46. Smrtiaci bozk

11. prosince 2008 v 9:50 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
Už je to tadýýýý! Posledná, čaká nás už iba epilóg (ktorý sa mi maximálne nepáči, takže toto bude asi skutočná posledná :))
Táto kapitola je dosť dlhá, ale nechcela som ju rozdeľovať na dve krátky, lebo by to už nebolo ono.
No, dúfam, že sa vám poviedka páčila, ďakujem za to, že ste ju čítali :)




"Mám tu teba i jeho. Odtiaľto sa už nedostanete, Cygnia! Zomrieš tu ty, tvoj otec i tvoj manžel. Zomrie tu celý ten váš hlúpy rád!"
Triasol sa a navierali mu žily, bol vyvedený z miery a nekontroloval sa.
"To si nemyslím," usmiala sa Cygnia a pristúpila k nemu bližšie.
Voldemort na okamih rozšíril oči a potom sa zasmial, no nie tým sebavedomým úsmevom.
"Naozaj si myslíš, že to bude také ľahké?"
"Ale no tak, Tom... Chceš to vedieť."
Jeho oči zablyšťali a tentoraz si ani Cygnia nebola istá, či to neprehnala. No nedala na sebe nič najavo.
"Čo chcem vedieť?" spýtal sa pomaly a výrazne.
"Na Siriusa to nepôsobí, na Regulusa takisto nie... O čo sú silnejší, že sú chránení pred niečím tak silným, ako je vrodená moc mojej krvi? Ako je možné, že ich energiu vstrebať nedokážem a tú tvoju áno?"
"Moju energiu nemôže vstrebať dievčisko, ako si ty!"
"Dokáž to."
Ustúpil od nej a rozosmial sa.
"Naozaj si myslíš, že ti potrebujem niečo dokazovať? Ja som ten najsilnejší čarodejník na svete a nikto ma nemôže poraziť. A keď sa zbavím tvojho otca, potom už vôbec nie!"
Vytiahol prútik a zahnal sa smerom k Montespamovi, nemo a trochu mimo stojac pár krokov od nich.
"Avada Kedavra!" skríkol, miestnosť osvietil zelený lúč ostrého svetla a telo jej otca sa zviezlo nehybne k zemi. Prútik mu stále pulzoval v ruke a akoby z neho prechádzala energia do ruky svojho pána. Potom nechal ruku spadnúť a otočil sa k nej späť.
"A teraz si na rade ty."
"Nie!" skríkol Sirius, vyskočil na nohy a rozbehol sa smerom k nemu, no Voldemort ho poslal jedinou kliatbou k zemi. Sirius ležal skrútený na zemi a niečo chrčal, no nebolo mu rozumieť.
"Sirius, nepleť sa do mojich vecí, keď si to najskôr odmietol," hovoril káravým hlasom Voldemort, plnú pozornosť venujúc Siriovi ležiacemu na zemi.
Zrazu však pocítil na ramenách niečie ruky. Cygnia ho otočila k sebe prisala sa naňho perami. Jeho pery boli studené, hladké a nehybné, keď ju od seba odstrčil.
Zalapal po dychu a zviezol sa na kolená, prstami si zvierajúc krk.
"Ty... Hlupaňa... Ako si si to mohla... Dovoliť..."
Cygnia stála nad ním a sledovala ho, ako sa postupne spamätával.
"Aký je to pocit vedieť, že si o niečo horší? Slabší? Dostala ťa na kolená žena, hlupaňa," zasmiala sa Cygnia a kliatbou ho poslala k protiľahlej stene, pohotovo stlmiac zvuk jeho pádu.
"Myslela si si, že ma jeden tvoj hlúpy bozk zabije? Si pochabá!"
Jej pohľad zažiaril, videla, ako jeho oslabeným telom trhlo a ako stisol zuby pri jeho sile.
"Nešlo o to ťa zabiť, Tom, nebudem si špiniť ruky ešte aj tvojím nezmyselným životom."
"Tak o čo ti ide?" precedil medzi zuby a natiahol ruku, keď zistil, že nemá prútik. Pozrel na zem, kde pred tým stál, no ani tam nebol.
"O tvoju smrť sa postarajú iní," povedala Cygnia pevne, zrazu sa znova zdvihol vietor v miestnosti a keď ustal, vedľa Cygnie stála postava.
"Skvelá práca, dcérka, vyzerá to, že si splnila svoju časť dohody. A teraz sa miláčik postaraj o Siriusa a premiestni sa preč. Nechcem, aby sa môjmu vnúčaťu niečo stalo."
Cygnia po ňom šokovane pozrela, no nehodlala sa jeho rečami ďalej zaoberať, teraz nie.
Priskočila k Siriusovi a oboch ich premiestnila preč. Posledné, čo videla, bol jej otec, ako sa skláňa nad bezbranným Tomom Riddlom.

*****

"No tak, vnímaš ma?" spýtala sa Siriusa, ktorého hlava jej ležala v lone. Premiestnila sa do ich domu, bolo to prvé miesto, čo ju napadlo.
"Sirius!"
"Ty... šialená..." precedil medzi zuby Sirius a posadil sa. S tuho zavretými očami začal kašľať a potom iba nahlas dýchal.
"Zachránila som ti život," ohradila sa Cygnia.
"Toto mi ešte vysvetlíš, milá dáma a teraz mi daj svoj prútik!"
Sirius bol očividne v poriadku, keď sa k nej nahnevane otočil.
"No to nedám!" ohradila sa, no on sa zamračil.
"A načo ti asi bude? Ty ostávaš aj tak tu!"
"To teda neostávam!"
"Cygnia, nemám čas sa hádať! Sú tam moji priatelia a kopa Smrťožrútov. Treba, aby niekto ešte zastavil aj tvojho otca a ja svoj prútik akosi nemám. Takže mi okamžite daj ten kus dreva, lebo sa naozaj naštvem."
Cygnia potlačila vzrušenú triašku, keď videla jeho zapálený a rozčúlený výraz a donútila sa ho nepobozkať.
"Idem s tebou, môžem ti pomôcť!" protestovala, snažiac sa nezdržovať.
"Láska, ty už si toho urobila viac než dosť. Spravila si najväčší kus práce a i keď ti všetci vďačíme za život, pre dnes bolo ohrozovania môjho dieťaťa už dosť, je to jasné?!"
Cygnia sa zamračila, no nakoniec mu prútik podala.
"Ľúbim ťa. Opováž sa odtiaľto pohnúť," pohrozil jej ešte, keď sa premiestnil späť.

*****

Keď osamela, pritisla si ruky k telu. Stále tu bolo nebezpečenstvo, ale to najväčšie bolo zažehnané. Ak sa Siriusovi podarí oslobodiť priateľov, a to sa mu aj podarí, nie je pochýb, že Smrťožrúti nemajú šancu.
Postavila sa a zamierila hore schodmi. Bude mu veriť, nechá ho, nech robí svoju prácu, pretože to po nej chcel. Ruky si pritisla na brucho, vediac, že je tam ďalší život. Myšlienky jej zablúdili k otázke, či to bude dievča... Cez to všetko nedokázala povedať, že by radšej chlapca. Dievča bude mať jej schopnosť, no nikdy nebude nútená používať ju Cygniiným spôsobom...
Zrazu pocítila pevný, bolestivý stisk za chrbtom.
"Tu si, ty malá štetka! To ty môžeš za smrť pána a teraz za to zaplatíš!" zasyčal jej Lucius do ucha a ona pocítila pri krku prútik.
"Posledné prianie?" spýtal sa výhražne a pomstychtivo.
"Expelliarmus!" ozvalo sa spoza jej chrbta a ona pocítila, ako sa zovretie uvoľnilo a Lucius padol k zemi. Až vtedy si uvedomila, že ten hlas pozná.
Otočila sa a zdesene ustúpila.
"Čo tu chceš?"
Regulus sklonil pohľad. Videla, ako sa jemne chveje, ako mu tmavé vlasy padajú do tváre.
"Kde si bol?" spýtala sa, miernejším tónom.
Zdvihol pohľad, mierne nechápavý, mierne potešený.
"Dnes, teraz, keď sa tam odohráva hlavná bitka, prečo tam nie si, prečo nechrániš svojho pána?" jej hlas bol trochu cynický a podozrievavý, no i starostlivý.
"Vzdal som sa ho. Odišiel som."
Cygnia sa nadýchla.
"Prečo?"
"Už dlho som to chcel urobiť, ale nemal som odvahu. Ty si mi ju dala. Už som nechcel, aby si na mňa myslela iba ako na zbabelca."
"Nie si zbabelec. Ďakujem," prehovorila nakoniec, obišla omráčeného Luciusa, úplne naňho zabudnúc a prišla k nemu bližšie.
"Ale už ťa nechcem nikdy vidieť, Regulus Black. Daj pokoj mne i mojej rodine."
Regulus prikývol, jeho oči zrazu vyzerali ako na vode, potláčal slzy.
"Voldemort je mŕtvy, Cygnia, a mňa už tu nič nedrží. Sľubujem, že už o mne nikdy nebudeš počuť."
Na chvíľu ju ovládol nepopísateľný strach a bolesť z jeho odchodu. Natiahla sa po ňom a objala ho, pritisla sa k nemu a prisala sa na jeho pery.
Stuhol, no bozk jej opätoval, vediac, že je to naposledy. Netrvalo to ani pár sekúnd a odtiahla sa, so zavretými očami sklonila hlavu a ustúpila od neho.
"Choď," šepla ticho, slzy sa jej vliali do očí a pretiekli cez okraj.
Prikývol, ovanul ju jemný chlad a keď zdvihla pohľad a natiahla po ňom ruku s úmyslom pritiahnuť ho znova k sebe, bol preč.
Otočila sa k Luciusovi, no už tam neležal. Vedela, že sa už nevráti, nahováral jej to jej inštinkt a i keby sa vrátil, niečo jej vravelo, že by sa vedela ubrániť. Je Montespamová, dcéra momentálneho Temného pána a jej krv obsahuje moc dedenú po stáročia.
Vedela by sa ubrániť.

*****

Rýchlo sa osprchovala a prezliekla do ošúchaných džínsov a tmavo zeleného svetra.
Práve vyšla z kúpeľne a išla sa očesať, keď si uvedomila, že v miestnosti nie je sama.
"Otec?" spýtala sa prekvapene, vydesene a rozhorčene.
"Prišiel som sa ti poďakovať za pomoc, miláčik, no mám jednu otázku... Sirius nepochopil, že podľa dohody mám byť novým Temným pánom?"
Jeho oči sa zaleskli a pristúpil k nej bližšie, sledujúc jej tvár.
"Nevie to," povedala pokojne a zdvihla bradu.
"To, že to nevie, ma nezaujíma, ale nebudem tolerovať, že sa ma pokúša zabiť."
Cygnia stuhla, no donútila sa zachovať vnútornú rovnováhu.
"Hodláš pokračovať vo Voldemortových stopách?" spýtala sa, sledovala jeho pohľad, ako prešiel po jej tele a zastavil sa na jej perách.
"Bol to hlupák, priveľmi veril v svoju neporaziteľnosť."
"Ty nie si iný," šepla.
"Ale veď si mi k tomu pomohla ty," zasmial sa, jeho ruky ju uväznili v železnom objatí a jeho teplý dych pocítila na uchu.
"Nemám čas, tak to vezmem v skratke. Ďakujem za tvoju pomoc, miláčik, tvoja matka sa nikdy nemohla vyrovnať tvojej sile a talentu... Tvoja moc je obrovská a pohltí všetko, čo budeš chcieť... Spolu môžeme vládnuť čarodejníckemu svetu, celému svetu ak budeme chcieť!"
Pocit na zvracanie ju dobýval čoraz viac, chcela ho odtisnúť, ale nedokázala to, bol príliš silný.
"Tvoja matka nechápala moju víziu, ale ty ju pochopíš, ty nebudeš musieť zomrieť tak ako ona..."
"Ako ona..." šepla priškrteným hlasom, cítila, ako sa jej vnútro zaseklo a následne vzpriečilo.
"Vzbúrila sa mi, chcela ma zradiť... Musel som a o ňu postarať, bola zbytočná, pretože mi už dala teba..."
Cygnia sa odtiahla natoľko, aby mu videla do očí. Jeho výraz bol fanatický, krutý a šialený.
"Ty si vždy bola moja slabosť, ty si moja krv, moje dielo, duša pasujúca k tej mojej!"
"Si blázon a vrah!" precedila medzi zuby.
"A ja ti nikdy nebudem pomáhať."
Natiahla sa k nemu a so všetkým opovrhovaním sa prisala na jeho pery. Mierne sebou trhol, no napokon si ju pritisol bližšie k sebe. Vydesila sa, naplo ju a uskočila od neho.
"Ty... Ani ty..." tvár sa jej stiahla hrôzou a zúfalstvom. Nebolo tých ľudí už voľajako moc?
"Vzal som si tvoju matku, jej moc mi prišla vhod a moja schopnosť odolať jej účinkom o to viac."
Zamračila sa a odstúpila od neho ešte viac.
"Cygnia, pridaj sa ku mne," naliehal, jeho výraz bol bláznivejší, vzrušený, pomiatol sa.
"Nie!"
"Cygnia!" skríkol a spravil k nej krok, keď zrazu sa zviezol k zemi. Za ním stál Sirius a mieril smerom k nim prútikom.
Dýchal nahlas a jeho oči boli rozšírené. Postupne sa tam objavilo viac členov rádu.
"Premiestnite ho na ministerstvo, tento tu pôjde do Azkabanu na isto," povedal Sirius. James a nejaký dvaja muži sa k nemu sklonili a odmiestnili sa preč.
"Cygnia, si v poriadku?"
Pribehol k nej a schoval ju v náručí skôr, ako spadla na zem.
"On zabil moju matku," rozplakala sa, slzy posledných dní sa vyliali von a ona nedokázala udržať vzlyky. Sirius ju podvihol a preniesol ju na posteľ, uložil si ju do náručia a húpal ju, hladil po chrbte a bozkával vo vlasoch.
"Je to preč, dostane čo mu patrí... Je po všetkom..." šepkaj upokojujúco a ona sa k nemu pritisla ešte viac.
Sirius pokynul ostatným, aby išli. Keď osameli, posunul sa vyššie na posteli a schoval ju v náručí.
Rozhodla sa nepovedať mu o Luciusovi, a už vôbec nie o Regulusovi.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 11. prosince 2008 v 10:54 | Reagovat

no tak, ja neviem čo povedať, bolo to jednoducho skvelé... je to nenormálna škoda, že je to posledná kapitola :-( ale bola to úžasná poviedka :-)

2 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 11. prosince 2008 v 13:01 | Reagovat

už koniec? to nemyslíš vážne.....bože! taká super poviedka.....pána...na to sa musím psychicky pripraviť....wuááá...som zvedavá na ten epilog

3 Lostt Lostt | Web | 11. prosince 2008 v 13:06 | Reagovat

Kalamity Jane: No, nebud... :D Mne sa nepaci, asi ho sem ani nedam... Alebo ho prepisem, len neviem ako :D :D :D

Ale dakujem moc moc moc!!!

4 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 11. prosince 2008 v 13:18 | Reagovat

Lostt: verim, ze nech sa rozhodnes akokolvek, bude to spravne :D

5 Lia Lia | 11. prosince 2008 v 17:01 | Reagovat

no teda..taka kapitola...ze waw..plna citov..prekvapeni..a sokov.a vsetkeho.no waw..uf..to uz je koniec?:(..och..no ale vsetko raz konci...:(:.a som zvedava na ten epilog..nebolo by od veci..:D...vediet..co sa jej narodi.a. troska..o tom dalsom zivote:D

6 nika nika | 11. prosince 2008 v 17:08 | Reagovat

podla mna sa ti toto neskutocne podarilo...  som zvedava na epilog, ale ece stale dufam ze to neskonis, aj ked viem, ze to mozne nie je... to je jedno... chcela som povedat ze tato kapitola je uzasna a bude mi tato poviedka chybat

7 Kirstie-san ( たかし) Kirstie-san ( たかし) | Web | 11. prosince 2008 v 17:11 | Reagovat

Mno... Podle mě je Zero borec XD Je to takový... Psychopatický dobrák se sklonama k emaření, a to je podle mě neskutečně cute kombinace XD

8 monique monique | 12. prosince 2008 v 12:43 | Reagovat

skvela kapitolka, ale ten koniec je taky nijaky...takze som zvedava na epilog ;)

9 luckily luckily | Web | 13. prosince 2008 v 16:05 | Reagovat

super.. ten její tatík byl teda hazjl, zabít vlastní manželku!! a nemiloval on náhodou Cygnii?? jestli jo, tak je to úchylné!

ale kapča byla super!!;)

10 Lostt Lostt | Web | 13. prosince 2008 v 16:12 | Reagovat

luckily: Ja myslim, ze Cygniu istym zvratenym sposobom miloval, suhlasim, je to uchylne. Ale dakujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama