82. A čo ak je to pravda?

31. ledna 2009 v 20:55 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
A dnes už posledná novina- ďalšia kapitola k Rose. Jej písanie práve nie je mojou silnou stránkou, ale aby som nebola taká negativistka (ktorou ja za normálnych okolností celkom som:)), nie je to zase až tak zlé. Snáď bude poviedka pribúdať s rovnakými intervalmi ako doteraz. Dneska mám celú noc na písanie, pretože nikto nie je doma a to ja rada:) Iba neviem, či budem písať práve Rose, alebo radšej TW, pretože vďaka hwese (týmto ti veľká vďaka), som si prečítala prvých 12 kapitol Midnight Sun- a zatiaľ to teda je moja obľúbená kniha série, i keď nie celá a nie vydaná. Proste som v jednotke vdžy zbožňovala Edwardove poznámky a jeho chápanie veci- a to je v tejto knihe viac ako len dokonalé:)
Takže, nech sa kapitola páči, príjemné čítanie a dobrú noc, pa!



"Vy si ju v tej posteli striedate?" ozval sa hlas hneď po tichom zaklopaní na dvere, ktoré ma zobudilo. Pootvorila som oči a všimla si Siriusa, ktorý práve vošiel do miestnosti i Matta, ktorý za ním zavrel dvere. Jeho vlasy boli suché, bol oblečený a známky toho, že by sa sprchoval, boli ta-tam. Ako dlho som spala? A čo tu zatiaľ robil Matt?
Sirius si celkom prirodzene sadol na kraj postele, na ktorej som ležala, vlastne bola v polosede. Už som ho chcela vyhnať, keď som si uvedomila, že k tomu nemám najmenší dôvod. Keby tam ležal James, tiež by sa posadil. Oj, na priateľstvo s Blackom si musím zvyknúť.
Čo už bolo trochu zvláštne, bolo to, že mi chytil nohy, sadol si na celú šírku postele, aby sa mohol oprieť o stenu a moje nohy si vyložil na svoje kolená. Stehná, lepšie povedané.
Strnula som, i keď som sa priam násilne snažila uvoľniť. Mala som pocit, akoby sa mi triasli nohy, no on nevyzeral, žeby si to všimol. Pozeral na Matta, ktorý si sadol za ten kartársky stolík.
"Si v pohode?" spýtal sa a kývol.
"Myslíš tú prehru? Už som na to zabudol. Koniec- koncov, sme tretí, nie?"
Prikývla som a bola rada, že to Matt berie tak športovo.
"Jasné," pritakal Sirius a otočil sa ku mne. Znova som stuhla, najmä moje nohy. A to už som bola skoro uvoľnená! Do hája!
"A ty čo?" spýtal sa a ja som sa na okamih uvoľnila v prekvapení. Zamrkala som.
"Čo ja?" spýtala som sa nechápavo. Nezatváril sa nijak, proste si udržal tú svoju priateľskú masku. A to som čakala pobavený výraz nad mojou nechápavosťou.
"Umieraš?" spýtal sa. Tak teraz to už bol naozaj šok, čo sa mi usadil na tvári.
"Prečo by som mala umierať?"
"Keď si taká vyčerpaná a stále spíš," vysvetlil vecne a ja som si uvedomila, že sa na mne asi dobre zabáva. Zamračila som sa.
"Moc vtipné," zasyčala som, zdvihla nohy a kopla nimi smerom dolu. Sirius nadskočil, ako moje nohy dopadli až nebezpečne blízko k jeho rodinnému klenotu.
Trochu zvýskol a mne to ako pomsta dokonale stačilo.
"Ty si sa zbláznila," usúdil a zaškaredil sa na mňa. Nie tým zlým, nahnevaným spôsobom. Tým dobrým. Bolo to príjemné. Bolo to ako kedysi.
"To sú iba symptómy tej mojej nastávajúcej smrti," pokrčila som ramenami a znova si ľahla. Uvelebila som sa lepšie, a tým že som sa zosunula, sa namiesto mojich lýtok na Siriusových stehnách ocitli moje kolená a dobrá polovica stehien. Bolo to zvláštne. Po fyzickej stránke to bol ten najzvláštnejší a najbližší kontakt za posledných... Ako dlho s ním nechodím?
Zrazu som si uvedomila, že to je iba asi mesiac a pol. Možno trochu viac. Bolo to zvláštne, pretože to je naozaj krátka doba. A potom som si uvedomila, že som s ním chodila. Naozaj som na to v posledných týždňoch zabudla. Po mysli mi behala iba túžba pomstiť sa mu a istá nenávisť. Ale to, že som s ním skutočne bola, objímala ho a bozkávala, vystupovali sme ako pár a naozaj sme tým párom boli... Bol to zvláštny pocit.
A zrazu som pocítila niečo vo svojej hrudi. Niečo zvláštne a nepríjemné. A absolútne nechcené. Pocit, akoby som niečo stratila.
Ostala som naňho pozerať, akoby mal v tú chvíľu cítiť presne to isté čo ja. No on vyzeral normálne. Jeho dlane spočívali na mojich kolenách, ktoré boli trochu ohnuté vzhľadom na to, že som ležala na chrbte. Tie ruky boli naraz omnoho ťažšie a teplejšie. Nepríjemnejšie. A zároveň veľmi príjemné.
Napadlo ma, že sa odtiahnem, alebo posadím. No napriek všetkému som tak ostala ležať.

*****

Pred večerou som sa zdvihla a išla sa prezliecť do svojej izby.
Hneď po príchode som zo seba zhodila oblečenie a začala sa hrabať v skrini. Posledná večera v Japonsku... Zvolila som slávnostnejšiu kombináciu tmavomodrej sukne a obyčajnej bielej košele. V košeli s dámskym strihom proste musí dobre vyzerať každá baba, to mi nevyhovoríte.
Práve som si zapínala druhý gombík zospodu, keď sa otvorili dvere a v nich sa zjavil Sirius.
Otočila som sa mu chrbtom. Z časti preto, že pohľad na moju bielu podprsenku prináleží iba mne, z časti preto, že som bola červená až po korienky vlasov.
Počula som zavretie dverí i jeho kroky.
"Nevedel som, že sa prezliekaš," ozval sa, v jeho hlase znelo jemné pobavenie, no skôr mali štýl kajúcnosti.
Prikývla som a zapla si posledný gombík, nechajúc ich pár nezapnutých.
Natiahla som sa po štipci a zamierila ku kúpeľni.
"Budeš tam dlho? Chcel by som si dať krátku sprchu," ozval sa jeho hlas a ja som naňho prvý krát pozrela.
Jeho tvár nič nevravela, no oči boli podivne tmavé.
Neviem ako vy, ale podľa mojich výpočtov má Sirius Black šedé oči v normálnom živote a tmavé modré až čierne oči iba pri zvláštnych príležitostiach.
A práve teraz asi bola zvláštna príležitosť.
"Ale za chvíľu je večera," pripomenula som mu a snažila sa odtrhnúť pohľad od jeho očí s roztiahnutými zreničkami. Smola, nešlo.
"Ak niekto bude žiadať ospravedlnenku, poviem, že som sa stratil," povedal a usmial sa. V očiach mu zaiskrilo a ja som prikývla.
"Logické, stratiť sa v jednom komplexe" poznamenala som cynicky.
"Tebe sa to podarilo hneď niekoľko krát," zasmial sa a ja som sa chcela zamračiť a poprípade mu povedať, aký obrovský somár je, ale rozmyslela som si to.
Nakoniec som sa, na veľké prekvapenie, usmiala a prikývla.
"Ale to som ja, ja to mám dovolené."
Znova sa zasmial a keď sa začal vyzliekať, stratila som sa v kúpeľni.

*****

Po dvoch- či trinástich- pokusoch upraviť si vlasy do zložitejšieho účesu, som si ich iba zopla štipcom na temene. Nebolo to zlé. Obyčajné, ale zase- komu by taký účes v kombinácii s košeľou nepasoval?
Ako ste pochopili, nachádzam záľubu v košeliach.
"Nič proti, Lairová, ale ak si sa tu rozhodla usadiť a založiť si rodinu, budeš musieť pretrpieť moju krátku spoločnosť," ozvalo sa zrazu od dverí, v ktorých sa zjavil Sirius.
Iba v uteráku okolo bedier.
Doriti, prečo to tí chalani robia, keď vedia, že s takou postavou sú skrátka neodolateľní iba v uterákoch?!
Aha, tak preto.
"Nemôžeš v mojej prítomnosti chodiť oblečený?" spýtala som sa a snažila sa- fakt sa snažila!- bohužiaľ bezúspešne, nepozerať na jeho brucho a veľmi pôsobivo vyzerajúcu panvovú kosť.
Jeho obočie vyletelo hore ako štupeľ od šampusu.
"Prečo?"
To bola veľmi vtipná otázka. Myslím, že odpoveď je každému jasná, ale ako ju sformulovať, aby sa jeho už tak gigantické ego ešte viac nenafúklo? Čo keby náhodou prasklo? Čo by svet potom robil?
"Lebo. Ani ja tu nechodím nahá."
Oči mu zablyšťali.
"Tú poznámku si nechaj pre seba," napomenula som ho hneď nevzrušene.
Zasmial sa a vošiel do malého priestory kúpeľne. Teraz obzvlášť malého.
"Ale no tak, Lairová. Veď sme priatelia. U Matta by ti to nevadilo," povedal. To je síce pekné a je to aj pravda, ale Matt je Matt. Matt je gay.
"U Matta mám zaistené, že sa na mňa nevrhne," povedala som a začínala pociťovať malú neprítomnosť vzduchu v pľúcach. Ako to bolo... Aha, dýchať.
"A ja sa na teba snáď vrhnem?" spýtal sa a jeho oči boli tmavé. Nebezpečne tmavé.
Už si ani nepamätám, kedy ten pohľad pre mňa neznamenal problémy.
Prešiel až za môj chrbát a ja, aby som naňho nemusela pozerať cez zrkadlo, otočila som sa k nemu. Oprela som sa o umývadlo a on sa oprel o malú skrinku za jeho chrbtom.
Stáli sme oproti sebe a premeriavali sa.
"Neviem," priznala som napokon.
Prikývol. Čakala som nejakú jeho odpoveď, no tá stále neprichádzala.
Po chvíli to začalo byť silne trápne.
"Rose," ozval sa zrazu a ja som zbystrila. Čakala som čokoľvek. Od vyznania lásky, cez oznámenie smrteľnej choroby, až po oznam o jeho tehotenstve.
"Kým tu budeš stáť, asi sa neosprchujem. Jedine, že by ti to nevadilo," povedal zrazu s jasným pobavením a ja som sčervenala. Sčervenala tak nehorázne červeným spôsobom, že aj červený kríž môže ísť do hája.
"Aha... Prepáč," pípla som a zamierila von, keď som pocítila jeho stisk na ruke.
Zastala som a otočila sa k nemu, pretože to očividne chcel.
Jeho pohľad bol nečitateľný a jeho tvár bezvýrazná. No oči ma prepaľovali.
"Možno by som sa na teba aj vrhol. A ty by si sa nebránila."
Čakala som úsmev, alebo niečo, čo by naznačilo, že žartuje.
Nežartoval.
Prikývla som, keď som si uvedomila, že má pravdu. Až tak zlé to bolo.
"Asi nie," priznala som a v tú chvíľu som necítila žiadnu hanbu. A na čo aj. Bola to pravda, viem to ja, vie to on. Asi to vie o mnoho viac ľudí, tak čo.
Usmial sa a pustil ma.
"Niekedy by som to mal skúsiť," zasmial sa a ja som sa zasmiala s ním. Napokon, bol to kamarát, nie?
"Jasné. Len aby si neskončil vykastrovaný," vyplazila som mu jazyk a vyšla von z kúpeľne.
Ešte som nebola ani pri posteli, keď sa ozval zvuk vody a jasný, čistý smiech.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MirabelS MirabelS | 31. ledna 2009 v 21:16 | Reagovat

pekneee . . . a vrhne sa na nu niekedy???

2 hwesa hwesa | Web | 31. ledna 2009 v 21:18 | Reagovat

súhlasím, tie Edwardove myšlienky a celý ten príbeh z jeho pohľadu... to je proste niečo úžasné, mne sa to tiež páči viac takto ako pôvodná verzia... a je mi ľúto, že to teraz v najbližšej dobe nedokončí... je to veľká škoda... a čo sa týka kapitoly, tá je tiež úžasná... to iskrenie medzi nimi dvoma, no nemôžem z toho :-)

3 monique monique | 31. ledna 2009 v 21:55 | Reagovat

juuuj, ja ich dvoch proste zeriem :) tuto poviedku mam fakt rada;) vzdy ked vidim, ze pridas novu kapitolu ,tak sa tesim jak male decko :D ...

aaa musim sa pochvalit, ze som tento tyzden precitala a videla Twilight, precitala New Moon a chystam  sa na tretiu knihu :) aaa nejak si ma navnadila na to, aby som sla aj do kina :) asi som do toho spadla :D

4 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 31. ledna 2009 v 22:31 | Reagovat

bože! to bolo také pekné....ako tá hláška, že si ju striedajú v posteli, abo to o oznámení tehotenstva.....mohol sa na ňu vrhnúť...aspoň by boli konečne spolu...prekliate priateľstvo...to chcem až tak veľa? sakra! no dobre...nehávam to na teba...ale ešte raz...je to úžasná kapitola

5 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 31. ledna 2009 v 22:32 | Reagovat

a počúvaj....Midnight Sun má 12 kapitol? bo ja som našla len 11

6 Lia Lia | E-mail | 31. ledna 2009 v 22:38 | Reagovat

no ja ako z toho nemozem..skvele..take napatie..uuuuuuuuaaaa..a hwesa alebo lostt..aj ja by som si to rada precitala z Edwardovho pohladu kde to najdem?..davam aj mail:)..

7 Lostt Lostt | Web | 31. ledna 2009 v 22:57 | Reagovat

http://www.edwardcullen.kx.cz/midnight_sun_casti.htm

Tu je tych prvych dvanast. Ale neodporucam citat, lebo sa potom zblaznite tak isto ako ja, pretoze to nemozte docitat:)

8 adushka adushka | E-mail | 1. února 2009 v 13:30 | Reagovat

supeeeeer,,,,ozaj,,newiete niekto kde najdem vsetky casti TW???

9 kathleen kathleen | 1. února 2009 v 18:01 | Reagovat

ja to už mám prečítané tiež a súhlasím s tebou....je to asi najlepšia kniha....aj mne sa najviac páči....ale škoda že nepíše zatial dalej....lebo je to fakt bohovska kniha....a ku kapitole....suhlasim s Kalamity Jane....fakt sa nemohol na nu uz vrhnut??konecne by boli spolu....teda ak by neskoncil sirius vykastrovany....to by jej neodpustil:D:D

10 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 1. února 2009 v 19:01 | Reagovat

dikky moje, ale aj tak ich tam je len 11

11 Lostt Lostt | Web | 1. února 2009 v 19:59 | Reagovat

No, vidim, sekla som sa:( Chcela by som aj tu 12. ... Ale v podstate to je uplne jedno, lebo aj tak to nebudem moct docitat a to mna stve. Asi sa zcvoknem. Fuj. :)

12 kathleen kathleen | 1. února 2009 v 21:50 | Reagovat

no tak ja som citala aj tu dvanástu...ja mám tých 12 kapitol z 5 knihy po slovensky....mám to vo worde 2007  stiahnuté takze kto chce tomu to poslem..

13 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 2. února 2009 v 11:48 | Reagovat

kathleen: poslala by si mi to?

14 Lostt Lostt | Web | 2. února 2009 v 14:57 | Reagovat

kathleen: No, keby som mohla aj ja poprosit:)

15 kathleen kathleen | 2. února 2009 v 17:11 | Reagovat

jasne ze poslem ale maily mi napiste....

16 Lostt Lostt | Web | 2. února 2009 v 17:34 | Reagovat
17 Kalamity Jane Kalamity Jane | 3. února 2009 v 11:10 | Reagovat
18 Kalamity Jane Kalamity Jane | 3. února 2009 v 11:10 | Reagovat

dikkz moja

19 Lia Lia | E-mail | 3. února 2009 v 19:35 | Reagovat

aj ja chceeem..mna to pohltilo:D

20 luckily luckily | Web | 22. února 2009 v 21:34 | Reagovat

no wau! tak to je teda síla!! bože, já vidět Siriuse jen v ručníku, tak na něho skočím!xD vážně super

teď mimo povídku...

když píšeš o Siriusovi, představuješ si tam toho šeredu z Harryho Pottera 5 nebo používáš vlastní fantazii k zobrazení Siriuse?

21 Lostt Lostt | Web | 27. března 2009 v 15:39 | Reagovat

luckily: Strasne skoro odpovedam, ja viem, ale nevsimla som si otazku:)

Pouzivam vlastnu fantaziu, popravde, toho seredu z HP5 si ani nepamatam:)

22 Nellie Nellie | Web | 3. června 2009 v 22:18 | Reagovat

Júúj xD páčila sa mi :) taká zlatá , keď sa ani nehádali :) fakt by sa mohli dať znovu dokopy o:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama