18. Pomiešané osudy

9. prosince 2008 v 15:48 | Lostt |  --- Pomiešané osudy
No, choroba sa mi natiahla až do konca týždňa, takže zase raz tvorím. Píšem aj novú, ale chcem vedieť, že tá poviedka má nejaký zmysel pred tým, ako ju začnem uverejňovať. Dokonca ma napadla aj poviedka na Twilight tému:)
Každopádne, tu je pokračovanie Osudov. Ľuďkovia, už iba jedna kapitola!:D




V miestnosti nastalo na okamih hrobové ticho. A zrazu sa podivne zdvihol vietor a asi dva metre od Draca sa začalo niečo hmýriť a chvieť. Akoby tmavé mraky rozfúkané vetrom, ktoré sa pomaly zhmotňovali do ľudskej podoby.
"Draco, ustúp!" zahriakol ho Artre, no Draco iba postúpil bližšie k Harrymu, ktorý už tam stál takmer celý.
V momente, kedy sa Sebastien chystal vyslať kliatbu na zasiahnutie Harryho, Draco proti nemu vyslal kliatbu. Sebastien vyrazil dvere na balkón a pristál na chrbte na chladnom kameni.
Okamžite sa otočil aj k Adrienovi, no nebol tam.
"Čo ti tak dlho trvalo?" vyštekol naňho Harry.
"Prepáč, že som ti smrť nevybavil trochu skôr. Ale akosi sa nedalo," vrátil mu Draco a obaja sa na seba zaškľabili.
"Postaraj sa o Sebastiena, ja idem nájsť Adriena," zavelil Draco a už sa rozbehol ku dverám.
"Čo? Počkaj! Prečo mne necháš tohto krpca a ty ideš za najväčšou cenou?!"
Draco sa otrávene otočil k Harrymu a spražil ho pohľadom.
"Za prvé: bol to môj nápad a môj plán, za druhé: keby nebolo mňa, teraz by si bol mŕtvy, za tretie: nepoznáš to tu, za štvrté: nechceš vrátiť Sebastienovi to, čo si musela vytrpieť jeho sestra?"
Pri poslednom bode sa Draco usmial. Potterovi stvrdli črty a potom prikývol.
"Správne. Tak veľa šťastia!" zakričal ešte Harry, no to už vyslal kliatbu na Sebastiena, ktorý zletel z balkóna. Harryho telo sa prenieslo za ním a Draco už počul iba zvuky boja.
"Chudák Sebastien, to ho bude bolieť," uchechtol sa a otočil sa ku dverám. Zrazu pocítil, ako jeho telom šklbol kŕč.
Akoby mu strnuli všetky žilky v tele, tepny mu navreli a on cítil, akoby sa snažili pretlačiť mu z tela von.
Zamieril k balkónu, zakričať to Harrymu. Bolesť bola neutíšiteľná a on sa po štyroch snažil dostať ku kraju balkóna, no dostal sa asi do jeho polovice, keď si uvedomil, čo sa deje.
Cítil, ako ním prechádza bolesť, podobná kliatbe Kruciatus.
Bolesť bola spôsobená pálivým elixírom, ktorý prenikal do jeho žil a rozšíril sa do celého jeho tela. Cítil sa ako v ohni. Túžba kričať bola príliš veľká na to, aby ju dokázal zniesť, a predsa nedokázal vydať ani hláska.
Keď sa bolesť trochu zmiernila, bol schopný zaregistrovať aj ten rezonujúci hlas. Ako tak kľačal na kolenách a opieral sa o ruky, zdvihol hlavu a stretol sa s pohľadom dvoch ostrých, tmavo zelených očí.
"Snáď si si nemyslel, že neviem o tých listoch, ktoré si posielal Potterovi?" jeho hlas bol posmešný, triumfálny. Poznal taký hlas. Bol to hlas jeho otca, len o mnoho horší.
"Vedel som, že keby si zistil, že o tom viem, vymysleli by ste iný plán, poprípade by ste sa stiahli. Prísaha by nebola dodržaná a ja nie len že by som musela zabiť teba, čo by mi spôsobilo veľké potešenie, musel by som zabiť ešte aj Pottera. Takto si počkám, až ho zabiješ ty a potom príde rad na mňa."
Draco pozrel na Harryho, ktorý v tú chvíľu bojoval so Sebastienom a nevnímal, čo robia oni dvaja hore na balkóne.
"A tak som do elixíru pridal zložku, ktorá nie len že priláka Pottera, no k tomu ťa i ovládne a donúti ťa vykonať to, čo je dané. Tvoj otec už vtedy vedel, čo z teba vyrastie a to on je tou zložkou. Priprav sa Draco. Za pár minút budeš mať tú česť znova sa stretnúť so svojím otcom," zasmial sa Artre hrozivo.
Draco sa posadil na kolená. Ruky si pritískal k telu a snažil sa zahnať tú bolesť, no vedel, že je to márne. Jeho zlá predtucha začínala naberať konkrétnu podobu.
Nabral všetky svoje sily a i keď vedel, že sa mu nepodarí na Harryho zakričať, aspoň to skúsil.
Z jeho hrdla sa však ozývalo iba chrčanie. Pred očami sa mu mihali záblesky, ako po sebe Harry a Sebastien usilovne vrhali kliatby.
"Nepokúšaj sa. Zbytočne si zničíš hlasivky. Akoby si potom vyriekol tie krásne dve slová, konečne ukončiace život slávneho Harryho Pottera?!" skríkol nahnevane Artre a Dracom prešiel ďalší vnútorný plameň.
Artre sa zamračil a prišiel až k nemu.
"Ako si si mohol myslieť, že oblafneš mňa, ty malý červ? Sebastien to pobabral, ale ty... Ty a tá tvoja malá humusáčka!"
"Ne-"
"Ne- čo? Chceš mi niečo povedať? No tak, Draco, nepočujem?" smial sa Artre a naklonil sa až k Dracovej tvári.
"Nevrav jej humusáčka, ty starý idiot!" zachrčal Draco a všetkou silou, ktorú mal, strčil do Adriena a odsotil ho.
Ten stratil rovnováhu a zavávroval niekoľko krokov dozadu, aby nespadol. No posledný krok už urobil naprázdno. Jeho telo sa prevážilo a starec prepadol cez okraj balkóna.
Vtedy sa Draco zviezol na zem a začal sebou metať. Cítil, akoby ho ohnivé plamene oblizovali zvnútra. Prial si radšej smrť, než to, čo cítil teraz.
A zrazu to prestalo.

*****

Harrymu sa práve podarilo omráčiť Sebastiena, keď začul veľký rachot. Otočil sa jeho smerom. Na okamih prekvapene strnul, keď uvidel telo Adriena Artre, ktoré ležalo medzi kameňmi rozbitej sochy.
Harry nevedel posúdiť, či ho ten pád zabil, no okamžite poslal prútikom správu ostatným.
Podišiel k nehybnému telu starca a zastal nad jeho tvárou. Starec stále dýchal, no zrazu vyzeral veľmi staro.
Vtedy pocítil ostrý náraz do chrbta. Odhodil ho kúsok na bok. Prvý mu na um prišiel Sebastien. Nechápal to, veď ho určite omráčil! Neprebral by sa z toho tak rýchlo!
Natočil sa k útočníkovi.
Prekvapene ostal pozerať na Draca, ktorý stál hore na balkóne a v ruke držal prútik.
Jeho výraz bol pomstychtivý a krutý. Harry v ňom Draca nespoznával, tento tu, bol niekto iný.
"Lucius?"
"Slávny Harry Potter... A leží na zemi zrazený a porazený," zasyčal Draco, bol to jeho hlas, no Harrymu i tak o mnoho viac pripomínal štipľavý hlas Dracovho otca.
"Myslíš, že sa to končí smrťou? Nikdy sa to ňou nekončí. Pre zlo nie. Zlo má so smrťou dobré vzťahy! Na rozdiel od teba, ty humusák! Ty spoznáš, čo je to skutočná bolesť!"
Draco namieril na Harryho prútik a skríkol onu kliatbu, ktorá s Harryho telom trhla a švihla o zem. Zmietaný v kŕčoch bolesti, tak typických pre túto kliatbu.
"Prestaň!" skríkol zrazu povedomý hlas a bolesť v Harryho tele prestala. Natočil hlavu a videl, že sa pri ňom objavili jeho priatelia. Takže správu dostali!
Gabi okamžite pokľakla k Harrymu. Ron podišiel bližšie k Dracovi a Hermiona... Iba stála a sledovala Draca.
Harry si náhle uvedomil, že o ničom nevedia! Budú si myslieť, že to Draco!
"Hermiona, nie! Neubližujte Dracovi, ovládol ho jeho otec!"
"Ale kvôli nemu si tu!" skríkla Hermiona a on cítil, že potláča slzy v hlase.
"Bol to iba plán! Draco predstieral, že sa dal na ich stranu!"
Hermiona strnula a otočila sa k Dracovi.
"Vy decká naozaj neviete, o čo tu ide, však?!" ozval sa posmešne Lucius z Dracovho vnútra a zrazu ho obalil nejaký čierny závoj a zmizol.
Hermiona pocítila silné zovretie, pri ktorom až praskajú rebrá.
"Zabiť o jednu humusáčku viac, ako bolo v pláne... Môj deň sa stáva čím ďalej tým lepším a lepším!" zasyčal jej Draco do ucha.
Hermiona sa striasla odporom pri pocite, že ju práve drží Lucius Malfoy.
"Hermiona!" skríkol naraz aj Harry aj Ron.
"Okamžite pustite svoje prútiky, inak ju zabijem!"
"Zabiješ ma aj tak," zavrčala Hermiona a snažila sa vymaniť z jeho objatia.
Držal ju pevne, nikdy by neverila, že má Draco toľko sily.
"To je pravda, ale snáď nechceš cítiť tak obrovskú bolesť."
"Pusť ju!" zakričal Ron a Draco sa k nemu pohrdlivo otočil.
"Harry..." šepla zatiaľ Gabi.
Pozrel na ňu, po prvý krát, čo tu bola.
"Zdržujte ho. Za chvíľu to vyprchá. Tá mágia nie je dostatočne mocná, aby dlho vydržala," povedala ticho a naliehavo. Jej azúrové oči boli vydesené. Ona sa nehodila do tohto prostredia!
Harry prikývol a vykročil smerom k Dracovi.
"Hej, Lucius, veď chceš iba mňa, tak prečo zo seba robíš hrdinu!"
Draco sa zamračil a stisol Hermionu ešte viac. Prestávala mať dostatok priestoru na dýchanie, no snažila sa byť ticho. Videla v Harryho očiach nejaký plán.
"Polož ten prútik na zem, Potter!" skríkol Luciusov hlas.
Harry opatrne zovrel prútik a pomaličky, veľmi pomaličky sa začal skláňať k zemi.
"Pohni, ty malý smrad!" zakričal znova.
Harry sa na okamih zasekol, akoby vydesene, no potom prikývol a pokračoval o trošku rýchlejšie. Sklonil sa až k zemi a prútik položil veľmi opatrne.
"Táák, a teraz poď sem," ozval sa Lucius Dracovým telom.
Harry zaváhal, bez prútika sa cítil slabý, no pomaly vykročil smerom k nemu.
Keď bol kúsok od neho, Lucius odstrčil Hermionu stranou a natiahol sa po Harrym.
V tom momente však odletel stranou. Vo vzduchu sa otočil a dopadol na brucho.
Hermiona i Harry prekvapene pozreli na Rona, ktorý vyslal kliatbu.
"Ron, neubližuj mu!" skríkli obaja naraz
"Kto mu ubližuje, iba som ho na okamih poslal k zemi!" bránil sa Ron.
Otočili sa k Dracovi, ktorý sa začal namáhavo stavať chrbtom k nim, keď jeho telom zrazu trhlo a znova dopadol na zem. Schúlil sa do klbka a jeho telom akoby prechádzal elektrický prúd.
Trvalo to dlhú dobu, no jeho telo sa zraz upokojilo, ostalo sa iba vyčerpane chvieť.
"Draco?" šepla Hermiona a vykročila k nemu.
"Nie!" ozval sa zrazu Gabin výkrik a záblesk zeleného svetla preťal miesto.


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sashulka Sashulka | 9. prosince 2008 v 20:22 | Reagovat

nie!!!!!ja nechcem aby to skončilo!!!! kapitolka bola ako inak úžasná a som rada, že choroba sa ti pretiahla a môžeś tvoriť!! a teším sa na tú Twilight poviedku!

2 Lostt Lostt | Web | 9. prosince 2008 v 20:30 | Reagovat

Sashulka: No, to aj ja... Lebo zatial je to iba v stadiu priprav:D Hlbokych priprav, takze nez zacnem pisat a nez ju vobec zacnem uverejnovat... I ked, mozno ma inspiruje film teraz v sobotu, tak uvidim:D Kazdopadne dakujem:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama