83. Priateľská rada (prvá a posledná)

3. února 2009 v 18:36 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Život je nádherný, ale nie počas pracovných dní.
Dve poviedky- málo, fakt. Veľa vecí som začala, v mále pokročila a nič nedokončila. Chabé, ale vtipné.
Každopádne, tento týždeň je slušný hardcore, nový polrok začal akčne. Prežijem ešte zajtrajšok a v štvrtok písomku z matiky a potom už len total frei.
Mamka išla do piatka do KE, takže je aspoň aký taký pokoj od rodičovskej autority.
Piatok bude pohoda, poučenie o Belgii a potom finito. V sobotu sa ide zapíjať týždeň v tej správnej mini-zostave, pretože rodičovská komisia je na koncerte vo Viedni. Bude fajn.
PS: Posledné dni som nehorázne pokročila v Rose- ale asi ma zabijete. Tu to ešte vidieť neni, takže don't worry.
Nech sa páči, držte palce, paa!



Na večeru som vyrazila sama s jasným dôvodom. Vlastne hneď niekoľkými:
1. Nevidieť zase Siriusa v uteráku (i keď by som si to pravdepodobne veľmi užívala);
2. Nemusieť znášať znova jeho poznámky;
3. Dokázať mu, že sem trafím aj sama.
V miestnosti bolo hneď niekoľko ľudí. Celkom jasne bolo znateľné znechutenie tých, čo nepostúpili. O to väčšmi bolo jasné, pretože smerovalo ku mne ešte skôr, ako som sa objavila.
Presne si viem predstaviť, čo si v tú chvíľu mysleli. Ako mohol postúpiť niekto, kto tak príšerne vybuchol v prvom kole?
Pokrčila som ramenami, akoby sa to fakt niekto spýtal nahlas- no tuším so to niekde aj počula- a zamierila k svojmu miestu. Matt ani Rick tu ešte neboli, rovnako ani Kaimei. No Namiko som si všimla na druhej strane v rohu. Bavila sa so svojím otcom. Vyzeralo to, že nadšením neprekypuje ani jeden.
Otec jej nenadával, takže o zápas sa asi nejednalo. Neporozumela som ani trt, ale myslím- fakt si to IBA myslím- že zaznelo meno Kaimei.
Pristúpila som bližšie. Nechcelo sa mi čakať dlhšie a týpko ma aj tak nemal rád.
"Dobrý," pozdravila som celkom americkým, drzým spôsobom.
Obaja na mňa pozreli, akoby som prerušila plánovanie tajnej akcie na zničenie ľudstva.
Jej otec ani neozdravil, iba ma obdaril krásnou ukážkou pohŕdajúceho pohľadu, vystrel sa a odišiel.
"Ahoj, Rose," pozdravila Namiko a jej tvár sa vyjasnila, akoby sa ma jej "dospelácke" problémy netýkali.
"Nevyzeral príliš nadšene," poznamenala som a ona prikývla.
"Pýtal sa, prečo bol Kaimei taký mierny. Vraj to nebol on a do zajtra by s tým mal niečo urobiť."
"Mierny?" zopakovala som.
"S tým Američanom... Veď vieš. To jeho koncové Expelliarmus."
"Bolo na ňom niečo zlé?"
...Okrem dokonalého prevedenia a stodvadsať percentného účinku?
"Nie, iba to bolo pre Kaimeia trochu... Nezvyklé. Neviem, čo mu zase sadlo na nos."
"Videl, že vyhral. Tak v čom je problém? Mal Matta zabiť?" spýtala som sa a začínala cítiť pobúrenie. Japonci sú v otázkach morálky trochu mišuge, nie?
"Samozrejme, že nie. Ja som rada, že to brat skončil tak humánne. Iba to nie je jeho štýl a už vôbec to nie je štýl nášho otca."
"Čo s tým má váš otec?"
"No... Povedzme, že svoju povahu Kaimei zdedil po ňom."
"Skvelé rodinné prostredie," zamrmlala som a Namiko po chvíľkovom zaváhaní prikývla.
"To je," priznala a znova sa vystrela.
"A čo tvoj partner? Ten Angličan je dobrý."
"Ten Angličan sa sprchuje," povedala som a pokrčila ramenami.
"Vlastne, vy ste spolu na izbe, však?" spýtala sa, akoby to malo niečo znamenať. Kto vie tak čo... No tak nie. Nie som vtipná.
"Sme."
"Zaujímavé."
"Ani nie."
Pozrela na mňa, akoby vedela svoje- a možno aj naozaj vedela- a potom pozrela za môj chrbát.
"Brat prišiel," poznamenala a zamávala, aby upútala jeho pozornosť. Nie, ona ho vlastne volala k nám.
"Asi si už pôj-"
Takmer až hrubo prerušila moju snahu o klamstvo a otočila sa ku Kaimeiovi, ktorý ku podivu prišiel.
"Vraj chce s tebou hovoriť otec," povedala. Jeho črty stvrdli a sekol po mne pohľadom, akoby som za to mohla.
Dobre, teoreticky stojím niekde v pozadí, no som skôr taký kulisák a nie hviezda koncertu.
Prikrčila som sa napriek všetkým svojím zásadám.
"Ani sa nemusím pýtať o čom," povedala hnevlivo a ja som bola rada, že sa nepýtal.
"Určite to uhádneš," usmiala sa Namiko.
Ako sa môže niekto, kto je tak často v Kaimeiovej prítomnosti, tak často usmievať?
"Kedy?"
"Vraj po večeri," povedala.
"A prečo nie hneď?" spýtal sa a začal pozerať niekam za Namiko, akoby už len to, že sa s ňou baví, ho unavovalo. Jeho hlas bol znudený takým tým celkom nepríjemným spôsobom, za ktorý by zaslúžil pár faciek.
"Niekam musel ísť," vysvetlila akoby nič.
Prikývol a pozrel na mňa.
"A čo tvoj chalan? Ten je kde?" spýtal sa a ja som po ňom sekla pohľadom.
"Nie je to môj chalan!" odsekla som hneď. Nevravela som mu to už niekedy?
"Sirius je tvoj chalan?!" vyhŕkla hneď Namiko. Do hája, to ma nenapadlo.
Znova som sekla po Kaimeiovi, na ktorého pohľade bolo vidieť, ako ho to začalo baviť. Chcem tým povedať, že lesk jeho očí som v tú chvíľu zažila veľmi zreteľne. Mala som chuť dať si slnečné okuliare.
"Vravím, že nie je," precedila som medzi zuby.
"A čo tá pusa?" ozval sa prehnane milým hlasom znova.
Celkom iste mi navreli žily na rukách, keď som sa snažila nevraziť mu jednu. Alebo dve. Alebo štrnásť.
"Ty sa zabávaš sledovaním iných ľudí, alebo si iba tak chorobne vysadený na mňa?" opáčila som hneď, útočiac na tú jeho fasádu človeka- alebo niečoho podobného- ktorý sa o nikoho nezaujíma.
Namiko na mňa okamih pozerala akoby som si to vymyslela, no potom prekvapene pozrela na svojho brata.
Zasmiala sa a povedala niečo po japonsky- to zbožňujem- a s neschopnosťou prestať sa smiať odišla.
Kaimei na ňu niečo hrubo zakričal, niečo čo mohlo byť poslanie do hája a potom na mňa nahnevane pozrel.
"Podobné poznámky si odpusť," zavrčal a ja som pokrčila ramenami.
"Nápodobne," usmiala som sa nepríjemným spôsobom a sledovala jeho tvár.
Fakt by ma zaujímalo, čo sa to okolo mňa deje. Kaimei, Namiko, aj ten ich príjemný otec... Všetci boli čudní. A navyše som im nerozumela.
Premeral si ma nahnevaným, no inak zvláštnym pohľadom a otočil sa k odchodu.
"Citlivka!" zakričala som za ním, skúšajúc, ako veľmi som teraz voči nemu odolná- pretože z nejakého dôvodu je na mňa Kaimei naozaj vysadený.
Zastavil sa a jeho telo na naplo. Čakala som všetko od zúrivého skríknutia, útoku prútikom či možno aj bez neho, až po ješitný plač rozmaznaného decka.
No on iba strnulo vykročil preč a stratil sa za dverami.
Niečo mi hovorilo, že na večeru sa už nevráti.

*****

Večera bola dobrá, fakt. A slávnostná, takže som nakoniec bola oblečená vhodne- čo sa mi zase nestáva tak často.
Každopádne, po večeri sa vraj malo konať všeobecné posedenie pre účastníkov turnaja. Takže by sa to dalo preložiť ako diskotéka, alebo párty.
Ešteže nám to oznámili ešte pred odchodom z Rokfortu, aby som si mohla zbaliť príslušné oblečenie, že?
Naštvane som kopla do svojho kufra. Ok, pár vecí tam bolo, ale na tie som nemala náladu.
Holt, človek si musí chcieť obliecť to, čo si má obliecť.
"Čo robíš, prosím ťa?" spýtal sa Sirius, ktorý práve vyšiel z kúpeľne.
Chalani to mali v týchto otázkach o toľko jednoduchšie, proste si na seba dal modré džínsy a čierny rolák a vyzeral akoby práve zdrhol z móla.
"Nemám si čo obliecť!" zavrčala som a znova kopla do svojho kufra.
Ten to tu už pekne schytal, chudák, až budeme doma, musím mu dať namazať kolečká, ešte sa urazí.
"Ten kufor za to ale nemôže," pripomenul mi a hodil svoje veci na posteľ.
Zamračila som sa naňho a znova sa napriahla ku kopu, keď ma zadržal.
"Rose! Rose... Zadrž. Prečo si nemôžeš proste obliecť to, čo vždy?" spýtal sa.
"Človek by povedal, že s tvojimi skúsenosťami s babami budeš odpoveď poznať," povedala som cynicky, na čo sa zamyslel.
"Tak ukáž, čo tam máš. Určite sa tam niečo nájde," navrhol a zdvihol obočie.
Premerala som si ho a napokon prikývla. Prečo nie?
Vytiahla som všetko čo som mala a položila to na posteľ. Pristúpil ku mne a zamyslene si moje oblečenie začal prezerať, pri čom občas pozrel aj na mňa.
Začínalo to byť nepríjemné. Niekedy sa zamračil a niekedy sa usmial, akoby si na niečo spomenul.
"Toto si mala na našom treťom rande," povedal zrazu a podal mi zelené tričko so strieborným pásom.
No, to si mám pamätať všetko, čo som si kedy pri ňom obliekla? A navyše, my máme nejaké oficiálne poradie schôdzok? Veď sme na rovnakej škole, každé naše stretnutie môže byť považované za rande.
Všimol si môj pohľad a pokrútil hlavou.
"Ty si fakt stratený prípad. Ale ok, zober si tieto džínsy a k tomu toto," ukázal na košeľu s japonským límčekom, v strede chyteným gombíkom. Pod gombíkom sa látka roztvárala do tvary slzy, ukazujúcej nahú pokožku mojej hrude. Bolo to pekné tričko, ale inak obyčajné.
"Prečo práve toto?" zdvihla som obočie, keď som si v tom sama seba predstavila. Je to Nicoline tričko a nemala som v pláne dať si ho na seba.
"A prečo nie? Ver mi. Je to jednoduché, vhodné a vyzerá pohodlne."
No, vzhľadom na to, že som ho ešte nemala na sebe, neviem to posúdiť.
No už len preto, že mi ho vybral Sirius- vlastne to bol prvý počin, ktorý by naznačil že sme priatelia- bola som ochotná to aspoň skúsiť.
Vzala som si oblečenie, ktoré vybral a položila ho stranou. Ostatné veci som naskladala späť do kufra, vzala si veci a zamierila do kúpeľne.
"Keď budeš odchádzať, zaklop mi, ok?" povedala som cestou do kúpeľne.
"Počkám na teba," oznámil mi pokojne a ja som sa usmiala. Pekné, keď na vás niekto čaká.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nakishi-sama Nakishi-sama | E-mail | Web | 3. února 2009 v 18:47 | Reagovat

Mno... Ďalšia z tých podarených kapitoliek xD Je naozaj veľmi pekná... Teším sa, keď prídu nas5 do Anglicka xD Tam to bude húúúúúúúúúústéééééééé xD

2 Nancy Nancy | 3. února 2009 v 19:40 | Reagovat

Ó, tak pohodová nálada tu dlho nevládla. Rose nerozdávala facky, nemala to v úmysle (česť výnimke :D) a dovolila Siriusovi, aby ju zaodial! (Divne to znie...) Normálne sa mi dýcha, aj spať budem a so žiarivým úsmevom (nie vygúlenými očami) budem čakať na novú kapitolu. Aj keď tam hore neveštíš nič neprekvapujúce... :)

3 Lia Lia | E-mail | 3. února 2009 v 19:40 | Reagovat

no teda..super.len aby uz boli v anglicku:)....joooj..super kapca..a to s kaimelom:D:.bolo super..ale dost bolo Kaimela..nech zije Sirius:D

4 adushka adushka | E-mail | 3. února 2009 v 21:14 | Reagovat

jaja,,,supeeer,,,zase,,ako inak:D:D,,,,noo,,,dufam ze sa na tej party daco vyznamne stane ;)),,tesim sa na dalsiu

5 StandyB StandyB | Web | 3. února 2009 v 21:24 | Reagovat

jej nadabila som na slovensku blogerku :D...idem to tu ocumnut...tak sa bav :D

6 hwesa hwesa | Web | 3. února 2009 v 22:06 | Reagovat

takže bude party - Sirius do toho!!!!... super kapitola a teším sa, že pridáš ďalšiu čo najskôr :-)

7 kathleen kathleen | 3. února 2009 v 22:18 | Reagovat

Lia ak chces Midnight Sun prosim ta napis normalne do komentu mail lebo hen tam co mas napisane sa mi to nejak nejde..diky moc...

a ku kapci....moc som nepochopila tu citlivku ale ze sa vobec cudujem...a kaimei....on setko vravi sestre ci aj ona videla siriusa s rose??a pacilo sa mi ako sirius vyberal oblecenie...to on fakt si pamata co mala na kolkom rande oblecene??a tricko japonskeho strihu??to by som si asi neobliekla....ale bola to pekna kapca a uz sa tesim na diskoteku:D:D

8 Lia Lia | E-mail | 3. února 2009 v 23:38 | Reagovat

lizap@zoznam.sk ....:)...a dakujeeeeem:)

9 MirabelS MirabelS | 4. února 2009 v 21:10 | Reagovat

musiis to robit taakto bnapinave (normalne koli tomu nespavam)

10 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 4. února 2009 v 21:13 | Reagovat

jeeej....tá teda Kaimeovi dala...ha...má čo chcel chlapec.....a Sirius jej pomáhal vyberař oblečenie...sila! On je taký zlatý

11 monique monique | 4. února 2009 v 21:34 | Reagovat

jeeeeeeeeeeej, jeeeeeeeeej a este raz jeeeeeeeej :) ten koniec...uzasny...Kaimei...uzasny...:) vsetko uzasne :) dalsiu uzasnu poprosim:)

12 FReedoM FReedoM | Web | 6. února 2009 v 18:12 | Reagovat

Krásne. Prečítala som si to už včera, ale bola som v škole a nestelo sa mi písať komentárik. Sorry moja. Lenivosť zvíťazila.

Táto kapča bola fakt krásnunká. A ten Kamei... Začnem sa o chvíľu rozplývať. Toto je typ chalana, ktorý sa mi bohužiaľ páči. Prečo bohužiaľ? Na dlhé rozprávanie (písanie :))

A len tak dalej. Som zvedavá, ako sa to všetko vyvinie. A pravdaže dúfam, že bude mať románik s Kamei, ale nakoniec bude so Siriom.

13 Evanska :)) Evanska :)) | Web | 7. února 2009 v 11:17 | Reagovat

Krásne, nádherné, úžasné... Mne sa Rose viac hodí k Siriusovi, ale aj románik s Kaimei by nebol zlý. Je taký nedostupný :D Škoda, že si tam nedala tie pokroky, ale ako sa hovorí kto si počká, ten sa dočká. Tak čakám :))

14 luckily luckily | Web | 24. února 2009 v 18:52 | Reagovat

tak jsem se dneska dostala k další kapitolce... vážně super.. Sirius je teď tak zvláštně hodný, ale líbí se mi to u něho...:)

15 Nellie Nellie | Web | 3. června 2009 v 22:23 | Reagovat

Fajn..asi by som sa mala uspokojiť , že sú aspoň priatelia , že? Tak ja sa pokúsim. Len nech si nezačne s Japoncom..prosííím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama