74. Ponuka

21. prosince 2008 v 18:37 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Vám, čo sa Kaimei nepáči, sa ospravedlňujem:) Ale ešte tu chvíľu naozaj bude:)
A vám, čo sa páči, sa táto kapitolka snáď bude páčiť:)
Ale dúfam, že sa bude páčiť každému:)



Vybaviť jeden debilný súboj to je piplačka.
Čo môže tak dlho trvať na takej kravine? No, vysvetlí mi to niekto? Fakt sa nečudujem, že mali súboje na celý dnešný deň. A pri tom tu bolo dovedna šesť tímov.
Ako som sa dozvedela, po súboji Anglicko - India je obed. Už sa naňho teším. Ale teraz som zvedavá na Španielsko - Japonsko.
Organizácia po obede mi nie je celkom jasná, ale viem že máme asi dve hodiny čas. A potom sa bude bojovať podľa nejakého princípu. Ktorému nerozumiem.
No tak, ako spravíte zo šiestich tímov = troch výhercov ďalšie kolo?
"Hej, aký je v tom princíp?" ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa otočila na Blacka.
Nejak sa mi nechcelo priznať, že ani ja tomu nerozumiem a tak som ostala ticho.
On to ale asi zle pochopil, pretože sa ku mne otočil celým telom.
"Ak som ťa vtedy urazil, prepáč. Myslel som to ako žart," jeho hlas sa naozaj podobal niečomu, čo by sa dalo identifikovať ako kajúcnosť. Pokrčila som ramenami a iba veľmi zbežne som naňho pozrela.
Môj pohľad upútala osoba, ktorá stála na druhom konci haly.
Kaimei stál a sledoval dianie okolo pódia- no, prečo si nezabojovať na pódiu, že?
Ostávalo niekoľko minút do začiatku súboja a on vyzeral absolútne pokojne. Až nehorázne moc. Jeho telo bolo uvoľnené, pohľad ležérny- i keď nepochybujem, že registroval všetko okolo seba do najmenšieho detailu.
Dobre, nevedela som si predstaviť, žeby sa tváril inak ako pokojne, ale aj tak mohol prejaviť aspoň malú neistou. Naopak, on vyzeral, že je si sám sebou stopercentne istý.
To mi pomohlo začať panikáriť. Otočila som sa k Blackovi.
"My nemáme vôbec žiadnu taktiku!" vyhŕkla som naňho.
Prekvapene zamrkal, no potom sa zamyslel.
"Už to mám!" vykríkol nadšene a potom na mňa pozrel nanajvýš znudene: "Ja mám toho v pravo, ty vľavo."
Prevrátila som očami a ledva mu poriadnu nevrazila.
"Nie, fakt. Indovia sú vraj veľmi rýchli a dokážu človeka úplne zmiasť pohybmi tela."
"Povedal kto?" spýtal sa zrazu a prižmúril oči.
"Čože?"
"No, ešte si ich nevidela bojovať. Tak ako to vieš?"
Zamračila som sa a zvažovala odpovede.
"Povedal mi to Matt."
"Kedy?" jeho hlas bol naďalej podozrievavý. Keby som nebola mierne nervózna, asi by mi došlo, že ma nemá prečo vypočúvať.
"No... Teraz," strelila som. Trochu blbo, vzhľadom na to, že som s Mattom od raňajok nehovorila a on medzi tým bojoval v súboji. A tak, Sirius zase nie je matka múdrosti, že?
"Teraz?"
Prikývla som a otočila sa od neho preč. To sa s ním radšej nebudem baviť.
"Zaujímavé, pretože on hneď po boji išiel do izby. Práve od neho idem, ale teba som tam nevidel."
Jeho hlas bol pokojný a príjemne konverzačný a ja som mierne stuhla. No nehodlala som to dať najavo.
"No, tak to nebol Matt."
"Nehovor," rypol a mňa to trochu dožralo. Trochu dosť.
Otočila som a k nemu.
"Proste mier podľa intuície tam, kde si myslíš, že budú. Predpokladaj ich pohyb a nestrieľaj do blba. To bude stačiť," vyštekla som naňho.
"Takže si ma nakoniec počúvla," ozvalo sa po mojej druhej strane a ja som sa otočila na Kaimeia, ktorý k nám ktovieprečo prišiel. Sčervenela som. No super.
"To si jej povedal ty?" spýtal sa Sirius, jeho hlas bol značne nepriateľský. Bolo mi jasné, že Kaimei mu od začiatku leží v žalúdku.
Kaimei sa naňho pozrel, jeho pohľad dával jasne najavo, ako veľmi mu je Sirius ukradnutý. Jeho pohľad bol rovnako nepriateľský, ako ten Blackov, no mal o mnoho väčšiu silu. Páčil sa mi ten pohľad.
Znova sa vo mne ozvala tá ženská. Dostala som pocit, čisto domýšľavý, že Kaimei prišiel za mnou a Sirius ho iba vyrušuje a práve preto ho tak nemá rád.
Potom sa ku mne znova otočil.
"Prečo si tu?" spýtala som sa Kaimei. Nechcela som, aby to vyznelo nepriateľsky, no akosi sa to minulo prílišnému účinku. Takú vec sa skrátka bez istého podráždenia v hlase neopýtate, už vôbec nie niekoho, ako je Kaimei.
"Ponúknuť ti, aby si sa pozerala a možno sa aj niečo naučila."
Zamrkala som naňho, no potešene som si uvedomila, že nepriateľskosť v mojom hlase ho vôbec nevyviedla z miery. Prečo ma to potešilo? Nemalo by mi to byť jedno?
"Niečo naučila?" spýtala som sa a otočila sa k nemu, nechajúc Siria za chrbtom. Čo bolo v tom chalanovi, že na mňa pôsobil takým dojmom? Bol naozaj, naozaj veľmi zvláštny.
Spravil ku mne jeden krok, čím sa dostal až úplne ku mne. Úplne som stuhla, keď sa ku mne trochu naklonil a jeho tvár sa ocitla bližšie k tej mojej.
"Pod pódium je časť pre členov rodiny. Miesto pre protihráčov pod pódiom nie je a to z jediného dôvodu- kopírovať štýly sa nesmie. Ale ak si tam hráč svojho protihráča pozve, nikto nesmie namietať."
"Nie je jedno, či sa pozerám z dvoch metrov, alebo z desiatich?"
Zdvihol obočie a zrak mi samovoľne padol na jeho pery. Čakala som úsmev, no ten neprichádzal. No, dobre, možno nie je až tak predvídateľný.
"A čo ak k tomu budeš mať môj komentár?" spýtal sa a ja som najskôr ostala nechápavo sledovať jeho tvár. Hovoril vážne. Možno by som to pochopila, keby mu znova tak nežiarili oči.
"Nebudeš bojovať?" spýtala som sa po chvíli a ona sa odtiahol. Kútiky úst sa mu jemne zdvihli. Potom sa pobavene uchechtol. Ďalšia prekvapujúca reakcia.
V tú chvíľu som si uvedomila, že mu z nejakého divného dôvodu prídem zábavná.
"Ale prosím ťa. Budem mať dosť času aj na to, aby som ti to chodil šeptať do ucha."
Asi som sčervenala a na jeho pohľade bolo vidieť, že ho to prekvapilo.
Vysvetlím? Iba som si predstavila, aké by to asi bolo, cítiť jeho pery a jeho dych na mojom uchu. Toť vše.
"A prečo by si to robil?"
Usmial sa, pravo a nefalšovane, predsa za jeho úsmevom bolo čosi viac.
"Možno chcem, aby si vo finále zo seba dostala to najlepšie."
To budem brať ako kompliment. Uznal, že sa do finále dostaneme.
Chvíľu som ho iba sledovala a zvažovala, či by som nemala radšej ostať so Siriusom. Je to môj partner a možno by sme sa mohli pred tým spolu pripraviť, zopakovať si, čo nás Dumby učil, alebo si povedať nejakú taktiku...
Na okamih som sa k Siriusovi otočila a uvedomila si, že z nášho tichého rozhovoru nemohol nič zachytiť. Aj to výrazom tváre dával dosť jasne najavo.
Vlastne, keď sa to tak vezme, mohlo by to byť prospešné. Kaimei bol vo svojom obore jeden z najlepších, o tom som nepochybovala, i keď som ho bojovať ešte nevidela. Keby mi dal nejaké typy a ja by som to potom povedala Siriovi...
Prikývla som.
Kaimeiove oči znova zažiarili a o krok ustúpil a postavil sa ku mne bokom. Rukou ukázal k pódiu.
"Prosím," povedal a pozrel mi priamo do očí. Jeho chladný a odťažitý pôvab nikdy nebol toľko zreteľný ako vtedy v ten moment.
Zachvela som sa a celkom sa v tom pohľade stratila, čo spôsobilo, že som tam Siriusa nechala stáť ako poslednú osobu na tejto planéte.

*****

Prišli sme až k pódiu, presnejšie k takej ten červenej stuhe, za ktorú pustili iba tých, ktorých osobne vypýtali súťažiaci.
Veľký Japonec, ktorý to tam strážil, mi prišiel skôr ako vyhadzovač z nejakého baru.
Pozrela som na Kaimeia a on iba niečo povedal japonsky tichým, ráznym a pokojným hlasom, na čo ten veľký kývol rukou a páska zmizla. Prešla som a páska sa znovu objavila.
"Sadni si sem a dávaj pozor na to, čo budem hovoriť," povedal a ja som sa otočila, uvedomiac si, že stojí hneď za mnou. Myslela som, že ma sebe iba zavedie a pôjde sa pripraviť. Veď idú práve bojovať a s Namiko som ho nevidela od raňajok.
Možno je ten chalan dobrý, ale inak je to až sebecky flegmatický cvok.
"Prosíme tímy Japonska a Španielska, aby sa dostavili na pódium. Súboj začína o dve minúty," oznámil zrazu úhľadný anglicky hovoriaci hlas.
Roztvorila som oči a pozrela na Kaimeia.
"Preboha, choď! Zabil si čas so mnou a nemal si čas pripraviť sa so sestrou!"
Kaimei iba zdvihol obočie a znova nahodil ten pohľad, ktorým mi dával najavo, že by som s tou svojou vtipnosťou mala niečo robiť.
Pokrútil hlavou.
"Ty si naozaj zábavná," poznamenal a potom, skôr ako som sa nazdala, sa po mne natiahol, dotkol sa mojich ramien a zatlačil ma do pohodlnej čalúnenej stoličky.
Prekvapene som zaklipkala očami a pozrela naňho so šokom okradnutého.
"Seď a počúvaj ma."
Potom sa otočil a odišiel a ja som zistila, že môžem konečne jasne uvažovať.
On ma fakt ide niečo učiť? Prečo, preboha?!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 21. prosince 2008 v 19:25 | Reagovat

no teda....ako ja na to pozeram.jak PUK:D:nechapem..toho Kaimela..co ta zmena.a tak zrazu:D:.uf..som mrcha:D:.ale dufam,ze troska SIrius:D:..trpi.apson vie,co nechal:D

2 luckily luckily | Web | 21. prosince 2008 v 20:51 | Reagovat

no páááni, ten Kaimei si mě získává čím dál tím více;) vážně moooc super kapitolka..:) vážně se ti povedla...:)

Sirius tady hrál takovou trošku blbou roli v téhle kapče..xD

3 Lil Lil | 21. prosince 2008 v 22:03 | Reagovat

mne se Sirius nelibi a právě proto mi rříde tato kpaca tak uzasna .... jsem zvědava na ten souboj a jestli je Kamei vázně tak dobry nebo se jen chvasta

nemuzu se dockat dalsi kapci ... doufam ze bude co nejdřiv=)

4 kathleen kathleen | 21. prosince 2008 v 22:29 | Reagovat

no to je nefer...ja cem nemat rada kaimeia!ale ked odmyslim ze je sikmooky(do kelu to je tazke) a ze sa mi v necom naramne podoba s luciusom tak...nechcem to ani povedat...uff.. .to je tazke...je celkom fajn...no hej je to vonku...hambim sa za seba...ale raz k tomu muselo prist...a ku kapci...moooc sa mi paci...fakt...som divna ja viem...a rychlo dalsiu!!

5 monique monique | 21. prosince 2008 v 22:54 | Reagovat

ten Kaimei sa mi zacina cim dalej, tym viac pacit:) ale aj tak chcem aby bola so Siriom ;)

6 hwesa hwesa | Web | 21. prosince 2008 v 23:11 | Reagovat

no mne sa ten Kaimei stále nepáči, nemôžem si pomôcť a trošku mi pripadá, že z Rose robí debila... tak keby nevedela bojovať tak sa nedostane na tú súťaž a on ju chce doučovať ako keby v živote nebojovala a pritom ju ešte ani nevidel... no jednoducho mi príde strašne namyslený, akože on je vo všetkom ten najlepší (nehádam sa, možno je) a to mi strašne na ňom prekáža... nuž čo nepomôžem si :-)... ale jednoznačne sa teším na pokračko

7 Lostt Lostt | Web | 21. prosince 2008 v 23:19 | Reagovat

hwesa: Njn, to je presne jeho povaha, bohuzial :D :D :D Ja som ho takeho spravila, lebo namyslenych zmetkov, co si myslia ze cely svet je im podriadeny neni nikdy dost, no nie? :D A navyse sa o nich dobre pise:)

Dakujem za pochvaly aj za komentare:)

8 hwesa hwesa | Web | 21. prosince 2008 v 23:30 | Reagovat

no hej to máš pravdu, taký v príbehu nikdy nesmie chýbať a v bežnom živote tiež nie... len škoda, že všetci sú vždy takí pekní, no ale keby neboli, tak si o sebe asi toľko nemyslia... len škoda, že sa vždy nepekne zapletú do deja :-) (vždy všetko pokazia - podľa mňa :-))

9 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 22. prosince 2008 v 15:22 | Reagovat

jeeeeeee *happy face* on je taky zlaty...kokos...a ze ju tam pozval...boha ja cem aby boli spolu....ved jej chce pomoct...aaaa!...musia byz spolu musia...asi sa opakujem este z minuleho komentu...to je fuk..vrrr......inak..supwer kapitola...fakt nema chybu

10 nika nika | 22. prosince 2008 v 18:24 | Reagovat

juuj... toto jebomba... ten kamei, taky chutnucky, ale je trosku dost chladn7, ale to k nemu patri.... hihi aj tak chcem, aby nakoniec bola so siriom... proste ti dvaja patria k sebe

11 Nancy Nancy | 22. prosince 2008 v 19:48 | Reagovat

Och, to bolo teda! Ja som sa tu červenala aj za Rose :D

12 Nellie Nellie | Web | 2. června 2009 v 20:53 | Reagovat

Nie , nie , nie:x Prečo ho tam nechala samého a išla s  Japoncom? oooch :x chudák Sirius :x ja nechcem aby bol s Kaimeiom /netuším ako sa to skloňuje/ lobujem za Siriusa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama