69. Starí priatelia

6. prosince 2008 v 21:06 | Lostt |  --- Hovorte mi Rose
No, táto kapitola neni zas až tak akčná... Pri Rose vlastne žiadna neni akčná. Ale je tu nová postava. A tú mam, ktovieprečo, rada.
Ďakujem za komentáre k minulej kapitole, tak zatiaľ!




Na onu večeru sme sa dostavili práve včas a Namiko mi našťastie požičala nejaké jej oblečenie, inak by som tu bola jediná oblečená ako pako.
Bohužiaľ, Namiko mi mohla požičať iba sukne a tričká v pastelových farbách, takže som skončila v žltom obtiahnutom tričku s dlhým rukávom a ružovej sukni po kolená. To, že je vonku zima, nikoho netrápilo. Vyzerala som ako cukrík. Namiko to možno pasovalo, ale ja, čo obvykle nenosím nič pastelové, som musela vyzerať ako zlý vtip. Ako skvelý darček pre Blacka.
"Slečna Lairová, obávali sme sa o vás," ozval sa Dumbledore, ktorý ku mne prišiel hneď ako sme sa zjavili vo veľkej sále plnej deciek všetkých národností.
Miestnosť mala béžový koberec, červené steny a na nich béžové závesy. Nábytok bol tiež béžový. Bolo to celkom pekné a pôsobilo to draho. Aspoň nie sú trochári.
"Pán riaditeľ, ospravedlňujem sa. Sekla som sa v názve," povedala som hneď a pozrela na Namiko.
"Ale premiestnila som sa našťastie do anglicky hovoriacej čarodejníckej rodiny, ktorých dve deti sú účastníkmi turnaja."
Aj vám to znie tak absurdne?
"To nie je len náhoda, pretože ak sa nemýlim, vy budete slečna Namiko," usmial sa Dumby a pozrel na moju novú japonskú kamošku.
Namiko prikývla a venovala mu svoj neskoliteľný úsmev.
"Takže ste dcérou vlastníka tohto komplexu, nie? A dcérou usporiadateľa turnaja?"
Namiko znova prikývla.
"Áno, to som."
Vyvalila som na ňu oči.
"To si mi nepovedala!"
Preto sa tie názvy podobajú!
"Nepýtala si sa," zasmiala sa.
"Mne sa sníva... Dajte mi niekto foťák, toto mi chalani neuveria!" ozval sa zrazu výkrik spoza Dumbyho a ja som sa zamračila na rozrehotaného Blacka. Dumby sa iba usmial a radšej sa zdekoval. Super, aspoň mám o jedného svedka vraždy menej.
"Zmlkni, v živote si ma nevidel v pastelových farbách?"
"Až takto?" znova sa začal rehotať.
"Je na tom oblečení niečo zlé?" spýtala sa zrazu Namiko. Náhle sa mračila a vyzerala úplne inak ako pred tým.
"Prečo?" spýtal sa Black, nezaskočený, no neskrývane si obzerajúc moju krásnu sesedku.
"Pýtam sa, je? Rose vyzerá pekne!" obhájila ma.
"Len ju nepretvor na svoj obraz, sestra," ozval sa zrazu po Namikinej druhej strane Kaimei.
"Pred tým sa to dalo, teraz už to začína byť nezvládateľné."
Pozrela som na toho pekného, no neuveriteľne chladného a namysleného Japonca a vyvalila oči.
"To hovoríš o mne?" spýtala som sa naštvane.
"Netvár sa tak, vyzeráš ako retardovaná," povedal ľahostajne.
Skoro mi zabehla slina, no pozviechala som sa.
"Ja ako retardovaná vyzerám. Ty retardovaný si. Som na tom podstatne lepšie," precedila som a naďalej ho spaľovala pohľadom.
Najviac mňa na tom štvalo, že ním to ani nehlo!
Za to Sirius sa začínal dosť okato mračiť Kaimeiovým smerom.
"Ale, v mojej izbe si hovorila niečo iné."
Ten Japonec je ale namyslený!
"Čože?"
"To už si to nepamätáš?"
Na to nikdy nezabudnem, ale ďakujem za opýtanie.
"Ty myslíš tu polonahú scénu ala "ja neovládam jazyk"?" prstami som naznačila úvodzovky a sledovala ho.
Jeho pozornosť sa konečne upriamila na mňa viac, no stále málo! Arogancia z neho priam sršala.
"Čo?! Akú polonahú scénu?! Aké jazyky?!" vyhŕkol zrazu Black a všetci traja sme po ňom pozreli.
Ani jeden z nás nemal náladu mu odpovedať. No čiastočne to upokojilo moje nervy.
"Kašli na to," povedala som a znova sa otočila ku Kaimeiovi.
"Pako," pokrútila som hlavou a odišla od nich preč.

*****

Postávala som pri barovom pulte a ešte pred večerou si prezerala ostatných.
Dohromady tu mohlo byť 12 ľudí, takže šesť párov. Možno viac. Pekný pocit, patriť medzi pätnástku najlepších. Wow, kto by to bol do nešikovnej Rosemary Lairovej povedal?
Za Anglicko som tu bola ja a Sirius, za Japonsko tu bola Namiko a ten pako. Videla som tu aj dvoch chalanov indického pôvodu a zmiešaný pár pôsobiaci španielsky.
Dve holky z Beauxbatoms taktiež vynikali. Zaujímala by ma Amerika-
"Rose, pri Merlinovi, si to ty?!" ozvalo sa zboku a ja som sa otočila smerom onoho natešeného výkriku.
Ostala som vyvalene, šokovane, zaseknuto, pribrzdene a neviem ešte ako sledovať chalana s krátkymi kučeravými hnedými vlasmi a zelenými očami. Priateľská tvár a oči veselé a prefíkané ako vždy. Typický príklad škody pôsobiaceho chalana so super vychovaním, akého by vám môj otec schválil.
"Matt!" vykríkla som a bez zábran sa mu hodila okolo krku.
Jeden z tej maličkej hŕstky kamarátov chlapčenského pohlavia, ktorých som mala.
Nevedela som sa spamätať, iba som ho objímala a rozmýšľala, prečo cítim naraz takú eufóriu.
"Rok a pol! Merlin, rok a pol!" opakoval stále Matt.
"Nepíšeš, Rosemary, nepíšeš!"
"Nevrav mi Rosemary!" napomenula som ho, keď sme sa konečne pustili a prezerali si jeden druhého.
"Iba som ťa pokúšal... Takže ti to stále vadí? Je pekné vedieť, že aspoň niečo na tebe sa nezmenilo," vyplazil mi jazyk.
Tento tu, milý priatelia, by medzi Záškodníkov zapadol ako ryba do vody. Keby aj oni boli ryby, boli by rovnaký druh! Ale už začínam filozofovať nad kravinami, že?
To robí ten šok. Mala som ho rada, bol to fajn kamarát a ja som si naňho tak málo spomenula! Ako je to možné?!
"Čo tým myslíš?" spýtala som sa ho.
"Vyzeráš úplne inak! Ako si opeknela, to by mi chalani neverili! A tie pastelové farby!"
"Počkaj, zadrž, tie nie sú moja vina. Oblečenie nosím stále rovnaké, to ťa môžem uistiť. A, počkaj... Aha!" skríkla som a spod žltého trička vydolovala onen "šťastný nešťastný náhrdelník".
"Šťastný nešťastný náhrdelník!" skríkol a okamžite sa po ňom natiahol.
Ucukla som a trafila ho po ruke.
"Nechytať! Je môj!" povedala som a zdvihla obočie.
"Ja som ti ho dal!"
"No vidíš, dal si mi ho, čo z neho robí môj majetok. A mne nosí šťastie, nie tebe!"
"Takže už nosí šťastie?" spýtal sa prekvapene.
"Vlastne nie," zasmiala som sa, on urobil to isté.
Potom sa prestal smiať a pozrel na mňa vážnejšie, stále však hravo. Tej hravosti sa on nikdy nezbaví.
"Nechala si si ho, som rád."
Mierne som sa usmiala pri spomienke na všetko, čo sme spolu prežili... Prišlo mi to zrazu veľmi ľúto.
"Veď to bol darček od teba. Bol si môj naj kamarát."
Matt prikývol, premeral si ten náhrdelník znova očami a potom mi pozrel do tváre, už znova veselo.
"A čo inak, hovor! Ako, čo Rokfort, čo Anglicko, čo tvoja nešikovnosť, čo nejaký chalan..."
"Zadrž! Poznáš ma, na mňa musíš pomaly," zasmiala som sa.
"Ale Rokfort je fajn. Chápeš, je to hrad. Oproti našej starej škole..."
Spomenula som si na malú školskú budovu... Sranda, ale začína ma objímať nostalgia.
"O to lepší sme ale boli," zasmial sa.
"To je pravda. Ale ako vidím, neboli sme dobrí iba na škole. Inak by sme neboli tu," pripomenula som mu.
"Múdre slová, Rose, múdre," pokýval afektovane hlavou a usmial sa.
"Takže si stále taká dobrá? No, už sa teším na náš zápas."
"Teším sa, ako ťa zložím na lopatky!" zasmiala som sa výhražne, tak akoby to asi spravil vrah v béčkovom horore.
"Si fandíš, Lairová, ale i ja som sa mnoho vecí naučil."
"Ale ja mám aj skvelého partnera."
"Vážne, s kým si tu?"
"Jeden chalan," to som už povedala o desať stupňov chladnejšie. Predstavím ich? Chcem, aby sa Sirius primiešal do mojich spomienok na Matta? Nie, určite nie. Ale Matt ho asi bude chcieť vidieť.
"A ty? Kto je tu s tebou?"
"Jeden chalan," vyplazil na mňa znova jazyk.
"Ty si sa toho tvojho zlozvyku stále nezbavil!" obvinila som ho a prstom nevychovane ukázala na jeho ústa, ako malé decko.
Zaklonil hlavu dozadu a zasmial sa.
"Si strašná, vždy mi to pripomenieš. Už si si mohla zvyknúť, Rosemary," zaškľabil sa na mňa a ja som tento krát svoju nadávku prehltla.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 6. prosince 2008 v 21:35 | Reagovat

super jako vzdy...neni  co dodat

2 hwesa hwesa | Web | 6. prosince 2008 v 23:14 | Reagovat

aaaaa... super... ale bola by som rada, keby tam bolo viac scén so Siriusom :-)

3 Lostt Lostt | Web | 6. prosince 2008 v 23:28 | Reagovat

hwesa: A nebolo ich doteraz dost? :):):) Ale neboj, aj to bude;)

Som rada, ze sa paci, vdaka:)

4 monique monique | 6. prosince 2008 v 23:31 | Reagovat

jeeeej, Matt :) je chutny :) tesim sa ... :)

5 hwesa hwesa | Web | 6. prosince 2008 v 23:43 | Reagovat

no ja si nepomôžem, tie scény so Siriusom milujem :-)

6 Jasane Jasane | E-mail | Web | 7. prosince 2008 v 8:12 | Reagovat

Wow... To začíná být velice zajímavé!xD Moc pěkně napsaný, prosím další!xD

7 Lia Lia | 7. prosince 2008 v 14:16 | Reagovat

waw..dlasi chlapec na obzore?:D.nie je ich tam odrazu nejako vela?" rel="nofollow">::D

8 kathleen kathleen | 7. prosince 2008 v 14:37 | Reagovat

zlate...super kapca...taka mila...nostalgicka....ale tak matt vyzera fajne...dalsi kandadat na podvadzanie logana??huraa nanho:D:D

9 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 7. prosince 2008 v 19:37 | Reagovat

jejoooo...ono sa to pekne rozbaluje.....super mojko...rychlo dlasiu kapitolu...uzaj...ja cem!!!!!ehm...teda...prosim si

10 Sashulka Sashulka | 7. prosince 2008 v 20:46 | Reagovat

tak to bolo...vážne neskutočné!!!

11 Lil Lil | 7. prosince 2008 v 21:00 | Reagovat

perfektne.....dokonale...uzasne....uz sa nemozem dockat dalsej kapitolky =)

12 luckily luckily | Web | 13. prosince 2008 v 13:35 | Reagovat

super... ale ten Kaimei je teda pěkně namyšlený!!! ale jinak super.. a ten Matt by musel být fajn kámoš.:)

vážně krása!

13 Nellie Nellie | Web | 2. června 2009 v 16:05 | Reagovat

Zdá sa mi to alebo Sirius po dlhšom čase vystupuje ako viac - menej zlatá postava?xD Ja som hovorila ,že toho Japonca nemusím :x

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama