73. Pakt o... O čom to bolo?

19. prosince 2008 v 20:45 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
Snáď sa bude páčiť. Zajtra sa pokúsim niečo napísať k novej poviedke. Možno ešte dneska. Uvidela :D
Príjemné čítanie a vďaka za komentáre:)



Došli sme na raňajky. Každý už bol oblečený vo svojom bojovom, asi sa ide hneď odtiaľto.
"To budeme bojovať s plným bruchom?" spýtala som sa hneď bez rozmyslu.
Black na mňa pozrel, ako sme stáli vo dverách reštaurácie a pokrútil hlavou.
"Tak sa nemôžeš precpať tak ako vždy," uchechtol sa a ja som stisla ruky v päsť.
"Ty si tuší dneska zjedol vtipnú kašu."
"Ešte len sa na to chystám," otočil sa ku mne sebavedomo.
Ten jeho sebavedomý výraz by ste mali chytiť, rozdeliť na kúsku a rozdať tým, čo to potrebujú viac.
Sirius zamieril k stolu, k našim miestam a ja som ho nasledovala. Niektorý tu už boli, no pár ľudí ešte chýbalo. Ako napríklad Japonci. A potom ešte Španieli. A Amerika.
"Myslím to vážne!" okríkla som ho.
"Tak nemysli!" zasmial sa. Tento raz ma to, aby som mu nevrazila, stálo o moc viac energie.
"Vieš čo, nechaj to tak. Myslela som, že včerajšok bol pravda, ale asi to bol iba sen."
"Už sa ti o mne aj sníva?" podpichol ma. Práve sme si sadali. Nedalo mi to. Ako si sadal on, odsunula som mu stoličku.
Či ma v tú chvíľu trápilo to, že je možné, že zraním svojho partnera? Absolútne nie. Kašľať naňho.
Sirius sa zosypal na zem a chvíľu sa tváril tak, ako som vždy chcela. Dokonca i keď som s ním chodila, mala som túžbu vidieť na jeho tvári tak šokovaný, ponížený výraz.
Pozrel na mňa, v očiach mu zablysla neidentifikovateľná hrozba. Potom sa postavil. Vo dverách práve stál Matt a nejaký chalan a za stôl si už sadala Španielka v červeno žltom bojovom habite.
Akéže krikľavé a okázalé. Možno ma štvalo len to, že pri nej sme vyzerali ako komixový lovci upírov, zatiaľ čo ona reprezentovala tradície svojej krajiny.
Španielka s tmavohnedými vlasmi na Siriusa pozerala ako na blázna a potom niečo po svojom povedala svojmu partnerovi.
Môj deň sa začal skvele.
Sirius sa posadil a sekol po mne pohľadom.
"Ty nie si kompletná!" zasyčal, trochu hlasno.
"Hej vy dvaja, vy budete asi fakt zohraný pár," ozvalo sa z mojej druhej strany veselo.
Obaja sme na Matta upriamili pozornosť.
"Všimol si si?" spýtala som sa cynicky.
"Náhodou, sme skvelý pár. To len ona je nejaká pribrzdená," zavrčal Sirius a potom sa otočil k tanieru.
Pokrčila som ramenami a otočila sa ku dverám. Práve vošla Namiko a za ňou jej brat.
Obaja boli oblečený v rovnakom štýle.
Ona na sebe mala tmavo modrú, takmer čiernu sukňu s pár bielymi ornamentmi, čisto bielu a na prvý pohľad jemnučkú košeľu a na nej rovnaké sačko ako bola sukňa.
Kaimei mal na sebe biele nohavice, ktoré mali na vačkoch rovnaké fialové ornamenty, aké mala aj Namiko, čiernu košeľu a na nej sačko padnúce k nohaviciam, čiže v bielej farbe.
Vyzerali fakt dobre, sakriš.
Namiko mi zamávala a išla si sadnúť. Kaimei bol mimo ako vždy. Vlastne nie, on nebol mimo. Jeho to akurát absolútne netrápilo.
Posadili sa a ja som si uvedomila, že sme všetci.
No, kde je to slávne "Itadakimasu"???

*****

Po raňajkách ešte boli určité opletačky a kecy, ale potom sa pristúpilo k prvému zápasu.
Amerika vs Beauxbatoms.
Holčiny z Francúzska boli síce dobré, ale Matt bol ešte lepší. Aj jeho spoločník bol dosť dobrý, ale Matt bol trieda. Jediný, ktorý sa mi v Bostone vedel vyrovnať. Už vtedy bol dobrý a to sa ešte o veľa zlepšil.
Zápas ale trval dlho. To by človek nepovedal, ako dlho môže tak jednoduchá vec trvať.
Všetko to ukončila až kliatba jednej z účastníčok, ktorú odrazil Mattov partner, čo Matt využil a položil ju na lopatky.
Aj tu platí ono pravidlo, že hráš, pokým máš prútik. Asi si ho prilepím k ruke.
Stáli sme so Siriusom na tom balkóne vedúcom k izbám. Opierali sme sa obaja o drevené zábradlie a keď zápas skončil, on sa vystrel.
"Ten tvoj Matt je dobrý," usúdil a ja som prikývla.
"Hej, je. V Bostone sa mi jediný vyrovnal," povedala som bez rozmyslu, akosi priateľsky.
Znova sa oprel, dotyk jeho ramena som cítila i cez oblečenie.
Trošku som sa zachvela a znova sa sústredila na pódium. Začali sa vybavovať formality ako podpisy súťažiacich, podania rúk a podobné kravinky.
Na vývesnej tabuli sa zrazu objavil papier. Podľa všetkého na ňom stoja ďalšie dva súťažiace tímy.
"Myslíš, že sme na rade?" spýtala som sa zrazu a snažila som sa byť priateľská.
"Kým sa nepozrieme, asi to nezistíme," rypol do mňa a ja som sa narovnala.
"A čo keby to milostivý pán išiel zistiť?"
"A čo keby milostivá pani nechala svoju namyslenosť v izbe a trochu vychladla?" opáčil okamžite a ja som od hnevu priam sčervenala. Alebo zbordovela.
Pakt o neútočení. Pakt o neútočení. Pakt o...
"Si dnes nejaká mimo, mala by si si dať sprchu," povedal mi a usmial sa na mňa presne tým úsmevom, ktorý mi prišiel zvodný. Pred tým ale mal lepšie načasovanie.
"Keby ti to nedošlo, nie si vtipný. To, že sme včera uzavreli pakt o... Dohodu, že na seba budeme milší, ešte neznamená, že sme priatelia. Tak sa ku mne nechovaj, ako keby sme sa poznali celý život!" vyštekla som a otočila sa k odchodu.
"Hej, Rose, počkaj! Ja som to tak nemyslel!" chytil ma za ruku a otočil ma k sebe. Okamžite som sa mu vytrhla, uvedomujúc si, že jeho dotyk už na mňa nepôsobí tak ako kedysi. Bol tam záchvev, no najmä som bola naštvaná.
"Vieš čo? Nechaj ma tak. Ty si asi neuvedomuješ, že sa s tebou bavím iba z čistej dobroty svojho srdca. Inak by som ťa v túto chvíľu asi nenávidela. A ty to iba kazíš!" okríkla som ho a naozaj som odišla. Už sa ma nepokúšal zastaviť.

*****

Prišla som až k nástenke a začala si ju prezerať. Nie sme na rade. Na rade je Japonsko a Španielsko. Fajn. Aspoň budem mať čas vychladnúť.
Ono by to nebolo zlé, keby som bojovala proti Blackovi. Ale keď mám bojovať s ním, zlosť a frustrácia nie sú tými najlepšími pocitmi.
Nadýchla som sa a vydýchla. No, a je mi lepšie. Super.
Otočila som sa späť, keď sa predo mnou objavil Kaimei. Možno stál za mnou celú dobu, neviem, ale prekvapil ma. Dosť ma prekvapil.
Najskôr pozeral za mňa, čo som využila na to, aby som si ho prehliadla takto zblízka. Verte, blízkosť to bola poriadna, bol odo mňa asi pár centimetrov. Fakt som až taká malá, alebo iba on je tak vysoký? Ak ste niekedy čítali japonské komixy, alebo videli japonské anime, asi viete, že výškový rozdiel medzi postavami je tam až smiešne sci-fi.
Omyl! Pripadala som si pri ňom ako decko! A to bol iba asi o hlavu vyšší ako ja, no celá jeho konštrukcia... Teda, stavba jeho tela, bola nejaká väčšia ako tá moja, pri tom bol štíhli. Dobre, videla som jeho vypracované telo v priamom prenose, to nebudem popierať, ale aj tak je štíhlejší ako väčšina s rovnakými svalmi. Ako Black určite.
Asi si už prečítal svoje meno na zozname, lebo svoj pohľad stočil na mňa.
Jeho výraz bol taký ako vždy, asi ho správa o nasledovnom boji nevyviedla z miery.
Tváril sa stále rovnako a mňa napadla tá Namikina smiešna teória.
"Držím palce," ozvala som sa, s pocitom, aký pozná každá baba, keď má pocit, že sa niekomu páči. Pocit, alebo podozrenie, to je fuk.
Na okamih jeho oči vyzerali prekvapene, ale mohlo sa mi to len zdať. Uňho to človek fakt nepozná.
"Vďaka," povedal na moje prekvapenie normálnym hlasom. Pekným hlasom. Príjemným hlasom.
Prikývla som a chcela som ho obísť, no on ma zastavil. Nie dotykom či slovom, proste tak nejak pohybom svojho tela.
"Po nás idete vy a India."
Pozerala som naňho hodnú chvíľu, keď mi došlo, že asi čaká na moju reakciu.
"To mi došlo," povedala som trochu zmätene a dosť rozčarovane.
"Tvoje logické schopnosti znova nesklamali. Ale malá rada," skočil mi do reči skôr, ako som ho zahrnula slušnou zbierkou nadávok. Teda, to som si iba statočne nahovárala, pochybujem, že by som mu skutočne vynadala. Na to pôsobil moc... Silne. Hej, šanca, že ho porazím s prútikom, tu je. Ale na pästný súboj si netrúfam.
"Indovia sú rýchly, spoliehajú sa na klamlivý pohyb tela. Mier podľa intuície a spoľahni sa na inštinkty. Nemier tam, kde sú, vždy uhnú. Mier tam, kde si myslíš, že budú."
Ostala som naňho pozerať a viem, že som sa netvárila čudne, iba trošku prekvapene.
"Prečo mi to hovoríš?" spýtala som sa a v mojom vnútri sa ozvala ozajstná ženská- fakt sa mu páčim? No, uňho to vyzerá na celkom slušný pokrok!
Potom som ten pocit zakopala. Je to blbosť a na mne sa mu akosi nemá čo páčiť, ale ako to už u ženských býva, ten malý chrobáčik mi v hlave zostal.
"Možno iba chcem, aby som mal možnosť s tebou bojovať."
Chvíľu sme si iba nemo hľadeli do očí- pri čom som si užívala ten jeho pohľad. Bolo to niečo nové, čo nepoznáte a najskôr sa vám to môže zdať nepríjemné, ale čím dlhšie to cítite, tým viac sa vám to páči.
Zrazu prikývol, otočil sa a odišiel.
No, dobre. To bol slušne nečakaný odchod. Ale čo som čakala? Objatie a zaželanie šťastia?
"Veľa šťastia!" zakričala som naňho, keď už bol niekoľko krokov odo mňa.
Zasekol sa a otočil sa ku mne trochu nechápavo a zmätene, no najmä prekvapene. Naozaj, naozaj prekvapene.
Zdvihol obočie.
"No čo, možno aj ja chcem mať príležitosť bojovať s tebou."
Jeho obočie spadlo dolu, no nie prekvapene. Skôr akosi pobavene.
"Ja šťastie nepotrebujem," odpovedal mi svojím typickým hlasom, s tou zmesou formálnosti, flegmatickosti, arogancie a znechutenia. Celé to bolo okorenené trochou fascinácie a záujmu.
Tuším som z toho hladná.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 luckily luckily | Web | 19. prosince 2008 v 21:17 | Reagovat

páni ten Kaimei je teda hoooodně zajímavej týpek!! jsem zvědavá, jak se to bude vyvíjet dál..:)

vážně krásná kapča;)

2 Sashulka Sashulka | 19. prosince 2008 v 21:41 | Reagovat

nádherná kapča... auž sa teším na tú novú poviedku

3 nika nika | 19. prosince 2008 v 21:58 | Reagovat

hihi... ja nemozem... ten konec bol najlepsi... hihi.... "Tusim som z toho hladna." to nemalo chyby... tato kapca je fakt bombova a prosim si rychlo dalsiu... som zvedava ci bude s tym chutnym japoncom

4 Lia Lia | 19. prosince 2008 v 22:44 | Reagovat

no teda..ten Kaimel..sa nezda:D....a ako Black...gr..ma stve..ale dokelu..ako tak na to pozeram..a pozeram.a citam to.a citam..to zas...vychadza mi z toho nejako....zee...asi bude nieco s Kaimelom..a z Blacka.nic..:(..ale ked..ja neviem..skusam ti Lostt prehovorit..do duse:D:.ked ona patri k Siriusovi..proste.vseko,co spolu prezili..to proste..neviem..oni k sebe patria aj napriek vsetkemu..chapem..ze to s Kaimelom je ine..zauijmave..take proste nieco nove....ale to opadne.....:D...teda dufam,ako.je zaujimavy.a vsetko.a ako v niektorych poviedkach...mi az lezie na city:D.ako kazda konsi so Siriusom..ale v tejto poviedke.mi to nevadi...proste mi to tak spontanne ide k sebe...:)..tak asi tolko k tomu..uf ale som sa rozkecala..:D:spat..ku kapci..skvela.velmi sa mi to pacilo:)..len by ma aj troska zaujimalo.....ako to je cele medzi nimi..aj zo Siriusovho pohladu...lebo vsetko ide len z pohladu Rose....ako tak troska...vediet....co si o tom vsetko mysli..Sirius..a jeho pocity..by nezaskodilo:D:...

5 monique monique | 19. prosince 2008 v 22:48 | Reagovat

wow, tak takto kapitola bola naozaj skvela :) paci sa mi to, veeelmi sa mi to paci :) no tesim sa na zapasy :)

6 hwesa hwesa | Web | 20. prosince 2008 v 0:35 | Reagovat

no fakt úžasná kapitola... ako ja fakt chcem aby bola so Sirim a ten Kaimei mi tam teraz prekáža... no ale nech, trebárs nech sú chvíľu spolu ale šak ona aj tak pôjde domov... no a pritom ma napadol Logan... ako ona na neho nejako vôbec nemyslí nie? na to, že si nahovárala ako ho má rada tak ani raz tam o ňom zatiaľ nebola zmienka... takže som v každom prípade zvedavá na ďalší vývoj :-) a neskutočne moc sa teším :-)

7 kathleen kathleen | 20. prosince 2008 v 13:28 | Reagovat

aj ja som zvedava na dalsi vyvoj....a stale mam averziu proti kaimeiovy.....ci jak sa to sklonuje....rozhorcenie nad jeho postavoou som uz vyjadrila v komente pri minulej kapci a stale to trva....mozno ma super telo ale ja som fakt ete nevidela v tvari pekneho sikmookeho....no a ku kapci....mylsim ze s loganom jej to dlho nevydrzi....a pacilo sa mi ako odsunula stolicku siriusovi....to iste by som spravila aj ja....ale ta hadka mi uz leze krkom...ved nech sa aspon uzmieria a nestekaju na seba furt....dufala som ze ten pakt to vyriesi...ale zmylila som sa....co uz....a tesim sa na suboj...to bude este sranda ako vyriadia indov ci koho to....a sup sem novu kapcu k tejto aj k novej poviedke....

8 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 20. prosince 2008 v 14:06 | Reagovat

och...to bola fakt...uzasna...usper kapitrola...ja z toho nemozem....a to jak Siriusovi potiahla stolicku...kokos...to by som chcela vidiet...ale aj tak...ten Kaimei...tusim som sa naucila jeho meno...konecne...no proste...boze od je k nakusnutiu...frasa...jebem na to...nechcem aby bola so Siriusom...chcem aby bola s nim.. s tym peknuskym...niezeby Sirius nebol....ale ked Kaimei je taky zahadny a ja nefim ten pohlad a styl zivota....kokos...uz mi hrabe.....to vies...dlhy tyzden...no to je jedno...ja ho ceeeeeeeeeeeem!!!!!!§

9 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 20. prosince 2008 v 14:08 | Reagovat

este som zabudla...dufam, ze tuto poviedku potiahnes cez 100....no a dufam, ze nova kapitola bude co najskor...ano!...musi.,..teda to je na tebe ale taky psi pohlad by mozno pomohol *psi face*

10 Lil Lil | 20. prosince 2008 v 19:38 | Reagovat

To bola fakt skvela kapca .... mne sa velmi Kamei paci a dufam ze sa s nim Rose da dokopy inac sa tesim aj na ten ich suboj ....... vlastne skôr dufam ze Kamei bude Rose setrit =)

tesim sa na dalsiu kapcu

11 Nellie Nellie | Web | 2. června 2009 v 20:45 | Reagovat

nech sa Sirius správa akokoľvek stále ho mám radšej ako Kameia :)ten by sa mohol správať tak hnusne ako vždy :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama