnu na izbe...a ze Sirius balil Namiko??tak to som vyvalovala oci na obrazovku...to by som tez necakala..ze by si fakt chcel neco dokazovat??toto bola velmi zaujimva kapitola po ktorej mam milion otazok...dufam ze v dalsej kapci sa ich aspon par zodpovie...tak neotalaj a rychlo dalsiu nech cumim dalej:D:D

5 Nancy Nancy | 7. února 2009 v 16:18 | Reagovat

Začnem trocha od veci. Dnes ráno mi mama oznámila, že som zo sna kričala Kaimei! J a nikdy nekričím zo sna! Ale, som šťastná, že si nič nepamätám, lebo potom by som... neviem čo, keďže neviem čo. Dobre, nechápete, nechápem ani ja.

Ku kapitole... bomba, fakt, ja by som ústa otvárala, keby som sa vošla a uvidela ako to tam bolo pripravené. Celá kapitola bola tak... *vyhľadáva sa správne slovo*... zaujímavá a excelentná. Vysvetli si to ako chceš (ale iba v tom najlepšom zmysle!). Ale vôbec mi nepripadá, akoby tam boli len 2 dni!

6 Lostt Lostt | Web | 7. února 2009 v 16:49 | Reagovat

Nancy: Velmi pekne dakujem a zase dakujem a potom este asi milion krat dakujem. A inak aj mne to pride akoby tam boli uz neviem ako dlho- ved sa tomu venuje uz tolko kapitol! Asi by uz mali ist domov:D

Fakt si zo sna kricala Kaimei? No ak sa ti o nom fakt snivalo, potom ti to celkom slusne zavidim:)

A inak vsetkym dakujem, som rada ze sa paci:)

7 Lia Lia | E-mail | 7. února 2009 v 18:30 | Reagovat

a ako aj mne sa zda..ze su tam dost dlho:D..ani neviem..kolko kapci.si tomu uz venovala:D..je na case id domov:D

8 MirabelS MirabelS | 8. února 2009 v 11:37 | Reagovat

zaujimave a velmi napinave (proste nemam slov uz som ich asi vsetky vycerpala) . . . a inak  sa tesik ked ich vratis spat na Rokfort LOL

9 Nancy Nancy | 8. února 2009 v 14:01 | Reagovat

Ja si zo sna absolútne nič nepamätám, ale kde by mama také meno nabrala? Len mi dosť trvalo, keď som jej vysvetlila, že nie je Číňan ale Japonec a potom chcela vedieť, že odkiaľ ho poznám. Radšej som to nechala tak, moja mama by si asi slučku hodila, kým by to pochopila (nie najlogickejšie vysvetľujem :D).

10 Lostt Lostt | Web | 8. února 2009 v 16:39 | Reagovat

Nancy: Kazdopadne pekne:) Ale som rada, dost ma to tesi, ze sa ti o nom este aj sniva:):):):)

11 monique monique | 8. února 2009 v 16:44 | Reagovat

ooo,dobra kapitola :D ten koniec ti  vysiel :D

12 kikus kikus | 12. února 2009 v 13:23 | Reagovat

no toto je fakt bomba poviedka, ja som sa nechcela odtrhnut od pocitaca, museli vypnut nakoniec elektriku:D no a rychlo napis dalsiu kapitolu

13 luckily luckily | Web | 24. února 2009 v 19:37 | Reagovat

xD taky dobrý hysterčák na tom konci....xD vážně super! já se nemůžu přestat smát...xD

vážně super kapča.:)

14 Nellie Nellie | Web | 4. června 2009 v 16:07 | Reagovat

A podľa mňa to bolo také..vtipno-zlaté xD myslím ten koniec xD také nečakané xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama