70. Pred použitím zatrepať

9. prosince 2008 v 15:57 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
70. kapitola. Páni.
No, aspoň som už v polovici:):):) Nie, robím si srandu. Nemám ani šajn, ako dlhá poviedka bude. Možno nie som ani v tretine, kto vie:)
Vďaka moc za komentáre k minulej kapči:)



Po chvíli sa Matt ospravedlnil, že ide nájsť svojho partnera a tak som vyhľadala riaditeľa.
Nieže by som nebola Namiko vďačná za to, že mi požičala oblečenie, ale rada by som sa prezliekla. A ako som zistila od Matta, naše izby sú i tak v tomto komplexe, takže to stihnem na izbu a späť.
"Pán riaditeľ, ešte som nebola na svojich izbách a rada by som sa prezliekla, môžem?" spýtala som sa ho, keď som ho našla, ako sa baví z riaditeľkou Beauxbatoms.
"Samozrejme, slečna Lairová. Pán Black!" skríkol Dumby niekam za môj chrbát a ja som sa otočila na Blacka, ktorý hneď pribehol.
"Áno?" spýtal sa ochotne a ja som pozrela, od koho odišiel. Nepoznám, nejaký chalan.
"Odviedli by ste prosím slečnu Lairovú na izby a ukázali jej, kde má batožinu?" spýtal sa, skôr to teda dával Blackovi na známosť.
Ten na mňa úkosom pozrel a prikývol.

*****

Na izby sme došli v tichosti, vlastne on išiel popredu. Nechcela som ísť vedľa neho, pretože som čakala ďalšie pripomienky k môjmu vzhľadu.
Celý komplex bol väčší, ako som očakávala. Išli sme po dlhej chodbe, ktorá sa tiahla balkónom. Z neho som mala pekný výhľad na obrovskú halu s vyvýšeným širokým pódiom v strede. Tam budeme bojovať? A všetci na náš budú takto čučať? Super, fakt.
Sirius zabočil do jednej chodby a ja po ňom. Vytiahol nejaký kľúč a otvoril tretie dvere vpravo... To si musím zapamätať. Aj tak sa tu stratím, ale keby sa niekto pýtal: tretie dvere vpravo.
Vošla som za ním a ocitla sa vo väčšej miestnosti. Celkom pekne zariadená a vyzerala pohodlne.
"Tu bývame," vysvetlil a ja som z jeho hlasu niečo cítila... Pobavenie? Vzrušenie? Radosť?
"Bývame? Obaja?"
"Koľko je tu postelí, ty matematik?" spýtal sa so širokým úškrnom a ja som miestnosť prebehla očami.
Dve postele, každá na inom konci miestnosti. Medzi nimi boli dva stoly a medzi nimi veľké zrkadlo v zlato hnedom ráme, zdobenom modrými kvetmi.
"Prečo bývame spolu?" spýtala som sa trochu viac hystericky, ako som chcela.
Sirius prevrátil očami.
"Hovoril som Dumbledorovi, že s tým bude mať dáma problém, ale on nie... Máme jednu izbu preto, že všetky tímy majú iba jednu. Riaditelia bývajú samostatne na druhom konci komplexu. Postele máme oddelené a sú dostatočne ďaleko od seba, tak čo ti vadí? Kúpeľňa sa dá zamknúť a aj skriňa je rozdelená na dve časti. Sme tu k tomu dve noci, to snáď vydržíš!"
Zamračila som sa naňho.
"Lezieš mi na nervy!" zasyčala som.
"Na rozdiel od toho Japonca?" zdvihol obočie.
Potlačila som chuť nepekne sa zasmiať, ale potlačila som to a zamierila ku svojmu kufru.
Stál pri jednej z postelí, tej v ľavo a to mi vyhovovalo. Tá strana mi bola sympatickejšia.
Otvorila som kufor a začala sa v ňom prehrabávať. Práve som si vyťahovala čierne nohavice a tmavozelenú, trochu slávnostnejšiu, saténovú košeľu. Predsa len, je to uvítacia večera.
No a práve vtedy sa okolo mňa prechomietol Sirius a hodil sa na posteľ.
Najskôr som zaseknuto sledovala iba jeho postavu, ako sa roztiahol a ruky si zložil za hlavou. Napadlo ma, či by mu vadilo, keby som si k nemu priľahla?
Potriasla som hlavou a zamračila sa.
"Čo robíš?" spýtala som sa nahnevane, nie naňho, ale na seba. Človek si myslí, že sa toho už zbavil a stačí jedna takáto skúsenosť a... Znova som potriasla hlavou. Akoby to malo pomôcť.
"Kedy si stratila svoje pozorovacie schopnosti? Čo by si povedala, zlatko, že asi robím?"
Pri jeho oslovení a najmä jeho hlase som na okamih stuhla v kameň, no potom sa moje srdce rozbehlo, akoby to chcelo dohnať.
"Ale prečo ležíš na mojej posteli?"
"Kto povedal, že je tvoja?" zdvihol obočie a upelešil sa tak, že mal na mňa lepší výhľad.
"Sú tu moje veci," povedala som a potriasla hlavou s mierne znechutenou tvárou. Znova to nebolo kvôli nemu, ale kvôli tomu druhému v tejto miestnosti.
"Prepáč miláčik, ale táto posteľ je moja. Tvoja je tá druhá."
Znova som musela chvíľu upokojovať svoj srdečný rytmus, mám pocit, že som sčervenela. Ale iba málinko. Aspoň dúfam.
"Nevrav mi tak," upozornila som ho, keď som sa zhlboka nadýchla.
"Prečo nie?" spýtal sa so záujmom, nevyvedený z miery. Nedokázala som z neho spustiť oči.
"Pretože nie som tvoj miláčik," zasyčala som, nahnevaná, čo so mnou robí už len jeho blízkosť. A hlavne ten pohľad na jeho telo, ktoré sa predo mnou ako naschvál pýšilo v celej svojej kráse. A jeho tón a oslovenia. A najmä ten jeho pohľad, tekutý ako čierna smola. Lesklý a záhadný, vzrušený a zároveň chladný, vábivý a-
Zatrepala som hlavou a zamračene si ho premerala.
"Proste mi tak nevrav," zopakovala som o niečo priškrtenejším hlasom.
"Myslím, že to je moja vec, či ťa budem považovať za svojho miláčika, alebo či ťa budem ignorovať."
"Radšej si vyber to druhé."
"Ani omylom, láska," usmial sa provokačne a ja som zaklapla kufor s hlasným kovovým nárazom.
"Prečo mi proste nedáš pokoj?" pokrútila som hlavou sa dokopala svoj kufor k mojej posteli.
Bez toho, aby mi odpovedal, alebo aby som naňho pozrela, som sa zamkla v kúpeľni a začala sa prezliekať.

*****

Keď som vyšla z kúpeľne prezlečená a s vlasmi v cope, konečne som sa cítila ako človek. Mierne som sa prilíčila a uhladila si vlasy. Pripla som si strieborné náušnice s tmavozelenými kamienkami. Rozopla som si vrchné dva gombíky na košeli, aby som nebola až tak upätá. Bolo to celkom dobré.
Sirius už v izbe nebol a ak mám povedať pravdu, trochu sa mi uľavilo.
Čo to, dopekla, malo byť? Čo robí? Znova vymýšľa?
Už by to raz mal nechať tak, veď nie je spokojný ani tak ani tak. Stále iba mení stanoviská a myslí, že ja naňho budem čakať, až kým sa nerozhodne?
Smola, trpezlivosť nie je moja silná stránka.
Vyšla som z izby, vezmúc malý zlatý kľúčik, ktorý ležal na mojom nočnom stolíku a zamierila späť do reštaurácie.

*****

Prišla som práve vtedy, keď sa všetci usádzali. Trvalo mi to dlhšie, ako som plánovala, ale tak- mám dovolené stratiť sa v Japonsku, nie? Ok, iba v jednom komplexe, ale aj tak. Je tu veľa chodieb.
Všimla som si Namiko a naznačila jej, že veci som jej položila na jeden z vedľajších stolov. Prikývla, zišla ma pohľadom a s miernym chmárom na tvári sa usmiala. No tak už nevyzerám ako cukrík, bóže!
Ako som pozerala na Namiko, môj pohľad zavadil o Kaimeia, ktorý ma pozoroval.
Stretli sa nám pohľady, ten jeho nič nevravel, iba si ma prezrel od hlavy k päte a znovu sa vrátil k mojim očiam. A vtedy som si v tých jeho všimla pre mňa neznámy lesk, ešte u nikoho som nič také nevidela. Jeho oči boli zrazu také živé a zvláštne, žiarivé, zaujaté. A i tak chladné a arogantné.
Ostalo jediné voľné miesto, vlastne som očakávala, že budem sedieť s Blackom. Bolo by trochu divné, keby nie, že? Práve sa zabával s onou Španielkou a mňa si nevšímal.
Začínam ho neznášať, surovo.
Sadla som si a pozornosť upriamila na môjho suseda z druhej strany.
"Myslel som si, že ty budeš sedieť na tom jedinom voľnom mieste. Zase si sa stratila?" spýtal sa s hlasným smiechom Matt a prezrel si ma. Tento jeho pohľad mi chýbal, proste iba čisto priateľský záujem a žiadne nepochopiteľné pohľady ako Black, Lucius, Kaimei či Logan.
Jeho smiech upútal viaceré pohľady, včetne Namiko a Kaimeia, ako aj Siriusa.
"Sme tu desať minút a ty už tu máš zo všetkých najlepších priateľov," poznamenal Black, keď som si sadla.
Ostro som po ňom zazrela. Nech mi nekazí spomienky na Matta!
"A ty už si tu zbalil každú babu, tak sa neozývaj," usadila som ho (obrazne) a znova sa otočila k Mattovi.
Ten však nepozeral na mňa, ale so zaujatím a zvedavosťou sledoval Blacka.
"Kto je to?" spýtal sa tichšie a ani na mňa nepozrel. Dúfam, že v ňom nevidel svojho najnovšieho najlepšieho priateľa, to by ma naštvalo. Ale bolo by to možné, to je fakt.
"Bohužiaľ, môj partner."
"Ako sa volá?"
"Sirius Black," ozval sa Black, ktorý to počul a nastavil Mattovi prehnane priateľsky ruku. Ten tón aj výraz som poznala. Jeho oči žiarili rovnako ako keď som mu predstavovala Logana. Ajaj.
"Matt Conell," predstavil sa Matt a jeho oči sa zasmiali. Stisli si ruky a Matt na mňa potom pozrel.
"Takže toto je ten skvelý partner, o ktorom si hovorila?"

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 kathleen kathleen | 9. prosince 2008 v 16:23 | Reagovat

skvely partner??heh...super kapca...sice sa nic moc nedeje ale aj tak fajn...dufam ze dalsia bude akcnejsia....

2 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 9. prosince 2008 v 16:30 | Reagovat

pekna kapitola...ako uplne vazne...paci sa mi :o)

3 Kirstie-san ( たかし) Kirstie-san ( たかし) | Web | 9. prosince 2008 v 16:40 | Reagovat

Narazila jsem snad na prvního člověka, komu Kaname nevadí *_*

4 hwesa hwesa | Web | 9. prosince 2008 v 16:53 | Reagovat

super, no neviem čo by som tak ešte dodala... proste je to skvelé, tak ako vždy (a k tomu tu bol Siri) a dúfam spolu s ostatnými, že ďalšia bude čo najskôr :-)

5 Lostt Lostt | Web | 9. prosince 2008 v 16:55 | Reagovat

Kirstie-san: Fakt? No ja ho kazdopadne zboznujem, hlavne v druhej serii je bohovsky (trochu ho nechapem, ale bohovsky:))

6 JahôdQa JahôdQa | Web | 9. prosince 2008 v 18:25 | Reagovat

keby mali všetci bloh taký ako ty :)) Náádherný xD

7 nika nika | 9. prosince 2008 v 18:42 | Reagovat

hihi..... toto bude zaujimave co? podla mna sa z matta a siria stanu priatelia a rose bude na to nahnevana.... a ten peknucky japonec... hmm, viem si ho dokonale predstavit.... a poprosim dalsiu kapitolu

8 Sashulka Sashulka | 9. prosince 2008 v 20:24 | Reagovat

waw..waw pvne verím a dúfam, že si ešte len v polovici!!!

9 Lia Lia | 9. prosince 2008 v 21:02 | Reagovat

hmmmmmmm.pekne..veelmi pekne..a ako sa sprava..SIrius..on sam nevie,co chce:D...a nnoo ten Kaimel.a ten lesk v ociach..co to??:D

10 Jasane Jasane | E-mail | Web | 9. prosince 2008 v 21:33 | Reagovat

wOw! Já ci dalšíííííííí!xD Moc pěkny a zajímaví...xD

11 Lil Lil | 10. prosince 2008 v 14:58 | Reagovat

To bola fakt super kapca..... Rose zacina mať okolo seba moc tych chalanov .... som zvedava hlavne co bude medzi nou a tym japoncom  =) ..... uz sa neviem dockat pokracka =o)

12 Kirstie-san ( たかし) Kirstie-san ( たかし) | Web | 10. prosince 2008 v 19:00 | Reagovat

Heeh, přesně ^^ Ale když to vezmeš z druhé strany... Ve VK jsou celkově pěkní bishíci... -^^- A Kaname v tom není sám, všichni jsou psychopati ^^

13 monique monique | 11. prosince 2008 v 23:03 | Reagovat

tak TOTO ma uplne dostalo

"Čo to, dopekla, malo byť? Čo robí? Znova vymýšľa?

Už by to raz mal nechať tak, veď nie je spokojný ani tak ani tak. Stále iba mení stanoviská a myslí, že ja naňho budem čakať, až kým sa nerozhodne?"

proste ako vystrihnute z mojho zivota...vrrr...zlyyy chlapi...

14 monique monique | 11. prosince 2008 v 23:03 | Reagovat

tak TOTO ma uplne dostalo

"Čo to, dopekla, malo byť? Čo robí? Znova vymýšľa?

Už by to raz mal nechať tak, veď nie je spokojný ani tak ani tak. Stále iba mení stanoviská a myslí, že ja naňho budem čakať, až kým sa nerozhodne?"

proste ako vystrihnute z mojho zivota...vrrr...zliii chlapi...

15 luckily luckily | Web | 13. prosince 2008 v 14:01 | Reagovat

tak ten konec byl uplně skvělý!!! super...:) a taky by mě zajímalo, co to mělo znamenat v tom pokoji...:)

těším se na další;)

16 Nellie Nellie | Web | 2. června 2009 v 16:10 | Reagovat

Od Siriusa to bolo také..zvláštne ,ale ja som sa na tom bavila xD páčila sa mi táto kapitola:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama