45. Smrtiaci bozk

6. prosince 2008 v 10:13 | Lostt |  --- Smrtiaci bozk
No- ty- vole! Aj táto poviedka je už u konca! To čo je, jak sa mi to v priebehu troch dní mohlo stať? Všetky moje poviedky končia (njn, okrem Rose). To by som mala začať s niečím novým. Ježiš... Návrhy?:)


Zobudila sa na podivný pocit v žalúdku. Sirius pri nej nebol, ani v celom dome nikoho nebolo. Jediný, koho našla, bola Dalia, dcéra jedného z členov rádu. Mala dvadsať rokov, bola plnoštíhla, mala fialovo modré vlasy a príjemnú, usmievavú tvár.
"Cygnia, už si hore," usmiala sa na ňu, keď Cygnia zišla schody do kuchyne.
"Áno, kde sú všetci, Dalia?"
Dalia sa zamračila, jej tmavé obočie sa skrčilo. Vzdychla a začala prechádzať po miestnosti.
"Odišli. Prišla správa kde sa nachádza Temný pán a o tom, že sa pohybuje."
"Čože?!"
"Vravela som si, že budeš nahnevaná. Cygnia, možno to je iba planý poplach, zbytočne sa nedes."
"Ako dlho sú už preč?"
"Pár hodín."
"Pár hodín a neprišla ešte žiadna správa? Ak by to bol planý poplach, vedeli by sme to!"
"Upokoj sa, Sirius ti odkazuje, že bude všetko v poriadku a nemáš sa báť. A..."
"A?"
"A že ťa vždy miloval," šepla Dalia a sklonila pohľad.
Cygniu pri tých slovách striaslo, pocítila, ako jej prišlo zle a náhlu potrebu vyvrátiť obsah žalúdka. Pribehla k umývadlu a opláchla si tvár studenou vodou.
"Prosím ťa, priprav mi cestovný habit Dalia."
"Cygnia, kam chceš ísť..."
"To je moja vec, len ho prosím priprav."

*****

Ocitla sa pri staršom, no peknom malom dome. Bola medzi stromami, sledovala ten dom z diaľky a premýšľala nad jeho významom.
Bol to úkryt rodiny Montespam a ak Damien zmizol, bude tu. Aspoň si to myslela a nevidela dôvod, prečo by tu nemal byť. Dom bol dokonale krytý, bolo nemožné sa doňho dostať, ak sa nevoláte Montespam, ak nemáte Montespamovskú krv.
Prejsť cez bariéru domu mohol iba človek, ktorý použil vlastnú krv a použil ju dobrovoľne, krv musela byť rodová. Bola to tá najsilnejšie ochrana, aká mohla byť použitá a prejsť bariérou mohli iba dve osoby. A obe boli vo vnútri.
Zamierila k domu, nízke topánky nerobili žiadny zvuk na vlhkej tráve.
Dom bol kamenný a šedý, malý, mal dve poschodia. Pre muklov bol neviditeľný, bol schovaný v Anglických lesoch a ani čarodejníci a iné stvorenia ho nevideli, pokiaľ neprešli bariérou, ktorej vchod nikto nevedel kde je. Aj keby to vedel, nepomohlo by mu to.

*****

"Vravel som si, kedy prídeš."
Zamračila sa a podišla k otcovi bližšie. Sedel za dlhým stolom a práve obedoval.
"Poď a sadni si," pokynul jej a ona si sadla oproti nemu.
"To, čo urobil Ian bolo veľmi nezodpovedné a veľmi hlúpe. A ty takisto. To si si myslela, že ti Voldemort pomôže? Prosím ťa, dúfam, že si sa poučila. Ten človek je netvor bez rozumu, ktorý vidí iba moc."
"V tom ste si celkom podobní."
Jej otec sa usmial.
"Nebola by si tu, keby si niečo nechcela. Takže, dcérenka, prejdime rovno k veci, viem, že život Siria aj celého rádu je ohrozený."
Striasla sa už len pri tom pomyslení, no narovnala sa. Pozrela do zlatých očí svojho otca a vedela, že teraz sú si rovní. Rovnako ako ona potrebuje jeho, on potrebuje ju.
"Si jediný, ktorý dokáže poraziť Voldemorta. Si mocný, si veľmi mocný a s mojou pomocou sa ti to určite podarí. Ak niekomu, tak tebe. Urobím, čo bude potreba, a ty necháš mňa, Siriusa i naše dieťa žiť vlastnými životmi."
Jej otec sa usmial, jeho výraz bol zamyslený.
"Cygnia, miláčik, ale nebude to bezpečné a už vôbec to nebude ľahké. Musíš sa k nemu dostať blízko."
Zamračila sa, no prikývla.
"Povedz mi, zlatíčko, čo bude veľkého a neporaziteľného pána zaujímať na tvojej moci?"
Cygnia sa zamyslela, no pokrčila ramenami.
"On si o sebe myslí, že ho nikto nedokáže poraziť. V hlave mu teraz vŕta jedna vec... Videl, ako tvoja moc nefungovala na Regulusa a on chce vedieť, ako je to s ním. Ak niekoho pobozkáš, tvoje vnútro z neho vysaje energiu a vstrebá ju, čo ťa robí neuveriteľne silnou. Neprizná, že by bolo možné, aby si ho dokázala poraziť bez ničoho, iba svojou mocou, no nie je si istý a svoju moc chce dokázať."
"A ja mám urobiť čo? Prísť za Voldemortom a len tak ho pobozkať?"
"On sám to bude chcieť, to sa neboj. No nemôžeš za ním prísť len tak, že?" usmial sa Montespam a odložil svoj dojedený tanier.

*****

"Sirius, Sirius... Mal si sa pridať ku mne tak, ako celá tvoja rodina. To len ty si sa musel pridať k tomu hlupákovi Dumbledorovi..." zasyčal Voldemort.
Sirius pred ním kľačal na kolenách, no tvár mal hrdo zdvihnutú a bezvýraznú.
"Sorry, ale táto tmavá farba mi nejde k pleti," povedal opovržlivo. Dopadla naňho kliatba Cruciatus, Sirius sa predklonil, no nespadol. Zovrel čeľusť, aby nevykríkol, no z hrdla mu unikalo chrčanie.
Zrazu sa však v miestnosti zdvihol vietor. Ustal tak rýchlo ako sa objavil, Sirius už necítil bolesť a keď otvoril oči, nemohol uveriť tomu, čo vidí.
"Ale, ale... Tomu sa hovorí návšteva. A rodinka je kompletná," zasmial sa šialene Voldemort a postavil sa.
Pristúpil bližšie k Cygnii a jej otcovi.
"Nože mi povedz, milý Damien, čo ťa sem privádza?" spýtal sa, jeho pohľad bol fascinovaný a pobavený.
No Montespam mlčal, pery mal silne zovreté.
"Damien, stratil si reč?" zasyčal Voldemort a chytil jeho čeľusť medzi dlhé, tenké prsty.
"Vlastne by som povedala, že áno. To taký živicový elixír... Zaberie," usmiala sa Cygnia jemne, jej pohľad bol však ostražitý.
Voldemort k nej stočil pohľad, Sirius to všetko sledoval a snažil sa ovládnuť popud, ktorý ho hnal k nej. Ak to prežijú, za toto jej vynadá tak, že sa z toho nespamätá.
"Cygnia, ty moja krehká, silná vrahyňa... Vieš, že to Ian neprežil? Zomrel ani nie hodinu po tvojom bozku, chudák..."
Voldemortova tvár sa skrivila hraným súcitom a ten uškľab jej bil do očí ako nechutná predzvesť bolesti.
Potlačila oheň, ktorý sa jej dral do očí. Nechcela to pokaziť tým, že by sa začala rozčuľovať a búriť.
"Čo takto prejsť k veci?" spýtala sa, snažila sa o ako tak úctivý tón.
Voldemortove oči sa zaleskli krvavou žiarov a potom prikývol.
"Mám pre teba dohodu. Zamením svojho otca za Siriusa a za ostatných, ktorých si zajal."
Voldemort bol chvíľu ticho, no potom sa začal smiať.
"Ty si sa zbláznila!" tleskol rukami a otočil sa k svojim prívržencom.
"Tá malá je vtipná..."
Otočil sa k nej späť, a ona sa snažila ignorovať všetky tie nenávistné pohľady. Väčšinu z tých ľudí poznala a i keď si to neuvedomovala, pohľadom hľadala Regulusa. No on tam nebol.
"Povedz mi, čo by som z toho asi tak mal?"
"Ale no tak, všetci dobre vieme, aký máš z môjho otca strach," usmiala sa a pohľad jej na okamih padol na Siriusa. Vyvalil oči prekvapením a zúfalstvom, no videla v nich i hrdosť.
"Von," precedil medzi zuby Voldemort. Nastalo hrobové ticho.
"Povedal som von! Všetci! Zostane tu iba ona, Damien a Sirius. Poďme!"
Miestnosť sa vypratala rekordne rýchlo, až osameli. Temný pán sa triasol, jeho oči planuli zlosťou.
"A teraz mi to zopakuj znova!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 6. prosince 2008 v 11:34 | Reagovat

no teda, to  som zvedavá ako to bude pokračovať ďalej... skvelá kapitola... dúfam, že ďalšia bude rýchlo :-)

2 veronika veronika | 6. prosince 2008 v 12:41 | Reagovat

dokonale uplne super

uz aby bola dalsia kapitola. Som zvedava ako skonci Damien

3 Kalamity Jane ex Ginny Kalamity Jane ex Ginny | E-mail | Web | 6. prosince 2008 v 14:52 | Reagovat

jej...fakt krasa....som zvedava ako to skonci...ja len dufam, ze ani ona ani Sirius nezomrie...a samozrejme ani dieta....jeeej rychlo dalsiu kapitolu

4 Lia Lia | 6. prosince 2008 v 17:32 | Reagovat

uf..uf..uf..to je huste..som zvedava..ako skonci..Damien....a celkovo......uf..

5 Shira Shira | Web | 6. prosince 2008 v 18:53 | Reagovat

působivé, celé jsem to nečetla, ale  tahle kapitola se ti povedla.

PS:Nechceš spřátelit?

6 monique monique | 6. prosince 2008 v 23:42 | Reagovat

wow, celkom zaujimave grady to nabera...:) ako inak sa tesim na  dalsiu  :)

7 Lil Lil | 7. prosince 2008 v 21:14 | Reagovat

super kapca....napinava...neviem sa dockat dalsej =)

8 nika nika | 9. prosince 2008 v 18:10 | Reagovat

hihi... tak toto je ono.... fakt tato kapca je... je dobre perfis...  a vsimla si si ako sa zlepsujes? ak ty nie, tak ja ano...

9 Lostt Lostt | Web | 9. prosince 2008 v 19:07 | Reagovat

nika: No, mne sa zda ze pisem stale rovnako... Ale dakujem, ani nevies ako si ma potesila... Hned mam o moc viac chuti pisat:D:D:D Dakujeeeeemvsetkym moooc! *in love*

10 luckily luckily | Web | 13. prosince 2008 v 15:44 | Reagovat

páni, má docela odvahu mu to říct...xD vážně superr....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama