16-end. I believe in a thing called love

15. prosince 2008 v 15:11 | Lostt |  --- I believe in a thing called love
Takže aj tu už je koniec. Strašné. Ostali mi už iba dve poviedky. A ešte jedna, na ktorú sa chystám cez vianočné prádniny (a už teraz sa na ňu nehorázne teším... Vlastne už mám prológ aj epilóg- kto vie prečo:))
Takže vám, ktorí ste poviedku čítali, veľmi ďakujem a dúfam, že sa vám poviedka páčila. Jej koniec bol absolútne nečakaný a úplne iný od toho ktorý som už mala napísaný (pred tým, ako sa mi zmazal celý comp), ale páči si mi viac. Takže ďakujem!


Svetlo, ktoré jej dopadalo na tvár nebolo príliš silné, no i tak mala pocit, akoby bola na priamom slnku. Nebolo to nepríjemné, no začínal jej byť teplo a túžba otvoriť oči bola čoraz väčšia.
No pocit zodpovednosti, aký mala vždy, keď musela vstávať do školy, ju donútil otvoriť ich. Je pondelok, a to je deň, kedy sa musí prísť načas.
Zasekla sa s pohľadom upretým na cudzí strop. Vlastne nie tak cudzí, bol to strop ošetrovne, ale aj tak. Prečo je tu?
Včera bola nedeľa, nie? Čo robila, že sa sem dostala? Deň ako každý iný, išla za Harrym. Vyjasnili si ich vzťah a potom...
"Draco!" skríkla zrazu a posadila sa, no narazila na jemné ruky, ktoré ju zatlačili späť do vankúšov.
Jej pohľad sa stretol s párom dvoch svetlých očí, svetlých a smutných.
"Hermi, radšej lež. Nechcem, aby si si kvôli mne ublížila ešte viac," ozval sa jemne, tak rozdielne od všetkého, čo kedy povedal.
Zažmurkala. Pri jej posteli nikto iný nebol.
Pochopil jej výraz a prikývol.
"Niektorý sú v škole, ale tvoji priatelia sú teraz v riaditeľni a hovoria, čo sa stalo."
"A čo sa stalo?" spýtala sa, jej hlas bol menej pevný ako očakávala.
Zrazu sa postavil, jeho telo sa viac naplo a v očiach sa mu objavil smútok, bolesť a obrovská ľútosť.
Zamračila sa. Prečo ten pohľad?
"Čo sa dialo, keď si prišla, vieš asi lepšie ako ja. Pred tým... Pamätám si iba, ako ma Adria začarovala a prebral som sa až v tom kruhu. Ani som nezaregistroval tvoj príchod, to už bolo príliš neskoro na to, aby som vnímal niečo iné ako bolesť. Čo sa dialo potom... Neviem. Spomínam si iba na útržky. No najviac si pamätám na tvoju tvár. A tvoj hlas. Tvoje slová... To ty... To ty si ma vrátila späť. Viem, že už som ten boj vzdával, cítil som sa ako uväznený v nejakej škatuli bez vzduchu a zrazu som ťa počul. Že mi veríš. Že to dokážem. Že ma miluješ," tu sa zasekol a pozrel na ňu spýtavo.
Chvíľu jej hľadel do očí, akoby na niečo čakal, no ona sa iba vyrovnávala s tým, čo musel prežiť. A i cez to všetko, ona je tá, ktorá leží v nemocničnom krídle.
Vzdychol a pokračoval, pri čom prešiel k jej nohám.
"Neviem, ako sa mi to podarilo, no zrazu bol preč. A ja som mohol dýchať. Videl som, počul som a i keď som cítil obrovské vyčerpanie, bolo to preč. Všade bola tma, keď sa zrazu rozleteli dvere a dovnútra vtrhol Potter. No to nebolo to, čo ma vtedy zaujímalo. Svetlo zvonku dopadlo na tvoje telo. Ležala sa nehybná a bledá, ako bez života.
Tvoj priateľ okamžite napadol Adriu a Adama a i keď ich nezabil, čo doteraz nechápem, oboch omráčil. Chcel napadnúť aj mňa, ale asi ho odradilo..."
Zasekol sa a na okamih jej pozrel do očí. Potom sklonil hlavu a posadil sa na vedľajšiu posteľ.
"Nevedel som, čo s tebou je, iba som ťa držal v náručí a snažil sa ťa prebrať k životu. Potter ku mne pribehol a vytrhol mi ťa z rúk. Zakričal mi, nech sa postarám o Adriu a Adama a s tebou v náručí odbehol preč. Ostal som tam sedieť, nechápajúc a predsa si uvedomujúc, že to oni za to mohli... A ja som si myslel, že je to mnou, snažil som sa to potlačiť."
Náhle sa postavil, priskočil k jej posteli a kľakol si vedľa nej, vzal do rúk Hermionine dlane a stisol ich.
"Tak som ti ublížil. Ty si si odo mňa vytrpela najviac a predsa si ma zachránila. Viem, že mi to asi neodpustíš, ale..." hlas mu zlyhal, ostal iba nemo pozerať do jej tváre, ľútosť mal vpísanú nie len v očiach, ale v celej tvári.
Bol nádherný. Pokrútila hlavou.
"Čo ti mám asi odpustiť? Nemohol si za to. To ja by som sa mala ospravedlniť. Obvinila som ťa-"
"To nechaj tak. Bolo to logické," prerušil ju náhle.
Dvere ošetrovne sa zrazu otvorili a dnu vošla Poppy a hneď za ňou asi pätnásť Chrabromilčanov, na čele s Harrym a Ronom.
Draco sa okamžite postavil a ustúpil od jej postele.
"Tak ťa nechám," povedal ticho a zahľadel sa jej do tváre.
Zdvihol ruku a natiahol ju k jej tvári, no to už sa pri ňom objavil Harry. Stiahol ruku a vzdychol. Otočil sa a nechal ju so svojimi priateľmi.

*****

Išla medzi Harrym a Ronom, bol to už viac ako týždeň a ju pustili z ošetrovne. Zlomená noha už ju vďaka elixírom nebolela, dokonca mohla slobodne chodiť. I jej ostatné zranenia sa dali do poriadku.
"Takže, tak to bolo. Malfoy riaditeľke povedal, že netušil, čo sa deje. Samozrejme mu to uverila-"
"Harry," napomenula ho Hermiona.
"No, tak dajme tomu, že to bola pravda. Ale už je to vraj preč. Zvláštne, ale ani ja sa už necítim ako mechom praštený."
"Ja len nerozumiem, ako mohol niekto tak krásny robiť také zlo. Veď z toho bola mimo celá škola!" zhrozil sa Ron a pokrútil hlavou.
"V mojej prítomnosti už nespomínaj Adriine prednosti, buď taký láskavý. Keby sa mi dostala znovu do rúk... Nechápem, ako som ju mohol nechať len tak, potom, čo ti urobila. Veď ona toho Setula..."
"Sutecha," opravila ho rýchlo Hermiona.
"To je fuk. Veď ona toho boha chaosu-"
"A zla," doplnila ho, na čo ju prešiel zamračeným pohľadom.
"Ona ho proti tebe úplne huckala! Keby som prišiel neskoro, tak kto vie, čo by ti urobili za to, že si im toho ich boha odohnala."
"Ale teraz je im dobre, nie?"
"Majú z Azkabanu krásny výhľad, to hej," zasmial sa Ron.
"Brácho hovoril, že im zistili cez dvetisíc rokov!" vykríkol dodatočne.
"No, asi poznali Seta osobne," zasmiala sa Hermiona.
"Nech je to ako chce, aspoň už je pokoj. A čo Malfoy, ako je na tom?" spýtal sa zrazu Harry a Hermiona po ňom šokovane pozrela.
"Čo?! Nesmiem sa spýtať, či sa priateľ mojej najlepšej kamarátky chová slušne?"
Bolo vidieť, ako mu tie slová nešli cez pery, no ona sa naňho i tak vďačne usmiala.
"Si skvelý, Harry. Vďaka," usmiala sa a krátko ho objala.
"No, myslím, že už sa nevie dočkať, až budete sami. Tak my sa s Harrym odpraceme," zamrmlal Ron a potiahol Harryho preč. Ich tváre boli zachmúrené, no jej bolo jasné, že ich to časom prejde. Že si zvyknú.
Hermiona sa otočila na človeka, ktorý sa nenútene opieral o chladný múr pár metrov od nej.
Mal na sebe čierne nohavice a svetlo modrú košeľu, jeho výraz bol uvoľnený a pery zvlnené v jemnom úsmeve. Pozeral do zeme, no potom pohľad zdvihol k nej. Ruky mal vo vačkoch nohavíc a na tvári ležérny úsmev. Svetlé vlasy rozhádzané okolo tváre, nie snobsky ulízané, sa jemne chveli vánkom prenikajúcim cez okno, bledá tvár vyžarovala pokoj. Oči mu žiarili ako dva drahokamy, keď k nej vykročil. Išla mu naproti.

"Harry robí pokroky. Uznal, že si môj priateľ," zasmiala sa cestou, no to už bol pri nej a schoval ju v svojom náručí, pritisnúc pery k tým jej.
Keď sa odtiahol, znova sa usmial. Vykročili len tak hradom, pri čom ju objímal okolo ramien a tisol si ju k sebe.
"Som rád, že ťa pustili."
"Sú síce ako dva strážne psy a asi ma na každú našu schôdzku budú vodiť za ručičku- aké to bolo ľahké, keď sme ešte mali izby pri sebe- ale zvyknú si."
"To dúfam. Pretože McGonagallová nevyzerá, že by nás v blízkej dobe premiestnila zase späť. Asi miesta pre primusov úplne zruší, pretože sa tam vraj môže robiť čokoľvek a ona o tom nevie."
Hermiona sa zasmiala.
"Tak to je pravda. Od egyptských rituálov, cez boje s mocnými bohmi až po..."
Začervenala sa a sklonila hlavou.
"Až po čo, slečna Grangerová?" spýtal sa a podozrievavo prižmúril oči, sledujúc jej lišiacku tvár.
"Nooo... Myslím, že tie izby sú zatiaľ stále neobývané. Poď a ja ti to ukážem," zasmiala sa.
Nemusela ho poháňať, sám zrýchlil krok a stále si ju tisnúc k sebe zamierili smerom k primuským izbám. Smerom k novému začiatku, k novej láske...
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sashulka Sashulka | 15. prosince 2008 v 20:47 | Reagovat

supre koniec!!! s totou poviedkou sa mi tiež ťažko lúći!!

2 veronika veronika | 15. prosince 2008 v 21:15 | Reagovat

ten koniec je pekný. som rada, že to tak skončilo.

3 Jitka Jitka | 18. prosince 2008 v 21:23 | Reagovat

Krásná povídka. Moc se ti povedla.

4 Tria Tria | E-mail | 19. prosince 2008 v 15:45 | Reagovat

Krásne...sice sa mi to zdalo trošku prehnané s tým egypským bohom,ale bolo to dobre...

Klobúk dolu...vážne som si to vychutávala...Hermiona a Draco sú krásny pár...som rada, že sa niekto venuje tejto téme, lebo Rowlingová Draca vykreslila, ako rozmaznaného fagana, ktorý na slovo počúva otrasného otca...takto vydíme, že aj on Draco ako postava má svoje city...

Dakujem

5 Tria Tria | E-mail | 19. prosince 2008 v 15:47 | Reagovat

Poviedku som prečítala naraz...a tak komentujem až teraz na konci...som rada, že ťa ostatný aspon trochu podporovali svojimi komentármi a že si tuto poviedku dokončila...

6 Jimmi Jimmi | 22. prosince 2008 v 20:23 | Reagovat

Už som tu dlho nebola a ak čítaš preklady na mojom webe, tak chápeš prečo. Som rada, že pri kontrole linkov som zablúdila znova na tvoje stránky a zistila, že moje obľúbené poviedky sú už dokončené. Túto som zhltla znova od začiatku na jeden chlp. Veľmi ti za ňu ďakujem. Skvelá poviedka. Ten pár zbožňujem a vítam každú dobrú poviedku o tejto dvojici. Nádhera. Len tak ďalej.

7 Tez Tez | Web | 27. prosince 2008 v 22:58 | Reagovat

Ůžasné. Bolo to napínavé jako malé trencle = ). Moc se ti povedla, opět smekám

8 Areneis Areneis | E-mail | Web | 4. března 2009 v 15:47 | Reagovat

Nádherná povídka. :-) Jen škoda, že už skončila.

9 miriela miriela | Web | 11. března 2009 v 20:44 | Reagovat

ďalšie krásne dielko a ja mám čoraz radšej draca :D len tak ďalej a tuším sa mi začnú páčiť blonďáci *LEN TO NE* :D

10 Werush Werush | Web | 19. října 2009 v 16:31 | Reagovat

No takže neviem prečo som sa rozhodla, že si prečítam práve túto poviedku ale asi po prvých kapitolách som zistila, že som ju už čítala, potom som sa ešte pozrela na dátum kedy bola zverejnená aaa prišlo mi to fakt možné aaa objavila som tu aj nejaké komenty, ktoré som myslím písala ja :D:D... no neviem,, aj tak som to čítala až do konca:) Pár H/D patrí k mojim naj,,,aa v tejto poviedke bol zapletený ešte aj Harry, čo bolo pre mňa trošku aj čudné:D... ale inak sa poviedka perfektne čítala aaa strašne sa mi páčila a tak nádherne bola napísaná... Dneska ráno som ju dočítala, ale to tiež len tak, že som potom rýchlo utekala na autobus, tak preto píšem koment až teraz .. no pozerala som aj ostatné poviedky aaa niektoré sa mi tiež zdajú známe,,no neviem,, uvidíme :) zase budem po nociach čítať :) Fakt skvelá poviedka,,teším sa keď si prečítam nejaké ďalšie,,, dúfam, že dneska večer,, teraz mám ešte v pláne sa naučiť 3 maturitné témy na dejepis a ísť trošku vonku :D

11 Modronka Modronka | Web | 21. února 2012 v 0:10 | Reagovat

Já nemám slov... Jsem unesená záhadou a rozřešením této povídky... Celou jsem jí přečetla v kuse (v čemž jsem měla asi výhodu o proti jiným) a její vyvrcholení je takové nespecifické a dech beroucí, že nemůžu říct nic jiného než JEN TAK DÁL A NEPŘESTÁVEJ JSI DOKONALÁ SPISOVATELKA POVÍDEK... 8-)

12 Nikinka Nikinka | Web | 11. března 2012 v 11:06 | Reagovat

Naprosto dokonalá povídka. Včera večer jsem ji začala číst a dneska, když jsem se probudila, hned jsem ve čtení musela pokračovat a dočetla jsem to až teď.. Bože...tak strašně mě v tuto chvíli mrzí, že to má jen 16 kapitol (i když i to je hodně) :D. Klidně bych dokázala číst dál. Miluju pár Draco/Hermiona a doufám, že ještě někdy něco na tohle párování napíšeš. Jsi skvělá spisovatelka s úžasnými nápady a tahle povídka byla prostě...áááá :D :)

13 Koki Koki | 5. srpna 2012 v 15:39 | Reagovat

Skvělá povídka. Četla jsem jí v noci a  moc se mi líbila. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama